Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 22, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/548/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115229112
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2115229112.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci žalobcu:

STEFE Trnava, s.r.o., IČO: 36 277 215, so sídlom Františkánska 16, Trnava, proti žalovaným: X. D.
M., U.. XX.X.XXXX, R. T. XX, F., 2. Ľ. M., U.. XX.X.XXXX, R. T. XX, F., o zaplatenie 288,96 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Trnava č.k. 14C/548/2015-27 zo dňa
16.6.2017.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 288,96 eur zastavuje.

III. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 120,12 eur, do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcasažalobouzodňa26.11.2015,doručenousúdudňa7.12.2015domáhalvydaniarozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 288,96
eur s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 20,64 eur od 6.9.2014 do 2.10.2014,

- 8,05% ročne zo sumy 41,28 eur od 6.10.2014 do 5.11.2014,
- 8,05% ročne zo sumy 61,92 eur od 6.11.2014 do 2.12.2014,
- 8,05% ročne zo sumy 82,56 eur od 6.12.2014 do 2.1.2015,
- 8,05% ročne zo sumy 41,28 eur od 3.1.2015 do 5.1.2015,
- 8,05% ročne zo sumy 103,20 eur od 6.1.2015 do 3.2.2015,
- 8,05% ročne zo sumy 61,92 eur od 4.2.2015 do 5.2.2015,
- 8,05% ročne zo sumy 123,84 eur od 6.2.2015 do 2. 3.2015,

- 8,05% ročne zo sumy 82,56 eur od 3.3.2015 do 5.3.2015,
- 8,05% ročne zo sumy 144,48 eur od 6.3.2015 do 1.4.2015,
- 8,05% ročne zo sumy 103,20 eur od 2.4.2015 do 5.4.2015,
- 8,05% ročne zo sumy 165,12 eur od 6.4.2015 do 4.5.2015,
- 8,05% ročne zo sumy 123,84 eur od 5.5.2015 do 5.5.2015,
- 8,05% ročne zo sumy 185,76 eur od 6.5.2015 do 5.6.2015,
- 8,05% ročne zo sumy 206,40 eur od 6.6.2015 do 3.7.2015,

- 8,05% ročne zo sumy 165,12 eur od 4.7.2015 do 5.7.2015,
- 8,05% ročne zo sumy 227,04 eur od 6.7.2015 do 31.7.2015,
- 8,05% ročne zo sumy 185,76 eur od 1.8.2015 do 5.8.2015,
- 8,05% ročne zo sumy 247,68 eur od 6.8.2015 do 4.9.2015,- 8,05% ročne zo sumy 206,40 eur od 5.9.2015 do 5.9.2015,
- 8,05% ročne zo sumy 268,32 eur od 6.9.2015 do 5.10.2015,
- 8,05% ročne zo sumy 288,96 eur od 6.10.2015 do zaplatenia, a náhradu trov konania.

2. V žalobe žalobca uviedol, že žalovaní sú od 29.2.2000 vlastníkmi bytu č. XX na Ul. T. XX H. F.,
pričom správu bytového domu na Ul. T. XX vykonáva na základe Zmluvy o výkone správy č. 120/2009
žalobca. Žalobca z účtovných dokladov zistil, že žalovaní nezaplatili riadne mesačné príspevky do
fondu prevádzky, údržby a opráv za obdobie od 9/2014 do 10/2015 v sume 288,96 eur. Podľa predpisu

mesačnej zálohovej úhrady za plnenia poskytované za užívanie bytu platného od 1.4.2014, boli žalovaní
povinní uhradiť príspevky do fondu opráv vo výške 61,92 eur mesačne do 5. dňa bežného mesiaca,
čo je za žalované obdobie od 9/2014 do 10/2015 suma 866,88 eur (14 x 61,92 eur). V rozhodnom
období žalovaní uhradili len 14 platieb v celkovej výške 577,92 eur (14 x 41,28 eur). Žalobca sa preto
žalobou domáha zaplatenia rozdielu medzi týmito platbami vo výške 288,96 eur (866,88 eur - 577,92
eur). Žalobca sa zároveň domáhal zaplatenia aj úrokov z omeškania. Na preukázanie svojho nároku

žalobca súdu predložil Zmluvu o výkone správy č. 120/2009 zo dňa 1.1.2009, Dodatok č. 4 k Zmluve
o výkone správy č. 120/2009, Zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. 3017 99, čiastočný výpis z LV č.
XXXX, Predpis mesačnej zálohovej úhrady za plnenia za užívanie bytu platný od 1.4.2014, upomienku
zo dňa 14.10.2015.

3. Okresný súd Trnava dňa 16.6.2017 vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 14C/548/2015-27, ktorým
vyhovel žalobe v celom rozsahu. Žaloba spolu s platobným rozkazom bola žalovaným v 1. aj v 2. rade
doručená dňa 16.10.2017. Voči platobnému rozkazu žalovaní podali v zákonnej lehote odpor v ktorom
uviedli, že doposiaľ od nich žalobca požaduje okrem predmetnej platby 288,96 eur aj ďalšie platby vo
výške 548,97 eur a 227,04 eur z titulu nezaplatených mesačných príspevkov do fondu prevádzky, údržby

a opráv za obdobie od 1.1.2012, čo je v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z.z..

4. Podľa § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor
s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí,
ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.

5. Na základe uvedeného zákonného ustanovenia s poukazom na podanie odporu žalovanými, súd vo
veci vydaný platobný rozkaz zrušil.

6. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.6.2020, zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny vo

výške 288,96 eur späť a v tejto časti žiadal konanie čiastočne zastaviť z dôvodu, že žalovaní dňa
22.5.2020 istinu v žalovanej výške uhradili. V ďalšom konaní žalobca žiadal zaplatiť už len príslušenstvo
pohľadávky vo výške 120,12 eur, ktorá suma predstavuje vyčíslený úrok z omeškania z jednotlivých
súm, s ktorými sa žalovaní dostali do omeškania za celé obdobie omeškania až do zaplatenia istiny v
celej výške, t.j. do 22.5.2020.

7. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

10. Žalobca pred pojednávaním, podaním doručeným súdu dňa 18.6.2020 zobral žalobu v časti o
zaplatenie sumy 288,96 eur späť, z toho dôvodu súd konanie v tejto časti vo výroku II. zastavil, keď
nebol potrebný súhlas žalovaných v 1. a v 2. rade s týmto čiastočným späťvzatím, vzhľadom na okamih,
ktorým ku späťvzatiu došlo.

11.Podľa§470ods.1a2vetaprváCivilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),akniejeustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.12. Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmioznačenýmiapredloženými
žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením

§ 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu, ktorý mal predvolanie
na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju neúčasť riadne a včas
ospravedlnilasúhlasilsprejednanímvecivjehoneprítomnosti,akoajvneprítomnostiobochžalovaných,
ktorí mali taktiež predvolanie riadne doručené, napriek tomu svoju neúčasť neospravedlnili z vážnych
dôvodov a ani nežiadali o odročenie pojednávania.

13. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby a zastavení konania o zaplatenie sumy
288,96 eur, bolo už len príslušenstvo k tejto istine, ktoré žalobca písomným podaním zo dňa 15.6.2020,
doručenýmsúdudňa18.6.2020,vyčíslilsumou120,12eurapredstavujeúrokzomeškaniazjednotlivých
súm predstavujúcich nedoplatok na úhradách za plnenia poskytované za užívanie bytu za jednotlivé
obdobia od 6.9.2014 do 22.5.2020.

14.Povykonanomdokazovanímalsúdpreukázanýskutkovýstavtvrdenýžalobcom,keďzpredložených
listinných dôkazov vyplýva, že žalovaní sa stali od 29.2.2000 vlastníkmi bytu č. XX na Ul. T. XX H.
F., správu ktorého bytového domu vykonáva žalobca. Podľa predpisu mesačnej zálohovej úhrady za
plnenia poskytované za užívanie bytu platného od 1.4.2014, mali žalovaní povinnosť uhrádzať príspevky

do fondu prevádzky, údržby a opráv vo výške 61,92 eur mesačne do 5. dňa bežného mesiaca. Napriek
tomu, žalovaní v období od 9/2014 do 10/2015 uhradili len sumu v celkovej výške 577,92 eur, čo
predstavuje 14 platieb po 41,28 eur. Žalobca sa preto domáhal zaplatenia rozdielu medzi platbami do
fondu opráv ktoré žalovaní mali podľa predpisu zaplatiť a platbami, ktoré skutočne uhradili, a to vo výške
288,96 eur.

15. Žalovaní v zmysle oznámenia žalobcu, zaplatili istinu vo výške 288,96 eur dňa 22.5.2020. Túto
skutočnosť žalovaní v konaní nesporovali. V tejto súvislosti potom súd uvádza, že zaplatenie pohľadávky
žalobcu uplatnenej v predmetnom konaní žalovanými v priebehu konania v celej uplatnenej výške,
súd vyhodnotil ako uznanie dlhu, ktorý mali voči žalobcovi a ktorý si žalobca voči nim riadne uplatnil.

Z toho dôvodu súd považoval nárok žalobcu za dôvodný v celej výške. Okrem toho, žalovaní v
konaní žalobcom uplatnený nárok žiadnym relevantným spôsobom nesporovali a súdu nepredložili ani
nenavrhli vykonanie žiadnych dôkazov na preukázanie nedôvodnosti nároku žalobcu. Žalovaní súdu
predkladali len listinné doklady nesúvisiace priamo s predmetom konania, keďže na tunajšom súde je
voči žalovaným vedených viacero konaní, predkladali súdu aj v danom konaní svoje vyjadrenia k týmto

iným konaniam. Vzhľadom na uvedené, nakoľko žalovaní tým, že neuhradili predpísané zálohové platby
zaplneniaposkytovanézaužívaniebytunajneskôrvlehoteichsplatnosti,sadostalispeňažnýmplnením
do omeškania a preto sú povinní žalobcovi okrem istiny zaplatiť aj úroky z omeškania.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

19. Medzi sporovými stranami nebolo sporné obdobie, počas ktorého boli žalovaní v omeškaní so
zaplatením svojho dlhu, teda obdobie, za ktoré žalobcovi prináleží úrok z omeškania. Už v priebehu

doterajšieho konania o základe nároku bol preukázaný začiatok doby omeškania žalovaných dňa
6.9.2014, čo je nasledujúci deň po dni splatnosti úhrady za plnenia poskytované za užívanie bytu,
ktorú žalovaní nezaplatili žalobcovi v celej predpísanej výške, pričom je potrebné uviesť, že začiatok
omeškania žalovaní nespochybnili. Rovnako ani skončenie doby omeškania, ktorým je deň úhradyžalovanej istiny dňa 22.5.2020, sporné nebolo, nakoľko žalovaní nespochybnili ani tento údaj. V takom
prípade bol výpočet úroku z omeškania už len matematickou záležitosťou, keď súd dospel k záveru,
že v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., s poukazom na prechodné

ustanovenie § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., je výška úroku z omeškania za obdobie od
6.9.2014 do 22.5.2020 v sume 120,12 eur. Žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením časti
z jednotlivých zálohových platieb v období od 09/2014 do 10/2015, preto má žalobca okrem istiny
nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania. Keďže záväzkový vzťah medzi sporovými stranami vznikol
pred 1.2.2013, výška úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia nariadenia vlády SR je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania (ku dňu 6.9.2014 vo výške 0,15 %, následne od 10.9.2014 vo výške 0,05 %).
Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
jednotlivých zálohových platieb.

20. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

21. Pretože z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná, vyhovel jej a
vo výroku III. uložil žalovaným v 1. a v 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi aj
vyčíslené úroky z omeškania, v zákonnej lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

22. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

27. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods.
1 Civilného sporového poriadku. V časti o zaplatenie sumy 288,96 eur, v ktorej súd konanie čiastočne
zastavil, žalovaní z procesného hľadiska zavinili zastavenie konania, keď sumu 288,96 eur uhradili až po

podaní žaloby, v dôsledku čoho musel žalobca zobrať v tejto časti žalobu späť, preto má aj v tejto časti
žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovaným. V časti, v ktorej bolo žalobe o zaplatenie úrokov
z omeškania vyhovené, rovnako mal vo veci úspech žalobca, takže bol úspešný v celom rozsahu. Z
toho vyplýva hrubý úspech žalobcu 100 % a hrubý úspech žalovaných 0 %, a teda konečný čistý úspech
žalobcu je 100 % (100 % - 0 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovaným v

1. a v 2. rade na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o
čom súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa
§ 257 Civilného sporového poriadku a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).