Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, May 25, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118394270
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:6118394270.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: AUTOOPRAVY Geci Borov,
s.r.o., so sídlom Podhrunkovská 1A/2635, 093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 43 884 849, právne
zastúpeného: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., IČO: 47 237 406, so sídlom Kmeťova 26,
040 01 Košice, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom

Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer,
advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie
510,82 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.
7C/3/2019-110 zo dňa 22.08.2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou
č.k. 7C/3/2019-183 zo dňa 19.5.2020 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok v spojení s opravným uznesením a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením žalobe vyhovel v
celom rozsahu. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ktorý svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že súd mal v danom spore za to, že boli splnené podmienky na vyhlásenie
rozsudku pre zmeškanie. Súd právneho zástupcu žalovaného na pojednávanie riadne predvolal a to

predvolaním zo dňa 28.05.2019, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 03.06.2019.
Rovnako bol žalovaný poučený o možnostiach vydania rozsudku pre zmeškanie a to v prípade, ak svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní. O vydanie rozsudku pre zmeškania požiadal
právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 22.08.2019.
Právny zástupca žalovaného súdu doručil dňa 21.08.2019 ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní
vytýčenom na deň 22.08.2019. V ospravedlnení len konštatoval, že žalovaný a jeho právny zástupca

sa nezúčastní vytýčeného pojednávania v dôsledku neodkladných pracovných povinností, pracovnej
vyťaženosti a hospodárnosti konania. Právny zástupca žalovaného tieto skutočnosti (iné pracovné
povinnosti, resp. pracovnú zaťaženosť) žiadnym spôsobom nepreukázal. Na potvrdenie týchto tvrdení
súdu nepredložil žiadne relevantné dôkazy a preto má súd za to, že dôvody ospravedlnenia nespĺňali
podmienky podľa ust. § 274 CSP. V danom spore neobstojí ani prípadná obrana žalovaného v tom, že na
pojednávanie sa nedostavil v dôsledku hospodárnosti konania, nakoľko podľa názoru súdu nie je možné

hospodárnosť konania považovať za vážne okolnosti. Za vážnu okolnosť ma ísť v tom prípade, ak sa
jedná o okolnosť objektívnej povahy, ktorá je náhla, neočakávaná, nepredvídaná, brániaca v možnosti
účastinanariadenompojednávaní.Zaospravedlniteľnýdôvod,resp.zavážnuokolnosťneprítomnostina
pojednávaní možno považovať len závažné prekážky, ktoré súd preukázané a ktoré bránia žalovanému
sa dostaviť na nariadené pojednávanie. Existenciu takejto vážnej okolnosti je pritom tvrdiť a preukázať
žalovaný, resp. jeho právny zástupca.V prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné podmienky pre rozhodnutie o žalobe žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle § 274 CSP, súd preto
rozhodol vo veci formou kontumačného rozsudku, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.

2.Protitomutorozsudkupodalodvolanievčasžalovaný,ktorýnavrholodvolaciemusúdu,abynapadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní
okrem iného poukázal na to, že nebol v konaní nečinný, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil

včas z dôvodu neodkladných pracovných povinností a pracovnej vyťaženosti v tomto termíne, ako aj
z dôvodu hospodárnosti konania (t.j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania). V
ospravedlnení ďalej uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a zároveň informoval
súd, že súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Mal za to, že
súd prvej inštancie nemal splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a navyše nebol zo
strany prvoinštančného súdu bezodkladne po podaní ospravedlnenia ani informovaný, že by súd posúdil

jeho ospravedlnenie ako nedôvodné.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý podľa komentára k Civilnému sporovému
poriadku, C.H.BECK 2016: „Vážnosť okolností, ktorými žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť
na pojednávaní, musí posúdiť súd. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú

žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine). Vážnosť
okolností je však vždy na voľnej úvahe súdu.“
Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť z pojednávania dňa 21.08.2019, ktoré sa konalo dňa 22.08.2019,
teda deň pred pojednávaním. Preto takéto ospravedlnenie nemožno považovať ani za podané včas, a
preto žalovaný si nesplnil ani len jednu z dvoch kumulatívnych podmienok, ktoré v zmysle § 274 CSP

je potrebné naplniť, aby súd akceptoval ospravedlnenie žalovaného.
Takéto konanie žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu v skutku navodzuje dojem, kedy ani len nemá
záujem sa zúčastňovať na pojednávaniach, pričom vôbec nedbá na to, aby svoju osobnú prítomnosť
nahradil iným, napr. svojim koncipientom.
Je zrejmé, že inštitút žiadosti o odročenie pojednávania nie je totožný (ba dokonca veľmi odlišný)

s inštitútom rozhodnutia pre zmeškanie, resp. s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní. Žalovaný
nežiadal a nenavrhoval súdu prvej inštancie aby bol termín pojednávania, ktoré bolo vytýčené na
22.08.2019, odročené na iný termín, z dôvodu, žeby sa ho žalovaný chcel zúčastniť, ale nemohol, takže
sám žalovaný oznámil sudu a prejavil záujem, aby sud konal bez jeho prítomnosti. Žalovaný svojím
nedôvodným ospravedlnením neúčasti dal najavo, že na pojednávaní sa nemá záujem zúčastniť vôbec.

Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, nie z vážnych dôvodov, a tak súd postupoval
súlade s ust. Civilného sporového poriadku.
Navrhol odvolaciemu súdu aby napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu
trov odvolacieho konania.

4. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie

je opodstatnené.

6. Podľa § 355 ods. 1 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.
Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov

odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je odvolanie prípustné.

7. V zásade je podľa právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku prípustné odvolanie proti každému

rozsudku súdu prvej inštancie. Ustanovenie § 356 CSP obsahuje výnimky z prípustnosti odvolania
proti rozsudku. Nie je prípustné podanie odvolania voči rozsudkom vydaným osobitným procesným
postupom, a to kontumáciou, uznaním a vzdaním sa nároku. Tieto výnimky nie sú absolútne, pretožeproti uvedeným rozsudkom je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie
takéhoto rozhodnutia.

8. Predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní sú, že: 1.
súd riadne a včas (§ 178 ods. 2 CSP) predvolal žalovaného na pojednávanie (§ 100 CSP), pričom
predvolanie obsahovalo poučenie, že ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie, súd rozhodne
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie; 2. žalovaný sa nedostavil na pojednávanie v určený
čas; 3. žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami (čiže ak sa žalovaný

síce ospravedlní, ale oneskorene, napr. len v deň pojednávania, hoci mu nič nebránilo sa ospravedlniť
aj skôr, alebo súd nepovažuje dôvody uvedené v ospravedlnení za vážne, napr. ide o banálne,
vyfabulované, nepreukázané alebo nezdokladované dôvody, predpoklad pre rozhodnutie rozsudkom
pre zmeškanie je splnený a súd sa s hodnotením takéhoto ospravedlnenia vysporiada v odôvodnení
rozsudku); 4. návrh žalobcu na rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie.

9. Odvolací súd preskúmal splnenie podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie a zistil, že žalovanému
bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 03.06.2019 o 16:30 hod. (č.l. 87 spisu). Pojednávanie
bolo nariadené na deň 22.08.2019 o 8:30 hod. Žalovaný svojim podaním až 21.08.2019, teda 1 deň pred
vytýčeným pojednávaním, doručil prvoinštančnému súdu ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní
z dôvodu, že žalovaný a jeho právny zástupca si vzhľadom na neodkladné pracovné povinnosti a

pracovnú vyťaženosť v tomto termíne, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania (t.j. aby nedochádzalo k
zbytočnému zvyšovaniu trov), dovolil požiadať súd o ospravedlnenie neúčasti na tomto pojednávaní a
zároveň súhlasil s prejednaním veci, ako aj vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti.

10. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalovaný aktívne v konaní namietal opodstatnenosť žaloby

podaním odporu voči platobnému rozkazu a pokiaľ súčasne súhlasil s prejednaním veci a vyhlásením
rozsudku v jeho neprítomnosti, súd prvej inštancie nemal za žiadnych okolností splnené podmienky na
postup podľa § 172 a § 274 CSP.

11.Právonaprístupksúdujenevyhnutnou,imanentnousúčasťouprávanaspravodlivýproces.Samotné

právo na prístup k súdu síce ani ústava, ani dohovor expressis verbis neupravujú, možno ho však
implicitnevyvodiťzpremisy„akniejeproces,nemôžebyťspravodlivý“.„Bolobynemysliteľné,abyčlánok
6 ods. 1 dohovoru detailne popisoval procesné záruky poskytované stranám prebiehajúceho sporu a aby
primárne nechránil to, čo samo osebe umožňuje mať prospech práve z týchto záruk, teda prístup k súdu.
Zásady spravodlivosti, verejnosti a rýchlosti súdneho konania totiž nemajú žiadnu hodnotu, ak žiadne

konanie neprebieha. Ak zhrnieme tieto vyslovené úvahy, dospejeme k záveru, že právo na prístup k súdu
tvorí esenciálny prvok práva na spravodlivý proces.“ (pozri k tomu rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Golder proti Spojenému kráľovstvu z 21.2.1975, sťažnosť č. 4451/70,
body 35 ? 36). Právo na prístup k súdu môže podliehať rôznym procesnoprávnym obmedzeniam a
formalitám, avšak iba pri zachovaní jeho podstaty a pri rešpektovaní primeranosti obmedzenia, aby

nedošlo k odopretiu práva na prístup k súdu do takej miery, že by bol narušený jeho účel. Okrem
uvedených kritérií je nevyhnutné, aby konkrétne obmedzenie sledovalo legitímny cieľ, t.j. aby nebolo
svojvoľné (rozsudok ESĽP vo veci Ashigdane proti Spojenému kráľovstvu z 28.5.1985, sťažnosť č.
8225/78, bod 58).
Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok

procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. Skutkovým základom kontumačného rozsudku
je žalobcom tvrdený skutkový stav - kontumačne sa vyhovie žalobcom tvrdenému nároku. Zákon
výslovne nezdôrazňuje, či sa môže takto postupovať aj vtedy, ak žaloba trpí takými vadami, ktoré
odôvodňujú ustáliť, že tvrdenia žalobcu nie sú dostatočne presvedčivé, alebo sú dokonca rozporné -
skrátka že za „normálnych okolností“ by mal žalobca v procese dokazovania problém spor procesne

ustáť (vyhrať). Všetky tieto situácie pokrýva výraz „súd môže“ v hypotéze komentovaného ustanovenia;
súd má teda možnosť zvážiť, či kontumačný rozsudok v tejto fáze (bez návrhu žalobcu a bez nariadenia
pojednávania) vydá alebo bude v konaní pokračovať. Vo fáze pojednávania, ak žalobca za splnenia
prezumovaných podmienok (§ 274) vydanie kontumačného rozsudku navrhne, súd možnosť takejto
úvahy nemá a je povinný nasledovať prejav dispozičného princípu a žalobe kontumačným rozsudkom

vyhovieť. Vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa tohto ustanovenia Civilného sporového poriadku
tak pojmovo predpokladá, že postup podľa § 167 CSP bol dodržaný a žalovaný si tam uvedené
povinnosti splnil - inak by súd kontumačným rozsudkom spravidla rozhodol už v tejto fáze konania
(porovnaj komentár k § 273 CSP). Výnimočne však je možné aj to, že súd napriek nesplneniupovinností žalovaného podľa § 167 nevydá kontumačný rozsudok už vo fáze doručovania žaloby a
nariadi pojednávanie. V takom prípade je však na procesnej ostražitosti žalobcu, aby navrhol vydanie
kontumačného rozsudku - bez procesnej iniciatívy žalobcu nemožno k vydaniu tohto rozsudku prikročiť.

Súd nie je oprávnený žalobcu o tejto 16 možnosti poučiť, lebo by tým neprimerane znevýhodnil jednu
sporovú stranu (žalovaného), suplovaním aktivity druhej sporovej strany a porušil by tým princíp rovnosti
zbraní (k tomu porovnaj článok 6 a 9 CSP). Vážnosť okolností ktorými žalovaný ospravedlňuje svoju
neprítomnosť na pojednávaní musí posúdiť súd. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré
znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine).

Vážnosť okolností je však vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu. Ak súd za splnenia podmienok § 273,
resp. § 274 CSP prikročí k vydaniu kontumačného rozsudku, ide o skrátený typ rozhodnutia. Preto súd
v odôvodnení rozsudku pre zmeškanie uvedie iba predmet konania a právny dôvod vydania rozsudku -
teda ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016.
s. 1001 až 1004) (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 233/2019-22 zo dňa

04.06.2019).

12. Po takomto objasnení veci odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre vydanie
rozsudku pre zmeškanie.

13. Keďže neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, odvolanie proti rozsudku je
prípustné (§ 356 písm. b) CSP). Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok v spojení s opravným
uznesením zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom
vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude o žalobe opätovne rozhodnúť.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).