Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 24, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117200641
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117200641.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu M. H., D.. XX.XX.XXXX, N. C. XX,
zastúpeného JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Slovenská č. 69,
proti žalovanému A. O., D.. XX.XX.XXXX, N. T. XX, XXX XX, A., zastúpenému Advokátskou kanceláriou
BABIN, PETKO & partners s.r.o., o zaplatenie 30.000,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 14.01.2019 č. k. 12C/1/2017 - 351 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.070,-
eur s prísl., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a náhradu trov
konania stranám nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že v tomto konaní žalobca uplatňuje
zľavu z kúpnej ceny nehnuteľnosti - rodinného domu, ktorý žalobca nadobudol na základe zámennej
zmluvy uzatvorenej so žalovaným dňa 16.01.2015, keď následne po začatí užívania rodinného domu

sa na tomto vyskytli viaceré vady. Súd prvej inštancie po vykonanom znaleckom dokazovaní zistil, že
všetky vady vytknuté žalobcom sú odstrániteľné a neboli tak splnené podmienky pre platné odstúpenie
od zmluvy. Dospel ďalej k záveru, že žalobca má v tejto súvislosti právo na primeranú zľavu. Uviedol,
že žalovaný ako predávajúci upozornil kupujúceho na osadenie garážových dverí a na dokončenie
zateplenia stropu a podláh v tomto rodinnom dome, čo medzi stranami nebolo sporné. Uviedol, že
o skryté vady ide vtedy, ak tieto neboli zistiteľné pri prehliadke nehnuteľností a predávajúci na tieto
vady kupujúceho neupozornil a predával vec bez vád. V prípade uplatnenia nárokov z vád predanej

veci je rozhodujúce, či predmet kúpy v čase uzavretia kúpnej zmluvy vykazoval vadu, ktorú preukazuje
žalobca bez ohľadu na to, či o nej predávajúci vedel alebo nie. Nárok žalobcu z vady č. 1 označenej ako
nedostatočné zateplenie rodinného domu, keďže bol použitý polystyrén s hrúbkou 5 cm, aj keď norma
určuje 10 cm, vyhodnotil ako nedôvodný. Uviedol, že podľa predloženej projektovej dokumentácie na
rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorú mal žalobca najneskôr v čase podpisu zmluvy k dispozícii je zrejmé,
že hrúbka zateplenia bola projektovaná v rozsahu 5 cm a takéto zateplenie na nehnuteľnosti existuje.
Podľa súdu išlo o skutočnosť, ktorá bola zistiteľná pri prehliadke nehnuteľnosti, a to či už fyzickej alebo

v podobe dokumentárnej. Zateplenie rodinného domu teda bolo osadené v hrúbke podľa projektovej
dokumentácie, žalobca mal k dispozícii informáciu, ktorej zrejme nevenoval pozornosť o použitom
zateplení a jeho hrúbke. Z energetického certifikátu nehnuteľnosti navyše vyplýva, že nehnuteľnosť bola
zaradená do triedy „C“ a nie do triedy „B“ a je v ňom uvedené aj odporúčanie pre doplnenie zateplenia nahrúbku 10 cm. Nešlo o skrytú vadu, túto informáciu žalobca mal k dispozícii v technickej dokumentácii.
Ak by bol venoval potrebnú, hoci laickú pozornosť predmetným údajom, mal možnosť dokonca vykonať
kompletnú ohliadku nehnuteľnosti a mal aj dostatočný čas do podpisu zmluvy - od novembra 2014 do

16.01.2015naodbornéposúdenie.Nehnuteľnosťnavyšejemožnénapriektomubežneužívaťnaurčený
účel, s dôsledkom zvýšených výdavkov na energie. Navyše nepodstatným nie je ani to, že tvrdenie
žalobcu, že z uvedenej vady vznikajú plesne, súd preukázané nemal ani zo znaleckého posudku, keďže
podľa znalca rodinný dom je podchladzovaný a nedostatočne zateplený v spodnej časti, keď poruchy
spôsobené vlhkosťou a výskytom plesní nastávajú z oblasti spodnej časti domu a nie z obvodových

múrov.

3. Súd prvej inštancie za dôvodne uplatnenú vadu, ktorú mal preukázanú aj znaleckým posudkom a
uznanú žalovaným, uviedol vadu spočívajúcu v tom, že medzi základom a murivom nie je zateplenie
dokončené, základ domu je kamenný a medzi základom a murivom nie je žiadna izolácia. V tejto
súvislosti priznal žalobcovi vzhľadom na vykonané dokazovanie zľavu 6.120,- eur. Súd prvej inštancie

taktiež uznal vadu spočívajúcu v nedostatočnom utesnení odkvapových rín a náklady na odstránenie
tejto vady určil rozsahom 950,- eur. Pokiaľ ide o namietanú vadu - poškodené vodovodné rozvody a
potrubie, podľa súdu prvej inštancie žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď samotné
vyčíslenie rozsahu opráv nepredstavuje skutočnosť, že táto vada sa na nehnuteľnosti aj skutočne
vyskytla. K námietke, že žalobca bol zo strany realitnej kancelárie informovaný o tom, že ide o

novostavbu rodinného domu a nie o dom rekonštruovaný, súd prvej inštancie poukázal na samostatnú
zodpovednosť realitnej kancelárie a v priebehu konania nebolo zistené, že by žalovaný úmyselne
zatajoval skutočnosti o tom, že v prípade tejto nehnuteľnosti išlo o rekonštrukciu starého rodinného
domu. Vo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadom ďalších okolností, ktoré nastali po začatí užívania
rodinného domu, najmä na to, že vlhkosť v dome má za následok vznik plesní, súd prvej inštancie

poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Odo/752/2002, podľa ktorého predávajúci nezodpovedá z
titulu zodpovednosti za vady, ak dôjde k poškodeniu veci v dôsledku vady, ktorá existovala v čase
plnenia, do úvahy tak prichádza zodpovednosť za škodu. Je teda potrebné rozlišovať vady veci, ktoré
existovali v čase plnenia, za ktoré nesie predávajúci zodpovednosť a tiež vady, ktoré vznikli až po tomto
čase. Príslušenstvo priznanej pohľadávky odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 517 ods. 2 OZ a o trovách

konania strán sporu rozhodol podľa § 257 CSP.

4.Protitomutorozsudku,atoprotivýrokomII.aIII.,podalvčasodvolaniežalobca,ktorýnavrholrozsudok
v tejto časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhol v tejto časti
rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. So záverom súdu prvej inštancie

ohľadom vady č. 1 sa žalobca nestotožňuje, pretože nezodpovedá výkladu ust. § 597 OZ, podľa ktorého,
ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na
primeranú zľavu z dojednanej ceny, zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady. Ak ide o vadu, ktorá robí
vec neupotrebiteľnou, má právo tiež od zmluvy odstúpiť. Žalobca poukázal na vyhotovený znalecký
posudok, v ktorom znalec uviedol, že v čase vypracovania projektu domu, platila norma z roku 2002.

Projektantka mala navrhnúť hrúbku tepelnej izolácie tak, aby tepelný odpor R bol minimálne 3.0 m2 KW
a pri rekonštruovaných domoch 2.0 m2 KW. V čase výstavby sa tepelno-technické požiadavky zmenili,
platila následne norma z roku 2012 a podľa znalca stena síce bola zateplená, pod polystyrénom však
vidieť duté miesta, ktoré znehodnocujú tepelno-technické parametre obvodovej steny, a ak by sa mala
splniť norma z roku 2002, stena by mala byť zateplená polystyrénom alebo minerálnou vlnou na hrúbku

10 cm. Je teda nepochybné, že zateplenie domu v hrúbke 5 cm je v rozpore s technickou normou, a
teda ide o faktickú vadu predanej veci. Naviac, zateplenie nie je realizované riadne a v tejto súvislosti
ide o vadu skrytú, keďže ide o neexistenciu takej vlastnosti, ktorá sa pri veci určitého druhu, veku a
ceny všeobecne predpokladá a v dôsledku ktorej je možnosť využitia veci podstatne znížená. Judikatúra
nevhodnú izoláciu domu považuje za skrytú vadu, a ak by sa aj pripustilo, že žalobca mal možnosť

preštudovať si projektovú dokumentáciu pred podpisom zmluvy, musel by poznať príslušnú technickú
normu a mať príslušné odborné znalosti. Žalobca však ako laik nemohol vedieť, že takéto zateplenie nie
je v súlade s príslušnou normou. Až potom, čo začal v dome bývať a po zapnutí kúrenia, sa objavili na
stenáchplesneazačalzisťovaťichpríčinuapokonzultáciisoznalcomsazistilo,žezatepleniejehodomu
nie je v súlade s normou. V prípade § 597 OZ ide o objektívnu zodpovednosť, teda zodpovednosť za

výsledok, ktorej sa predávajúci nemôže zbaviť, okrem prípadu, ak na vady existujúce v čase uzatvorenia
zmluvy kupujúceho upozornil, pričom nie je rozhodujúce, či o vadách vedel alebo nie. Pozornosť vadám
predanej veci musí venovať predovšetkým predávajúci, ktorý nesie objektívnu zodpovednosť za vady a
je na ňom, s akou právnou istotou postupuje pri plnení si svojej zákonnej upozorňovacej povinnosti, abysa zbavil svoje zodpovednosti. Nemožno akceptovať ani argumentáciu, že z energetického certifikátu
vyplýva odporúčanie pre doplnenie zateplenia na hrúbku 10 cm. Aj tento dôkaz sa musí posudzovať
v súlade so zmyslom § 597 OZ a objektívnou zodpovednosťou žalovaného. Energetický certifikát mal

k dispozícii aj žalovaný. Ak súd tvrdí, že žalobca mal z dokumentácie zistiť nedostatočné zateplenie
domu, túto skutočnosť mohol zistiť aj žalovaný. Za spornú žalobca považuje tiež skutočnosť, kedy bola
technickádokumentáciažalobcoviodovzdaná.Súdprvejinštancietedavdôsledkunesprávnehovýkladu
§ 596 a § 597 OZ prenáša zodpovednosť závady na kupujúceho a zaťažuje ho povinnosťami, ktoré mu
z tejto právnej úpravy nevyplývajú. Na základe týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

5. Žalovaný navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Žalovaný poukazuje na
to, že v celom priebehu konania deklaroval ochotu dohodnúť sa so žalobcom, mal záujem niektoré
stavebné nedostatky odstrániť za pomoci stavebnej firmy jeho otca, po žalobcovom nesúhlase s týmto
návrhom aj vyplatiť určitú sumu, ako kompenzáciu za niektoré nedostatky vyskytujúce sa na dome,
ktorých existenciu nepopieral. Žalobca túto ochotu nemal, obviňoval žalovaného z podvodu, poukazoval

naďalšienesúvisiacezávady,svojetvrdeniaopierallenoposudok,ktorýsisámdalvyhotoviťavýpovede
svojich dcér. Žalobca dokumentáciu rekonštrukcie domu prevzal skôr ako uzavrel zámennú zmluvu, o
stave nehnuteľnosti vedel a skoršie prevzatie dokumentov potvrdil aj nestranný svedok - realitný maklér.
Podstatné vo veci je to, že zateplenie domu bolo uskutočňované v súlade s projektovou dokumentáciou,
bolo skolaudované, bol informovaný o tom, aké dokončovacie práce je potrebné vykonať a o hrúbke

zateplenia domu žalobca musel vedieť jednak pri ohliadke, keďže v suteréne neboli osadené garážové
dverea v tejto súvislostižalobca nie je laik, keďže určitý čas vykonával funkciu zástupcu vlastníkov bytov.
Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie správne uzavrel vec, že nárok žalobcu - nedostatočné zateplenie
domu nie je zjavná ani skrytá vada a nárok je nedôvodný.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a
nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré
jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie opodstatnené nie je.

7. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vec
správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvoinštančného súdu
majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

8. Ako je zrejmé z obsahu spisu, strany konania uzatvorili dňa 24.11.2014 podľa § 588 a nasl.
Občianskeho zákonníka, zmluvu o uzatvorení budúcej zámennej zmluvy, pričom táto zmluva sa týkala
nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a jeho manželky O. H., rod. A.,
byt č. XX, nachádzajúci sa v A. na ul. T. č. XX, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku (nehnuteľnosti vedené

na LV č. XXXXX, LV č. XXXXX, kat. úz. A.) a nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného (LV
č. XXX, kat. úz. C.), stavba rodinného domu súp. č. XX a pozemky Y. XX/X, XX, XX a XX. V zmluve
o uzavretí budúcej zámennej zmluvy žalobca spolu s manželkou deklaroval záujem nadobudnúť do
bezpodielovéhospoluvlastníctvanehnuteľnostinachádzajúcesavkat.úz.C.arovnakožalovanývyjadril
záujem nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalobcovi a jeho

manželke, nachádzajúce sa v kat. úz. A.. V čl. II. bod 5 zmluvné strany potvrdili, že sú oboznámení
s faktickým aj právnym stavom nehnuteľností špecifikovaných v čl. I. bod 1 zmluvy a nehnuteľností
špecifikovaných v čl. I. bod 2 zmluvy a dohodli sa, že za účelom prevodu vlastníckych práv k daným
nehnuteľnostiam v termíne do 31.01.2015, uzatvoria zámennú zmluvu. V tejto zmluve sa strany dohodli
tiež na tom, že žalovaný ako budúci zamieňajúci č. 2 odovzdá žalobcovi a jeho manželke nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v kat. úz. C. do 31.12.2014, o čom bude vyhotovený písomný preberací protokol,
žalovaný súhlasil s realizáciou stavebných úprav na tejto nehnuteľnosti vykonaných zo strany žalobcu
a žalobca s manželkou sa zaviazali žalovanému odovzdať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. A.
v deň podpisu zámennej zmluvy.

9. Dňa 16.01.2015 bola medzi stranami konania uzatvorená zámenná zmluva v nadväznosti na
spomínanú zmluvu o budúcej zámennej zmluve, v ktorej v čl. I. bod 1 sú špecifikované nehnuteľnosti -
byt č. XX s príslušenstvom a pozemkom, kat. úz. A., v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho
manželky a v čl. I. bod 2 sú špecifikované nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného zapísanéna LV č. XXX, kat. úz. C. s konštatovaním (podobne ako v zmluve o uzatvorení budúcej zámennej
zmluvy), že v prípade týchto nehnuteľností na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného
obcou C. dňa 25.07.2008, č. H XXX/XXXX - Čj/XX a následne vydaného kolaudačného rozhodnutia zo

dňa 09.09.2013, právoplatného dňa 13.09.2013, došlo k rekonštrukcii a nadstavbe rodinného domu súp.
č. XX. Geometrickým plánom č. G1 - XX/XXXX z XX.XX.XXXX došlo tiež k porealizačnému zameraniu
stavby - rodinný dom súp. č. XX a k novému stavu pozemku C KN XX a C KN XX/X.

10. V čl. I. bod 3 zmluvné strany vyhlásili, že na základe tejto zmluvy zamieňajú spomínané

nehnuteľnosti, a to bezodplatne, dohodli sa, že navzájom si nebudú nič doplácať a nebudú mať voči
sebe žiadne záväzky. V čl. II. bod 5 zmluvné strany potvrdili, že sú riadne oboznámení s faktickým, ako
aj právnym stavom zamieňaných nehnuteľností.

11. Medzi stranami konania nebolo sporné, že rodinný dom spolu s pozemkami nachádzajúcimi sa v kat.
úz. C., boli ponúkané prostredníctvom realitnej kancelárie na odpredaj v stave holodom, bez napojenia

na rozvod plynu, v dôsledku čoho žalobca ešte pred uzatvorením zámennej zmluvy, v čase od novembra
2014 do 15.01.2015 vykonával na tejto nehnuteľnosti dokončovacie stavebné práce, v súvislosti s jej
prípravou na bývanie.

12. Podľa § 596 Občianskeho zákonníka, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný

kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.

13.Podľa §597ods.1,2Občianskehozákonníka,akdodatočnevyjdenajavovada,naktorúpredávajúci
kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny, zodpovedajúcu
povahearozsahuvady;akideovadu,ktorárobívecneupotrebiteľnou,mátiežprávoodzmluvyodstúpiť.

Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti,
najmä vlastnosti vymienené kupujúcim alebo, že nemá žiadne vady a toto ubezpečenie sa ukáže
nepravdivým.

14.Zodpovednosťpodľacitovanéhoust.§597Občianskehozákonníkajeobjektívnaajejdôsledkymôže

predávajúci vylúčiť tým, že upozorní kupujúceho na konkrétne vady veci. Zodpovednosť predávajúceho
sa vzťahuje na vady, ktoré mala vec v čase plnenia, nie na vady, ktoré sa vyskytnú až po tomto plnení.
Citované ustanovenie nemožno použiť, ak kupujúci o vadách vedel a rozhodol sa zmluvu o kúpe veci
za dojednanú kúpnu cenu uzavrieť (R 9/2003).

15. Je potrebné konštatovať, že prvoinštančný súd správne, v závislosti od vykonaného dokazovania,
posúdil neopodstatnenosť nároku žalobcu na žiadanú zľavu z ceny zamieňaného rodinného domu, v
súvislosti s namietaným nedostatočným zateplením tejto nehnuteľnosti.

16. Podľa znalca prof. L.. W. G., Y.. (znalecký posudok XX/XXXX), na zateplenie domu bol použitý

polystyrén s hrúbkou 5 cm, aj keď norma určuje jeho hrúbku v rozsahu 10 cm. Uviedol, že čo sa
týka normy, táto nepredpisuje hrúbku tepelnej izolácie, ale tepelný odpor konštrukcie, prípade súčiniteľ
prechodu tepla. Nepochybné je aj to, že rekonštrukciu a nadstavbu rodinného domu žalovaný realizoval
na základe technickej správy (architektonicko-stavebné riešenie) z mája 2008, vypracovaného L.. M.
B., v spojení so statickým posúdením tejto stavby pre účely stavebného povolenia L.. S. B., rovnako z

mája 2008. Projektantka vonkajšiu stranu fasády v miestach uloženia monolitických železobetónových
konštrukcií v obvodových múroch, navrhla zatepliť heraklitom hrúbky 50 mm a takáto tepelná izolácia
podľa spomínaného projektu aj vykonaná bola. Na základe tohto postupu príslušný stavebný úrad
k rekonštrukcii a nadstavbe rodinného domu súp. č. XX, kat. úz. C., vydal zhotoviteľovi stavby
stavebné povolenie a následne aj kolaudačné rozhodnutie. Preto, ak má ísť o vadu nehnuteľnosti,

súd prvej inštancie správne akcentoval, že táto nemôže byť skrytou vadou. O skutočnosti, že rodinný
dom je zateplený polystyrénom v hrúbke 5 cm žalobca mal vedomosť najneskôr v čase podpisu
zmluvy. Rozsah prevedeného zateplenia nehnuteľnosti bol zrejmý z vyššie uvádzanej projektovej
dokumentácieazistiteľnýbolajpriprehliadkenehnuteľnosti,vktorejužodnovembra2014boližalobcom
vykonávané príslušné dokončovacie stavebné úpravy a z jeho strany bolo tiež potvrdené, že technickú

dokumentáciu k rodinnému domu od žalovaného skôr nepožadoval (č.l.205). Rovnako energetický
certifikát nehnuteľnosti obsahuje informáciu o jej zaradení do triedy „C“ a odporúčanie pre doplnenie
zatepleniavhrúbke10cm.Súdprvejinštancietiežsprávnezdôraznil,žetútonehnuteľnosťmožnobežne
užívať na určený účel, s dôsledkom vyšších výdavkov na energie. Vznik namietaných plesní znalec vpredloženom znaleckom posudku konštatoval v dôsledku existujúcej vlhkosti v spodnej časti rodinného
domu pre chýbajúcu hydroizoláciu, nie z obvodových múrov rodinného domu.

17. Odvolací súd ďalej konštatuje, že nezistil, aby postupom súdu prvej inštancie došlo k takému
nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné
právavtakejmiere,žebydošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces(odvolacídôvoduvedenýv§365
ods. 1 písm. b) CSP. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v závislosti od návrhov sporových
strán a svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti odôvodnil. Požiadavka na riadne a úplné odôvodnenie

rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, čo vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktorá však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie
významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď.

18. So zreteľom na všetky vyššie uvádzané dôvody odvolací súd hodnotí napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne, v dôsledku čoho rozsudok vo výrokoch II. a III., ako aj v súvisiacom

výroku o trovách konania potvrdil postupom podľa § 387 CSP.

19. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP.
Aplikáciu tohto zákonného ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania použil aj súd prvej inštancie,
ktorú okolnosť strany nerozporovali a aj odvolací súd zohľadnil dokumentované sociálne aspekty na

stane žalobcu, ako aj okolnosti prejednávanej veci, v dôsledku čoho, rovnako ako prvoinštančný súd,
žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov tohto štádia konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).