Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, April 22, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6T/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421010081
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Evin

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2021:1421010081.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Jánom Evinom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

22.4.2021 v Bratislave takto

r o z h o d o l :

obžalovaný Y. Q., nar. X.X.XXXX/XXXX B. O., trvale bytom V. XX,
Bratislava

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

v presne nezistenom čase približne od septembra roku 2020 až do 12.01.2021 v byte
č. 24 nachádzajúcom sa v Bratislave na Jurigovom námestí 9, denne nútil pod
hrozbou násilia svoju matku poškodenú P. Q., aby mu odovzdala časť
svojich peňazí, pričom v prípade ak mu ich odmietla poškodená dať, vyhrážal sa jej
zabitím, zmlátením a zničením zariadenia domácnosti, a zároveň jej počas toho
vulgárne nadával, pričom v dôsledku týchto vyhrážok mu poškodená veľakrát radšej
peniaze dala, aby sa tak vyhla násilnému konaniu z jeho strany, pričom dňa

11.01.2021 v čase okolo 09.00 hod. hneď potom, ako sa obvinený zobudil, tak
povedal poškodenej, aby mu dala peniaze, na čo mu ona uviedla, že nemá, v
dôsledku čoho rozbil päsťou okno, následne polámal sušiak a veci, ktoré sa na ňom
nachádzali, porozhadzoval po izbe a hodil poškodenej telefón a rozkázal jej, aby od
niekoho išla zohnať peniaze, čo poškodená zo strachu pred ním urobila a zohnala
mu finančnú hotovosť vo výške 20,- €, ktorú mu v ten deň odovzdala a následne dňa
12.01.2021 ráno jej obvinený hneď potom, čo sa zobudil, povedal davaj, na čo mu
poškodená opätovne uviedla, že už nemá peniaze, na čo obvinený začal zúriť,

trieskať vecami a rozbil v byte televízor, práčku, chladničku a posteľ patriacu poškodenej a z balkóna
po poškodenej vykrikoval, že keď sa vráti, tak to v byte nespozná, čo vzbudilo u poškodenej dôvodnú
obavu o jej život a zdravie.

t e d a

násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy iného nútil, aby niečo konal, a spáchal uvedený
čin na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákonaZa to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37
písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, per analogiam § 39 ods. 2 písm. d),

ods. 4 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu súd
výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu súd ukladá skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s

probačným dohľadom v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Trestného zákona mu súd ukladá primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona mu súd ukladá primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obvinenému ukladá ochranné psychiatrické liečenie

ústavnou formou.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obvinenému ukladá ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Bratislava II, sp. zn. 6T/95/2020 zo dňa 11.11.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.3.2021, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV podal pod 1Pv 15/21/1104-38 dňa 26.3.2021 obžalobu na
obvineného Y. Q., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný po zákonnom poučení podľa § 257 Tr. por. urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinný

zo spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby. Po zákonnom poučení odpovedal na
otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3, písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., na ktoré obžalovaný vo všetkých
prípadoch odpovedal zhodne „áno“. Keďže prokurátor okresnej prokuratúry navrhol prijať vyhlásenie
obžalovaného, súd podľa § 257 ods. 6, 7 Tr. por. prijal vyhlásenie o tom, že obžalovaný je vinný zo
spáchania skutku kladeného mu za vinu vyššie uvedenou obžalobou. Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. súd

ďalej vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznali spáchanie skutku, sa nevykoná a
vykoná len dôkazy súvisiace s trestom a ochranným opatrením.

Nakoľko prokurátor, obžalovaný a obhajca súhlasili s čítaním znaleckého posudku na č.l. 68-81,
samosudca ho na hlavnom pojednávané prečítal. Rovnako samosudca prečítal listinné dôkazy, a to

lustrácia v Sociálnej poisťovni na č.l. 150, výpis z evidencie priestupkov na č.l. 151, lustrácia v systéme
AVÍZO na č.l. 152, 153, odpis registra trestov zo dňa 21.4.2021 na č.l. 239, lustrácia v systéme
Generálnej prokuratúry zo dňa 21.4.2021 na č.l. 240-243, spis Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn.
3T/46/2017 a spis Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 3T/46/2017.Zo znaleckého posudku, vypracovaného ku dňu 8.3.2021, Q.. S. W., znalkyňou v odvetví psychiatria
vyplýva, že obv. Y. Q. v čase spáchania skutku a ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku, netrpel
duševnouporuchouvužšomvýzname,t.j.netrpelduševnouporuchouzokruhuschizofrénnychpsychóz,

organického poškodenia centrálnej nervovej sústavy, ani mentálnou retardáciou. V čase skutku vedel
rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania a vedel a mohol svoje konanie ovládať.
Obvinený trpí syndrómom závislosti ťažkého stupňa od marihuany a pervitínu a abnormálnou poruchou
osobnosti, ktorá je emočne nestabilná, vôľovo slabá, nezdržanlivá, egocentrická, impulzívna, drogovo
deprivovaná a dissociálna. V prípade pokračujúceho užívania drog vyslovila znalkyňa obavu z pobytu

obvineného na slobode, keďže v stave intoxikácie drogou, alebo v stave abstinenčnej krízy, má obvinený
sklon k zvýšenej iritabilite, impulzivite a skratovému konaniu. Preto navrhla uložiť obvinenému ochrannú
protitoxikomanickú liečbu ústavnou formou.

Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že obvinený bol naposledy zamestnaný u zamestnávateľa
Progres Agency a.s v období od 11.3.2019 do 10.4.2019. Predtým bol zamestnaný v spoločnosti

Hero & People, s.r.o. v období od 19.8.2015 do 28.8.2015. Najdlhšie bol zamestnaný v spoločnosti
PROPLUSCO Services spol s r.o. v období od 13.2.2015 do 31.12.2015.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov za obdobie od 5.2.2018 do 17.3.2021, bol obvinený Y.
Q. 1x priestupkovo riešený za znečistenie verejného priestranstva dňa 5.2.2018.

Z lustrácie v systéme AVÍZO zo dňa 13.1.2021 vyplýva, že obvinený nie je trestne stíhaný v inej trestnej
veci.

Obvinený bol doposiaľ 1x odsúdený, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3T/46/2017

zo dňa 15.6.2017, právoplatným dňa 15.6.2017, čo vyplýva z jeho odpisu registra trestov zo dňa
21.4.2021. Na páchateľa sa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Z lustrácie v rezorte Generálnej prokuratúry zo dňa 21.4.2021 sú zrejmé 3 trestné stíhania obvineného,
a to na tunajšom súde, pod sp. zn. 6T/13/2021 (táto trestná vec), taktiež aj na Okresnom súde Bratislava

II, sp. zn. 6T/95/2020, kde bolo dňa 11.11.2020 rozhodnuté a posledné trestné stíhanie bolo ukončené
schválením dohody o vine a treste na Okresnom súde Bratislava IV, pod sp. zn. 3T/46/2017 zo dňa
15.6.2017, právoplatné dňa 15.6.2017.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3T/46/2017 vyplýva, že vo veci bolo

rozhodnuté rozsudkom, sp. zn. 3T/46/2017 zo dňa 15.6.2017, právoplatným dňa 15.6.2017 (rozsudkom
bol schválený návrh prokurátora na uzavretie dohody o vine a treste), ktorým bol obvinený Y. Q.
uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.
zákona a zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 1 tok a 8 mesiacov, ktorý bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky,

za súčasného uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou. Uznesením
tunajšieho súdu, sp. zn. 3T/46/2017 zo dňa 15.4.9.2019, právoplatným dňa 18.9.2019 bolo vyslovené,
že sa odsúdený v tejto trestnej veci osvedčil a hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.

ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduBratislavaII,sp.zn.6T/95/2020vyplýva,ževovecibolorozhodnuté

trestným rozkazom, sp. zn. 6T/95/2020 zo dňa 11.11.2020, právoplatným dňa 25.3.2021 (trestný rozkaz
bol obvinenému doručený dňa 16.3.2021), ktorým bol obvinený Y. Q. uznaný vinným zo spáchania
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona (skutok z roku 2010)
a prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona (skutok z 29.10.2019), za čo mu bol uložený úhrnný

trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, ktorý bol podmienečne odložený s probačným dohľadom
na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, za súčasne uloženého príkazu nepriblížiť sa k poškodenej P.
Q. na vzdialenosť menšiu ako 5 metreov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, príkaze podorbiť sa
programu sociálneho výcvik alebo inému výchovnému programu a príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe
psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Súčasne mu bolo uložené ochranné

psychiatrické liečenie a ochranné protitoxikomanické liečenie, obidve ústavnou formou. Ochranné liečby
boli v tamojšej trestnej veci uložená na základe znaleckého posudku č. 1/2020, vypracovaného Q.. P.
Q., znalkyňou v odvetví psychiatria.Podľa § 11 ods. 1, Tr. zákona, zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti
ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov.

Podľa § 189 od. 1, 2 Tr. zákona,
(1) Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul
alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.
(2)Odňatímslobodynaštyrirokyaždesaťrokovsapáchateľpotrestá,akspáchačinuvedenývodseku1
a) závažnejším spôsobom konania,

b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu,
d) a spôsobí ním väčšiu škodu, alebo
e) spoločným konaním najmenej dvoch osôb.

Podľa § 139 ods. 1 Tr. zákona, (1) Chránenou osobou sa rozumie

a) dieťa,
b) tehotná žena,
c) blízka osoba,
d) odkázaná osoba,
e) osoba vyššieho veku,

f) chorá osoba,
g) osoba požívajúca ochranu podľa medzinárodného práva,
h) verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona,
i) svedok, znalec, tlmočník alebo prekladateľ, alebo
j) zdravotnícky pracovník pri výkone zdravotníckeho povolania smerujúceho k záchrane života alebo

ochrane zdravia.

Podľa § 127 ods. 1, 5 Tr. zákona,
(4) Blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec,
súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke

osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

(5) Blízkou osobou sa na účely trestných činov vydierania podľa § 189, znásilnenia podľa § 199 ods.
2, sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2, týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2, nebezpečného

prenasledovania podľa § 360a alebo financovania terorizmu podľa § 419c ods. 2 rozumie aj bývalý
manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou
podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.

Podľa § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona, (1) Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. (4) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 6 Tr. zákona, tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac
týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody
ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona, Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných
trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami,
zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného
o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri

mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených
trestných činov.Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Nakoľko mal súd nepochybne vyriešenú otázku viny obžalovaného, vzhľadom na jeho vyhlásenie viny,
ktoré súd prijal, v ďalšom sa už zaoberal iba otázkou trestu a ochranného opatrenia. Súd pri ukladaní
druhuavýmerytrestupostupovalindividuálne,pričombraldoúvahynaplnenieúčelutrestuaochranného
opatrenia. Obžaloba bola na tunajšom súde podaná pre zločin vydierania, podľa § 189 ods. 1, 2 písm.

b) Tr. zákona, so základnou trestnou sadzbou 4 roky (48 mesiacov) až 10 rokov (120 mesiacov).

Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanému, súd musel vychádzať z toho, že ak ide o trestný čin,
ktorého horná hranica trestnej sadzby ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje päť
rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona), pričom podmienečne odložiť
uložený výkon trestu odňatia slobody možno len vtedy, ak sa ukladá trest odňatia slobody neprevyšujúci

dvaroky(§49ods.1Trestnéhozákona),respektívetriroky(§51ods.1Trestnéhozákona).Zuvedeného
vyplýva, že v posudzovanej trestnej veci bolo nevyhnutné uložiť trest odňatia slobody, ktorý vzhľadom
spodná hranicu trestnej sadzby, mohol byť jedine s nepodmienečným výkonom.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 6T/95/2020 bolo zistené, že trestný rozkaz,

ktorý bol v tamojšej veci vydaný dňa 11.11.2020, bol obvinenému doručený dňa 16.3.2021 a takéto
doručenie má následky vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zákona. Vo veci
vedenej na tunajšom súde, pod sp. zn. 6T/13/2021, bol trváci zločin vydierania dokonaný dňa 12.1.2021,
kedy bol obvinený obmedzený na osobnej slobode. Nakoľko bol teda trestný čin vo veci Okresného súdu
Bratislava IV, sp. zn. 6T/13/2021 spáchaný (dokonaný) skôr, ako bol vyhlásený (doručený) odsudzujúci

trestný rozkaz vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 6T/95/2020, ktorý aj nadobudol
právoplatnosť dňa 25.3.2021 a tento súbeh nebol prerušený iným odsúdením, bolo potrebné v tejto
trestnej veci ukladať súhrnný trest vo vzťahu k odsúdeniu na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn.
6T/95/2020, teda za všetky zbiehajúce sa trestné činy bolo potrebné uložiť jeden súhrnný trest. Nakoľko
jeden z posudzovaných úmyselných trestných činov bol zločinom, zvýšila sa horná hranica trestnej

sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného (zločin vydierania podľa § 189 ods.
1, 2 písm. b) Tr. zákona) o jednu tretinu (120 mesiacov + 1/3 = 160 mesiacov). Trestná sadzba sa tak
upravila v rozsahu 48 mesiacov až 160 mesiacov.

Obžalovaný Y. Q. spáchal žalovaný skutok ako plne trestne zodpovedný subjekt. Za poľahčujúcu

okolnosť súd vyhodnotil to, že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie aj
úprimne oľutoval v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona. Súd k tejto poľahčujúcej okolnosti uvádza,
že prijatím vyhlásenia obžalovaného, už nebolo potrebné vykonávať dokazovanie k otázke viny, ale už
iba k otázke trestu a ochranného opatrenia. Vzhľadom na kontradiktórnosť konania pred súdom, má
takýto postoj obžalovaného preto dôležitý význam pre objasňovanie trestnej činnosti. Na druhej strane

súd zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že spáchal viac trestných
činov, čo vyplýva z toho, že mu bol ukladaný súhrnný trest, podľa zásad na ukladaniu úhrnného trestu.
Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd vyhodnotil v pomere 1:1. Trestná sadzba tak ostala
nezmenená, a to v rozsahu 48 mesiacov až 160 mesiacov.

Aj pri takejto trestnej sadzbe trestu odňatia slobody, uloženej hoci na samej spodnej hranici trestnej
sadzby (4 roky), by bol uložený trest, podľa názoru súdu, neadekvátne prísny a hlavne nenapĺňajúci
hlavný účel trestu. Súd je toho názoru, že prvotnou a nepochybne negatívnou motiváciou obvineného
je jeho dlhoročná drogová závislosť ťažkého stupňa (diagnostikovaná aj znalecky), ktorá podmieňuje a
determinuje jeho dennodenné konanie, trestnú činnosť nevynímajúc. Je zrejmé, že obvinený sa dopustil

závažnej trestnej činnosti, ktorú súd hodnotí negatívne o to viac, že ju páchal na tej najbližšej osobe,
ktorá ho aj napriek jeho neospravedlniteľnému správaniu sa opakovane podporovala, poskytovala mu
ubytovanie, stravu a plnohodnotný komfort a dlhodobo tolerovala čoraz viac neprístojné správanie sa
svojho syna - obvineného. Obvinený pritom nebol schopný dodržiavať ani elementárne zásady slušnosti
a v značnej miere tieto prekračoval, a to až s presahom do trestnoprávnej roviny. Aj napriek naplneniu

znakov skutkovej podstaty zločinu vydierania, tak ako bola žalovaná a napriek tomu, že obvinený
sa k spáchaniu skutku priznal, súd považuje za potrebné, aj v rámci toho trestného činu, náležite
zhodnotiť a diferencovať formy a spôsoby vydierania. Je nepochybné, že je kvalitatívny rozdiel medzi
vydieraním napr. medzi obchodnými partermi, či vydieranie v prospech zločineckej skupiny, ktoré savyznačujú sofistikovanejšou formou a vysoko potenciálnou hrozbou pre život a uzdravie vydieraného.
Bez zľahčovania aktuálneho zločinu obžalovaného súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného Q.
bolo zapríčinené drogovým opojením, či abstinenciou drog (bez zníženia ovládacích a rozpoznávacích

schopností), ktoré súd vyhodnotil ako hlavný motív jeho konania. Teda sanácia drogových potrieb ho
motivovala k zisku finančných prostriedkov takouto „ľahkou cestou“, kedy peniaze hrozbou a násilím
žiadal od svojej matky. Samotná matka znášala príkoria obžalovaného zjavne už dlhodobo, pričom
menovateľ, vo všetkých jeho trestných činoch je zakaždým ten istý, a tým sú drogy. Matka obžalovaného
sa napriek tomu vyjadrila, že je jej ľúto, že to dospelo do takéhoto štádia, ale už jej syn robil veľmi zle.

Napriek tomu ho potrebuje pri mať sebe. Súd dospel k presvedčeniu, že obžalovaný si uvedomil svoje
pochybenie, toto úprimne oľutoval a má snahu o nápravu. Napĺňajúc účel trestu, ktorým je v prvom rade
ochrana spoločnosti, zabránenie obžalovanému v ďalšej trestnej činnosti a zabezpečenie generálnej,
ako aj individuálnej prevencie, súd mal za to, že účel trestu je možné dosiahnuť aj trestom kratšieho
trvania, a preto pri ukladaní trestu obžalovanému pristúpil k aplikácii záveru vyjadreného v jednej z
právnych viet stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn.Tpj/55/2016,

podľa ktorého ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste
mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred
dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a
pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ

(procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho,
aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
Súd z uvedeného dôvodu použil mimoriadne zníženie trestu, aplikujúc analogicky § 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 Tr. zákona. Súd takýto postup zvolil s ohľadom na prístup obžalovaného k prejedávanej trestnej
veci, ktorý spolupracoval, priznal sa, oľutoval svoje konanie. Vzhľadom na uvedené tak súd mimoriadne

znížil obžalovanému trestnú sadzbu o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby (48 mesiacov - 1/3 = 32 mesiacov /2 roky 8 mesiacov/).

Pri ukladaní trestu odňatia slobody súd zobral do úvahy aj doterajšiu štruktúru trestnej a priestupkovej
minulosť obžalovaného, kedy bol Y. Q. 1x odsúdený (trest už bol medzičasom aj zahladený) a ďalší

trest mal byť zrušený rozhodnutím tunajšieho vo veci pod sp. zn. 6T/13/2021. V trestných veciach sa
jednalo o trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti, proti iným právam a slobodám, resp. o činy
ohrozujúce život a zdravie. Obžalovaný sa už dostal do konfliktu so zákonom a pácha v podstatne
druhovo a vecne rovnakú trestnú činnosť. Súd dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu, s
prihliadnutím na vykonané dokazovane a trestnú minulosť obžalovaného, by nebolo náležité ukladať

trest na samej spodnej hranici znižovanej trestnej sadzby v zmysle § 39 ds. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona,
ale tento trest je potrebné zvýšiť, a to na hranicu 3 roky. Súčasne súd uložený trest odňatia slobody
odložil na maximálne dlhú skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, pretože je toho názoru, že podmienečne
odložený trest poskytne adekvátnu a dostatočne dlhú ochranu pred páchateľom, a to hrozbou jeho
premeny. Nakoľko je potrebné, aby obvinený v rámci probácie zmenil svoj prístup k životným situáciám,

a tieto sa naučil zvládať a aby vedel identifikovať svoje slabé, či rizikové stránky, súd mu uložil aj
povinnosť podrobiť sa sociálnemu výcviku, alebo inému výchovnému programu, ktorý obžalovanému
pomôže opätovne sa začleniť do spoločnosti. Ako ďalší faktor, ktorý podnecoval obžalovaného k
trestnej činnosti súd identifikoval to, že bol nemajetný a nemal adekvátne finančné prostriedky na
uspokojovanie svojich potrieb. Navyše obvinený striedal zamestnania po krátkej dobe, pričom pred

posledným zamestnaním bol navyše dlhodobo nezamestnaný (od 08/2015 do 03/2019). Preto mu súd
v rámci probačného dohľadu uložil aj povinnosti smerujúce k zamestnaniu sa, aby si osvojil pracovné
návyky a aby v budúcnosti mohol sám napĺňať svoje finančné požiadavky a ciele bez toho, aby tak
robil trestnou činnosťou. Takýmto druhom trestu sa podľa tunajšieho súdu vytvorí aj priestor aj na
sanáciu vzájomných narušených vzťahov medzi obžalovaným a poškodenou. Výkon nepodmienečného

trestu odňatia slobody, podľa názoru súdu, nie je v tomto štádiu konania potrebný a v konečnom
dôsledku by mohol byť aj kontraproduktívny. Došlo by síce k prísnemu potrestaniu páchateľa, avšak
následky takéhoto výkonu trestu odňatia slobody by neboli vyvážané viacerými benefitmi podmienečne
odloženého trestu, ktorý môže žiadaným smerom korigovať správanie sa obvineného a navyše je v
súlade s cieľmi restoratívnej justície. Súčasne uložené ústavné liečby liečba, tak ako ich navrhli i

obe znalkyne, či už v tunajšej trestnej veci, alebo vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II,
sp. zn. 6Z/95/2020, navyše zabezpečia elimináciu priameho kontaktu obžalovaného so spoločnosťou
minimálne do tej doby, kedy bude jeho drogová závislosť a psychiatrické poruchy regulovateľné a
súčasne vytvoria podmienky na odstránenie hlavnej príčiny páchania doterajšej trestnej činnosti. Tietoliečby ústavnou formou navyše budú prebiehať dovtedy, kým nebude vhodné liečbu transformovať na
ambulantnú formu, teda aj týmto spôsobom bude vylúčený prípadný negatívny vplyv páchateľa na
spoločnosť. Nakoľko súd ukladal súhrnný trest, súčasne musel zrušiť aj výrok o treste trestného rozkazu

Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 6T/95/2020 zo dňa 11.11.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 25.3.2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Takto individuálne uložený trest a ochranné opatrenie svojim charakterom a rozsahom budú schopné

adekvátne naplniť účel trestu, ktorým je nielen dosiahnutie ochranného, či individuálno-výchovného
charakteru, ale aj dosiahnutie generálno-preventívnej funkcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu.

Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech

obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní

obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môže podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak

je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka

mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol
urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.