Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 27, 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/527/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115229695
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4115229695.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobkyne: Jana U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX R., proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom
Tomášikova 48, 831 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zast. Advokátska kancelária AK JUDr. Marek Hic,
s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, o neplatnosť právnych
úkonov a neexistencie záložného práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II.Žalovanémupriznávanároknanáhradutrovkonaniaprotižalobkynivrozsahu100%.Ovýškenáhrady

trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

III. Súd ruší neodkladné opatrenie, nariadené uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 17C/288/2015-78
zo dňa 30.06.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/896/2015-111 zo
dňa 01.10.2015.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodná žalobkyňa (X. U.) sa žalobou, doručenou súdu dňa 06.10.2015, domáhala určenia
neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 28.03.2012, na základe ktorej bol povolený vklad záložného práva
pod V XXXX/XX k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v kat. úz. R., a to k pozemkom, parc. č. XXX/

X záhrady vo výmere 982 m2, parc. č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 676 m2
a k stavbe súp. č. XXX, postavenej na parc. č. XXX/XXX, evidovaných na LV č. XXXX
(ďalej ako záložná zmluva). Zároveň navrhla, aby súd určil, že záložné právo k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX pre kat. úz. R., neexistuje. V žalobe uviedla, že je výlučnou
vlastníčkou predmetných nehnuteľností, pričom žalovaný začal s výkonom záložného práva na dom. O
existencii záložného práva na dom, presnejšie o tom, že záložné právo je zapísané na liste vlastníctva,
sa dozvedela žalobkyňa náhodou zo znaleckého posudku a od svojej dcéry. Preto podala návrh na

nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva. Súd uznesením zo dňa 30.06.2015, č. k. 17C288/2015-78 návrhu vyhovel, ale žalovaný podal
proti nemu odvolanie. Žalobkyňa nedisponovala žiadnou záložnou zmluvou, nemôže ju predložiť, ale
existencia záložného práva vyplýva z listu vlastníctva. Žiadnu zmluvu nikdy nepodpisovala, dostala sa
tak nie svojou vinou do mimoriadne zložitej situácie. Podľa nej došlo k podvodu, ktorého obeťou sa stala
tak ona ako aj žalovaný. Podvodu sa mala dopustiť jej dcéra, ktorá sa k tomu aj priznala. Naliehavý
právny záujem odôvodnila ohrozením jej vlastníckeho práva ako aj práva na nedotknuteľnosti obydlia

ako aj súkromného a rodinného života.

2. Žalovaný cestou právneho zástupcu k žalobe uviedol, že žalobkyňa je povinná k žalobe pripojiť listinné
dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny a je povinná preukázaťnaliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti a neexistencie záložného práva. Podľa
neho si žalobkyňa nesplnila povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť. Ako vlastníčka mala možnosť
nahliadnuť do zbierky listín, kde sa zmluva na príslušnom správnom orgáne nachádza, mala možnosť

nahliadnuť do spisu sp. zn. 17C/288/2015. Konala tak úmyselne, v snahe predlžovať trvanie účinkov
nariadeného predbežného opatrenia a účinne tak mariť splnenie povinností ako záložcu. Spochybnil
preukázanie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe (napr. rozs. NS SR sp. zn. 5 Cdo
31/2011, sp. zn. 3 Cdo 112/2004, uzn. NS SR sp. zn. 4 Cdo 89/2007). Podľa týchto rozhodnutí je zrejmé
aj to, že vzhľadom na to, že určením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý

obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na takomto určení naliehavý
právny záujem. Pokiaľ ide o určenie neexistencie záložného práva, poukázal na to, je povinnosťou
žalobkyne vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý spor medzi stranami
rieši a neexistuje iný, na to osobitne určený prostriedok právnej ochrany. V tomto smere poukázal na §
21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, kedy môže osoba, ktorá tvrdí, že bola
dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. S účinnosťou od 01.06.2014

bol v súvislosti s výkonom dražby do slovenského právneho poriadku zavedený osobitný procesný
prostriedokochrany,atožalobaourčenieneplatnostidražbyzdôvoduneplatnostizáložnejzmluvy.Preto
použitie iného procesného postupu by došlo k obchádzaniu zákona a narušeniu právnej istoty a popretiu
zásady hodnovernosti údajov a záväznosti údajov, zapísaných v katastri nehnuteľností. Záložné právo v
tomto prípade bolo nielen zriadené, ale tiež vzniklo, jeho vklad bol povolený pod V XXXX/XX a je riadne

zapísané v časti C na uvedenom LV č. XXXX, kat. úz. R.. Podotkol, že žalobkyňa nie je zbavená ochrany
a má osobitný procesný prostriedok ochrany podľa zákona o dobrovoľných dražbách, naopak žalovaný
niejechránenýžiadnymspôsobompreddlhodobýmiobštrukčnýmipostupmižalobkyne.Pretožalobkyňa
nemôže preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. K samotnej veci ďalej uviedol, že
zo spisu V XXXX/XX súd v konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia (sp. zn. 17C/288/2015)

mal zistiť, že dňa 28.03.2012 bol podaný návrh na vklad záložného práva, samotná zmluva bola
podpísaná dňa 28.03.2012, pričom ako záložca je uvedená X. U.. Z dohody o plnej moci v spise bolo
zistené, že žalobkyňa splnomocnila W. U. (dcéru) na zastupovanie vo všetkých úkonoch uvedených
v dohode o plnej moci, tj. podpísať návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam do katastra
nehnuteľností, pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva s bankou ako záložným veriteľom.

Pohľadávkažalovanéhovzniklazozmluvyoúvereč.5026882358zodňa28.03.2012,uzatvorenejmedzi
žalovaným ako veriteľom a M. N., ako dlžníkom, na základe ktorej mu veriteľ poskytol úver vo výške
47 000 eur. Preto žalobkyňa neuviedla podstatnú skutočnosť, a to tú, že v jej mene a na jej účet konal
zástupca, tj. W. U.. Aj z tohto dôvodu považoval žalobu za nedôvodnú, pričom by mala byť odmietnutá,
resp. bez ďalšieho zamietnutá. Úverová zmluva je právnym úkonom, na základe ktorého sa zaväzuje

veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky, a dlžník sa zaväzuje
ich vrátiť a zaplatiť úroky. Ako veriteľ má legitímne očakávanie, resp. nádej na uspokojenie jeho splatnej
pohľadávkyakaždýorgán,ajsúd,jepovinnýmajetokžalovanéhochrániťasvojimpostupomzabezpečiť,
aby mohla byť pohľadávka veriteľa splnená, napr. uspokojením z poskytnutého zabezpečenia (napr.
Pl. ÚS 23/14). Záložca (pôvodná žalobkyňa) sa zaviazala, že v prípade, ak nebude zabezpečovaná

pohľadávka uhradená riadne a včas, strpí speňaženie zálohu v rámci výkonu záložného práva, kedy
dôsledkom uvedeného je nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu zálohu vydražiteľom (napr. I. ÚS
253/2010). Je zrejmé, že úver zo strany žalovaného poskytnutý bol, nebol splácaný, výška majetkového
poškodenia žalovaného je tak značného rozsahu a reparácia protiprávneho vzťahu sa procesným
konaním žalobkyne znemožňuje. Keďže konanie žalobkyne je v rozpore so zabezpečením spravodlivej

ochrany práv a oprávnených záujmov strán sporu; žaloba je nekonkrétna a neurčitá, žalobkyňa na
požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem, cieľ žaloby je v rozpore s požiadavkami právnej
istoty, ochrany legálne nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní, žalovaný navrhol žalobu zamietnuť
a priznať nárok na náhradu trov konania.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom žalobkyňa sa ho nezúčastnila; súd jej uložil aj poriadkovú
pokutu, pretože dospel k záveru, že tým hrubo sťažuje postup konania. Na ďalšie pojednávanie sa
dostavila a k veci uviedla, že prišla k nim dražobná spoločnosť, vyvesili tabuľu, že na dom je dražba.
Hovorila im, že ona nikomu nič nedala, nepodpisovala ani záložnú zmluvu. Dcéra W. jej zobrala
občiansky preukaz, nikdy nebola overovať podpis u notára. Dcéra vtedy žila u nej doma, sama sa

mala udať na polícii. Uviedla, že keď nevládze, vybavuje jej veci dcéra. Ona nikomu nič nepodpísala
ani nedala. Žalobkyňa spochybnila podpísanie doručenky o prevzatí rozhodnutia o povolení vkladu, aj
podpis na podaní návrhu na vklad. K podpisu na dohode o plnej moci uviedla, že podpis by mal byť jej,
ale že to podpisovala „nejaká striga“.4. Právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe, úverovú zmluvu a záložné právo podľa neho
podpísala cudzia osoba. Žalobkyňa o tom nevedela, dozvedela sa o tom, až keď žalovaný navrhol výkon

záložnéhoprávadobrovoľnoudražbou.Žalobounenapádajúzákonnosťrozhodnutiasprávnychorgánov,
ale domáhajú sa neexistencie záložného práva. Navrhol vypočuť W. U. ako aj to, aby zmluvu o záložnom
práve predložil žalovaný.

5. Právny zástupca žalovaného považoval za absurdné, aby nebola v konaní predložená samotná

zmluva. Žalobu považoval za neúplnú, pričom podľa neho o existencii resp. vzniku záložného práva
rozhoduje na to určený správny orgán verejnej správy, rozhodnutie alebo postup ktorého bolo možné
preskúmať v konaniach, ktoré majú charakter správneho súdnictva. Zdôraznil povinnosť pripojiť k žalobe
všetky dôkazné prostriedky, na ktoré sa žalobkyňa v žalobe odvoláva. Vo vzťahu k predloženiu samotnej
zmluvy poukázal na základné princípy Civilného sporového poriadku, na možnosť žalobkyne si ju
vyžiadať z katastra nehnuteľností. Navrhol žalobu zamietnuť.

6. Z dôvodu úmrtia žalobkyne počas konania dňa 26.07.2017 súd uznesením zo dňa 25.10.2017, č.
k. 9C/527/2015-143, konanie prerušil do skončenia dedičského konania pod sp. zn. 10D/170/2017.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2017.

7. Súd zisťoval pravidelne stav dedičského konania u súdnej komisárky, poverenej súdom prejednaním
dedičskej veci. Dňa 27.05.2020 bolo súdu zo strany Mgr. Evy Žebrákovej - notárky, oznámené, že po
neb. X. U., nar. XX.XX.XXXX. zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XXX, je jedinou dedičkou jej
dcéra, a to Jana U..

8. Po tom, ako súd dohľadal dedičku po poručiteľke, vyzval ju na oznámenie, aby súdu uviedla, či trvá
na podanej žalobe. Podaním zo dňa 26.10.2020 súdu W. U. oznámila, že ako právna nástupkyňa po
pôvodnej žalobkyni trvá na podanej žalobe.

9. Uznesením súdu zo dňa 05.11.2020, č. k. 9C/527/2015-192, bolo rozhodnuté o tom, že súd pokračuje

v konaní s právnym nástupcom žalobkyne, a to dedičkou W. U.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 20.11.2020.

10. Na pojednávaní, konanom dňa 27.04.2021, žalobkyňa uviedla, že jej matka nepodpisovala žiadne
písomnosti. Ona pracovala mimo Slovenska, následne sa vrátila a dostala sa do finančných problémov,

kedy jej vznikol dlh 17 000 eur. Bola sa poradiť v spoločnosti OMD ako danú situáciu riešiť. Vypýtali si
jej údaje, skúmali jej majetkové pomery, videli problém v tom, že nie je disponentom na účte, ktorý patril
matke a vtedy matka súhlasila s tým, že môže byť disponentom aj ona. Nakoniec jej pôžičku pre nízky
príjem nedali, navrhli jej ale riešenie, že zoženú človeka, ktorého uvedú na úver, ale to len pro forma.
Nehnuteľnosť bola založená, ona splácala splátky po 250 eur mesačne. Prvý úver bol vedený na p. U.

B.. Požiadali ju o zrušenie zmluvy na jeho meno a došlo k podpisu ďalšej zmluvy, kde figuroval p. N..
Celkový úver bol v sume 47 000 eur, pričom v skutočnosti jej vyplatili len 17 000 eur a zvyšok si asi
rozdelili medzi sebou. V súčasnosti v dome nebýva nikto. K predloženým listinám z katastrálneho spisu
zostranysúduuviedla,žepodpisnanávrhunavklad,nadohodeoplnejmoci,akoajnazmluveozriadení
záložného práva, ktoré jej boli dané k nahliadnutiu, je jej. O tom, že vzniklo záložné právo, sa dozvedela,

keď jej bolo doručené rozhodnutie z katastra. Neplatnosť zmluvy ako aj neexistenciu záložného práva
videla v tom, že jej matka nič nepodpisovala. Žiadala, aby rozhodol súd. Sama uviedla len toľko, že nevie
dokázať to, čo tvrdí, a ak by sa dalo, chcela by dlh postupne splácať, pretože o dom nechce prísť.

11. Právny zástupca žalovaného uviedol, že si treba uvedomiť, že v rámci súdneho konania platia

určité princípy, a to čo na pojednávaní dňa 27.04.2021 prezentovala samotná žalobkyňa, nemôže byť
relevantné. Podľa § 140 Civilného sporového poriadku zmenou žaloby je aj podstatná zmena alebo
doplnenie rozhodujúcich skutočností, ku ktorým sa nemá možnosť vyjadriť a ani reagovať. Zo strany
žalobkyne nebol podaný žiadny takýto návrh. Poukázal aj na rozhodovaciu prax NS SR sp. zn. 5Obo
96/2011, 5 Obdo 1/2012, 3 Obo 27/2015. Na základe toho, že žiadny takýto návrh podaný nebol, zostáva

predmetom sporu určenie neplatnosti záložnej zmluvy a neexistencia záložného práva, tj. predmet je
tvorený skutkovými okolnosťami uvedenými v žalobe a nie tými, ktoré boli uvedené na pojednávaní
žalobkyňou. Pokiaľ ide o samotný predmet sporu, mal za to, že nejde o majetkový spor, v zmysle ktorého
by sa malo pokračovať s dedičmi pôvodnej žalobkyne. Účastníčkou zmluvy bola výlučne pôvodnážalobkyňa a tým, že zomrela, by súd podľa jeho názoru mal konanie zastaviť. Podľa § 151 h ods. 2
Občianskehozákonníkaprávnynástupcasanestávaúčastníkomzmluvy,naneholenprechádzajúpráva
a povinnosti. Okrem toho zopakoval, že žalobný návrh nie je spôsobilým predmetom tohto konania, a

to s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 89/2007 a 3 Cdo 24/2017. Keďže určovací spor
nemôže byť majetkovým nárokom, malo by byť konanie zastavené. V opačnom prípade strana sporu má
povinnosť tvrdenia ako preukázania svojich tvrdení. Dôkazné bremeno je v tomto prípade na žalobkyni,
pretože ak uvádza niečo, z čoho má mať priaznivé dôsledky, musí to aj preukázať (NS SR sp. zn. 3 Cdo
2/2010). Zo strany žalobkyne nebol predložený ani navrhnutý žiadny dôkaz, ktorý by potvrdil ňou tvrdené

skutočnosti. Odkázal aj na § 35 Občianskeho zákonníka a mal za to, že písomný úkon nemožno poprieť
len ústnym prejavom osoby, ktorá je jej účastníkom (NS ČR sp. zn. 33 Cdo 2547/2011). V tomto spore
došlo k porušeniu procesných predpisov. Samotná žaloba je koncipovaná spôsobom, že nejaký písomný
právny úkon má byť neplatný z dôvodu absencie podpisu oprávnenej osoby. Táto skutočnosť ale nie je
preukázaná, pričom inak existuje spôsob ako je uvedené osvedčiť. Sama žalobkyňa uviedla, že nevie
ako preukázať to, čo tvrdí. Odkázal aj na notársky poriadok - § 56 ods.1, a 58, ktorý upravuje postup

pri overovaní podpisu ako aj to, že takéto listiny sa stávajú listinami verejnými. V prípade, ak by sa súd
nestotožní s názorom o zastavení konania, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Taktiež podľa
neho došlo k porušeniu procesných predpisov v neprospech žalovaného. Navrhol žalobu zamietnuť,
alebo konanie zastaviť. Pridržiaval sa doterajších vyjadrení a v prípade úspechu si uplatnil nárok na
náhradu trov konania.

12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to najmä znaleckým posudkom č. XX/XXXX,
LV č. XXXX pre kat. úz. R., z pripojeného spisu sp. zn. 17C/288/2015 katastrálnym spisom V XXXX/
XXXX : doručenky, rozhodnutie, návrh na vklad, dohoda o plnej moci, zmluva o zriadení záložného
práva,uznesenímonariadenípredbežnéhoopatrenia,vyjadreniamistránsporu,pričomzistilnasledovný

skutkový a právny stav.

13. Podľa LV č. XXXX, kat. úz. R., bola neb. X. U. (ako pôvodná žalobkyňa) výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností, ktoré sú na ňom zapísané. V časti „B“ listu vlastníctva je evidovaná poznámka o začatí
výkonu záložného práva žalovaného ako veriteľa, zavkladovaného pod V XXXX/XX formou dobrovoľnej

dražby nehnuteľností reg. C - parc. č. XXX/X, XXX/XXX s domom s.č. XXX, podľa P XXXX/XX. V
časti C listu vlastníctva je evidovaná ako ťarcha záložné právo v prospech žalovaného podľa V XXXX/XX
zo dňa 13.4.2012 na nehnuteľností reg. C - parc. č. XXX/X, XXX/XXX s domom s.č. XXX-XX/XX (čl. 44).

14. Znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý vyhotovil Ing. Ľubomír Rajnoha dňa 30.03.2015, bol

vyhotovený vo veci zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností k účelu organizovania dobrovoľnej
dražby, objednávateľom bola Dražobná spoločnosť, a.s.

15. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 30.06.2015, č. k. 17C/288/2015-78 súd nariadil predbežné
opatrenie (v súčasnosti neodkladné opatrenie), podľa ktorého žalovaný bol povinný sa zdržať výkonu

záložného práva k nehnuteľnostiam, evidovaným na LV č. XXXX pre kat. úz. R., a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Žalobkyňa bola povinná podať žalobu vo veci samej do 60 dní
od právoplatnosti uznesenia. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
uznesením zo dňa 01.10.2015, č. k. 7Co/896/2015-111, vo výroku, ktorým súd návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia vyhovel, potvrdil. Zmenil ho v časti lehoty, v rámci ktorej má žalobkyňa podať

žalobu vo veci samej, a to z lehoty 60 dní na lehotu 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Uznesenia
nadobudli právoplatnosť dňa 15.10.2015.

16. Dňa 21.03.2012 bola podpísaná dohoda o plnej moci, na základe ktorej p. X. U. splnomocnila
svoju dcéru - W. U. (žalobkyňu) na zastupovanie vo všetkých právnych úkonoch, najmä však: - ako

záložcu v celom rozsahu jeho vlastníckeho práva bez ohľadu na formu vlastníctva pri uzatváraní
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam s bankou ako záložným veriteľom, predmetom
ktorej bude zriadenie záložného práva v prospech banky k akýmkoľvek nehnuteľnostiam vo vlastníctve
splnomocniteľa, pričom záložné právo bude zriadené za účelom zabezpečenia pohľadávky banky zo
zmluvy o úvere,- ako navrhovateľa pri podpísaní návrhu na vklad záložného práva k nehnuteľnosti

do katastra nehnuteľností podľa záložnej zmluvy. V dohode o plnej moci boli uvedené nehnuteľnosti,
nachádzajúce sa v kat. úz. R., LV č. XXXX, parc. č. XXX/X, XXX/XXX spolu s rodinným domom so
súp. č. XXX. Podľa osvedčenia o pravosti podpisu bola dňa 21.03.2012 podľa knihy osvedčovania
pravosti podpisov osvedčená pravosť podpisu: X. U. nar. XX.XX.XXXX. Jej totožnosť bola overenáúradným dokladom (občianskym preukazom) a listina bola vlastnoručne podpísaná pred Mgr. X. M.,
zamestnancom povereným notárom - JUDr. Gabrielou Rehákovou, a evidovaná v centrálnom registri
osvedčovaných podpisov pod č. O 186979/2012.

17.Dňa28.03.2012bolamedzižalovanýmaX.U.akozáložcompodpísanázmluvaozriadenízáložného
práva, predmetom ktorej boli vyššie uvedené nehnuteľnosti, pričom ako zabezpečovaná pohľadávka
záložného veriteľa (žalovaného) sa rozumela pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere
č. 5026882358 zo dňa 28.03.2012, medzi žalovaným a M. N., na základe ktorej mu bol poskytnutý úver,

istina vo výške 47 000 eur. Zmluva bola podpísaná zo strany záložcu W. U..

18. Dňa 28.03.2012 bol podaný návrh na vklad záložného práva podľa zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam a dňa 13.04.2012 bolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu pod č. V XXXX/
XX. Návrh na vklad podpísala za záložcu W. U..

19. Rozhodnutie o povolení vkladu bolo doručované X. U. a žalovanému. Zo strany záložcu bola
podpísaná doručenka dňa 24.02.2012.

20. Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

22. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že
tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo

bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.

23. Nakoľko žalobkyňou navrhované výroky žalobného návrhu majú charakter žaloby podľa § 137 psím.

c) CSP, súd si musel najprv zodpovedať otázku, či v spore existuje naliehavý právny záujem. Naliehavý
právny záujem spočíva v tom, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením
dosiahnuť odstránenie sporu a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v
ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, vytvorí pevný základ pre právne
vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Naliehavý právny záujem žalobcu

o požadované určenie treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a
konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem o ním
požadované určenie, ide o samostatný a prvoradý dôvod zamietnutia žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje
k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu o
požadované určenie spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez

toho, aby sa zaoberal meritom veci.

24. Na základe toho súd dospel k záveru, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení,
že záložná zmluva je neplatná (prvý výrok žalobného návrhu). K existencii naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti záložnej zmluvy zaujal v minulosti právne závery Najvyšší súd SR v

rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/89/2007, v ktorom uviedol, že ani prípadné určenie neplatnosti záložnej zmluvy
nemôževiesťkodstráneniuprávnejneistotyžalobcualebokzamedzeniuohrozeniajehopráva.Určením
neplatnosti záložnej zmluvy nemusí byť bez ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo záložné
právo, a na druhej strane na základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné právo
k nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do katastra nehnuteľností. Záložná zmluva nie je neplatná

len preto, že nevznikla pohľadávka, ktorú má zabezpečovať záložné právo založené na tejto zmluve
(napríklad preto, že nedošlo k uzavretiu zmluvy, podľa ktorej by mala pohľadávka vzniknúť, alebo
preto, že takáto zmluva je neplatná a pod.). A aj keď je záložná zmluva platný právny úkon, záložné
právo nevznikne, ak nevznikla pohľadávka, ktorú má záložné právo zabezpečovať. Vzhľadom na to, žeurčením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného
právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny záujem v zmysle
§ 80 písm. c) OSP. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení možno preto

odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo (napr. aj rozh. KS v Nitre sp. zn. 8Co/26/2020,
sp. zn. 25Co/127/2019).

25. V tomto smere súd poukazuje na aj § 21 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. , podľa ktorého na ochranu
v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona,

môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť
dražby. V tomto prípade, keďže dražba dodnes neprebehla, nie je možné domáhať sa určenia jej
neplatnosti.

26. Pokiaľ ide o žalobný návrh, ktorým sa domáha žalobkyňa určenia, že záložné právo neexistuje, k
tomu súd uvádza nasledovné:

27. Súd dospel k záveru, že zo strany žalobcov existuje naliehavý právny záujem na tom, aby súd
vyslovil, že záložné právo zriadené záložnou zmluvou nevzniklo, tj. že neexistuje. Žalobkyňa je jediným
dedičom po pôvodnej žalobkyni, ktorá bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, nachádzajúcich sa v
kat. úz. R., evidovaných na LV č. XXXX. Žalovaný začal s výkonom záložného práva viaznuceho na

založených nehnuteľnostiach. Určenie skutočnosti, či tu záložné právo k založeným nehnuteľnostiam
je alebo nie je, má tak zásadný dopad na práva žalobkyne, nakoľko realizáciou záložného práva je
ohrozené vlastnícke právo žalobkyne.

28. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej

príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

29.Podľa§151bObčianskehozákonníka:(1)Záložnéprávosazriaďujepísomnouzmluvou,schválenou
dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné
právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. (2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí
pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. (3) V zmluve o zriadení záložného práva
sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného
práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. (4) Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného

práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas
trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

30. Podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka, záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový
priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

31. Podľa § 56 ods. 1 písm. b) zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok),
na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv,
alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Vydáva najmä osvedčenia o pravosti podpisu
na listine (legalizácia).

32. Podľa § 58 ods. 1 Notárskeho poriadku, legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec
osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala
alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný. Pre zistenie totožnosti tejto osoby platí § 48 .

33. Podľa § 58 ods. 2 Notárskeho poriadku, osvedčenie pravosti podpisu sa vyznačí na listine vo forme
osvedčovacej doložky, ktorá obsahuje
a) poradové číslo knihy osvedčenia pravosti podpisov (osvedčovacia kniha),
b) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka,

c) údaj, ako bola zistená totožnosť účastníka, najmä druh a číslo platného dokladu totožnosti účastníka,
d) konštatovanie, že účastník listinu vlastnoručne podpísal pred notárom alebo že uznal podpis na listine
za svoj vlastný,
e) miesto a dátum osvedčenia,f) podpis notára a odtlačok úradnej pečiatky.

34. Vo vzťahu k vysloveniu skutočnosti, že záložné právo neexistuje, súd na základe vykonaného

dokazovania dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu posúdeniu veci: Záložné právo slúži na
zabezpečenie pohľadávky veriteľa (pre bližšiu identifikáciu v právnych predpisoch
označovaného ako záložný veriteľ) voči dlžníkovi. Záložné právo k nehnuteľnostiam sa zriaďuje
záložnou zmluvou a vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Zmluvnými stranami každej záložnej
zmluvy sú záložca a záložný veriteľ. Dlžník môže, ale nemusí byť totožný s osobou vlastníka veci, ku

ktorej sa zriaďuje záložné právo, t.j. s osobou záložcu. Pokiaľ dlžník nie je súčasne aj záložcom, nie je
dlžník obligatórne ani zmluvnou stranou záložnej zmluvy. Záložné právo sa v posudzovanom prípade
zriaďovalo záložnou zmluvou medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobkyňou ako záložcom, t.j.
ako vlastníčkou založených nehnuteľností, a preto Peter Hadža ani nebol zmluvnou stranou záložnej
zmluvy. Z listinných dôkazov, s ktorými sa súd oboznámil zo spisu sp. zn. 17C/288/2015, mal súd
preukázané, že zmluva o zriadení záložného práva je platným právnym úkonom. Ak aj nebola podpísaná

samotnou Annou Révayovou, ale Janou Révayovou (žalobkyňou), táto konala v jej mene ako záložcu
práve na základe dohody o plnej moci. Sama žalobkyňa potvrdila, že podpisy na zmluve o zriadení
záložného práva, návrhu na vklad, ako aj na dohode o plnej moci, sú jej vlastnoručné podpisy. Tým,
že bola svojou matkou X. U., splnomocnená podľa dohody o plnej moci zo dňa 21.03.2012 na všetky
úkony, súvisiace so zriadením záložného práva (teda aj na podpis zmluvy o zriadení záložného práva,

návrhu na vklad ako aj s tým ostatných súvisiacich úkonov - podpísanie prevzatie rozhodnutia o povolení
vkladu), súd dospel k záveru, že išlo o platné právne úkony. Na dohode o plnej moci bol podpis X.
U. osvedčený v súlade s ustanoveniami Notárskeho poriadku, akékoľvek iné tvrdenie v tomto smere
preukázané žalobkyňou nebolo. V tomto smere žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, preto nebol
preukázaný ani dôvod, prečo by mal súd vysloviť neexistenciu záložnej zmluvy. Žalobkyňa sama uviedla,

že nevie a nemá ako dokázať to, čo tvrdí. Ak aj videla neplatnosť zmluvy ako aj neexistenciu záložného
práva práve v tom, že jej matka X. U. zmluvy nepodpísala, nebolo možné žalobe z vyššie uvedených
dôvodov vyhovieť.

35. Súd preto nemal dôvod vysloviť, že záložné právo, ktoré vzniklo na základe záložnej zmluvy a bolo

v katastri nehnuteľnosti zapísané pod č. V XXXX/XX na LV č. XXXX, k. ú. R., neexistuje. V tomto smere
žalobkyňaneuniesladôkaznébremenoanepreukázalaopodstatnenosťžalobnéhonávrhu.Taktiežnebol
preukázaný zánik pohľadávky (§ 151 md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka) a ani iný dôvod, pre
ktorý by prípadne záložné právo zaniklo.

36. Súd nepovažoval návrh žalovaného na zastavenie konania za dôvodný, preto vec prejednal a
rozhodol rozsudkom.

37. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.

38. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní o žalobe žalobcov bol úspešný
žalovaný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni. Žalobkyňa v
priebehu konania nenavrhla prípadné uplatnenie § 257 CSP vo vzťahu k nároku o trovách konania

a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by súd mal podľa tohto
ustanovenia postupovať a náhradu trov konania žalovanému nepriznať.

39. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

40. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.41. Podľa § 336 ods. 4 CSP, ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie
vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

42. Podľa 335 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

43. Keďže súd nariadil predbežné (neodkladné) opatrenie pred začatím konania vo veci samej
uznesením súdu zo dňa 30.06.2015, č. k. 17C/288/2015-78 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Nitre č. k. 7Co/896/2015-111 zo dňa 01.10.2015 a vo veci samej súd žalobu zamietol, súd aplikujúc
vyššie citované ustanovenie predbežné opatrenie zrušil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného

vyhotovenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.