Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9C/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618201914
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6618201914.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore žalobkyne: E. E., F.. XX.XX.XXXX,

Q. T. G. A. J. XX, XXX XX A., štátny občan Slovenskej republiky, právne zast.: JUDr. Ladislav Kováč,
advokát, Advokátska kancelária so sídlom M. Bela 2, 984 01 Lučenec proti žalovanému: G. M.,
F.. XX.XX.XXXX, Q. T. A.Č., H. X, štátny občan Slovenskej republiky, právne zast.: JUDr. Zuzana
Morháčová, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Haličská cesta 3200, Lučenec o určenie
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu a určenie povinnosti, že vlastníctvo sa zapíše do registra
motorových vozidiel vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Lučenec, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% do troch dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala žalobu o určenie vlastníctva k motorovému vozidla J. T. a o určenie povinnosti
zapísania jej vlastníctva do registra motorových vozidiel vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného
zboru v Lučenci.

2. Okresný súd Lučenec vo veci dňa 08.02.2019 rozhodol v rozsudku č.k. 9C/11/2018-111, tak že v I.

výroku určil, že motorové vozidlo J. T., R. E., T. E., L. A. XXX B. je vlastníctvom žalobkyne Miroslavy
Moravčíkovej, nar. 10.06.1981, bytom ul. Gen. L. Svobodu 18, 984 01 Lučenec. Vo výroku II. žalobu
žalobkyne proti žalovanému, v ktorej sa domáha určenia povinnosti, že vlastníctvo sa zapíše do registra
motorových vozidiel vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Lučenec zamietol. Výrokom
III. priznal žalobkyni náhradu trov sporu v rozsahu 50% a výrokom IV. Rozhodol, že o výške náhrady trov
sporu rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Proti rozsudku,
proti výroku I. a III. podal žalovaný dňa 25.03.2019 odvolanie. Krajský súd Banská Bystrica v konaní č.k.

1Co/101/2019 odvolanie žalovaného proti výroku II. rozsudku Okresného súdu, ktorým tento žalobu v
časti, v ktorej sa domáhala určenia povinnosti, že vlastníctvo sa zapíše do registra motorových vozidiel
vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Lučenec zamietol, odmietol. Rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsahu výrokov I. a III. a IV. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo veci vyslovil
právny názor, ktorým je prvostupňový súd viazaný.

3. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou preukázania výlučných finančných prostriedkov na strane

žalobkyne potrebných na kúpu auta. Žalobkyňa doložila do spisu len potvrdenia o podaní daňového
priznania daní z príjmov fyzickej osoby za roky 2014 až 2017, z ktorých vyplynulo, že za rok 2014
mala základ dane 1.533,73 Eur, za rok 2015 mala základ dane 1.337,77 Eur, za rok 2016 mala
základ dane 1.461,40 Eur a za rok 2017 mala základ dane 626,17 Eur (motorové vozidlo sa kupovalo19.01.2017). Taktiež do spisu doložila výpis zo živnostenského registra z ktorého vyplýva, že od
01.08.2005 mala oprávnenie podnikať v odbore holičstvo a kaderníctvo. Žiadne iné dôkazy zo strany
žalobkyne na preukázanie jej solventnosti neboli predložené. Súd zabezpečil dôkaz z Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Lučenec, okresný dopravný inšpektorát, kde bolo lustráciou v evidencii
vozidiel zistené, že E. E., F.. XX.XX.XXXX, T. A., G.. A.. J. XX bola držiteľkou osobného motorového
vozidla značky I. S. v dobe od 04.06.2010 do 20.04.2011, kedy bolo vozidlo vyradené z evidencie.

4. Zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že po vydaní rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica

majúzato,ženebolipredloženénovédôkazy,ktorébysvedčilivneprospechžalobkynealebovprospech
žalovaného. Žalobkyňa motorové vozidlo prevzala, ale dá sa povedať, že zo strany žalovaného došlo
k podvodu s tým, že jej oznámil, že ona nemôže na svoje meno motorové vozidlo napísať, keďže
nemá vodičský preukaz. Predložili dôkazy, kde ich tvrdenia sú pravdivé. Motorové vozidlo bola prevziať
žalobkyňa, čo je nevyvrátiteľné s tým, že žalovaný jej zobral kľúče. Žalovaný tvrdí, že nemala žalobkyňa
dostatok finančných prostriedkov, čo je síce len tvrdenie, ale žalovaný od roku 2005 nepracoval vôbec

nikde. Mal príjem len 100,00 Eur, ktoré mu vyplácala žalobkyňa, ktoré vedia doložiť listinnými dôkazmi.
Životné náklady od výživného, cez všetky potreby financovala žalobkyňa.

5. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že trvajú na doterajších písomných ako aj na ústnych
vyjadreniach. Zastávajú názor, že žalobkyňa nie je vlastníčkou predmetného motorového vozidla.

Doteraz nepreukázala, že jej auto vlastnícky patrí. Rovnako tomu nenasvedčuje žiadny z vykonaných
dôkazov. Z doložených dôkazov nevyplýva, že by mala dostatok finančných prostriedkov na kúpu
predmetného motorového vozidla. Žalovaný naďalej trvá na tom, že medzi nimi bola vzájomná dohoda
s tým, že žalobkyňa bola vlastníčkou bytu a žalovaný vlastníkom predmetného motorového vozidla.
Žalovanému rovnako svedčí právny titul nadobudnutia vlastníctva, čo je možné preukázať vystavenou

faktúrou na jeho meno ako aj dokladom o úhrade kúpnej ceny za vozidlo. Zo strany žalovaného
rovnako došlo aj k prevzatiu kľúčov od motorového vozidla, teda k faktickému odovzdaniu motorového
vozidla, nakoľko on je aj držiteľom vodičského oprávnenia. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že ona
o tom nevedela, že pokiaľ nemá vodičský preukaz, tak nemôže byť zapísaná ako vlastníčka, resp.
držiteľka motorového vozidla, tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde, nakoľko majú vedomosť, že

žalobkyňa bola aj v minulosti vlastníčkou motorového vozidla. Žalobkyňa mala v podstate dokázať, že je
vlastníčkou predmetného vozidla, teda dôkazné bremeno bolo na jej strane a z predmetných daňových
priznaní, ktoré súdu zaslala nevyplýva, že by ona mala dostatok finančných prostriedkov na zakúpenie
predmetného motorového vozidla. Žalovaný mal finančné prostriedky, mal deväť pracovných strojov na
kovoobrábanie a samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že chodil pracovať. Žiadny zo svedkov,

ktorí boli vypočutí nepotvrdil, že vlastníčkou motorového vozidla bola žalobkyňa, že došlo z jej strany
faktickému prevzatiu predmetu kúpy.

6. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

7. Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak.

8. Základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo veciach vlastníckych je preukázanie vlastníckeho
práva žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne dôvodný
nie je. Súd v tejto súvislosti musí konštatovať, že žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla, nakoľko
dôkazné bremeno v predmetnej veci zaťažovalo ju. V konaní mala preukázať, že mala dostatok

finančných prostriedkov, resp. že mala finančné prostriedky vo výške 11.800,00 Eur, ktoré mala vyplatiť
ako kúpnu cenu motorového vozidla J. T.. V konaní, však neprodukovala žiadny relevantný dôkaz, ktorý
by preukazoval, že mala aspoň väčšiu časť z finančných prostriedkov, okrem štyroch potvrdení o podaní
daňových priznaní k daní z príjmov fyzických osôb za roky 2014 až 2016 (rok 2017 už neponímajúc,
nakoľko ku kúpe motorového vozidla došlo 19.01.2017), z ktorých vyplynul príjem v súhrnnej čiastke

4.332,90 Eur. Obrana žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 07.01.2020, že za 11 rokov, teda za roky 2006
až 2016 získala na každodennom sprepitnom, cca. 15,00 Eur, t.j. 33,000,00 Eur súhrnne za tie roky,
neobstojí, nakoľko táto suma nie je ničím podložená a sú to len hypotetické dohady, ktoré sa mohli ale
aj nemuseli naplniť, nakoľko otázna je aj tá skutočnosť, či po celý čas žalobkyňa vykonávala predmetnúprofesiu, preto súd nemohol na túto okolnosť, bez akýchkoľvek predložených dôkazov prihliadať. Súd
taktiež neuveril tvrdeniam žalobkyne, že žalovaný jej oznámil, že pokiaľ nie je držiteľkou vodičského
oprávnenia, nemôže byť zapísaná na polícii ako vlastníčka vozidla, resp. že spáchal na nej podvod, že

onanemôžemaťnasebenapísanémotorovévozidlo,keďženemávodičskýpreukaz,nakoľkožalobkyňa
už bola evidovaná ako držiteľka osobného motorového vozidlo značky I. S. v dobe od 04.06.2010 do
20.04.2011, teda mala vedomosť o tom, že môže byť zapísaná ako držiteľka osobného motorového
vozidla na dopravnom inšpektoráte, napriek tomu, že nemá vodičské oprávnenie a preto nebol dôvod ju
nezapísaťdoevidenciemotorovýchvozidielakodržiteľkumotorovéhovozidla, pokiaľbyvskutočnostisa

cítila byť vlastníčkou motorového vozidla a to aj napriek inému postoju žalovaného. Prihliadnuc na všetky
vyššie uvedené okolnosti, ako aj na vklad na účet predajcu v sume 11.340,00 Eur zo dňa 17.01.2017
a faktúru č. XXXXXX vystavenú dňa 16.01.2017 na sumu 11.340,00 Eur splatnú dňa 17.01.2017, ktoré
doklady boli vystavené na žalovaného, teda na dôkazy, ktoré do spisu doložil taktiež žalovaný, súd mal
za to, že žalovaný preukázal právne skutočnosti, ktoré ho spájajú s nadobudnutím vlastníckeho práva
k motorovému vozidlu.

9. Súd sa aj oboznámil s výpoveďami svedkov A. J. I. W. P., ktorí boli vypočutí na pojednávaní a
boli prítomní pri uzatváraní kúpnej zmluvy, avšak ani jeden z nich nevedel uviesť, kto bol vlastníkom
finančných prostriedkov určených na kúpu motorového vozidla, nakoľko sa robil vklad na účet v banke.
Nevedeli sa vyjadriť ani k tomu, kto nadobudol vlastníctvo k motorovému vozidlu a kto motorové vozidlo

prevzal.

10. Žalobkyňa okrem vyššie uvádzaných dokladov nedoložila súdu ďalšie dôkazy, ktorými by osvedčila
svoju priaznivú majetkovú situáciu, ktorá by jej umožnila zakúpiť predmetné motorové vozidlo, nakoľko
nositeľkou dôkazného bremena bola v konaní ona a v sporovom konaní nie je povinnosťou súdu sporové

strany vyzývať na predloženie dôkazov, ale úspech strany v spore závisí jedine od ich procesnej aktivity
a sile predložených dôkazov. Pasivita sporovej strany alebo jej právneho zástupcu má za následok
neúspech v spore.

11. Na základe vyššie uvedených zistení a úvah, súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní

nepreukázala, žeby osobné motorové vozidlo prešlo do jej vlastníctva a preto súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

12. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania
žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa doručenia, na Okresný súd
Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, Lučenec písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že,a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší,

len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.