Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 27, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/61/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519010243
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7519010243.7

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Anny Kohutovej a JUDr. Miroslava Baňackého, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.mája
2021, proti obžalovanému V. V., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 27.4.2020
sp.zn. 3T/52/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného V. V. a prokurátora okresnej prokuratúry.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný V. V. uznaný vinným prečinom nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že:

dňa 25.12.2018 v čase okolo 21.00 hod. v reštaurácii MFK v obci Rozhanovce , okres Košice - okolie,

pod vplyvom alkoholu počas rodinnej oslavy sa svojej manželke D. V. vyhrážal fyzickou likvidáciou
tak, že po nej hodil neznámy predmet, rozbehol sa smerom k nej a následne na ňu kričal, že ju zabije,
ktorým konaním u poškodenej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie.

Bol mu za to uložený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. , § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.
trest odňatia slobody vo výmere 17 (sedemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného pre účely výkonu trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie okresný prokurátor, a to ústne do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, ktoré aj písomne odôvodnil.

V zákonom stanovenej lehote odvolanie podal aj obžalovaný Miroslav Migač, ktorý svoje odvolanie
taktiež písomne odôvodnil.

Obžalovaný V. V. v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že odvolanie podáva proti výroku o vine
a treste a odôvodňuje ho ust. § 321 ods. 1 písm. b) a písm. e) Tr.por. , pretože je dôvod na zrušenie
napadnutého rozsudku z dôvodov uvedených nižšie.

Na základe uvedeného žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice - okolie
sp. zn. 3T/52/2019 zo dňa 27.04.2020 zrušil, z dôvodu podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) a e) Tr.
por., a rozhodol podľa ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por. sám tak, že ho spod obžaloby oslobodzuje.

Okresný prokurátor svoje odvolanie odôvodnil tým, že Okresný súd Košice - okolie rozsudkom zo dňa

27.04.2020 síce uznal V. V. vinným, avšak len zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a teda Okresný súdKošice - okolie neuznal obžalovaného V. V. vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa §
208 ods. písm. a), ods. 3 písm. d) Tr.zák..

Prvostupňový súd rozhodol na základe dôkazov, vykonaných v priebehu hlavného pojednávania a tieto
vyhodnotil v prospech aj v neprospech obvineného. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým,
že z vykonaných dôkazov nemožno jednoznačne ustáliť také konanie obžalovaného a jeho časový sled,
ktorý by mohol viesť k presvedčivému záveru, že obžalovaný sa dopusti konania napĺňajúceho zákonné
znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podlá § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr.zák.

Prvostupňový súd ďalej uviedol, že poškodená D. V. sa na základe zistených prejavov agresivity
obžalovaného voči jej osobe a jeho nesúhlasu k jej záujmom, ako aj k rozvodu, na základe týchto
skutočnosti a zažitých skúseností z minulosti obžalovaného obávala, a preto počas manželstva s
obžalovaným nekonala tak ako chcela, čím trpela za situácie, kedy nemali občas žiadne finančné
prostriedky a museli sa nútene sťahovať, čo viedlo k častým bezvýsledným hádkam a k vzniku

posttraumatickej stresovej poruchy u poškodenej.

Má zato, že táto argumentácia prvostupňového súdu nevychádza zo skutočností ktoré boli preukázané
riadne vykonaným dokazovaním a dokonca istým spôsobom prvostupňový súd zbagatelizoval a zľahčil
výpoveď samotnej poškodenej D. V. v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednavaní. Napriek

tomu, že je možné konštatovať, že hranica medzi konfliktným manželstvom a situáciám, kedy už ide
o týranie osoby sa môže prelínať, nejde o tento prípad, pretože v danom prípade bolo jednoznačne
bez akýchkoľvek pochybnosti dokázané, že nešlo „len" o konfliktné manželstvo a bolo to vyvrátené
vykonaným dokazovaním, a to predovšetkým výpoveďou znalkyne PhDr. Z. B. . Zo strany obžalovaného
V. V. dochádzalo k spôsobovaniu ťažkého príkoria a predovšetkým k psychickému týraniu poškodenej

D. V., čo bolo jednoznačne preukázané aj vykonaným znaleckým skúmaním, kedy znalkyne v oboch
posudkoch uvedené konanie a následky na psychickom zdraví, poškodenej verifikovali.

Zároveň, aby bolo možné zakvalifikovať konanie páchateľa v prípade trestného činu týrania blízkej a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 , ods. 3 Tr. zák s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona a teda

ako konanie po dlhší čas je potrebná jeho sústavnosť, opakovanosť a dlhodobosť. Typickým znakom
domáceho násilia je navyše to, že má chronický, stupňujúci sa charakter, vyskytuje sa v cykloch a
pretrváva dlhodobo. Páchateľ svojím zlým zaobchádzaním musí prejaviť hrubší stupeň surovosti a
bezohľadnosť, a okrem toho jeho konanie musí obsahovať aj znak istej trvalosti, aj keď sa nevyžaduje,
aby išlo o sústavné konanie.

Pojem týranie sa súčasne vyznačuje i určitou mierou trvalosti a dosahuje takej intenzity, aby bolo
schopné vyvolať stav, kedy postihnutá osoba pociťuje ťažké príkorie, resp. psychické alebo aj fyzické
útrapy.

Kvalifikačným hľadiskom následku trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby vo forme
fyzického alebo psychického utrpenia je preto aj naďalej jeho hromadnosť (či trvalosť), teda to, že
útoky sú opakované (či sústavné) a práve táto opakovanosť spôsobuje fyzické, či psychické utrpenie
poškodenej osoby, ktoré nie je len celkom krátkeho, prechodného charakteru.

Ustálená súdna prax za kvalifikačný moment páchania trestného činu po dlhší čas jeho páchanie po
dobu najmenej zhruba 6 mesiacov aj keď sa táto doba považuje za individuálnu.

Vychádzajúc z uvedeného má preto za to, že dokazovaním vykonaným v rámci prípravného konania
ako aj na hlavnom pojednávaní boli preukázané všetky vyššie uvedené skutočnosti.

Jednotlivé vyplynulo z viacerých vykonaných dôkazov, kedy je opätovne potrebné poukázať
predovšetkýmnavýpoveďsamotnejpoškodenejD.V.,ktorávrámcivýsluchovvykonanýchvprípravnom
konaní a následne aj na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2020 deklarovala, akým spôsobom sa voči
nej obžalovaný správal. Z výpovede poškodenej D. V. zo dňa 27.12.2018 následne vyplynulo, že takéto

správanie obžalovaného je dlhodobého charakteru pričom sa jej opakovane vyhráža, viackrát ju takisto
fyzicky napadol a toto správanie eskaluje. K závažnejším fyzickým útokom na jej osobu zo strany
obžalovaného ktoré poškodená popísala došlo už v roku 2013. kedy sa v noci postavil s veľkým nožom
v ruke nad posteľ a pozeral na ňu aj na deti ako spali, pričom tá mala z neho obavu a takisto aj predrokom, kedy ju udrel do oblasti ucha takou intenzitou ,že spadla na zem a tiež, že sa jej po tomto
útoku vyhrážal, že keď ho opustí, tak ju zabije. Celkovo opísala správanie obžalovaného počas ich
dlhoročného spoločného spolužitia tak, že ju po celý čas kontroloval, nemohla sa stretávať so svojimi

kamarátkami a rodinou, žiarlil, facky boli čoraz častejšie. Jeho správanie a reakcie boli agresívne a
navyše pod vplyvom alkoholu sa správal nevypočítateľne až nepríčetne so stupňujúcou tendenciou. Z
jej výpovede zároveň vyplynulo, že pri jednotlivých atakoch na jej osobu nevolala políciu, nakoľko sa
bála obžalovaného, ako aj toho, že ako bude reagovať na to, že zavolá políciu a hlavne kvôli maloletým
deťom. Z jeho konania pociťovala dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, preto všetko tajila, pričom

najhoršie znášala predovšetkým jeho psychické týranie. Znalkyňa prítomná pri výsluchu poškodenej na
hlavnom pojednávaní opätovne uviedla, že takéto správanie obžalovaného pociťovala poškodená ako
ťažké príkorie.

Má za to, že poškodená hodnoverným spôsobom vypovedala na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo
dňa 20.04.2020, kedy aj s časovým odstupom opísala jednotlivé konflikty a útoky na jej osobu a to aj

napriek tomu, že na ich presný časový sled si nespomínala. Z tejto výpovede vyplynulo, že konflikty
začali už po uzavretí manželstva, pričom výraznejšie a intenzívnejšie z nich opísala aj podrobnejšie
deklarovala, že na lekárskom vyšetrení nebola a ani nevyhľadala psychologickú pomoc, lebo sa za
konanie obžalovaného hanbila. Mala strach, že sa rozčúli domov chodila s neistotou a strachom.

Totožné skutočnosti vyplynuli aj z výpovede svedka P. Y., ktorý zhodne s výpoveďou poškodenej D. V.
opísal správanie obžalovaného ako agresívne, najmä pod vplyvom alkoholu, taktiež, že konflikty medzi
nimi boli každý týždeň, kedy poškodená prišla za ním domov a povedala mu, že ju obžalovaný zbil,
pričom po tele mala červené „body". A teda sa mu dlhodobo sťažovala na správanie obžalovaného,
z ktorého mala obavy. Rovnaké skutočnosti uviedol tento svedok aj na hlavnom pojednávaní, kedy

opätovne viackrát deklaroval, že poškodená je na dne, že nezvládala neustále konflikty a napádanie,
kedy počas spolužitia poškodená s obžalovaným dostávala od neho bitku, čo sa stále stupňovalo. V
manželstve poškodená zotrvávala, pretože nemala kam odísť a bála sa obžalovaného.

Zároveň je v tomto kontexte potrebné opätovne poukázať na závery znaleckého posudku, ktorým

znalkyňa deklarovala jednak písomne, ako aj pri svojom výsluchu uvedené skutočnosti. Znalkyňa vo
svojom znaleckom posudku zistila v štruktúre osobnosti poškodenej zvýšené strachy, obavy, úzkosť ako
aj prejavy posttraumatickej stresovej poruchy. Na hlavnom pojednávaní znalkyňa jednoznačne potvrdila,
že posttraumatická stresová porucha u nej vznikala postupne, v dôsledku traumatických udalostí, v
dôsledku zlých vzťahov s obžalovaným a jeho psychického ubližovania, ktoré znášala veľmi zle, kedy

strácala nádej, že sa ich vzťah zmení k lepšiemu, pričom sa zvyšoval jej strach z jeho nevypočítateľného
správania. V zásade vylúčila, že ich nepriaznivá finančná situácia, ako aj strata dieťaťa mala vplyv
na vznik posttraumatickej stresovej poruchy. Konštatovala, že poškodená práve z obavy, aby nedošlo
k ďalším útokom zo strany obžalovaného mala strach riešiť domáce problémy a cítila sa bezmocná
a neschopná sama niečo s týmto urobiť. Taktiež u poškodenej zistila znaky a pociťovanie ťažkého

príkoria z prežitých okolností, ktoré majú súvis práve s pretrvávajúcim a opakujúcim sa správaním
obžalovaného voči nej. Záverom uviedla, že si všimla aj v priebehu hlavných pojednávaní, že poškodená
sa obžalovaného bojí trvalo až dodnes vzhľadom na jej prejavy a tiež, že by sa mohla aj psychicky
zrútiť, ak ho pustia a aby došlo k postupnému uzdravovaniu, je potrebné, aby na spomienky na spolužitie
zabudla.

Takisto zo psychiatrického vyšetrenia poškodenej vyplynulo, že trpí adaptačnou poruchou, kedy konanie
obžalovanéhomohlobyťjednýmzfaktorovjejvzniku.Nahlavnompojednávanípotvrdila,žetátoporucha
vznikla práve v dôsledku zlého správania sa obžalovaného, dlhoročného konfliktného spolužitia, kedy
sa v inkriminovaný deň nejednalo o prvý prípad agresivity voči poškodenej.

Z opätovnej výpovede znalkyne PhDr. Z. B. na hlavnom pojednávaní zo dňa 20.04.2020 vyplynulo, že
zotrváva na záveroch svojho znaleckého posudku, pričom sa opakovane vyjadrila, že síce nepriaznivá
finančná situácia alebo ohrozenie v otázkach bývania - časté sťahovanie sa mohli malou mierou
podieľať na zhoršenom psychickom prežívaní poškodenej (menej ako 30%), avšak ako také nevyvolali

a nevyvolávajú posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá bola u poškodenej D. V. zdiagnostikovaná.
Znalkyňa poukázala aj na fakt, že poškodená sa ani v predošlej výpovedi ani počas hlavného
pojednávania ani raz pozitívne nevyjadrila na adresu obžalovaného, pričom zdravý psychický vývin má
mať vyrovnanosť oboch emócii, t.j. aj pozitívnych aj negatívnych. Zároveň sa jednoznačne vyjadrila, žev danom prípade nešlo len o konfliktné manželstvo a manželské spory a nezhody, ale išlo o dlhodobé
správania sa obžalovaného voči poškodenej, ktoré je možné nazvať aj „syndrómom týranej osoby".
Išlo o veľmi ponižujúci, zraňujúci a trvalý stav, ktorý sa označuje termínom ťažké príkorie. Znalkyňa

pritom uviedla aj to, že poškodená mala posunutú hranicu tolerancie pri fyzickom násilí, a teda ju
mala vyššie ako iné ženy a že práve psychické týranie malo väčší vplyv na rozvoj jej posttraumatickej
stresovej poruchy. Záverom vo svojej výpovedi uviedla, že znaleckým skúmaním zistila, že poškodená
je pravdovravná a neboli u nej zistené sklony ku klamstvu.

Vyhodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom možno považovať za jednostranné vzhľadom na to, že
sa vyššie uvádzanými argumentami dostatočne nezaoberal, resp. ich zbagatelizoval a nevysporiadal
sa teda so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, kedy jednotlivé vypracované znalecké
posudky ako aj výpovede poškodenej nevzal do úvahy, resp. ich zľahčil tým spôsobom, že jednotlivé
skutočnosti, ktoré z týchto dôkazov vyplynuli nazval konfliktným manželstvom a bežnými nezhodami
alebo problémami medzi manželmi. Navyše prvostupňový súd iracionálne a predovšetkým v neprospech

poškodenejvyhodnotilfakt,žetátonevedelapresneopísaťjednotlivéatakyačasovýsledtýchtoudalosti,
čo je možné považovať za logické s prihliadnutím na časový odstup a počet útokov fyzického alebo
psychického charakteru.

Vzhľadom k uvedenému mám za to, že vo výpovedi poškodenej sa nevyskytli žiadne rozpory a zotrvala

na tom, čo uvádzala počas celého konania, čo nasvedčuje dôveryhodnosti a pravdivosti jej výpovede. S
týmto konsoliduje celý rad priamych aj nepriamych dôkazov vyprodukovaných v priebehu vyšetrovania
a to predovšetkým závery znaleckých posudkov. Taktiež výpoveď znalkyne, ktorá zotrvala na záveroch
svojho znaleckého posudku a jednoznačne u poškodenej D. V. zdiagnostikovala posttraumatickú
stresovú poruchu a dlhodobé ťažké psychické príkorie, ako aj adaptačnú poruchu.

Preto je nevyhnutné konštatovať, že vyššie uvedené argumenty vedú jednoznačne k takému záveru,
ako to produkovala obžaloba v obžalobnom návrhu, teda, že v danom prípade ide o zločin, ktorý mal
byť kvalifikovaný ako týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Tr. zák. a takisto aj o prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 ods. 2 písm.

b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a takto mal byť obžalovaný uznaný vinným.

Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. c), e) Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok Okresného sudu Košice - okolie a vec podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil sudu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Napodkladetaktopodaného odvolaniakrajskýsúdvzmysleustanovenia§317ods.1Tr.por.preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por.azistilnasledovné.

Napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku, a v
ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.

Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr.por. vykonal okresný

súd všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, vrátane obhajobných tvrdení obžalovaného.

Okresnýsúddôkazyvyhodnotilvsúladesust.§2ods.12Tr.por.jednotlivo,vovzájomnýchsúvislostiach,
ako aj v celom ich súhrne, logickým a predpísaným spôsobom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 Tr.por. dostatočne vyložil, o ktoré dôkazy
oprel svoje skutkové zistenia, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a
dôsledne sa zaoberal aj obhajobou obžalovaného V. V..

Krajský súd v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.Okresný súd správne vychádzal z vykonaného dokazovania, a to z výpovedí obžalovaného V. V.,
poškodenej D. V., manželky obžalovaného, svedkov J.. V. V., H. V., P. Y., znaleckých posudkov z odboru
psychológie, ako aj ostatných listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného V. V. krajský súd uvádza, že túto považuje vzhľadom na vykonané
dokazovanie , v zmysle ktorého bol obžalovaný usvedčený zo žalovaného skutku vyššie uvedenými
dôkazmi, za vyvrátenú.

Za danej dôkaznej situácie sa krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, ak obhajobe
obžalovaného neuveril, keďže vykonanými dôkazmi bola jeho vina preukázaná.

Prvostupňový súd v skutkovej vete výroku svojho rozsudku ohraničil a konkretizoval trestný skutok, ktorý
je vyjadrením zisteného skutkového stavu.

V súlade so zákonom tento skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného
právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Tr.zák. , pretože
obžalovaný sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin
spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe.

Rovnako aj pri rozhodovaní o treste obžalovaného okresný súd náležitým spôsobom prihliadol ku
všetkým okolnostiam, ktoré mali vplyv na určenie jeho druhu a výmery.

Trest odňatia slobody uložený obžalovanému V. V. v trvaní 17 mesiacov so zaradením pre účely výkonu
trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák.

zodpovedá všetkým zákonným kritériám pre ukladanie trestov uvedeným v § 34 Tr.zák.

Obdobne aj krajský súd hodnotiac osobu obžalovaného dospel k záveru, že účel trestu sledovaný
zákonom bude u obžalovaného splnený len takým druhom a výmerou trestu, aký mu bol uložený súdom
prvého stupňa, a to tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Nezistiac žiadne pochybenie okresného súdu, si krajský súd závery vyjadrené v napadnutom rozsudku
osvojil v celom rozsahu, v podrobnostiach na ne poukazuje a preto odvolanie obžalovaného V. V. a
okresného prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.