Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, June 16, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720010748
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8720010748.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,

MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa
16.06.2021, v trestnej veci obžalovaného B. E., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/
Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Poprad zo dňa 10.03.2021, sp. zn. 5T/62/2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému B. E., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom Z., I. č. XXX/XX, okr. O.,

u k l a d á :

Podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona, za použitia § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona, v spojení

s § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody na 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona r u š í výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Poprad
zo dňa 11.11.2020, sp. zn. 0T/59/2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na uvedený výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 10.03.2021, sp. zn. 5T/62/2020 bol obžalovaný B. uznaný
vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- po vzájomnom spolužití s L. C., s ktorou má dieťa mal. L. T., nar. XX.XX.XXXX, v mesiaci február
roku 2020 od neho L. C. spolu s mal. L. T. odišla bývať ku svojím rodičom na adresu Z. č. XXX, okres
O. pre nezhody, ktoré súviseli s poruchou psychiky, správania sa, spôsobené nadužívaním viacerých

psychoaktívnych látok, nedostatočne liečenej duševnej poruchy, kde v mesiaci apríl 2020 telefonicky
opakovane žiadal L. C., aby mu zverila mal. L. T., kde toto L. C. odmietla a po tomto odmietnutí bol
vulgárny, postupne počas telefonátov sa začal jej vyhrážať, uviedol L. C., či chce mať všetky zuby, aj
to, že si počká jej matku pred prácou, následne sa jej môže niečo stať a bude chodiť pozerať na svojumatku do nemocnice, taktiež v nezistený deň v mesiaci apríl 2020 nečakane prišiel do domu č. 146 v
obci Z., okres O. a žiadal L. C., aby mu odovzdala mal. L. T., keď toto L. C. odmietla, tak jej povedal, že
ju zabije a uviedol, že sa polície nebojí a následne z miesta odišiel, kde v mesiaci apríl roku 2020 sa tieto

vyhrážky stupňovali, boli agresívnejšie, kde týmto svojím konaním postupne zvyšoval u L. C. strach a
obavy o svoj život a život jej príbuzných, kde dňa 22.04.2020 z nezisteného miesta v presne nezistenom
čase od 17.00 hod. do 18.00 hod. svojím mobilným telefónom s telefónnym číslom XXXXXXXXXX volal
pravdepodobne cez aplikáciu Viber L. C. na telefónne číslo XXXXXXXXXX, ktorá prijala hovor v mieste
trvalého pobytu v dome č. XXX, obec Z., okres O., počas telefonátu jej uviedol, že si príde po svoju dcéru

mal. L.T., kde toto L. C. odmietla a vtedy začal byť vulgárny, uviedol, že ju čaká peklo, že sa už nebude
vyhrážať, ale začne konať a ak mu ďalší deň nedá dcéru, tak ju zabije a týmto konaním donútil L. C.,
že mu dňa 23.04.2020 po jeho príchode k domu č. 146 v obci Z. odovzdala mal. L. T. do starostlivosti
najmenej na dve hodiny.

Za uvedený skutok bol obžalovanému podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona,

§ 37 písm. m/ Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti uvedenému rozsudku, riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom
prostriedku podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa
prostredníctvom obhajcu dňa 22.04.2021, ako aj osobne podaním doručeným Krajskému súdu v
Prešove dňa 22.04.2021.

V odôvodnení odvolania podaného prostredníctvom obhajcu obžalovaný namietal, že konajúci súd sa
v rozsudku a konaní, ktoré mu predchádzalo dopustil zásadných chýb. Súdom zistený skutkový stav
je neúplný, nesprávny, objektívne nekorešponduje s vykonanými dôkazmi. Výpoveď poškodenej L. C.
je preukázateľne v rozpore s výpoveďou svedkov V. K., Z. E. a L. C.. Svedkovia G. R., M. O. a K. Z.
neboli svedkami údajného výhražného telefonátu poškodenej. Súd v rozpore s vykonanými dôkazmi

uviedol, že svedkyňa G. R. mala uviesť, že poškodenej dňa 22.04.2020 pri odchode z domu povedal,
že keď mu nedá dcéru L., tak ju zabije a ešte sa vráti. Svedkyňa R. skutočne vo svojej výpovedi uviedla
incident z apríla 2020, keď mal prísť nečakane do rodinného domu, kde sa nachádzala aj svedkyňa
R. spolu s poškodenou, aj maloletou dcérou L., avšak toto konanie malo predchádzať dňu, kedy malo
dôjsť k výhražnému telefonátu. Dňa 22.04.2020 sa v dome poškodenej nenachádzal. Súd v rozpore s

vykonanými dôkazmi v rozsudku uvádza, že svedkovia P. C. a L. C. zhodne potvrdzovali, že poškodenej
dňa 22.04.2020 volal, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej zabitím a ublížením jej rodine. Z vykonaných
dôkazov vyplýva, že uvedení svedkovia sa zhodujú len v tom, že 22.04.2020 s poškodenou telefonovali,
obaja počuli iba tú časť rozhovoru, kde poškodená zapla hovor na hlasitý odposluch. V ich výpovediach
sa objavujú podstatné rozpory nielen v tom, aké vyhrážky mal do telefónu poškodenej povedať, ale

ohľadom toho, kto, kde a akú časť rozhovoru mal počuť. Matka poškodenej P. C. výslovne uviedla, že
nevedela o tom, že by mala byť objektom nejakých vyhrážok z jeho strany, to sa mala dozvedieť až
od poškodenej po telefonáte dňa 22.04.2020. Svedkyňa P. C. uviedla, že sa jej osobne nevyhrážal a
nebola svedkom toho, aby sa vyhrážal dcére. Až po položení otázky obhajcom, kedy sa dozvedela, že
sa mal vyhrážať jej dcére, uviedla, že prvýkrát počula o tom, keď s ním telefonovala a mala mať telefón

na hlasito. Svedok L. C. uviedol na otázku obhajcu, že bol svedkom toho, keď jeho dcéra dala nahlas
odposluch telefónu, kde telefonoval jej dcére a počas toho povedal, že keď nedostane vnučku, tak im
ešte všetkým ukáže, takže tam bola vyhrážka, ale nebola špecifikovaná. Následne svedok C. vylúčil,
že by počas telefonátu počul slová ako zabijem a pod. Svedok zároveň uviedol, že dcéra prišla počas
hovoru k ním dole. Svedkyňa P. C. neuviedla, že by počula ako vydiera poškodenú slovami, „...keď

mu zajtra nedá L., tak...“. V zápisnici z hlavného pojednávania dňa 02.12.2020 nie je zaprotokolované,
ako svedkyňa P. C. v rámci spontánnej časti výpovede uviedla, že dcéra išla smerom k ním dole, čo
je možné overiť aj s nahrávky z hlavného pojednávania. Táto časť výpovede by korešpondovala s
výpoveďou svedka L. C., ktorý uviedol, že dcéra prišla k ním dole a teda obaja svedkovia počuli rovnakú
časť skutkového deja. Zo žiadnej výpovedi priameho svedka L. C. nevyplýva, že by v telefonáte počul

akúkoľvek vyhrážku smrťou, inou ťažkou ujmou alebo inú konkrétnu vyhrážku z jeho strany. V prvotnej
výpovedi svedok tvrdil, že dcéra prišla k ním dole a nie naopak. Svedkyňa P. C. v prípravnom konaní
uviedla, že počula, ako povedal dcére, že ak mu na druhý deň nedá L., tak zabije L. C., z čoho muselo
jednoznačne vyplývať, že sa hádajú pre maloletú dcéru. V druhej výpovedi uviedla, že počula, ako dcéreoplzlo nadáva, mal jej povedať, že ju zabije a že na to ich rodina doplatí. V tej istej výpovedi uviedla, že
najskôr nevedela, prečo sa hádajú a jej to povedala poškodená až dodatočne. Ide o nelogickosť tvrdenia
svedkyne C.. Svedok V. K. je jediným priamym svedkom celého telefonátu, resp. dvoch telefonátov

medzi ním a poškodenou dňa 22.04.2020. V. K. bol v tom čase svedkom toho, že keď obžalovaný
spolu s dcérou Z. E. cestoval autom z opekačky dňa 22.04.2020, zastavil sa vo Z. pri dome poškodenej,
poškodená im neotvorila dvere a tak sa spolu s dcérou Z. vrátili do auta. Dvakrát mal telefonovať s
poškodenou, pričom po celý čas sa V. K. nachádzal v aute na zadnom sedadle a celkom jednoznačne
vylúčil, že by sa poškodenej nejakým spôsobom vyhrážal zabitím a nepočul slová zabijem Ťa a pod.

Svoju výpoveď potvrdil svedok aj na hlavnom pojednávaní, teda je nesprávne tvrdenie súdu, že jeho
výpoveď je v súlade s výpoveďou svedkyne P. C. a výpoveďou poškodenej. Naopak, výpoveď svedka K.
je v súlade s jeho výpoveďou, ako aj svedka C.. Svedok M. O. nebol svedkom telefonátu dňa 22.04.2020
a v žiadnej svojej výpovedi neuviedol, že by bol svedkom toho, ako sa vyhrážal poškodenej zabitím,
keď mu nedá dcéru. Svedok v podstate uviedol iba to, že niekedy v marci 2020 ho bol odviesť do
Z.. Bol svedkom hádky medzi ním a poškodenou, ktorí sa hádali vonku o auto aj o dcéru. Uviedol,

že počul, ako povedal dcére, že ju zabije, ale nepočul z akého dôvodu. Predmetom hádky medzi ním
a poškodenou bolo auto a nie maloletá dcéra. Z toho pohľadu je výpoveď svedka M. O. v kontexte
žalovaného skutku bezpredmetná. Svedkyňa K. Z. Z. je jeho bývalou partnerkou, s ktorou má dcéru
Z. E.. Svedkyňa nebola svedkom žiadnych vyhrážok z jeho strany. Svedkyňa Z. E. uvádza vo svojich
výpovediach len to, že poškodená mu odmietla dávať dcéru L., ale považovala to za bližšie neuvedenú a

neodôvodnenú pomstu poškodenej voči nemu. Svedkyňa Z. E. bola priamym svedkom telefonátu, teda
jeho časti dňa 22.04.2020. Výpoveď objektívne korešponduje s výpoveďou svedka K., jeho výpoveďou
a napokon aj svedka L. C., ktorý tiež uviedol, že nepočul, aby sa vyhrážal poškodenej zabitím alebo inou
konkrétnou ujmou. Poukazuje aj na zabezpečené listinné dôkazy, kópie textových správ z aplikácie Viber
a iMessage. Nie je pravdou, že by na fotokópiách týchto správ bola len komunikácia za obdobie február

a marec, teda mimo žalovaného obdobia. Zabezpečená komunikácia je autentická, neupravená, úplná
komunikácia medzi ním a poškodenou za obdobie od 25.02.2020 do 07.06.2020, teda aj v žalovanom
období. Nikde v tejto komunikácii sa nenachádza to, že by poškodená mu písala, že má z neho strach
alebo že by mu vyčítala, že mu nebude dávať dcéru, pretože berie drogy. V tejto komunikácii za obdobie
vyše troch mesiacov sa nenachádza jediná výhražná správa od neho. Výpoveď poškodenej L. C. sa

uskutočnila dňa 12.06.2020, v čase keď bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v L.. Poškodená
nahlavnompojednávanívyužilasvojeprávonevypovedaťanáslednesúdčítaljejvýpoveďzprípravného
konania. Pred výsluchom v prípravnom konaní bola poškodená o tomto práve nevypovedať poučená a
uviedla, že nie sú jej známe žiadne dôvody, pre ktoré by mohla využiť svoje právo vo veci nevypovedať.
Z prepisu audiovizuálneho záznamu z výsluchu poškodenej L. C. vyplýva, že poškodená hneď na prvú

otázku vyšetrovateľky, či porozumela poučeniu, odpovedala nie. Ak poškodená v prípravnom konaní
skutočne neporozumela poučeniu, potom neboli splnené podmienky a súd nemal na takúto výpoveď
prihliadať. Súd pri hodnotení osobnosti poškodenej a dôveryhodnosti jej výpovede poukazuje na závery
znaleckého posudku O.. Q. A., O.., k čomu je nutné uviesť, že táto znalkyňa nemala k dispozícii ani jednu
jeho výpoveď. Vzhľadom na to, nie je možné považovať takýto znalecký posudok za objektívny a opierať

sa o hodnotenie hodnovernosti. Súd jeho konanie kvalifikoval ako konanie plne trestne zodpovednej
osoby, pričom celkom nekriticky prevzal závery znaleckého posudku a výpoveď znalkyne M.. C. Y.. Tento
znalecký posudok považuje za neúplný, nejasný a neurčitý a navrhoval doplniť dokazovanie pribratím
iného znalca z odboru psychiatrie. Znalkyňa v závere znaleckého posudku na otázku 2, či obvinený v
čase spáchania trestného činu mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania pre spoločnosť, ovládať

svoje konanie a či sa svojho konania nedopustil pod vplyvom duševnej choroby alebo poruchy alebo pod
vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, uviedla, že pokiaľ vyšetrovanie jednoznačne preukáže, že
bol v čase skutku pod vplyvom pervitínu alebo inej psychoaktívnej látky, tak jeho schopnosť rozpoznať
nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania, bola nepodstatne zmenšená vplyvom tejto látky. K
závažnejšej dekompenzácii psychickej poruchy, ktorou trpí, došlo u neho až 2 mesiace po skutku, kedy

sa nechal dobrovoľne hospitalizovať na psychiatrickom oddelení v L., pričom primárka psychiatrického
oddelenia konštatuje, že boli u neho pozorované agravačné tendencie s cieľom vyhnúť sa trestnému
stíhaniu. Svoju súčasnú situáciu si uvedomuje, zvláštne bolo, že prišiel dobrovoľne a z vlastnej
iniciatívy, čo sa v tomto stave nestáva. Chorým s mániou vo všeobecnosti chýba pocit chorobnosti a
potreba liečiť sa. Pokiaľ vyšetrovanie preukáže, že v čase skutku skutočne neužíval psychofarmaká, je

možné pripustiť podstatné zníženie ovládacích schopností pod vplyvom návykových látok, ako aj pod
vplyvom nedostatočne liečenej duševnej poruchy z dôvodu ním prerušenej liečby. Znalec z odvetvia
psychiatrie sa musí striktne vyjadriť k miere postihnutia rozpoznávacích a ovládacích schopností v čase
spáchania skutku, ktorý je predmetom vyšetrovania a žiadne úvahy nie sú prípustné. On bol opakovanehospitalizovaný na psychiatrickom oddelení NsP L. a.s. pre Bipolárnu afektívnu poruchu, manickú
epizódu F31.1, Poruchy psychiky a správania spôsobené nadužívaním viacerých psychoaktívnych látok,
alkohol, kanabinoidy, kokaín, pervitín F19.2. Z obsahu spisu, ako aj lekárskych správ vyplýva, že

poslednú kontrolu u svojej psychiatričky M.. S. C. absolvoval dňa 10.02.2020. Od tohto dátumu až do
07.06.2020 bol 4 mesiace bez liekov a lekárskeho dohľadu. Znalecký posudok na vyšetrenie duševného
stavu bol vypracovaný dňa 25.08.2020, teda po vyše roku. Znalkyňa sa musela v znaleckom posudku
vysporiadať s predbežnou otázkou, kedy preukázateľne alebo aspoň s najväčšou pravdepodobnosťou
mohlo dôjsť k dekompenzácii psychickej poruchy. Vo svojej výpovedi dňa 17.09.2020 uviedol, že pri

jeho poslednej návšteve u psychiatričky M.. C. vo februári mu táto indikovala, že je v hypománii.
S touto výpoveďou znalkyňa M.. Y. nebola oboznámená. Návrh obhajoby na predvolanie a výsluch
svedkyne M.. S. C. ako svedka, aby sa vyjadrila k jeho zdravotnému stavu v čase jeho poslednej
kontroly vo februári 2020, súd odmietol. Obhajoba už v prípravnom konaní žiadala vypočuť znalkyňu
M.. Y., pričom vyšetrovateľ dňa 27.10.2020 zamietol tento návrh. Znalkyňa sa v znaleckom posudku
nevysporiadala s uloženým predchádzajúcim ochranným psychiatrickým liečením. Treba uviesť, že

pôvodne v prípravnom konaní samotný prokurátor žiadal o príkaz na vyšetrenie jeho duševného stavu
pozorovaním v zdravotníckom ústave, resp. v nemocnici pre obvinených a odsúdených, čo mu zo strany
súdu nebolo vyhovené. Z toho vyplýva, že prokurátor mal pochybnosti o tom, či vyšetrenie duševného
stavu ambulantnou formou bude postačujúce. Znalkyňa bola vypočutá až dňa 10.03.2021 na hlavnom
pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Návrh obhajoby na pribratie iného znalca zo strany

súdu bol odmietnutý a preto nemal inú možnosť zabezpečiť si iný znalecký posudok na vlastné náklady.
Z hľadiska objektívnej stránky kvalifikoval súd jeho konanie ako konanie plne trestne zodpovednej
osoby a konštatoval len podstatné zníženie ovládacích schopností. Konajúci súd nevykonal žiadne
dokazovanie ohľadom toho, či v čase skutku skutočne neužíval psychofarmaká. Súd vzhľadom na
objektívne prítomnú vážnu psychickú poruchu sa dostatočne nevysporiadal s otázkou jeho príčetnosti.

Súdom plné akceptovanie záverov znaleckého posudku znalkyne M.. Y. a jej úvah, možno až špekulácií,
bez vykonania ďalších dôkazov považuje za nesprávne. Od začiatku popieral, že by poškodenú vydieral,
alebo sa jej vyhrážal smrťou, alebo inou ťažkou ujmou. Poukázal na výpoveď jednotlivých svedkov, z
ktorých objektívne vyplýva, že nepoužil hrozbu násilia alebo inej ťažkej ujmy, aby poškodenú k niečomu
nútil, resp. k tomu, aby mu po skončení spolužitia zverovala ich spoločnú dcéru. Rovnako z listinných

dôkazov, zo zabezpečenej úplnej textovej komunikácie medzi ním a poškodenou nevyplýva, že by
niekedy použil vyhrážky, ktoré uvádza súd. Výpovede svedkyne poškodenej L. C., matky P. C. ohľadom
telefonátu sú významným spôsobom spochybňované výpoveďou ďalších svedkov V. K., Z. E., L. C.,
teda nemožno tieto skutočnosti považovať objektívne za preukázané a na základe nich ustáliť skutkový
stav uvedený v obžalobe. Pokiaľ ide o ďalšie jeho konanie vymedzené v skutkovej vete, že počas

telefonátu uviedol, že si príde po dcéru, kde toto L. C. odmietla a vtedy začal byť vulgárny, uviedol, že
ju čaká peklo a že už sa nebude vyhrážať, ale začne konať, toto ustálené skutkové zistenie nedáva
dostatočný predpoklad o tom, že nútil poškodenú, aby pôsobil na jej slobodnú vôľu samostatne sa
rozhodovať a volil pritom donucovanie prostriedky. Naviac logickým spôsobom vysvetlil, že vyjadrením
začne konať, myslel právne kroky. Výpoveď svedka M. O., ktorý mal niekedy v marci počuť, ako sa pri

aute vyhrážal poškodenej zabitím, avšak nevedel uviesť v akom kontexte, nemá súvis so žalovaným
skutkom. Podobne svedkyňa G. Y. nebola svedkom telefonátu zo dňa 22.04.2020. Z vyššie uvedeného
vyplýva záver, že súdom zistený skutkový stav je nesprávny, neúplný, nemá oporu vo vykonaných
dôkazoch a nenasvedčuje tomu, že skutok tak, ako je uvedený v obžalobe, sa stal. Navrhuje na
základe odvolania podaného v jeho prospech, aby odvolací súd zrušil výrok o vine a po preskúmaní

konania zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
prejednal a rozhodol a aby odvolací súd zaviazal súd prvého stupňa doplniť dokazovanie skúmaním
jeho duševného stavu ďalším znalcom, prípadne svedkov, ako aj zistením, či výpoveď poškodenej je
procesne spôsobilá. S poukazom na nepresnosti odôvodnenia rozsudku postup súdu pri vykonávaní a
hodnotení dôkazov, možné úvahy a špekulácie uvádzané znalcami a odmietnutie doplnenia zásadného

dokazovania, nadobudol vážne pochybnosti, či súd postupoval v súlade s článkom 6, ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom na uvedené, žiadal, aby krajský súd nariadil,
aby jeho trestná vec bola po vrátení veci súdu prvého stupňa prejednaná a rozhodnutá v inom zložení
senátu, prípadne pred iným samosudcom. Navrhol tiež, aby odvolací súd zvážil, či vzhľadom na jeho
početné predchádzajúce odsúdenia Okresným súdom Poprad nie je potrebné nariadiť, aby jeho trestnú

vec prejednal a rozhodol iný súd toho istého druhu a stupňa v obvode Krajského súdu v Prešove.

Obžalovaný v ním podanom odvolaní osobne uviedol, že sa stotožňuje s písomným odvolaním jeho
obhajcu B.. K.. Vyzerá to tak, že sa vyhováral okultizmom, keď poukázal na to, že poškodená C. volalaK. Z., že sa jej hýbu skrine a že ju nejak preklínal. Chce poukázať na skutočnosti, ktoré naznačili, resp.
ukázali na motívy, ktoré viedli L. C. k jej krivému svedectvu. Deň pred hospitalizáciou mu povedala,
že chce peniaze a pohádali sa. Súd mal skúmať aj jej motívy, ak sa objavia. Samosudkyňa všetky

úvahy zdiskreditovať, či spochybniť svedkov zastavila s tým, že všetko bolo bezpredmetné a nesúvisí
s prípadom. Chcel by vidieť hocikoho iného, ako by sa bránil výpovediam, ktoré sú z väčšej časti
vymyslené. Sudkyňa ani na jednom pojednávaní nepoložila ani svedkovi jednu otázku, aj keď očividne
mali vo výpovediach rozpory. Celý čas sa sústredila na to, čo chcela dosiahnuť a vôbec sa nesústredila
na výpoveď poškodenej C., ktorá hneď na začiatku uviedla, že neporozumela poučeniu a aj keby bol

videozáznaminý,ideochybu.Skutočnosť,žeznalci,vyšetrovateľ,prokurátorasamosudcasitonevšimli
len zrkadlí, ako podrobne sa venovali preštudovaniu spisu. Výpoveď, ktorá bola čítaná na súde, potom
nemôžebyťplatná.Nikdysabývalejdružkenevyhrážalujmounazdravíanismrťou,akmunedádcéru. K
znaleckému posudku znalkyne C. Y. uvádza, že žiadne vyšetrovanie neprebehlo, či bral lieky alebo nie a
jej posledný znalecký posudok považuje za neúplný už po jeho zhotovení a po súdnom pojednávaní taký
ostal, pretože na súde povedal, že je možné pripustiť, ako mohla bez vyšetrovania dospieť k takémuto

záveru a je možné to pripustiť iba s určitosťou.

Na základe takto podaného odvolania, krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadnuc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného je dôvodné, aj keď z iných dôvodov, ako obžalovaný uviedol.

Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že konajúci súd vychádzal z výpovede
svedkyne poškodenej L. C., ktorú považoval za hodnovernú, spoľahlivú a korešpondujúcu s výpoveďami

svedkov P. C., L. C., G. R., M. O., K. Z. Z. a V. K., ako aj listinných dôkazov v podobe fotokópie
správ zaslaných obžalovaným na telefónne číslo poškodenej, pričom tieto dôkazy na seba vzájomne
logicky nadväzovali a korešpondovali do takej miery, že o ich pravdivosti a objektivite súd nemal žiadne
relevantné pochybnosti. Pri ustálení skutkového stavu súd vychádzal čiastočne aj z výpovedí svedkyne
Z.E.asamotnéhoobžalovanéhoB.E..Poškodenávosvojejvýpovedivprípravnomkonaníipripodávaní

trestného oznámenia zhodne potvrdzovala, že obžalovaný sa jej v apríli 2020 opakovane telefonicky
vyhrážal zabitím rôznymi spôsobmi, čo sa vystupňovalo dňa 22.04.2020, kedy jej zo svojho telefónneho
čísla prostredníctvom aplikácie Viber volal na jej telefónne číslo a oznámil, že ju čaká peklo, že sa už
nebude len vyhrážať, ale začne konať a že ak mu na druhý deň nedá dcéru L., že ju zabije, čo v nej
vyvolalo strach a obavu a preto mu dcéru L. dňa 23.04.2020 odovzdala, čo korešpondovalo s listinnými

dôkazmi v podobe obsahu správ, ktoré zaslal obžalovaný poškodenej, čo potvrdzovali svedkovia G. R.,
P. C. a L. C.. Svedkovia P. C. a L. C. zhodne potvrdzovali, že obžalovaný poškodenej volal, vulgárne
jej nadával a vyhrážal sa jej zabitím a ublížením rodine, najmä matke poškodenej P. C.. Svedok V. K.
v súlade s výpoveďami poškodenej a svedkov P. C. a L. C. potvrdil, že obžalovaný poškodenej i jej
matke dňa 22.04.2020 vulgárne vynadal a vyhrážal sa jej zabitím, ak mu nedá dcéru L., čo súčasne

korešpondovalo aj s výpoveďou svedka M. O.. Svedkyňa K. Z. Z. potvrdila, že poškodená v marci
alebo apríli 2020 sa zmienila o vyhrážkach zo strany obžalovaného. Konajúci súd poukazuje na závery
znaleckých posudkov znalkýň M.. C. Y. a O.. Q. A. O.. a ich výpovede. Súd z vykonaných dôkazov
nezistil,abypoškodenáobžalovanéhozpredmetnéhokonaniaobviňovalanepravdivoalživo,súmyslom
hovorovo povedané „dostať ho do basy“ alebo pomstiť sa mu tak, ako to uvádzal obžalovaný alebo

svedkyňa Z. E.. Pri hodnotení výpovedí a obrany obžalovaného konajúci súd poukázal aj na to, že
obžalovaný uviedol vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, že očakával obvinenie z nebezpečného
vyhrážania, no nie z vydierania.

Po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom, odvolaním obžalovaného, ako aj obsahom predloženého

spisu, odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol
posúdený ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c/ Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy pred súdom prvého
stupňa v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným
spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti,

pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje
krajský súd za správne a s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia
rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto
rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností v celomrozsahu odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným
spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd
prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy a

námietky procesných strán.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok tak
priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že
obžalovanýB.E.spáchalskutok,ktorýjemuobžaloboukladenýzavinu.Úplnosťvykonanýchdôkazných

prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v
zhodnotení dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku na vytvorenie záverov o tom, či
k spáchaniu skutku došlo, ak áno, ako a k akému. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa
zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.

V súlade s uvedeným je preto možné, aj podľa názoru krajského súdu, výrok o vine obžalovaného ustáliť

predovšetkým na základe výpovede svedkyne poškodenej L. C., ktorá síce na hlavnom pojednávaní
využila svoje právo a odmietla vypovedať, avšak súd vychádzal z jej výpovede z prípravného konania,
ktorú na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom prečítal, pričom ju považoval za procesnú, s tým,
že táto svedkyňa poškodená opísala ako s obžalovaným ukončila kontakt po tom, čo začal brať drogy,
pričom vzhľadom na jeho užívanie drog mu nechcela dávať maloletú dcéru L., po čom sa jej tento začal

vyhrážať, spočiatku vravel iba nejasne, že sa mu snívalo, že im zhorí dom, že jej matku počká pred
robotou a bude na ňu chodiť pozerať do nemocnice a neskôr už konkrétne, že bude zbierať zuby po
zemi, že jej začne peklo, že polícia ho nezaujíma, vošiel aj do domu, kde si otvoril dvere kľúčom, nakoľko
vedel, kde ho schovávajú, chcel brať dcéru, začali sa hádať, ale nakoniec odišiel, pričom opakovane jej
telefonoval, kde sa jej vyhrážal a hovoril, že keď mu nedá dcéru, dom jej zhorí, rozbije jej hlavu, keď nie

on, tak má na to ľudí, čo počuli aj otec a mama.

Uvedená výpoveď je v zhode s výpoveďou svedkyne P. C., matky poškodenej, ktorá uviedla, že počula
poškodenú telefonovať, táto mala hovor na hlasitý odposluch, pričom počula ako obžalovaný hovorí, že
už sa nebude len vyhrážať, ale vyhrážky aj uskutoční a dcéru zabije, že na to doplatí celá rodina, po

čom dcéra vypla telefón, rozplakala sa a až potom jej dcéra povedala, že obžalovaný sa takto vyhráža
už viac ako mesiac, po čom pochopila, prečo dcéra nevychádza z domu, že sa bojí. Iných vyhrážok
svedkom nebola.

Uvedené výpovede sú v zhode s výpoveďou svedka L. C., otca poškodenej, ktorý uviedol, že počul

dcéru telefonovať na hlasito a počul ako obžalovaný hovorí, že im ešte ukáže, avšak nechcel sa do toho
miešať, preto odišiel.

Svedkyňa R. potvrdila časť výpovede svedkyne poškodenej C. o tom, že obžalovaný telefonoval s
poškodenou, pričom sedel vonku v aute a potom vošiel do domu, išiel do izby, v ktorej spala maloletá

dcéra, pričom poškodená sa mu snažila v tom zabrániť, začali sa hádať, poškodená obžalovanému
vravela, že ak neodíde, zavolá políciu, načo odišiel, pričom ešte povedal, že ak mu nedá dcéru, tak ju
zabije a že sa vráti, z čoho mala poškodená strach.

Svedok O. rovnako potvrdil, že jedenkrát išiel s obžalovaným k poškodenej po auto, tam čakala

poškodená s dieťaťom, rozprávali sa, neskôr sa začali hádať o auto aj o dcéru, pričom obžalovaný začal
vravieť, že sa mu snívalo, že im zhorí alebo zhorel dom, aj že ju zabije, ale nevie z akého dôvodu.

Rovnako svedkyňa Z., aj keď nebola svedkom incidentu, že by sa mal obžalovaný poškodenej vyhrážať,
uviedla, že dcéra Z. jej vravela, že obžalovaný sa poškodenej vyhrážal, ale nevie nič bližšie, ako aj

poškodená jej povedala, že obžalovaný sa jej vyhrážal, že sa mu snívalo, že im zhorí dom a že nech si
jej mama dáva pozor na dcéru, keď pôjde z roboty.

Aj keď svedkyňa Z. E., dcéra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená
obžalovaného provokovala hádkami, nadávkami a narážkami na minulosť, ona žiadne vyhrážky

nepočula, pri odstraňovaní rozporov oproti jej výpovedi z prípravného konania uviedla, že počas hádky
po telefóne počula aj nejaké vyhrážky zo strany obžalovaného, ale nie zabitím.Svedok K. rovnako uviedol, že bol prítomný pri telefonáte obžalovaného s poškodenou, padli tam aj
nejaké nadávky, avšak nepočul, aby obžalovaný poškodenej povedal, že ju zabije, pričom pri odstránení
rozporov prečítaním výpovede z prípravného konania uviedol, že obžalovaný poškodenej povedal, že

vie, kde robí jej mama, že tam pošle cigánov a ju pojebú a že keď mu nedá L., tak ma po piči.

Aj keď obhajoba vo vzťahu k výpovediam svedkyne E. a svedka K. namietala, že títo svedkovia boli
prítomníprávepritelefonáteobžalovanéhopoškodenejdňa22.04.2020,čouvádzalajsúdprvéhostupňa
v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom títo na rozdiel od poškodenej a jej matky nemali počuť

vyhrážanie sa obžalovaného poškodenej zabitím, je potrebné konštatovať, že z obsahu ich výpovedí
nevyplýva, že títo boli prítomní práve pri telefonáte dňa 22.04.2020, nakoľko ani svedok K. ani svedkyňa
E. nevedeli uviesť, kedy presne pri akom telefonáte boli prítomní, pričom z vykonaného dokazovania je
zrejmé, že takýto telefonátov obžalovaného poškodenej ohľadom maloletej dcéry bolo viacero.

Ani tvrdenie svedka L. C., že nepočul výslovne, aby obžalovaný poškodenej počas hovoru, ktorý mala na

hlasito, povedal, že ju zabije, nespochybňuje tvrdenie poškodenej a jej matky, svedkyne P. C. z dôvodu,
že sám svedok L. C. uviedol, že nebol prítomný pri celom rozhovore, nechcel sa do toho montovať,
preto odišiel.

Rovnako z výpovede svedkyne R. nevyplýva, aby mala byť prítomná priamo pri skutku, kedy mal

obžalovaný poškodenej telefonovať a vyhrážať sa jej zabitím, nakoľko táto iba uviedla, že bola prítomná
pri inom konaní obžalovaného a to keď obžalovaný vošiel do domu, v ktorom býva poškodená a chcel
brať maloletú dcéru. Z výpovede svedkyne R., ale ani svedkyne poškodenej C. nevyplýva, aby uvedené
konanie sa malo odohrať v ten istý deň ako „výhražný“ telefonát.

Rovnako svedok O. popísal verbálny konflikt medzi obžalovaným a poškodenou, keď sa mali hádať o
auto aj o dcéru, kde sa mal obžalovaný vyjadriť, že sa mu snívalo, že poškodenej zhorí alebo zhorel
dom, aj že ju zabije, ale nevie z akého dôvodu, preto nie je pravdivé tvrdenie obhajoby, že v danom
prípade nešlo o hádku o dcéru, ale iba o hádku o motorové vozidlo.

Na základe uvedeného krajský súd konštatuje, že súhrn priamych aj nepriamych dôkazov jednoznačne
preukazuje vinu obžalovaného B. E. a tvorí logický a ničím nenarušovaný celok navzájom sa
doplňujúcich dôkazov, ktoré spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú z
jeho spáchania obžalovaného.

Vo vzťahu k uvedenému, krajský súd dodáva, že svedkyňa poškodená konanie obžalovaného išla
oznámiť až trestným oznámením podaným dňa 10.06.2020, teda s odstupom času od skutku,
čo vierohodne a logicky zdôvodnila strachom z obžalovaného, ktorý pominul až potom, čo bol
hospitalizovaný na psychiatrii, pričom z uvedeného je zrejmé, že medzi dokonaním skutku a jednotlivými
svedeckými výpoveďami svedkov uplynul istý časový odstup, z ktorého dôvodu určité odchýlky, resp.

rozpory vo výpovediach sú akceptovateľné, avšak nejde o rozpory zásadnejšieho významu.

Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný tým, že iného hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo
konal a čin spáchal na chránenej osobe, svojím konaním naplnil po objektívnej a subjektívnej stránke
skutkovú podstatu uvedeného zločinu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami,pričomkonštatovalprevahupriťažujúcichokolnostípodľa§38ods.4Tr.zákona,§37písm.
m/ Tr. zákona, keď u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona a
to, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený.

Vo vzťahu k uvedenému, krajský súd konštatuje, že pochybil súd prvého stupňa pri ukladaní trestu
obžalovanému z dôvodu, že obžalovaný rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 11.11.2020, sp.
zn. 0T/59/2020, právoplatným dňa 11.11.2020 bol uznaný za vinného pre trestný čin podľa § 364 ods.
1 písm. a/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na 9 mesiacov, so

skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 6 mesiacov, do 12.05.2022, pričom z obsahu spisu vyplýva, že
žalovaný skutok mal obžalovaný spáchať v apríli roku 2020, z čoho je zrejmé, že ho spáchal skôr, ako
bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, teda v danom prípade
odsudzujúci rozsudok v trestnej veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 0T/59/2020, pričom za vyhlásenieodsudzujúcehorozsudkuvtrestnejveciOkresnéhosúduPopradsp.zn.0T/59/2020jevzmysleustálenej
judikatúry potrebné považovať doručenie trestného rozkazu obžalovanému v predmetnej trestnej veci,
ktorý mu bol doručený dňa 09.05.2020.

Z uvedených dôvodov krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a
obžalovanému uložil podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona, pri prevahe priťažujúcich okolností a úprave trestnej
sadzby v zmysle § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody na 6 rokov, so zaradením
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48

ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, z dôvodu, že obžalovaný bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Krajský
súd súčasne zrušil výrok o treste, uložený mu rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 11.11.2020,
sp. zn. 0T/59/2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na uvedený výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Uvedený trest podľa názoru odvolacieho
súdu je mierny vzhľadom na skutočnosť, že tento bol uložený na spodnej hranici zákonom stanovenej

trestnej sadzby po jej zvýšení v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zákona, s poukazom na odpis z registra trestov
obžalovaného, z ktorého vyplýva, že tento bol 11-krát súdne trestaný, avšak vzhľadom na skutočnosť, že
odvolaniezostranyprokurátorapodanénebolo,krajskýsúdužobžalovanémuvyššítrestuložiťnemohol.

K odvolacej námietke obžalovaného, že nie je možné prihliadať na výpoveď svedkyne poškodenej L.

C. z prípravného konania, ktorá odmietla na hlavnom pojednávaní vypovedať z dôvodu, že táto po
poučení vyšetrovateľkou a po otázke, či poučeniu porozumela, uviedla že nie, krajský súd udáva, že
sa oboznámil so zvukovo-obrazovým záznamom z výsluchu svedkyne poškodenej L. C., z ktorého je
zrejmé, že na otázku vyšetrovateľky, či poučeniam porozumela, táto odpovedala áno, pričom v prepise
audiovizuálneho záznamu ide o zrejmú nesprávnosť, keď je uvedené nie, avšak podstatným je to, čo

svedkyňa poškodená reálna po poučení uviedla.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na závery znaleckého posudku O.. A. O..
a skutočnosť, že znalkyňa nemala k dispozícii ani jednu výpoveď obžalovaného, krajský súd konštatuje,
že je síce pravdou, že znalkyňa uviedla, že výpoveď obžalovaného nemala k dispozícii, túto opakovane

žiadala,avšakčosatýkaosobnostipoškodenej,nasvojichzáverochtrvá,svysokoupravdepodobnosťou
by neboli iné, aj keď by mala k dispozícii ďalší spisový materiál. Znalkyňa O.. A. zároveň potvrdzuje
skutočnosť, že poškodená L. C. je spôsobilá správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité
udalosti, pričom jej všeobecná vierohodnosť je vyššia, avšak nie vysoká vzhľadom na mierne vyššiu
tendenciu vedomej fabulácie, pričom neboli zistené forénzne významné tendencie poškodiť páchateľovi.

K odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na znalecký posudok a výpoveď znalkyne M.. C.
Y., ktorý považuje za neúplný, nejasný a neurčitý, nakoľko znalec z odvetvia psychiatrie sa musí
striktne vyjadriť k miere postihnutia rozpoznávacích a ovládacích schopností v čase spáchania skutku
a žiadne úvahy nie sú prípustné, je potrebné uviesť, že uvedená znalkyňa jednoznačne konštatovala

u obžalovaného, že v čase skutku vymiznutie ovládacích alebo rozpoznávacích schopností nezistila,
aj keď je možné pripustiť podstatné zníženie ovládacích schopnosti a tento chápe zmysle trestného
stíhania.

Z uvedených dôvodov zároveň ani krajský súd nemal za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom

svedkyne S. C., psychiatričky obžalovaného, u ktorej obžalovaný vykonával ochranné liečenie do
februára 2020 ohľadom jeho duševného stavu v čase ostatnej návštevy, vzhľadom na skutočnosť,
že znalkyňa M.. C. Y. sa vyjadrila k jeho ovládacím a rozpoznávacím schopnostiam v čase skutku,
pričom z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie skúmaním duševného stavu
obžalovaného ďalším znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie.

Rovnako tak krajský súd nepovažoval za potrebný výsluch svedkyne poškodenej L. C. a svedkov L.
C. a P. C. z dôvodu, že svedkyňa poškodená i uvedení svedkovia boli v konaní vypočutí k podstatným
skutočnostiam, pričom svedkyňa poškodená L. C. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a
odmietla vypovedať, preto z uvedeného dôvodu nebol daný dôvodný predpoklad, že po nariadení jej

výsluchu krajským súdom by táto vypovedať chcela.

Vo vzťahu k obžalovaným namietaným rozporom pri výsluchu jednotlivých svedkov, krajský súd
poukazuje na skutočnosti uvedené pri ich jednotlivých výpovediach, pričom opakovane dodáva, žepoškodená oznámila konanie obžalovaného až s časovým odstupom takmer 2 mesiacov, preto drobné
rozpory v jednotlivých výpovediach sú akceptovateľné, pričom súd zásadné rozpory vo výpovediach
jednotlivých svedkov oproti ich predošlým výpovediam, resp. ich výpovediam navzájom nezistil.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.