Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 16, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8705214069
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8705214069.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcov: 1. Z. E., H.. XX.XX.XXXX, C. Š.
XX/XX, XXX XX S., X. Ž. E., H.. XX.XX.XXXX, C. Š. XX/XX, XXX XX S., obaja právne zastúpení: JUDr.
JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., advokát, Južná trieda 28, 040 01 Košice, IČO: 52858774 proti žalovaným:
1. P.. P. O., H.. XX.XX.XXXX, H. X/XXX, XXX XX O., X. P.. Z. F., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XXXX/XX,
XXX XX S., X. Z. C., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XXXX/X, XXX XX S., X. Z. C., H.. XX.XX.XXXX, C. K.
XXXX/X, XXX XX S., T. Ž. N. X. Q., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
o odvolaní žalobcov v 1. a v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 06.11.2020

č.k. 4C/21/2006-922, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že

I. Žalobu žalobcov v 1. a 2.rade vo vzťahu k žalovanému v 3. rade zamieta.

II. Podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a v 2. rade a žalovaných v 1., 2., 4. rade k nehnuteľnosti
vedenej na LV č. XXXX k. ú. S., okres S., obec S., pozemku, parcele registra „C“, č. XXX - zastavaná

plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a k stavbe - budova so súp. č. XX postavenú na parc. č. XXX,
z r u š u j e.

III. Nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, k. ú. S., okres S., obec S., pozemok, parcelu registra „C“,
č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, stavbu - budovu so súp. č. XX postavenú na
pozemku, parcele č. XXX, p r i k a z u j e do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a v 2. rade
v podiele 1/1.

IV. Žalobcovia v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 1. rade
sumu 160 000 eur v troch splátkach, prvá splátka vo výške 53 333 eur, druhá splátka vo výške 53 333
eur, tretia splátka vo výške 53 334 eur, žalovanému v 2. rade sumu 80 000 eur, žalovanej v 4. rade
sumu 80 000 eur, žalovaným v 2. a 4. rade v troch splátkach, prvá splátka vo výške 26 666 eur, druhá
splátka vo výške 26 666 eur, tretia splátka vo výške 26 668 eur s tým, že každému jednému žalovanému
v 1., 2. a 4. rade, žalobcovia v 1. a 2. rade zaplatia splátky, každý druhý mesiac, počnúc mesiacom po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, vždy do 25. dňa daného mesiaca a nezaplatenie čo len

jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého plnenia.

V. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :1. Okresný súd Stará Ľubovňa ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“), napadnutým rozsudkom
rozhodol, cit.:

„I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaných v 1. až 4. rade k nehnuteľnosti
vedenej na LV č. XXXX kat. územia S., X. S., obec S., parcela registra „C“ parcelné číslo XXX zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2, stavba - budova, súpisné číslo XX postavaná na parcele č. XXX,
z r u š u j e.

II. Nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX kat. územia S., okres S., obec S. parcelu registra „C“ parcelné
číslo XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, stavbu - budovu súpisné číslo XX postavanú
na parcele č. XXX, p r i k a z u j e do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. rade a 2. rade
v podiele 1/1.

III. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 1. rade

sumu 80.000,- eur, žalovanému v 2. rade sumu 80.000,- eur, žalovanému v 3. rade sumu 80.000,- eur,
žalovanej v 4. rade sumu 80.000,- eur, a to v troch splátkach - 1. splátka vo výške 26.666,- eur, 2. splátka
vo výške 26.666,- eur, 3. splátka vo výške 26.668,- eur, každému jednému žalovanému v 1. až 4. rade,
a to každý druhý mesiac, počnúc mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, vždy do
25. dňa daného mesiaca s tým, že nezaplatenie čo len jednej splátky bude mať za následok splatnosť

celého plnenia.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. Vec právne posúdil podľa § 136 ods. 2, § 137 ods. 2, § 139 ods. 1, 2, § 141 ods. 1, 2, § 142 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov.

3. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobcovia sú vedení ako bezpodieloví

spoluvlastníci v podiele 1/3 a žalovaní v 1., 2., 3. a 4. rade každý v podiele 1/6 k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. S., a to pozemku, parcele č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere XXX m2, k pozemku, parcele č. XXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2 a na
ňom stojacej budove so súp. č. XX. Žalobcovia chceli v zmysle upraveného žalobného petitu zrušiť a
vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k pozemku, parcele č. XXX a na ňom stojacej budove so súp.

č. XX reálnou deľbou. Poukazovali na znalecký posudok, ktorý v konaní vyhotovil znalec P.. A. B. a
na jeho doplnenie, v ktorom sa uvádza, že nehnuteľnosti je možné reálne rozdeliť a znalec navrhol
aj reálne rozdelenie podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Zároveň, keďže v zmysle znaleckého
posudku by boli nevyhnutné stavebné úpravy, žalobcovia navrhli, aby tieto financovali všetci podieloví
spoluvlastníci podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Žalovaní v 1. a v 2. rade s navrhovaným

rozdelením nesúhlasili. Navrhli odkúpenie podielov od ostatných spoluvlastníkov, resp. žiadali, aby
boli zvyšné podiely prikázané do ich podielového spoluvlastníctva. Podľa žalovaných v 1. a 2. rade,
rozdelením nehnuteľnosti spôsobom navrhovaným žalobcami, nedochádza k riešeniu sporu, ale sa
tento presúva do ďalších sporov, nakoľko celá budova je v zlom technickom stave a nehnuteľnosti
sú v havarijnom stave na hranici užívateľnosti. K znaleckému posudku znalca P.. B. uviedli, že je

zmätočný, vykonaný v rozpore s legislatívou Slovenskej republiky. Návrh žalobcov je zmesou zvláštnych
konštrukcií vlastníckeho usporiadania, kde na jednej strane rozdeľuje spoluvlastníctvo samostatne pre
žalobcov a pre dve novovytvorené skupiny vlastníkov, ale na druhej strane, týmto skupinám určuje
nasilu spoluvlastníctvo. Podľa žalovaného v 3. rade, ktorý v konaní zastupoval aj žalovanú v 4. rade,
deľba nehnuteľnosti tak ako ju navrhol znalec nie je dobre možná; k otázke financovania stavebných

úprav v prípade reálnej deľby uviedol, že stavebné úpravy by mal financovať ten, v ktorého priestore
sa zmena uskutoční, resp. ten, komu má daný priestor pripadnúť. V prípade prikázania nehnuteľnosti
buď žalobcom alebo žalovaným v 1. a 2.rade uviedol, že favorizuje toho, kto navrhne vyššiu náhradu
za ustupujúci spoluvlastnícky podiel.

4. Na pojednávaní konanom dňa 08.10.2020 súd dotazoval strany sporu, aby sa vyjadrili k druhej
možnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva, t.j. prikázaním veci jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom za primeranú náhradu, nakoľko z výpovede žalovaných v 1. a v 2. rade vyplynul záujem
na odkúpenie, resp. prikázanie podielov spornej nehnuteľnosti a žalovaní v 3. a 4. rade prejavili záujemsvoje podiely odpredať. V tejto súvislosti žalovaní v 1. a 2. rade tvrdili, že sú ochotní vyplatiť ustupujúcim
spoluvlastníkom za 1/3-inu podielu sumu 160 000 eur, zároveň navrhli, že zriadia právo doživotného
bývania pre žalobcov. Uviedli, že od samého začiatku majú záujem na odkúpenie ostatných podielov,

čím by došlo k vyriešeniu chátrajúceho stavu predmetnej nehnuteľnosti. Žalobcovia trvali na tom, aby
súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo reálnou deľbou a v prípade, ak by súd dospel k záveru, že nie
je možné reálne predmetnú nehnuteľnosť deliť, žiadali, aby im bola prikázaná do ich bezpodielového
spoluvlastníctva s tým, že vyplatia ostatným spoluvlastníkom za 1/3.-inu podielu sumu 160 000 eur.
Svoj návrh odôvodnili tým, že v predmetnej nehnuteľnosti bývajú, sú v dôchodkovom veku, doposiaľ ju

spravovali a majú väčšinový podiel na rozdiel od ostatných podielových spoluvlastníkov.

5. Zo znaleckého posudku P.. B. č. X/XXXX v znení jeho doplnku č. XXX/XXXX mal súd za preukázané,
že v prípade deľby nehnuteľnosti sú potrebné stavebné úpravy. Výška nákladov na stavebné úpravy zo
znaleckého posudku nevyplýva a žalobcovia ju v konaní ani nijako nešpecifikovali. Žalobcovia navrhli,
aby sa na úpravách podieľali strany sporu podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Žalovaní v 1. a 2.

rade navrhli, aby sa komplexná rekonštrukcia budovy vykonala za spoločného financovania ostatných
spoluvlastníkov, s čím žalobcovia ani žalovaní v 3.a 4. rade nesúhlasili. Žalovaný v 3. rade zastupujúci aj
žalovanú v 4.rade navrhol, aby úpravy financoval ten, komu daný priestor má pripadnúť do vlastníctva.
Za takého stavu súd uzavrel, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe je nutné vec považovať za
reálne nedeliteľnú, a preto pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, t.j.

prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

6. Pokiaľ ide o žalobcami navrhovaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, t.j. rozdelenie
nehnuteľností, ktorým by mali vzniknúť samostatné byty, nebytové jednotky, spoločné časti a zariadenie
domu, k tomu súd uviedol, že z výpovede strán sporu na pojednávaniach vyplynulo, že sa títo

nijako nedokážu dohodnúť na nakladaní a hospodárení s predmetnými nehnuteľnosťami. Po tom,
čo do konania vstúpili terajší žalovaní v 1. a 2. rade, došlo síce ku komunikácií medzi podielovými
spoluvlastníkmi a aj k čiastočným rekonštrukčným prácam, avšak len v nevyhnutnom rozsahu. Naviac
z výpovede žalovaných v 1. a 2. rade vyplynulo, že budova je vo veľmi zlom technickom a havarijnom
stave a na jej rekonštrukcii sa podieloví spoluvlastníci nevedia zhodnúť, pričom žalovaní v 1. a v 2. rade

nemajú ani len vedomosť, kto byty prenajíma, ani z týchto nájmov nepožívajú žiadne výnosy.

7. Súd s poukazom na znenie ust. § 142 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka uzavrel, že pri
posudzovaní otázky, či je rozdelenie veci dobre možné, nemožno vychádzať len z technického hľadiska
budovy,alejepotrebnéprihliadnuťikinýmokolnostiamzhľadiskaďalšiehomožnéhosúžitiapodielových

spoluvlastníkov v jednej budove. Zdôraznil, že žalobcami navrhované rozdelenie na byty a nebytové
priestory by znamenalo ďalšie spoluvlastníctvo strán sporu k spoločným častiam a zariadeniam domu,
pričom takéto súžitie vzhľadom na to, že sa strany sporu nevedia dohodnúť v otázkach nakladania a
hospodárenia s nehnuteľnosťami, s prípadnou rekonštrukciou budovy by vyvolalo len ďalšie spory aj v
súvislosti so správou budovy. Pre nezhodu riešenia zlého až havarijného stavu domu, ako i vzhľadom na

dĺžku sporu, súd nevidel ďalšiu možnosť bezkonfliktného spoluvlastníctva medzi stranami sporu a z toho
dôvodu mal za to, že rozdelenie nehnuteľností žalobcami navrhovaným spôsobom nie je dobre možným.
V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 22Cdo/1644/2005 zo dňa
05.09.2005, v ktorom sa uvádza, že možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytovému
domu rozdelením na bytové jednotky posudzuje súd i z hľadiska ďalšieho možného spolužitia účastníkov

v jednom dome. Súd pristúpi k takému rozdeleniu len v prípade, keď vzťahy medzi účastníkmi pri
užívaní domu sú po dlhšiu dobu nekonfliktné a ich nezhody nevyžadujú rozhodovanie súdu podľa § 139
Občianskeho zákonníka. Súd preto uzavrel, že rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti na bytové jednotky
anebytovépriestoryniejedobremožné,apretopristúpilkdruhémuspôsobuvyporiadanianehnuteľnosti
v zmysle § 142 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka.

8. Súd skonštatoval, že žalobcovia navrhovali prioritne rozdelenie nehnuteľností v zmysle znaleckého
posudku a pre prípad, ak by súd dospel k záveru, že deľba nie je možná, žiadali, aby súd
prikázal predmetnú nehnuteľnosť do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaní v 1. a v 2. rade
tiež prejavili záujem o prikázanie nehnuteľnosti do ich podielového spoluvlastníctva. Žalovaní v

3. rade a 4.rade žiadali prikázať nehnuteľnosti buď žalobcom alebo žalovaným v 1. a 2.rade a
zvýhodniť toho spoluvlastníka, ktorý ponúka vyššiu náhradu za spoluvlastnícky podiel. Vzhľadom na
záujem tak žalobcov, ako i žalovaných v 1. a v 2. rade na prikázanie predmetnej nehnuteľnosti
do ich bezpodielového, resp. podielového spoluvlastníctva, súd sa zaoberal otázkou komu spornúnehnuteľnosť prikázať. Pri rozhodovaní o prikázaní predmetnej nehnuteľnosti do bezpodielového
spoluvlastníctva žalobcom, súd zohľadnil prednostne skutočnosť, že títo majú väčšinový podiel (1/3)
v nehnuteľnosti. Nikto okrem žalobcov v spornej nehnuteľnosti nebýva, žalobcovia jeden z bytov

obývajú niekoľko rokov, majú v nehnuteľnosti zriadený trvalý pobyt a v prípade prikázania predmetných
nehnuteľností žalovaným v 1. a v 2. rade by žalobcovia prišli o svoje obydlie. Čo sa týka výšky náhrady
za spoluvlastnícky podiel ustupujúcim spoluvlastníkom, keďže na výške tejto náhrady sa strany sporu
zhodli, za primeranú náhradu súd považoval sumu 160 000 eur za odstupujúci tretinový podiel z celku.

9. Súd preto zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam vychádzajúc
aj zo zásady, že nikto nemôže byť nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve a túto prikázal do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a v 2. rade, ktorým uložil povinnosť zaplatiť žalovaným
titulom finančného vyporiadania podielového spoluvlastníctva každému zo žalovaných po 80 000 eur,
vzhľadom na ich spoluvlastnícky podiel (1/6), a to v troch splátkach, pričom prvé dve splátky sú vo výške
26.666,- Eur, a posledná tretia splátka je vo výške 26.668,- Eur s tým, že splátky sú splatné každý druhý

mesiac, počnúc mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vždy do 25. dňa daného mesiaca,
a nezaplatením čo i len jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého plnenia.

10. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 257 CSP.

11. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ktoré odôvodnili
tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP),
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d)
CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

(§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Uviedli, že v konaní bolo preukázané, že nehnuteľnosť
je možné reálne rozdeliť na byty a nebytové jednotky podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, preto
súd mal rozhodnúť v zmysle reálnej deľby. Ak súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že spoluvlastníci
sa nevedia na ničom dohodnúť k tomu uviedli, že v predmetnej nehnuteľnosti bývajú už 45 rokov a na

vlastné náklady sa o nehnuteľnosti starajú, opravujú ich (napr. oprava strechy - 200 eur v roku 2018,
oprava komínov 3 000 eur v roku 2017, čistenie dvora od náletových rastlín, starajú sa o ústredné
vykurovanie domu, osvetlenie spoločných priestorov a pod.). Žalovaní v 1. - 4. rade v bytovom dome
nebývajú, pričom im ani na ňom nezáleží. Žalovaným v 1. a v 2. rade ide len o pozemok, parcelu č.
XXX/X, ktorá je dvorom budovy a je zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. S.. Žalovaní viackrát navrhli, že chcú

dvor, lebo v susedstve majú inú nebytovú budovu a potrebujú dvor využiť ako parkovisko pre svojich
klientov a nájomníkov. Problém je aj v tom, že obyvatelia bytového domu so súp. č. XX nemajú kde
parkovať, ak im dvor obsadia žalovaní v 1. a 2. rade. Žalovaní v 3. a 4. rade taktiež v dome nebývajú;
im ide len o peniaze a tým spôsobom sa aj vyjadrili, že kto im dá viac, tomu svoj podiel predajú. Preto
tvrdenia o tom, že spoluvlastníci sa nevedia dohodnúť nie sú objektívne. Ak by dom bol rozdelený na

bytové jednotky a nebytové priestory, bolo by jasne určené vlastníctvo a žalovaní v 3. a 4. rade by
svoje byty a nebytové priestory mohli predať. Žalovaní v 1. a v 2. rade, ktorým ide len o pozemok,
parc. č. XXX/X by si tiež vedeli byty predať, resp. ich prenajať. Žalobcovia navrhovali reálne rozdelenie
nehnuteľností, preto predmetom žaloby nebola parcela č. XXX/X, lebo pri reálnom rozdelení budovy
by všetci podieloví spoluvlastníci mali podiel aj na dvore podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov.

Ak súd rozhodol spôsobom, že prikázal nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov,
ale bez dvora, a to parc. č. XXX/X, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou samotnej budovy so súp. č. XX,
rozhodol nesprávne. V súlade s ust. § 5 ods. 1 písm. d) a § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. vždy
s prevodom bytov alebo nebytového priestoru musí sa prevádzať aj zastavaný a priľahlý pozemok.
V tomto prípade priľahlým pozemkom je dvor, ktorý patril a patrí vždy vlastníkom samotnej budovy

(bytového domu) podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Preto, ak súd rozhodol o prikázaní budovy
a pozemku pod ňou do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, mal rozhodnúť aj o prikázaní parcely
XXX/X zapísanej na LV č. XXXX do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Nesporným faktom je
aj skutočnosť, že pri stanovení sumy vo výške 160 000 eur za tretinový podiel, výška tejto náhrady
zahŕňa všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, t.j. okrem budovy so súp. č. XX a pozemku na

ktorom budova stojí, aj pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2.
Žalobcovia naďalej trvajú na reálnom rozdelení nehnuteľností a v prípade, ak by súd pristúpil k druhému
spôsobu rozdelenia nehnuteľností, navrhujú, aby všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. S.,
súd prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcom s tým, že žalobcovia vyplatia ustupujúcimspoluvlastníkom náhradu za ich spoluvlastnícky podiel v cene, ktorá bola stranami sporu na pojednávaní
dohodnutá. Ak by súd prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov predmetné nehnuteľnosti,
ale bez pozemku, parcely č. XXX/X, takéto rozhodnutie nie je spravodlivé a je v rozpore s dohodou

samotných strán ohľadom primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel. Navrhli, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil, vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žiadali zmeniť
napadnutý rozsudok v zmysle ich návrhu.

12. Žalovaný v 1. rade k odvolaniu žalobcov uviedol, že s rozsudkom súdu prvej inštancie súhlasí a

odvolanie žalobcov považuje za zmätočné. Žalovaný v 2. rade navrhol odvolanie zamietnuť a potvrdiť
rozhodnutie súdu prvej inštancie. Uviedol, že od času, kedy vstúpil do konania, predmetom zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vždy boli len nehnuteľnosti, pozemok, parc. č. XXX o
výmere XXX m2 a na nej stojaca budova so súp. č. XX, k.ú. S.. Aj posledný upravený petit žaloby
žalobcov výlučne navrhuje len dve nehnuteľnosti, a to budovu a pozemok, na ktorom budova stojí.
Navyše žalobcovia v priebehu 15 rokov trvajúceho sporu pred súdom obviňujú tak starých, ako aj nových

spoluvlastníkov zo zlých a nefunkčných spoluvlastníckych vzťahov, preto verí v múdrosť a prezieravosť
súdov, ktoré odhalia v čom podstata celého problému spočíva.

13. Žalovaní v 3. a v 4. rade k odvolaniu žalobcov uviedli, že na poslednom pojednávaní súhlasili so
žalobcami navrhovanou výškou náhrady za spoluvlastnícky podiel, a preto navrhujú rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdiť. Ďalej uviedli, že žalobcovia v predmetnom byte, ktorý v bytovom dome užívajú, počas
celej doby neuhrádzali žiadne nájomné za jeho užívanie, pričom od roku 2002 do roku 2018 sa o správu
budovy žalobcovia nestarali. Tiež nie je pravdou, aby v roku 2017 poskytli na opravu komínov 3 000 eur,
lebo uhradili len tretinu z tejto ceny.

14. V replike k podanému odvolaniu žalobcovia uviedli, že trvajú na odvolacom návrhu. Zdôraznili, že
žalovaní v 1. a v 4. rade v bytovom dome nebývajú, ani im na ňom nezáleží. Žalovaným v 1. a v 2. rade
ide len o pozemok, parcelu č. XXX/X, ktorá je dvorom budovy so súp. č. XX, a preto ak súd rozhodol
a prikázal žalobcom do vlastníctva iba budovu s pozemkom pod budovou, ale bez dvora, žalovaným
v 1. a v 2. rade to vyhovuje, nakoľko ostali podielovými spoluvlastníkmi k dvoru. Žalovaní v 3. a v 4.

rade taktiež v dome nebývajú, preto im ide len o peniaze a viackrát sa vyjadrili, že svoje podiely predajú
tomu, kto im dá viac. Cena sporných nehnuteľností bez dvora je nižšia, preto je nesprávny záver súdu
o hodnote nehnuteľností, ktoré prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov.

15. Žalovaní v 3. a v 4. rade vo svojom vyjadrení k replike žalobcov uviedli, že dňa 18.01.2021 ich

kontaktoval žalobca v 1. rade, ktorý prejavil záujem vyplatiť im dlh na ich spoluvlastníckych podieloch.
Preto mu poskytli informáciu o čísle ich účtu, spresnili dátum úhrady finančných prostriedkov, ale k ich
realizácií nedošlo. Majú za to, že týmto spôsobom žalobca v 1.rade dlh voči nim uznal, a preto jeho
odvolanie považujú za nedôvodné.

16. Podaním zo dňa 12.02.2021 žalovaný v 3. rade oznámil súdu, že na základe kúpno-predajnej zmluvy
zo dňa 29.01.2021 svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/6 previedol na žalovaného v 1. rade. Vklad
bol povolený rozhodnutím Okresného úradu S., katastrálny odbor zo dňa 02.02.2021 pod číslom vkladu
V-XXX/XXXX.

17.Žalovanýv1.radevosvojomvyjadreníkreplikežalobcovuviedol,ževiečobolopredmetomsúdneho
sporu, k veci sa vyjadroval pred súdom prvej inštancie, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu prijal.

18. Podaním zo dňa 21. 05. 2021 žalobcovia uviedli, že vzhľadom na skutočnosť, že po začatí konania

došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu zo žalovaného v 3.rade na žalovaného v 1.rade, navrhujú,
aby do konania namiesto žalovaného v 3.rade vstúpil žalovaný v 1.rade. V ostatnom v celom rozsahu
trvajú na svojom odvolacom návrhu. Žiadajú všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX prikázať
do ich bezpodielového spoluvlastníctva s povinnosťou zaplatiť žalovaným náhradu za spoluvlastnícky
podiel.

19. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolaniepreskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

20. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v
ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých má odvolací súd po stránke
kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

21. Žalobcovia vo svojom odvolaní len všeobecne poukázali na odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365
ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP, avšak žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré nesúhlasili s napadnutým
rozsudkom, neuviedli.

22. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností

bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a len pre zdôraznenie správnosti
dopĺňa.

23. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, ktorá je vyjadrená v článku 9 CSP, a
podľaktorejstranysporumajúprávosaoboznámiťsvyjadreniami,návrhmiadôkazmiprotistranyamôžu
k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon. Uvedená zásada súvisí aj s tzv. dôkazným
bremenom, keď strana sporu, ktorá chce byť v konaní úspešná, musí uniesť bremeno tvrdenia, t.j. tvrdiť

určité skutočnosti a bremeno dôkazu, t.j. tvrdené skutočnosti aj preukázať.

24. V prejednávanej veci žalobcovia tvrdili, ale aj preukázali, že sú bezpodieloví spoluvlastníci (1/3)
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. S.. V čase podania žaloby na súde (20.12.2005)
okrem žalobcov bezpodielovými spoluvlastníkmi k predmetným nehnuteľnostiam boli vedení aj A.. Z.

S. s manželkou Z.. X. S. (1/3) a Z. C. s manželkou N. C. (1/3). Podľa znaleckého posudku v konaní
ustanoveného znalca P.. A. B. č. X/XXXX, v znení jeho doplnku č. XXX/XXXX, v objekte budovy so súp.
č. XX sa nachádzajú byty a administratívne priestory a keďže prevládajú byty, jedná sa o bytový dom
s nebytovými priestormi (kanceláriami). Už v čase podania žaloby strany sporu tvrdili, že vzťahy medzi
podielovými spoluvlastníkmi sú vážne narušené, komunikácia žalobcov so žalovanými je problematická,

hospodárenie je nefunkčné a žalovaní sa o predmetné nehnuteľnosti nestarajú, nezabezpečujú ich
údržbu, opravu, ani ich nezveľaďujú.

25. V priebehu konania došlo k zmene podielových spoluvlastníkov a táto skutočnosť mala za následok,
že na strane žalovaných, manželov S., do konania v roku 2016 vstúpil ako žalovaný v 1. rade P.. P. O.

(1/6), žalovaný v 2. rade P.. Z. F. (1/6). Smrťou pôvodnej žalovanej v 4.rade N. C., zomrelej XX.XX.XXXX,
došlo k zmene spoluvlastníctva s tým, že žalovaný v 3. rade, manžel pôvodnej žalovanej v 4. rade,
zo zaniknutého BSM má podiel v predmetnej nehnuteľnosti vo výške 1/6-ina a súd v ďalšom konaní
pokračoval s dcérou poručiteľky Z. C., ktorá sa stala podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 1/6 k celku.

26. Napriek vyššie uvedeným zmenám podielových spoluvlastníkov na strane žalovaných v priebehu
konania, nedošlo medzi stranami sporu k dohode, nakoľko sa podieloví spoluvlastníci nedokážu
dohodnúť na nakladaní a hospodárení s predmetnými nehnuteľnosťami. Naviac budova obytného domu
sosúp.č.XXjevoveľmizlomtechnickomstave,jenutnárekonštrukcia,pričomžalovanív1.a 2.radepo
tom, čo v roku 2016 nadobudli v predmetnej nehnuteľnosti spoluvlastnícky podiel, navrhovali, aby každý

zo spoluvlastníkov v rozsahu tretinového podielu sa podieľal na rekonštrukcii budovy sumou 100 000
eur, s čím žalobcovia, ani žalovaní v 3. a 4. rade nesúhlasili, pričom budova je v takom zlom technickom
stave, že si vyžaduje nevyhnutnú rekonštrukciu, a na jej rekonštrukcii sa podieloví spoluvlastníci nevedia
dohodnúť.Žalovanív1.a2.radenemajúvsúčasnostivedomosť,ktobytyanebytovépriestoryvbytovom
dome užíva a z týchto nájmov im neplynú ani žiadne výnosy, resp. zisky.

27. Žalobcovia v rámci zrušenia spoluvlastníctva navrhli jeho vyporiadanie rozdelením nehnuteľnosti na
jednotlivé byty a nebytové priestory s tým, že spoločné časti, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo
a pozemok, na ktorom budova stojí zostanú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorovv dome. Zo znaleckého posudku znalca P.. B. v znení jeho doplnku vyplýva, že na deľbu predmetných
nehnuteľností sú potrebné stavebné úpravy, pričom výška nákladov zo znaleckého posudku nevyplýva
a strany sporu ju v konaní ani nepreukázali. Naviac budova obytného domu je v zlom technickom

stave, vyžaduje nevyhnutnú opravu, na ktorej sa strany sporu v priebehu 15 rokov trvajúceho konania
nevedia zhodnúť, čo len potvrdzuje tú skutočnosť, že ak by súd pristúpil k žalobcami navrhovanému
rozdelenie nehnuteľnosti, ich nezhody by v budúcnosti vyvolávali len ďalšie spory. V priebehu konania
žalovaní v 1. a v 2. rade navrhli, aby predmetné nehnuteľnosti súd prikázal do ich vlastníctva s tým, že
za tretinový spoluvlastnícky podiel vyplatia ostatným spoluvlastníkom náhradu vo výške 160 000 eur.

Žalovaní v 3. a 4. rade súhlasili s druhým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva a žiadali
nehnuteľnosti prikázať buď do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1.a 2.rade alebo podielového
spoluvlastníctva žalovaných v 1. a v 2. rade, podľa toho, ktorá strana navrhne vyššiu náhradu
za spoluvlastnícke podiely. Žalobcovia v prípade, ak súd nevyporiada podielové spoluvlastníctvo
reálnou deľbou, navrhli, aby predmetné nehnuteľnosti pripadli do ich bezpodielového spoluvlastníctva s
povinnosťou vyplatiť náhradu ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom za tretinový podiel 160 000 eur.

28. V prejednávanej veci ide o zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu. Z
povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv viacerých osôb, založeného
na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde medzi nimi k dohode, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov
môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo

zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z
nejakého dôvodu nevyhovuje.

29. Ak nedôjde k dohode zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého
spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielu a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie

veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom;
prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej
predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

30. V prejednávanej veci stranami sporu nebolo spochybňované, že v danom prípade boli splnené
všetky predpoklady na zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu. Aj keď
žalobcovianavrhovalirozdelenienehnuteľnostinajednotlivýbytyanebytovépriestorystým,žespoločné
časti, spoločne zariadenia domu, príslušenstvo a pozemok zostanú v spoluvlastníctve, zo znaleckého
posudku znalca P.. B. vyplynulo, že pri reálnej deľbe sú potrebné stavebné úpravy. Žalobcovia ani

žalovanú v konaní nijako nepreukázali výšku a rozsah stavebných úprav. V tejto súvislosti správne
súd prvej inštancie prihliadol i k iným okolnostiam z hľadiska ďalšieho možného spolužitia podielových
spoluvlastníkov v jednom dome. Navrhované rozdelenie spornej nehnuteľnosti žalobcami na byty a
nebytové priestory by znamenalo spoluvlastníctvo strán sporu k spoločným častiam a zariadeniam
domu, pričom vzhľadom na absenciu komunikácie medzi podielovými spoluvlastníkmi a k potrebe

nevyhnutnej rekonštrukcie budovy, ktorá je vo veľmi zlom technickom až havarijnom stave, na ktorej
rekonštrukcii sa ani v súčasnosti strany sporu nevedia zhodnúť, nezhoda riešenia zlého až havarijného
stavu domu, prihliadajúc aj na dĺžku sporu (15 rokov), odvolací sú sa stotožňuje s názorom súdu prvej
inštancie, ktorý nevidel prípadnú možnosť bezkonfliktného spoluvlastníctva medzi stranami sporu a
z toho dôvodu uzavrel, že v prejednávanej veci rozdelenie nehnuteľnosti žalobcami žiadaným prvým

spôsobom nie je dobre možné.

31. Odvolací súd je toho názoru, že možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytovému
domu rozdelením na byty a nebytové priestory ešte neznamená, že sa má tak vždy stať v prípade, ak
je takéto riešenie v zmysle znaleckého posudku technicky možné. Z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho

zákonníka totiž vyplýva, že predpokladom rozdelenia veci je, že rozdelenie je dobre možné. Pri
posudzovaní otázky, či je rozdelenie vecí dobre možné, nemožno vychádzať len z technického hľadiska
budovy, či uvedeného právneho hľadiska, ale je treba prihliadnuť i k iným okolnostiam z hľadiska ďalšie
spoluvlastníctva strán sporu k spoločným častiam a zariadeniam domu, pričom takéto spolužitie by aj
podľa názoru odvolacieho súdu veľmi pravdepodobne spôsobovalo nielen ďalšie konflikty, ale aj súdne

spory v súvislosti so správou budovy.

32. V posudzovanej veci možno preto konštatovať, že zhodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania
súdom prvej inštancie (§ 191 CSP) zodpovedá pravidlám formálnej logiky. Súd prvej inštancievychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci správne dospel k záveru, že pre nezhodu riešenia
zlého až havarijného stavu bytového domu, ako i vzhľadom na dĺžku trvania sporu, neexistuje možnosť
bezkonfliktného spoluvlastníctva medzi stranami sporu, čím rozdelenie prvým spôsobom navrhovaným

žalobcami, nie je dobré možné, a preto správne pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva a prikázal nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1.a 2.rade. V
súvislosti s prikázaním nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, správne súd prvej
inštancie zohľadnil, že žalobcovia v bytovom dome užívajú byt, obidvaja sú v dôchodkovom veku a
majú osobné väzby na predmetnú nehnuteľnosť, a to najmä citovú, ktorá vyplýva z dĺžky času, po ktorú

byt v bytovom dome užívajú (45 rokov), veľkosť ich podielu (1/3) a nimi ponúkaná náhrada 160 000
eur za tretinový podiel ich predurčila, aby súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť do ich bezpodielového
spoluvlastníctva.

33. K odvolacej námietke žalobcov o nesprávnej výške náhrady za spoluvlastnícky podiel, že súd
nesprávne vyhodnotil dôkaz, ak uzavrel, že žalobcami ponúkaná ponuka vo výške 160 000 eur je iba

za budovu a pozemok pod budovou a nie aj za dvor, teda za pozemok, parcelu č. XXX/X o výmere XXX
m2, odvolací súd uvádza, že z pôvodnej žaloby (po čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 21.12.2010),
pripustenej zmeny žaloby v zmysle návrhu žalobcov učineného v podaní zo dňa 03.06.2020, ale aj z
ústnych a písomných prednesov žalobcov je zrejmé, že predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva boli len nehnuteľnosti, a to pozemok, parcela č. XXX - zastavaná plocha a

nádvorie o výmere XXX m2 a na ňom stojaca budova so súp. č. XX, ktoré nehnuteľnosti sú evidované
na LV č. XXXX, k. ú. S.. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie zo dňa 20.07.2011 č.k. 4C/21/2006-379, ktorým súd zastavil konanie v časti týkajúcej sa
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k pozemku, parcele registra
„C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. S.

z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti žalobcami, ako aj na podanie žalobcov v 1. a 2.rade zo dňa
03.06.2020, ktorým žiadali pripustiť zmenu petitu v navrhovanom znení (č. l. 891 - 893 spisu), napokon
aj na uznesenie vyhlásené súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 08.10.2020, kedy súd pripustil
zmenu petitu žaloby v zmysle podania žalobcov z 03.06.2020 nachádzajúcom sa na č. l. 891 - 893
súdneho spisu (č. l. 916 spisu).

34. Ako nedôvodnú považuje odvolací súd námietku žalobcov, že súd nerozhodol správne, ak prikázal
do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov nehnuteľnosti, ale bez dvora (pozemok parcela č. XXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2), pričom v súlade s § 5 ods. 1 písm. d) a §
23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. vždy s prevodom bytov alebo nebytových priestorov, musí sa

prevádzať aj zastavaný a priľahlý pozemok, čo dvor v tomto prípade je. Odvolací súd v súvislosti
s touto odvolacou námietkou uvádza, že zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v
bytovomdome,právaapovinnostivlastníkovtýchtobytovýchdomov,právaapovinnostivlastníkovbytov
a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy, či práva k pozemku. Je potrebné si ale uvedomiť, že

hlavnýmmotívomprijatiazákonaovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovbolapotrebauspokojovania
bytových potrieb obyvateľstva, ako aj snaha sprivatizovať bytový fond. Po zmenách, ktoré v našej
spoločnosti nastali po roku 1989 došlo k sprivatizovaniu bytových domov, ktoré budoval štát a ktoré
sa zrazu zo dňa na deň stali vlastníctvom súkromných spoločností, a preto bol vytvorený veľký tlak na
zákonodarcu, aby došlo k ochrane nájomcov. Preto zákon č. 182/1993 Z.z. bol prijatý za účelom, aby

chránil nájomcov sprivatizovaných bytových domov, ktorí sa rozhodli využiť právo na prednostný prevod
bytov a nebytových priestorov do svojho vlastníctva, čo nie je prípad prejednávanej veci.

35.Konanieozrušenieavyporiadaniespoluvlastníctvajeiudiciumduplex(vktorommajústranysporuna
oboch stranách tak postavenie žalobcov, ako i postavenie žalovaných), pričom súd je viazaný návrhom

na zrušenie podielového spoluvlastníctva, ale nie je viazaný navrhovaným spôsobom jeho vyporiadania.
Ide totiž o konanie, v ktorom určitý spôsob vyrovnania právneho vzťahu medzi stranami sporu vyplýva z
právneho predpisu (§ 153 ods. 2 OSP účinného do 30.06.2016, § 137b CSP účinného od 01.07.2016),
týmto právnym predpisom je ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákona.

36. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 20. 12. 2005 pôvodne
síce domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva k všetkým nehnuteľnostiam evidovaným na LV č.
XXXX k.ú. S., teda aj k pozemku, parcele č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, ale
podaním zo dňa 21.12.2010 žalobcovia vzali späť žalobu v časti zrušenia a vyporiadania podielovéhospoluvlastníctva k pozemku, parcele č. XXX/X. Navyše z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia podaním
zo dňa 03.06.2020 upravili petit žaloby (č. l. 891 - 893 spisu) a súd na pojednávaní konanom dňa
08.10.2020, uznesením pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle podania žalobcov zo dňa 03.06.2020,

pričom žalobcovia opätovne žiadali zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo len k pozemku,
parcele č. XXX a na ňom stojacej budove so súp. č. XX, a nežiadali zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva aj k pozemku, parcele č. XXX/X.

37. Pokiaľ ide o stanovenie samotnej výšky náhrady za tretinový spoluvlastnícky podiel, otázka

všeobecnej ceny predmetných nehnuteľností sa v konaní riešila tým spôsobom, že tak žalobcovia, ako
aj žalovaní nesúhlasili so stanovením všeobecnej trhovej hodnoty predmetných nehnuteľností vo výške
317 000 eur v zmysle znaleckého posudku P.. A. B.. Na pojednávaní konanom dňa 08.10.2020 strany
sporu zhodne navrhli, aby výška náhrady za tretinový spoluvlastnícky podiel, ktorá bude vyplatená
ustupujúcim spoluvlastníkom predstavovala výšku 160 000 eur. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie
je vecne správne aj pokiaľ ide o výšku priznanej náhrady.

38. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky
žalobcov nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie okrem skutočnosti, že
žalovaný v 3. rade prevodom spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného
v 1. rade v priebehu odvolacieho konania, stratil svoju pasívnu legitimáciu v spore a podiel žalovaného v

1.radesapokúpespoluvlastníckehopodieluzvýšilzjednejšestiny (1/6)najednutretinu(1/3). Uvedená
skutočnosť vyplýva aj z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. S..

39. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom
súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúcu z hmotného práva. Vecnú

legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho
práva(aktívnavecnálegitimácia)alebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací
súd je toho názoru, že žalovanému v 3. rade po prevode spoluvlastníckeho podielu k predmetným
nehnuteľnostiam na žalovaného v 1. rade, chýba pasívna vecná legitimácia, čo má za následok

zamietnutie žaloby voči žalovanému v 3. rade. S prihliadnutím na vyššie uvedené ohľadne pasívnej
legitimácie uvedeného žalovaného, odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu vo vzťahu k žalovanému v
3. rade zamietol (§ 388 CSP).

40. Predmetom prejednávanej veci je nárok žalobcov na zrušenie a vypriadanie podielového

spoluvlastníctva. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol
vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že z ustálenej súdnej praxe je zrejmé, že v prípade

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu prikazujúcim nehnuteľnosť do
vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu ustupujúcim spoluvlastníkom, zodpovedá
postup zvolený súdom prvej inštancie. Strany sporu pred súdom nesúhlasili s výškou všeobecnej
ceny predmetných nehnuteľností v zmysle znaleckého posudku znalca P.. B. a zhodne tvrdili, že
trhová cena je vyššia. Na pojednávaní konanom dňa 08.10.2020 strany sporu navrhli, že za primeranú

náhradu považujú sumu 160 000 eur za odstupujúci tretinový podiel z celku. Takúto sumu navrhli nielen
žalobcovia, ale i žalovaní v 1. a v 2. rade, ktorí mali podobne ako žalobcovia záujem o prikázanie
predmetných nehnuteľností do ich podielového spoluvlastníctva. Na vyslovenú otázku súdu prvej
inštancie, či navrhujú v tomto smere vykonať ďalšie dokazovanie zhodne uviedli, že trvajú na výške
náhrady za spoluvlastnícky podiel, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne aj pokiaľ ide

o výšku priznanej náhrady. Za tohto stavu s prihliadnutím aj na vyššie uvedené, pri určení výšky náhrady
bolo potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že v priebehu odvolacieho konania sa podiel žalovaného
v 1. rade k predmetným nehnuteľnostiam zvýšil z 1/6 na 1/3. S prihliadnutím na výšku podielového
spoluvlastníctva strán sporu v čase rozhodovania odvolacieho súdu, odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie ohľadom výplaty výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel tak, že zaviazal žalobcov v 1.

a v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 160 000 eur v troch splátkach,
prvú a druhú splátku vo výške po 53 333 eur, tretiu splátku vo výške 53 334 eur, žalovanému v 2. rade
sumu 80 000 eur, žalovanej v 4. rade sumu 80 000 eur, žalovaným v 2. a 4. rade v troch splátkach, prvá
a druhá splátka vo výške po 26 666 eur, tretia splátka vo výške 26 668 eur s tým, že každému jednémužalovanému v 1., 2. a 4. rade sú žalobcovia v 1. a 2.rade povinní zaplatiť splátky, a to každý druhý
mesiac, počnúc mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, vždy do 25. dňa daného
mesiaca a nezaplatením, čo len jednej splátky bude to mať za následok splatnosť celého plnenia.

41. O trovách prvoinštančného i odvolacieho konania súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 2 CSP v
spojení s ust. § 257 CSP z nižšie uvedených dôvodov.

42. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

43.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,anivýnimočnéokolnostizákonbližšienešpecifikuje.Výkladtýchto
podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovateľnú
voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp .zn. 5Cdo/67/2010, sp. zn. 3MCdo/46/2012), nemožno § 257

CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale
ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť.

44. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na
základnézásadyrozhodovaniaotrováchkonania.Strane,ktorámalavoveciúspechnemožnonepriznať
náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad
rozhodnutia o určitom druhu nároku.

45. V prejednávanej veci žalobcovia sú úspešnou stranou sporu. Odvolací súd za dôvody hodné
osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane považuje okolnosti, ktoré viedli
k uplatneniu nároku (práva) na súde po komplexnom posúdení všetkých okolností súdneho konania.
V danom prípade sa jedná o špecifickú otázku zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
vychádzajúc zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Práve v

takýchto typoch sporov súdna prax preferuje v otázke náhrady trov konania prístup, podľa ktorého je
každý z podielových spoluvlastníkov povinný niesť trovy, ktoré mu v tejto súvislosti vznikli s tým, že je v
jeho záujme, aby definitívnym spôsobom vyriešil svoje vzťahy s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi
do budúcna. Je teda dôvodné, aby ostatní podieloví spoluvlastníci neboli zaťažení tým, že by boli
povinní niesť náhradu trov konania v prospech ostatných sporových strán. Preto je dôvodné, aby

žalovaní neboli zaviazaní nahradiť trovy konania žalobcom, ktorí týmto spôsobom a s trovami konania
spojenými, vyriešili svoju situáciu, ktorá im vznikla na základe podielového spoluvlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti. Rozhodnutie o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania postupom podľa § 257
CSP sa vzhľadom na charakter sporu javí odvolaciemu súdu ako rozhodnutím spravodlivým, aj s
prihliadnutím na skutočnosť, že ide o rozhodnutie v záujme strán sporu. Pri zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva sa každému z podielových spoluvlastníkov dostane jeho podielu buď vo
forme veci, ku ktorej sa vyporiada podielového spoluvlastníctvo, alebo formou finančnej náhrady.

46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).