Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 15, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 29Cb/48/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312200946
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kukučková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1312200946.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci

žalobcu: JURO s.r.o., Stummerova 1276, Topoľčany 955 01, IČO: 36 800 830, zastúpený: JUDr. Vladimír
Varga, advokát, Námestie Ľ. Štúra 1738, Topolčany 955 01, proti žalovanému: DEVELOP GROUP a.
s., Nobelova 34, Bratislava 831 02, IČO: 44 174 764, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokáti
Heinrich s.r.o., Skautská 12, Nitra 949 01, IČO: 36 865 966, o zaplatenie príslušenstva z istiny 1.969,80
eur a o vzájomnom návrhu žalovaného o zaplatenie 1.969,80 eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovanýje povinnýzaplatiťžalobcovi9,50%p.a.úrokzomeškaniazosumy1.969,80eurod29.09.2011
do 17.08.2012, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vzájomný návrh žalovaného zamieta.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 27.01.2012 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie istiny vo výške 1.969,80 eur, titulom neuhradenej ceny za vykonané dielo, spočívajúce v
betonáži na stavbe NBD Klátova Nová Ves. Za vykonané práce vystavil žalobca faktúru č. 2011030,
splatná 28.09.2011, vo výške 1.969,80 eur. Žalovaný istinu uhradil dňa 17.08.2012. Uznesením

tunajšieho súdu, č.k. 29Cb/48/2012-202 zo dňa 12.03.2014 súd konanie v súlade s § 96 O.s.p. zastavil.
Predmetom sporu je príslušenstvo k pohľadávke.

2) Tunajší súd rozsudkom č.k. 29Cb/48/2012-258 zo dňa 18.01.2016 zaviazal žalovaného na zaplatenie
príslušenstva k pohľadávke, vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením
č.k. 2Cob/212/2016-293 zo dňa 09.05.2017 rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie
konanie. Z odôvodnenia vyplýva, že dôvodom zrušenia bolo odňatie žalovanému možnosť konať pred

súdom z dôvodu neakceptovania jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Rozsudok bol zrušený s
procesných dôvodov, odvolací súd sa preto nevysporiadal odvolacími námietkami vo veci samej.

3) Súd opätovne vo veci nariadil pojednávanie, oboznámil sa s doterajším vykonaným dokazovaním, s
vyjadreniami strán sporu a po vykonanom dokazovaní mal preukázaný nasledovný skutkový a právny
stav: Žalobca vykonal pre žalovaného dielo spočívajúce v betonáži na stavbe NBD Klátova Nová Ves.
Za vykonané práce vystavil žalobca faktúru č. 2011030, splatná 28.09.2011, vo výške 1.969,80 eur,

ktorú žalovaný uhradil dňa 17.08.2012. Žalovaný neuznal nárok žalobcu. Istinu účtovníčka uhradila
omylom. Žalobca pre žalovaného vykonával aj práce na bytových domoch obec Skačany. Na tejto stavbe
žalovaný zistil, že práce neboli vykonané riadne, vykazovali vady, ktoré museli odstrániť a preto sa
rozhodol ukončiť so žalobcom spoluprácu. Dokončenie betónových poterov na NBD Klátova Nová Vesvykonala tretia osoba. Žalovaný na pojednávaní dňa 12.03.2014 tvrdil, že žalovanému vznikla škoda
vo výške 3.000,-- eur na obidvoch stavbách. Na stavbe Skačany vo výške 1.970,40 eur. Vady žalovaný
na mieste reklamoval a vzhľadom k tomu, že ich žalobca neodstránil musel si ich dať odstrániť tretej

osobe, čím mu vznikli náklady, čo preukazuje faktúrou od firmy Z. X. I..W..V... V objekte Klátová Nová
Ves museli dokončiť potery v rozsahu 39,9 m2, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie tento je
nárok neoprávnený. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by tieto práce odovzdal žalovanému.
Pokiaľ ide o nároky na náhradu škody, žalovaný posielal listové zásielky, ktoré však žalobca nepreberá.
Tieto odovzdal cestou súdu. Vzhľadom na započítací prejav, nárok žalobcu, čo do skutočne vykonaných

prác, t.j. cca 429 m2 zaniká započítaním, t.z. pokiaľ aj žalovaný zaslal peňažnú čiastku 1.969,80 eur, táto
suma je zaslaná bez právneho dôvodu. Pokiaľ ide o nárok žalobcu z faktúry na práce v Klátovej Novej
Vsi, tento zanikol započítaním. Úplne iným právnym titulom je vrátenie bezdôvodného obohatenia a v
tejto časti žalovaný vzniesol vzájomný návrh, ktorým žiada žalobcu na vrátenie sumy 1.969,80 eur aj s
príslušným úrokom z omeškania od 27.08.2012 do zaplatenia. Predmetom vzájomného návrhu je nárok
z faktúry č. 201306001 v sume 1.970,40 eur, ktorú vystavil žalovaný a predstavuje preúčtované náklady,

ktoré musel zaplatiť spoločnosti Z. X. I..W..V.., ktorá je predmetom vzájomného návrhu, náhrady škody
a započítania a faktúru č. 201400201 v sume 1.551,60 eur, predstavujúcich ďalší nárok na náhrady
škody, ktorá však nie je predmetom ani započítacieho prejavu, ani kompenzačnej námietky. (vyjadrenie
žalovaného č.l. súdneho spisu 190-191). Písomným podaním zo dňa 02.09.2014 (č.l. súdneho spisu
239) tvrdil, že platbu žalobca uhradil omylom a ide o nárok titulom bezdôvodného obohatenia podľa

§ 451 Občianskeho zákonníka. Na pojednávaní dňa 16.10.2017 žalovaný tvrdil, že nárok na náhradu
škody žalobcovi vznikol či už titulom faktúry č. 201306001 vo výške 1.970,40 eur (oprava poterov NBD
Skačany 3) a aj z faktúry č. 201400201 vo výške 1.551,60 eur (oprava poterov NBD Klátová Nová Ves č.
2 - č.l. súdneho spisu 184). Žalovaný predložil Započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom
zo dňa 06.06.2013 (č.l. súdneho spisu 142)

4) V posudzovanom prípade medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobca vykonal dohodnuté
dielo (NBD Klátová Nová Ves) riadne, či dielo vykazovalo vady, aké nároky si žalovaný titulom vád
uplatnil, či žalovanému vznikol nárok na započítanie titulom nároku na náhradu škody, prípadne titulom
bezdôvodného obohatenia.

5) Žalovaný objednávkou zo dňa 25. augusta 2011 (č.l. súdneho spisu 2) objednal potery na stavbe NBD
KlátovaNováVessdohodnutoucenou.Kontaktnú osobuoznačilT.I.J..Žalobcaakceptovalobjednávku.
Na základe tejto objednávky medzi účastníkmi konania vznikol záväzkovo obchodný vzťah, ktorý súd
posúdil ako zmluvu o dielo podľa § 536 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ

vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. (ods. 1).

6) Konateľ žalobcu W. P. uviedol, že žalovaný nikdy práce nereklamoval. Práce boli riadne vykonané na
oboch objektoch. Za vykonané práce vystavili daňové doklady.

7) K rozsahu vykonania prác súd vypočul svedkov. Svedok W. N., zamestnanec žalobcu vo výpovedi
potvrdil, že betónové potery zhotovili na všetkých poschodiach, priestoroch bytov a chodieb, okrem
schodov. Podlahu uložili v miestnosti kočikáreň aj pivnica. Žiadne reklamácie alebo výtky ohľadne prác
neboli. Stavebný denník vypisoval, odovzdal ho stavbyvedúcemu, ktorý si stavebný denník zobral.
Svedok N. D. v rozhodnom období pracoval na bytovke Klátová Nová Ves pre inú spoločnosť, vo

výpovedi potvrdil, že v druhej bytovke vykonávali potery pracovníci žalobcu. Nepotvrdil, že počas jeho
prítomnosti došlo k náhlemu ukončeniu spolupráce žalobcu so žalovaným. Svedok S. P., K. H. uviedli,
že vykonávali práce v mene žalobcu na obidvoch bytovkách. Nemali vedomosť o tom, že by niekto
vytkol nedostatky ku kvalite práce. K. H. k zápisom do stavebného denníka sa vyjadril, že pán I. im
to nechcel podpísať, podpísal im to majster keď skončili. Svedok T. I. pracuje pre žalovaného (brat

predsedu predstavenstva žalovaného). Vo výpovedi uviedol, že na stavbe Klátová Nová Ves a Skačany
bol v pozícii skladníka, vydával materiál. Uviedol, že žalobca robil potery v Klátovej Novej Ves, tieto
neboli ukončené, boli dosť krivé a tak vedenie ukončilo spoluprácu. Na stavbu Skačany viezol parket.
Vie, že ich pokladal česká firma a museli nalievať nivelizačnú hmotu. Dokončovacie práce v Klátovej
Novej Vsi, ktoré neukončila spoločnosť JURO, tak tieto dokončovala spoločnosť D.. Túto

informáciu získal od vedenia žalovaného. Nebol prítomný keď došlo k ukončeniu spolupráce. Svedok
K.. K. A., manažér žalovaného na pojednávaní dňa 11.06.2013 potvrdil, že bol prítomný v Skačanoch.
Firma, ktorá mala klásť ďalšie vrstvy podlahy vykonávala merania nerovnosti rotačným laserom. Zistila,
že podlahy vykazujú značné nerovnosti presahujúce prípustnú toleranciu, mohli spôsobiť problémy nakaždej ďalšej vrstve podlahy. Cestou sa zastavili v Klátovej Novej Vsi, K. I. sa rozprával so zástupcami
firmy žalobcu. Reklamoval tieto nerovnosti v Skačanoch. Informoval ich o výsledku meraní v Skačanoch,
nedostatky je potrebné odstrániť. Potvrdil, že pán I. situácie, keď je nespokojný s prácou riešil radikálne,

požiadal zástupcu žalobcu s ktorým komunikoval, aby ukončili práce na stavbe Klátova Nová Ves, aby
odišli. Potvrdil, že zástupcom na stavbe Skačany a Klátova Nová Ves bol pán T. I.. Neurčitosťou uviedol,
že rozhovor zo zástupcami žalobcu K. I. (predseda predstavenstva odporcu) viedol vo vnútri stavby. Súd
vidí rozpornosť v tvrdení svedka K.. K. A., najprv vypovedal, že K. I. reklamoval vady (obec Skačany) a
následne tvrdil, že zástupcov poslal preč zo stavby v Klátová Nová Ves, keďže situácie rieši radikálne.

Nie je logické, aby z jednej stavby, ktorá nie je dokončená vyzval pracovníkov aby ju opustili a pri
dokončenej stavbe trval na odstránení vád, pritom cenu za túto „nekvalitnú prácu“ bez výhrad zaplatil.
Tvrdenie žalovaného, že faktúru č. 2011030 za vykonané dielo na Klátová Nová Ves uhradila účtovníčka
omylom, pričom k ukončeniu prác došlo z dôvodu nekvalitne vykonanej práce na Skačanoch. Cenu za
dielo na stavbe v Skačanoch žalovaný uhradil bez námietok, súd vychádza z tvrdenia žalobcu. Túto
obranu súd hodnotí ako účelovú, nie je logické, aby uhradil práce ktoré boli nekvalitné, čo mal byť dôvod

ukončenia spolupráce v Klátovej Novej Vsi. Súd vychádza z tvrdení strán sporu, ale zároveň poukazuje
na listinu „Započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom“ (č.l. súdneho spisu 142) v ktorom
žalovaný si započítava svoju pohľadávku titulom vystavenia faktúry č. 201306001 vo výške 1.970,40
eur, splatná 20.06.2013 (oprava poterov Skačany) s pohľadávkou žalobcu, faktúrou č. 2011029 vo
výške 1.969,80 eur, splatná 09.09.2011. K platnosti jednostrannému započítaniu strany sporu nenavrhli

vykonať dokazovanie. Zaniknutá pohľadávka žalovaného nemôže byť predmetom vzájomnej žaloby.
Započítanie (kompenzácia) je zaraďovaná medzi spôsoby zániku záväzku inak než splnením, z hľadiska
veriteľa je tento spôsob zániku porovnateľný so splnením, nakoľko veriteľov nárok býva uspokojený.
Strana sporu musí uviesť skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti
nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej

právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či
tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré
bránia tomu, aby sa dalo žalobe vyhovieť. Žalovaný vo vzájomnej žalobe tvrdil, že tento predstavuje
nárok z faktúry č. 1306001 vo výške 1.970,40 eur (oprava poterov NBD Skačany 3). Ak pohľadávka
zanikla započítaním, o čom predložil Započítací prejav (č.l. súdneho spisu 142) nemôže byť predmetom

nároku vzájomnej žaloby.

8) Podľa § 560 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku
určenému v zmluve.

9) Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo
zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
ods. 2, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela
a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke

uskutočnenej podľa odseku 1,
c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,
najneskôrvšakdodvochrokovapristavbáchdopiatichrokovododovzdaniapredmetudiela.Privadách,
na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

10) Podľa § 564 Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ
však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho
povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

11) Podľa § 565 Obchodného zákonníka, ak objednávateľ využije podľa ustanovení uvedených v § 564

právoodstúpiťodzmluvytýkajúcejsapredmetudiela,ktorýnemožnovrátiťaleboodovzdaťzhotoviteľovi,
neplatí § 441. Objednávateľ však nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak vady diela neoznámil včas
zhotoviteľovi.

12) Podľa § 555 ods.1 ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní

zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne
vykonaným v mieste ustanovenom v § 55413) Podľa § 436 ods. 1 cit., ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( §
345 ods. 2), môže kupujúci:
a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru

a požadovať odstránenie právnych vád,
b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,
c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo
d) odstúpiť od zmluvy.

14) Podľa § 345 ods. 1, ak omeškanie dlžníka ( § 365) alebo veriteľa ( § 370) znamená podstatné
porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane
v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. Na účely tohto zákona
je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v
tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z
okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností

pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
(ods. 2)

15) Podľa ustanovenia § 428 Obchodného zákonníka, právo kupujúceho z vád tovaru nemôže byť
priznaná v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného

odkladu po tom, kedy kupujúci vady zistil, alebo keď kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal
vady zistiť pri prehliadke, ktorý je povinný vykonať podľa § 427 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka alebo
kedy vady mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti.

16) Rozporná je aj časť v tvrdení žalovaného , či si uplatnil nároky z vád - požadoval odstránenie alebo

odstúpil od zmluvy v prípade diela Klátová Nová Ves po tom čo zistil vady na Skačanoch, ktoré tvoria
samostatný zmluvný vzťah.

17) Obchodný zákonník upravuje právo odstúpiť od zmluvy pre niektoré prípady za vymedzených
podmienok,vždynazákladeurčitejprávnejskutočnosti,ktoránastalapovznikuzáväzku.Vtomtozmysle

stanoví Obchodný zákonník odstúpenie od zmluvy nielen pre prípad omeškania dlžníka s riadnym a
včasným splnením jeho záväzku (§ 345 a nasl. Obchodného zákonníka), ale tiež pre prípad vád tovaru,
vád diela (§ 564 Obchodného zákonníka), jeho dodaním je zmluva porušená podstatným spôsobom,
prípadne nepodstatným spôsobom za podmienok uvedených v § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka. Ide
o dva rôzne inštitúty odstúpenie od zmluvy, ktoré sa líšia a hlavne zákonnými predpokladmi, za ktorých

môže oprávnená strana od zmluvy odstúpiť.

18) V konaní žalovaný vôbec nepreukázal, že došlo k predčasnému ukončeniu prác, došlo k akejkoľvek
reklamácii na stavbách Skačany a Klátova Nová Ves. Konateľ žalovaného na pojednávaní dňa
12.03.2013 (č.l. súdneho spisu 103) tvrdil, že firma D. vykonala dokončenie prác v Klátovej Novej Vsi,

následne tvrdil Z. K. P., ktorá kládla parkety a vykonávala nivelizačné úpravy. Faktúru žalobcu za
práce v Klátovej Novej Vsi nevidel, účtovníčka ich viedla istý čas ako nezaplatenú, po určitom čase
ju dala na úhradu. Rozsah prác vykonaných môžu upresniť zamestnanci firmy D., ale celkový rozsah
prác, ktoré vykonal žalobca bol zanedbateľný, netvorí ani percento z objemu vykonaných prác, preto
nepovažovali za nutné ich práce deklarovať. Na otázku súdu, či došlo k ukončeniu spolupráce len na

základe nekvalitnej práce v Skačanoch, alebo objavili aj nejaké vady aj v Klátovej Novej Vsi, žalovaný
uviedol, v Klátovej Novej Vsi ešte nemohli vidieť vady, nakoľko na podlahu nemohli vstupovať, ukončili
spoluprácu na základe zistení v Skačanoch. V Skačanoch sú miestnosti, ktoré sú bezchybné, čo sa
týka rovnosti plochy, avšak v iných miestnostiach boli značné nerovnosti. Reklamáciu vybavili ústne. Na
stavbe bolo minimálne 40 svedkov, ktorí môžu potvrdiť existenciu týchto vád. Súd predložené fotografie,

ktoré zachytávajú „miestnosť“ nemôže hodnotiť ako relevantný dôkaz, ktorý preukazuje, že práve práca
žalobcu bola nekvalitná. Žalovaný svoju výpoveď menil, keď najprv tvrdil, že žalobca vykonal na stavbe
Klátová Nová Ves minimálny rozsah prác, tieto dokončila spoločnosť D., následne tvrdil, že objem týchto
dokončených prác je 2/3, následne tvrdil, že v objeme 40 m2 nevykonal práce. Potery dokončila Z. X..
Svedok T. I. vypovedal, že práce dokončila spoločnosť D., pričom T. I. bol kontaktnou osobou na stavbe,

čo vyplýva z objednávky k reklamácii v Klátovej Novej Vsi len uviedol, že to má z počutia.

19) Medzi účastníkmi nebolo dohodnuté, že o odovzdaní diela bude spísaný odovzdávajúci a preberací
protokol, preto nebolo potrebné podpísanie stavebného denníka ako podmienku na účtovanie cenydiela.Ustanovenie§554odsek6Obchodnéhozákonníkapriamoneupravujepovinnosťzmluvnýchstrán
spísať zápisnicu o odovzdaní predmetu diela. Súd sa nezaoberal dôvodmi prečo stavebný denník nie
je podpísaný. Žalovaný listom zo dňa 27.08.2012 (č.l. súdneho spisu 98) vyzval žalobcu na vrátenie

finančnýchprostriedkov,predmetnýlistbolžalobcovidoručenýažtrimesiacepotomakobolvyhotovený.
Obranu žalovaného týkajúce sa oneskoreného expedovania listu odôvodnil cez chybu administratívnej
pracovníčky. Súd túto obranu považuje za účelovú. Rovnako súd považuje tvrdenie žalovaného za
účelové týkajúce sa rozsahu vykonaných prác. Súd musí pri posúdení skutkového stavu vychádzať
zo všetkých okolností prípadu, jediný dôkaz ktorým žalovaný preukazoval nekvalitu prác je vystavená

faktúra spoločnosťou Z. X.. Samotné následné správanie žalovaného, keď uhradil vystavenú faktúru
cca po roku, faktúru ktorou si uplatnil vzájomnú žalobu vystavil až 06.06.2013. Rovnako je rozpor vo
výpovedí žalovaného, T. I. a K.. K. A. ohľadne reklamácie vád diela. T. I. vypovedal, že informácie má
z počutia.

20) Žalovaný uplatnil vzájomný návrh na zaplatenie 1.969,80 eur podľa § 147 CSP. Nárok požadoval

titulom náhrady škody, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, na pojednávaní dňa 16.10.2017
prípadne ako zľavu z ceny diela. Dňa 06.06.20013 podľa § 580 Občianskeho zákonníka uplatnil právo na
započítanie vzájomných pohľadávok (č.l. súdneho spisu 142). Žalovaným uplatnený nárok predstavuje
nárok na odstránenie vád treťou osobou a tento nárok má súd posúdiť podľa ustanovení o náhrade
škody.SúdpoukazujenajudikátNajvyššiehosúduČRsp.zn.25Cdo1618/2001(totožnáprávnaúprava),

podľa ktorého, porušením záväzkovej povinnosti vykonať riadne opravu, či úpravu veci predpokladá
rovnako zodpovednosť za vady, takisto zodpovednosť za škodu. Zodpovednosť za vady sleduje, aby sa
objednávateľovi dostalo od zhotoviteľa plnenie bez akýchkoľvek vád. Ak bolo plnenie vadné, nastupuje
zodpovednosť za vady v rámci ktorého je možné sa domáhať bezplatného odstránenia vád. Zatiaľ
čo zodpovednosť za vady je daná za nedostatky vlastného plnenia zhotoviteľa a vedie k tomu, aby

dohodnuté plnenie bolo odovzdané bez vád. Zodpovednosť za škodu je daná za inú ujmu, než je vadné
vykonanie samotného diela. O vadu ide vtedy, keď ujma spočíva vo vadnom vykonaní diela. Škoda
je ujma, ktorá vznikla ako následok tohto vadného plnenia. Majetková ujma, spočíva nie vo vadnosti
samotnéhopredmetuopravy,alevznehodnoteníopravovanejvecivdôsledkuvadnéhoplneniaješkoda,
ktorá z vady vznikla a je odškodniteľná v rámci náhrady škody. Nárok na náhradu nákladov potrebných

k odstraňovaniu vady vykonaním opravy, teda k tomu, aby zhotoviteľ poskytol objednávateľovi také
plnenie, aké bolo podľa zmluvy povinný, zodpovedá právu zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady
vykonania opravy. Nároky, ktoré vyplývajú zo záväzku zo zodpovednosti za vady sa však nie je možné
domáhať sa z titulu náhrady škody.

21) Podľa § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením
niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného
právneho dôvodu.

22) Pravidlo obsiahnuté v ustanovení 440 ods. 2 Obchodného zákonníka platí s ohľadom na ustanovenie

§ 564 Obchodného zákonníka i pre zmluvu o dielo.
Podľa rozhodnutia NS ČR č.k. 23 Cdo 2247/2007, porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu ako
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spočíva v dodaní vadného tovaru (diela), v dôsledku
čoho vznikne uplatňovaná škoda. Predpokladom pre riadne uplatnenie nároku na náhradu škody je
preukázanie príčinnej súvislosti medzi vadným plnením a vznikom škody. Nie je nutné preukazovať

riadne a včasne uplatnenie nároku z vád tovaru (resp. diela). Je nutné iba preukázať, že tovar (dielo)
bolo vadné a že v dôsledku toho vznikla uplatňovaná škoda.

23) Odporca samozrejme v rámci preukazovania zodpovednosti za škodu musí preukázať, že
navrhovateľ porušil svoju povinnosť vykonať dielo riadne a bez vád, že tým mu vznikla majetková ujma a

táto majetková ujma (následná škoda) v dôsledku vadného plnenia, pričom musí byť zistená existencia
vád diela, a že bola riadne vykonaná prehliadka diela podľa ust. § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka
a uplatnenie nároku z vád.

24) Súd vychádzal z tej skutočnosti, že žalobca vykonal dielo, vystavil oprávnene daňový doklad, ktorý

žalovaný aj uhradil. Žalovaný nepreukázal kde, komu, kedy reklamoval vady. Tvrdil, že pri reklamácii
bolo prítomných 40 svedkov. T. I. nebol prítomný pri reklamácií Rovnako výpoveď K.. A. súd hodnotí ako
účelovú. Ak žalovaný tvrdil, že dôvodom ukončenia spolupráce so žalobcom boli vady na Skačanoch,
pritom je nelogické, aby cenu za dielo uhradil v plnej výške. Na posudzovanú vec je možné aplikovaťust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie
účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Súd nepovažoval za hospodárne vypočúvať zamestnancov spoločnosti Z. X. s.r.o., rovnako nehodnotí

relevantnosť vystavenej faktúry touto spoločnosťou a odovzdávací protokol zo dňa 01.03.2012. Súd
nárok žalovaného zamietol aj z dôvodu, že ním vyhotovenom jednostrannom započítaní (č.l. súdneho
spisu 142) tento mal zaniknúť s nárokom žalobcu a teda ide o neexistujúcu pohľadávku. K uvedenému
započítajúcemu úkonu žalovaný nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Ak súd odročil pojednávanie a
uviedol, že vykoná výsluch svedkov a výsluch nevykoná ide o úpravu vedenia konania, ktorou nie je súd

viazaný. Vzhľadom na skutkové a právne posúdenie veci, súd nepovažoval za potrebné vypočuť pána
Prekopa, stavebný dozor investora a to z toho dôvodu, že v prvom rade dôkazná povinnosť ohľadne
reklamácií vád, uplatnení nárokov z vád je na strane žalovaného a žalovaný ani netvrdil, že pán Prekop
bol prítomný v Klátovej Novej Vsi kedy došlo k riešeniu situácie, tak ako popisoval žalovaný. Súd rovnako
nepovažoval za nevyhnutné doplniť dokazovanie stavebným denníkom od investora. Stavebný denník
má k dispozícii aj zhotoviteľ, t.j. žalovaný, žalobca bol v postavení subdodávateľa. Súd ďalej poukazuje

naustanovenie§197CSP,podľaktorého,akstrananavrhnevypočuťsvedka,zabezpečíjehoprítomnosť
na pojednávaní.

25) Žalovaný v konaní dôkazné bremeno o vadách, uplatnení nároku na odstránenie vád neuniesol,
čoho dôsledkom je, že nepreukázal nárok na sumu uplatnenú vzájomnej žalobe. V sporovom konaní

sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť sporovom
konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenie, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní
dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré budú vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno

ako procesnú zodpovednosť rany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje
za pravdivé na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Súd môže
svoje rozhodnutie založiť len na skutočnostiach, ktoré boli v konaní preukázané s vysokou mierou
pravdepodobnosti, hraničiacou so istotou.

26) Žalobca oprávnene vystavil faktúru č. 2011030 vo výške 1.969,80 eur, splatná dňa 28.09.2011,
ktorú žalovaný uhradil dňa 17.08.2012, preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania podľa
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinný v čase omeškania, podľa ktorého, ak je dlžník v
omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy

úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 771d Obchodného zákonníka,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky uverejní na svojom webovom sídle informáciu o
aktuálnej výške úrokov z omeškania. Prehľad výšky úroku z omeškania je možné porovnať na
stránke:

27) Navrhovateľovi nesvedčí zodpovednosť zaplatiť odporcovi istinu zo vzájomného návrhu podľa ust.
§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Podľa ods. 2 cit. zákona, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Medzi sporovými
stranami bola uzatvorená zmluva o dielo. Odporca nepreukázal, že odstúpil od zmluvy a že mu vznikol
nárok podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vzájomný návrh odporcu súd zamietol.

28) Súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom zástupcov spoločnosti Z. X., I..W..V..
so sídlom v Českej republike, ktorá podľa vyjadrenie žalovaného mala odstraňovať vady na objekte
Skačany a to z toho dôvodu, že žalovaný v konaní nepreukázal riadne reklamovanie vád a uplatnenie
nárokov z vadného plnenia.

29) Súd neakceptoval žiadosť konateľa žalovaného o odročenie pojednávania dňa 16.10.2017 z dôvodu
neodkladnej prekážky, ktorá nastala na jeho strane. Žalovaný bol riadne zastúpený právnym zástupcom
a niekoľkokrát sa vyjadroval k predmetu sporu a vykonaným dôkazom. Súd jeho účasť nepovažoval za
nevyhnutnú, nakoľko sa nevykonávali nové dôkazy ku ktorým by bolo potrebné jeho vyjadrenie.30) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane a podľa § 255 ods. 1 a § 262

ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal súd nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

31) S poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava III ( § 362 ods. 1 CSP).

Vodôvodnenísamusíokremvšeobecnýchnáležitostípodaniastanovenýchv§127ods.1CSP(ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.