Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, June 26, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717010305
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717010305.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.

Martiny Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.06.2019, v
trestnej veci Y. R. M. R., pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona
a iné, o odvolaní obžalovaného a o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Poprad sp. zn. 4T/31/2017 zo dňa 01.03.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v časti 2/, ktorým bol
obžalovaný uznaný vinným zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, vo výroku o treste a vo výroku o ochrannom opatrení.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
Obžalovaného R. M. R., občana Š. K., N.. XX.XX.XXXX M. P., Y., Š. K., trvale bytom P., W..XXXXX, E.
X. XX - XXK, Š. K., toho času v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov

u z n á v a v i n n ý m , ž e

2/ dňa 24.10.2016 v čase okolo 22.00 hod. v byte svojej priateľky Q. J. v C. R. XXXXX, Y. W., v
ktorom spoločne žili, po predchádzajúcej hádke a požívaní alkoholu podal na ukľudnenie z rozčúlenia
Q. J. bližšie nezistené lieky, v dôsledku ktorých poškodená zaspala a obnažená v dolnej časti tela
nevnímala okolie, využil túto situáciu a obnažený išiel do druhej izby k ich spoločnému synovi mal. R.,
nar. 17.12.2000, ktorý trpí detskou mozgovou obrnou a ktorý už spal, začal sa dotýkať jeho pohlavných
orgánov a chytať za penis, v dôsledku čoho sa maloletý zobudil, obžalovaný neverbálne otváraním úst

a pohybom ruky mu naznačoval orálny styk, čo maloletého vyľakalo, kopol obžalovaného, vyšiel z bytu
do spoločných priestorov bytového domu a telefónom privolal starú mamu V. A., bývajúcu v neďalekom
bytovom dome, ktorej o uvedenej skutočnosti následne v nočných hodinách povedal,

t e d a

v bode 2/ zneužil bezbrannosť iného k iným sexuálnym praktikám

č í m s p á c h a l

v bode 2/ zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á :Podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 /päť/
rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§73ods.2písm.d/Tr.zákona ukladá ochrannéprotialkoholickéliečenieambulantnouformou.

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp.zn. 4T/31/2017 zo dňa 01.03.2019 bol obžalovaný R. M. R.,
občan Š. K.Y., nar. XX.XX.XXXX M. P., Y., Š. K., trvale bytom P., W..XXXXX, E. X. XX - XXK, Š. K., toho
času v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov, uznaný vinným

1/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Tr. zákona s poukazom
na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 21.10.2016 v popoludňajších až večerných hodinách v presne nezistenom čase v byte svojej
priateľky Q. J., nachádzajúcom sa v C. R. XXXXX, Y. W., v ktorom spoločne žili, počas vzniknutej hádky

vulgárne nadával a opakovane sa vyhrážal zabitím poškodenej Q. J., pričom rozprával v španielskom
jazyku, ktorému poškodená rozumie, bol v silnom žiarlivostnom afekte, do ktorého sa priviedol potom,
čo na starom profile poškodenej na sociálnej sieti Facebook uvidel, že poškodená je na fotografiách so
svojím manželom, s ktorým je v rozvodovom konaní, v dôsledku čoho sa poškodená s plačom snažila
vymazať predmetné fotografie, čo sa jej nedarilo, obžalovaný svoj stav afektu naďalej stupňoval a začal

sa biť päsťami po hlave, hlavu si bil o stenu, o nábytok, na čo si poškodená šla zapáliť cigaretu na
balkón, pričom jej obžalovaný neustále a opakovane vulgárne nadával, pýtal sa jej, či si z neho robí
srandu a následne ju kopol do brucha, navzájom sa začali biť a kopať, v dôsledku čoho sa poškodená
začala brániť, v rámci fyzického kontaktu udrela obžalovaného do oblasti ľavého oka a keď do bytu
vstúpila jej matka V. A. aj s vnukom R., poškodenú škrtil a keď chcela jej pomôcť jej matka, tak táto

ho odťahovala, presunuli sa do obývačky, kde opakovane odpadol a rýchlou zdravotnou službou bol
prevezený do Nemocnice v Poprade, kde odmietal ďalšie doporučené odborné vyšetrenia, vytrhol si
kanylu, roztrhal lekársku správu a po návrate s poškodenou do jej bytu opäť sa jej vyhrážal zabitím tak,
že jej povedal, že ju nezabije on, ale ju príde zabiť žena zo Španielska, čím svojím konaním vzbudil u
poškodenej Q. J. obavu o jej život a zdravie, a

2/ zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 24.10.2016 v čase okolo 22.00 hod. v byte svojej priateľky Q. J. v C. R. XXXXX, Y. W., v

ktorom spoločne žili, po predchádzajúcej hádke a požívaní alkoholu podal na ukľudnenie z rozčúlenia
Q. J. bližšie nezistené lieky, v dôsledku ktorých poškodená zaspala a obnažená v dolnej časti tela
nevnímala okolie, využil túto situáciu a obnažený išiel do druhej izby k ich spoločnému synovi mal. R.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorý trpí detskou mozgovou obrnou a ktorý už spal, začal sa dotýkať jeho pohlavných
orgánov a chytať za penis, v dôsledku čoho sa maloletý zobudil, obžalovaný neverbálne otváraním úst

a pohybom ruky mu naznačoval orálny styk, čo maloletého vyľakalo, kopol obžalovaného, vyšiel z bytu
do spoločných priestorov bytového domu a telefónom privolal starú mamu V. A., bývajúcu v neďalekom
bytovom dome, ktorej o uvedenej skutočnosti následne v nočných hodinách povedal,

Za to mu okresný súd uložil:

Podľa § 200 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 2, § 37 písm. h), § 38 ods. 7 Tr. zákona úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia.Podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Tr. zákona mu uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formou.

Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote prostredníctvom svojho obhajcu obžalovaný
odvolanie, v ktorom uviedol, že výpovede troch svedkov, na ktorých je postavená obžaloba, považuje za
nevierohodné. Poukazoval na to, že jeho bývalá priateľka, poškodená Q. J.Á., priznala svoju psychickú
a emočnú nestabilitu, že si v 7. týždni tehotenstva chcela podrezať žily, že v čase medzi 21.10.2016
až 24.10.2016 bola utlmená, skoro vôbec nejedla a dňa 23.10.2016 bola pod vplyvom marihuany.

Dodal, že poškodená ovláda základy sebaobrany, aktívne sa venovala bojovému umeniu kickbox, v
ktorom je niekoľkonásobnou majsterkou Slovenska a vicemajsterkou Európy, pričom to bola práve
ona, ktorá ho fyzicky atakovala, udrela mu pravý hák na obočie a spôsobila mu ublíženie na zdraví,
monokel, ktorý dokladoval fotografiou. Poukazoval aj na to, že v minulosti ho bola počas výkonu väzby
osobne navštíviť, zaslala mu odhadom 4-5 listov a dňa 09.11.2016 ľúbostný list, v ktorom vyjadrovala k
obžalovanému silný emočný vzťah a želala si, aby ho prepustili na slobodu, priala si, aby mali normálnu

rodinu, a že už nikdy vo svojom živote nebude mať iného muža, že nikdy nebude nikoho milovať tak, ako
jeho, a že ho nechce nechať zomrieť. Podľa názoru obhajoby, nevierohodnosť výpovede poškodenej
podporuje znalecký posudok súdneho znalca z odboru psychológie, ktorý preukázal, že jej osobnosť
je vysoko senzitívna, s narušeným sebaovládaním, labilitou a infantibilitou a boli u nej identifikované
diskrétne zábrany presne reprodukovať prežité skutočnosti. K výpovedi V. A., matky poškodenej, ktorá

mala byť údajne priamym svedkom hrubých vyhrážok z jeho strany proti poškodenej poukazoval na
to, že táto svedkyňa uviedla, že neovláda ani základy španielskeho jazyka, a preto podľa názoru
obhajoby nie je možné považovať za vierohodnú jej výpoveď o skutočnostiach, ktoré boli prednesené
v jazyku, ktorému nerozumie. Obžalovaný považoval konanie svedkyne za pomstu, keďže svedkyňa
podala na neho trestné oznámenie o deň neskôr, ako obžalovaný podal trestné oznámenie na ňu

z dôvodu zamykania v byte a obmedzovania osobnej slobody. Podľa obžalovaného mal byť skutok,
ktorý bol vyhodnotený ako trestný čin nebezpečného vyhrážania, posudzovaný ako priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu, pretože nebol zistený žiadny iný priamy dôkaz, ktorý by údajné vyhrážky
obžalovaného voči poškodenej potvrdzoval a okrem toho nebolo dokázané ani to, že by samotná
vyhrážka bola mienená vážne, aj preukázanie dôvodnej obavy absentovalo a príčinná súvislosť medzi

konaním obžalovaného a následkom reálne neexistovala. Išlo o konfliktný vzťah, ktorý bol sprevádzaný
sústavnými hádkami, v rámci hádok boli použité na oboch stranách často vulgarizmy, osočovanie, ale
nikdy nie vyhrážky smrťou, ktoré by vzbudzovali dôvodnú obavu o život poškodenej. Vzhľadom na
vykonané dokazovanie a obhajobou spochybňovanú vierohodnosť výpovedí obidvoch svedkýň, nebolo
podľa názoru obhajoby dostatočne preukázané, že obžalovaný spáchal trestný čin tak, ako sa mu kladie

za vinu.

Pokiaľ ide o zločin sexuálneho násilia, obžalovaný odkázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 4To/34/2017 zo dňa 24.10.2017 v súvislosti s rozpormi v znaleckých posudkoch súdnych
znalkýň z odboru psychológie, F.. W.. V. X., W.., a W.. P. B., W.. a dodal, že okresný súd inštrukcie

krajského súdu vykonal. Podľa obžalovaného bol relevantným znalecký posudok F.. W.. V. X., W..
preto, lebo táto súdna znalkyňa je docentka a je znalkyňou z odboru psychológie, odvetvia klinickej
psychológie detí a dospelých, kým znalkyňa W.. P. B., W.. je znalkyňou len z odboru klinickej psychológie
dospelých, pričom klinická psychológia detí pri tejto znalkyni absentuje. F.. W.. V. X., W.. má 40 ročnú
klinickú prax a poškodeného vyšetrovala dvakrát po päť hodín a k vierohodnosti svedeckej výpovede

poškodeného uviedla, že má nízku kritickosť myslenia a zvýšenú sugestivitu, čo môže viesť k tomu,
že neexistuje ostrá hranica medzi realitou a fantáziou, trvala na svojich záveroch, konštatovala, že
kvalita pozornosti a celkového psychického výkonu poškodeného je nespoľahlivá, labilná a je v pásme
patológie, kritickosť jeho myslenia je patologicky nízka, je prítomná zvýšená sugestibilita a jeho myslenie
je ovplyvňované emóciami, pričom konštatovala aj to, že vzhľadom na zdravotnú a mentálnu úroveň

poškodeného nemožno psychologicky vylúčiť, že by si bol schopný vymyslieť takú konštrukciu, o ktorej
vypovedal v prípravnom konaní, pričom kombinácia všetkých faktorov neumožňuje poškodenému byť
spoľahlivým svedkom. Úroveň vierohodnosti jeho výpovede môže byť výrazne znížená aj dobou dňa a
intenzitou zážitkov, ktoré vnímal v inkriminovaný večer, keď mal byť svedkom sexuálneho aktu rodičov.
Znaky psychosexuálnej traumatizácie znalkyňa nezistila, pričom dodala, že nie je možné spoľahlivo

vysvetliť, čím všetkým mohla byť motivovaná výpoveď poškodeného. Podľa obžalovaného tak vzhľadom
na vykonané dokazovanie a obhajobou spochybňovanú vierohodnosť výpovede svedka poškodeného
nebolo dostatočne preukázané, že obžalovaný spáchal trestný čin sexuálneho násilia tak, ako sa mu
kladie za vinu.Okrem toho obžalovaný poukazoval aj na zistenia znalca V.. Q.. Q. L., že obžalovaný nie je z hľadiska
psychiatrickéhoprespoločnosťnebezpečný,žezhľadiskasexuologickéhoniejepobytobžalovanéhona

slobode nebezpečný, že netrpí žiadnou formou sexuálnej deviácie a nie je pedofil a neprejavuje navonok
znaky agresívneho správania, len trpí závažnými chorobami, a to kardiovaskulárnym ochorením a
vysokým krvným tlakom a mal by byť pod stálym lekárskym dohľadom. Podľa názoru obžalovaného, ani
skutočnosti uvádzané v znaleckých posudkoch, nepreukazujú jeho vinu, naopak, svedčia v prospech
jeho neviny, pričom rozpory v znaleckých posudkov dvoch súdnych znalkýň z odboru psychológie v

žiadnom prípade nemožno interpretovať na ťarchu obžalovaného a musia byť súdom interpretované
v jeho prospech, a to v súlade so zásadou v pochybnostiach v prospech obvineného, ktorú okresný
súd opomenul aplikovať. Obžalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a spod obžaloby ho v plnom rozsahu oslobodil alebo aby vec vrátil na ďalšie konanie a
rozhodovanie. V zákonnej lehote podal proti tomuto rozsudku písomne odvolanie okresný
prokurátor, ktorý v dodatočne predložených písomných dôvodoch, po odkaze na výroky a odôvodnenie

napadnutého rozsudku uviedol, že namieta výrok o treste . K tomu dodal, že hoci poškodená Q. J.K.
priznala, že obžalovaného udrela, bolo to z dôvodu jeho napádania, a to, že sa aktívne venovala
v mladosti bojovému umeniu neznamená, že mala z obžalovaného strach. Za samozrejmé okresný
prokurátor označil, že obžalovaný považuje za relevantný znalecký posudok W.. V. X.J., W.., ktorý je
v jeho prospech a nesúhlasí s posudkami znalkýň W.. P. B.T. W.. P. V.. K., ktoré v podstate zhodne

uviedli, že maloletý, vzhľadom na svoj duševný stav, by nemohol popísané skutočnosti uviesť tak, ako
ich uviedol, ak by ich neprežil. Okresný prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a uložil obžalovanému trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s
výkonom v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Nazákladetýchto,včasaoprávnenýmiosobamipodanýchodvolaní,KrajskýsúdvPrešoveakoodvolací
súd preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali svoje odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Preskúmal teda všetky výroky napadnutého rozsudku a nezistiac dôvody, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania (§ 371 ods. 1 Tr. poriadku) dospel k záveru, že chybná je len časť

výrokov napadnutého rozsudku, lebo právnou kvalifikáciou skutku v bode 2 napadnutého rozsudku,
výrokom o treste a výrokom o ochrannom opatrení boli porušené ustanovenia Trestného zákona.

Okresný súd doplnil dokazovanie v súlade s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To/34/2017
zodňa24.10.2017,ktorýmkrajskýsúdpodľa§321ods.1písm.b),c),ods.2 Tr.poriadkuzrušilrozsudok

Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/31/2017 zo dňa 06.09.2017 a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec
vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Nebolo potrebné
dokazovanie doplňovať k skutkovým vetám, ktoré tak zostali oproti napadnutému rozsudku odvolacím
súdom nezmenené.

Poškodená, svedkyňa Q. J. potvrdila, že obžalovaný bol nervózny, pretože našiel nejaké fotky na
facebooku s jej manželom, kričal po španielsky, že teraz ju zabije, opakovane vykrikoval, že je kurva,
behalpobyte,búchalsihlavuolinku,ostenuataktiežbúchalobomarukamiposvojejhlave,onaplakala,
začali sa biť tak, že on ju kopol do brucha, potom sa škriepili, bili rukami, nohami, mala modriny po celom
tele, až mu dala pravou rukou hák na obočie, začal behať po byte a keď prišla jej mama so synom do

bytu, veľmi sa zľakli, ona plakala a mame tvrdila, že on začal, pričom už za prítomnosti matky a syna ju
začal obžalovaný škrtiť silno oboma rukami, už sa ani nebránila, bola pridusená a nemala chuť už s nim
bojovať. Pritom stále nadával, používal aj vyhrážky zabitím, mala z neho strach a preto ho aj napadla.
Počas škrtenia zasiahla jej mama. Prekladala svojej matke, že čo on rozpráva a on zrazu akoby odpadol.
Syn doniesol pohár vody, obžalovaný si sadol, napil sa vody a zrazu akoby znovu odpadol. Tieto pády

poškodená vnímala ako predstierané. Napriek tomu zavolali záchranku. Po vyšetreniach obžalovaný
nechcel čakať, vytrhol si hadičku z ruky, udrel ju po tvári a išli domov. Potom ju ešte za ruku ťahal, tvrdil,
že ju nezabije on, ale ju príde zabiť jedna žena zo Španielska. Španielčine dobre rozumie. Úder do
obočia obžalovaného bol vedený pravou rukou zavretou v päsť, pričom určite ho aj ona kopla do brucha.
Keďže sa bála, zo strachu nabrala viac sily a úder bol z jej nacvičeného tréningu kickbox, no obžalovaný

následkom úderu neodpadol.

Svedkyňa V. A., matka poškodenej, prišla do bytu poškodenej na základe telefonátu poškodeného,
že na nejakej fotke sa rodičia hádajú, volal ju, aby došla do bytu, vnuk ju čakal vo vestibule v ichčinžiaku. Keď do bytu vchádzali obaja spolu, v byte bolo počuť krik, videla, že obžalovaný má rozbité
obočie, navzájom si nadávali, on jej kričal po španielsky, rozumela nadávke puta (kurva), dcéra plakala
a uviedla svedkyni, že sa jej obžalovaný vyhráža, že príde nejaká španielka a že ju zabije. Ďalej videla,

že on poškodenú pri skrinke chytil pod krk jednou rukou spredu, mala červenú farbu, nebránila sa, bola
pritlačená, čupela a sedela na zadku. Svedkyňa sa bála, tak ho začala trhať, aby poškodenú pustil. Jeho
výrazom nerozumela, on po slovensky nepoužíval výrazy, ale dcéra jej ich tlmočila. Potom išli všetci do
obývačky, obžalovaný sa hodil na zem a o chvíľu sa opäť hodil o zem.

Súlad výpovede tejto svedkyne s výpoveďou poškodenej a závery psychologického znaleckého
skúmania osoby tejto svedkyne presvedčili odvolací súd, že nešlo o vymyslenú výpoveď napr. z pomsty,
ale o výpoveď o hodnovernú.

Podľa lekárskej správy, dňa 21.10.2016 bol obžalovaný ošetrený na traumatologickej ambulancii
Nemocnice Poprad, kde odmietol ošetrenie. Podľa správy z ošetrenia obžalovaného rýchlou záchrannou

pomocou zo dňa 21.10.2016 o 21.20 hod. vyplynulo, že obžalovaný pri ošetrení uviedol, že sa pošmykol
na podlahe, spadol, narazil si hlavu o stenu, v bezvedomí nebol, nevoľnosť a závrat negoval. Udával
bolesti v oblasti voľných rebier vľavo a brucha v ľavom podrebrí. Následne bol transportovaný do
Nemocnice v Poprade a odovzdaný k ďalšiemu vyšetreniu s diagnózou úrazu hlavy, opuchu a hematómu
v oblasti ľavého oka, opuchu v oblasti lícnych kostí vľavo aj v pravo a bolesti v oblasti ľavého podrebria.

U obžalovaného, jeho sklony k nepravdivej výpovedi a k agresivite usvedčujú poznatky získané z
psychologického vyšetrenia znalkyňou V.. B., W.., podľa ktorého agresivita sa javí ako jedna z jadrových
zložiek osobnosti obžalovaného, jeho osobnosť je intolerantná, koná v záujme znižovania vlastnej
úzkosti, i pri menšej záťaži možno očakávať skratové konanie včítane uvoľnenia agresívneho napätia

navonok. Má sklon zaujímať alibistický postoj. Má tendenciu správať sa sociálne žiaduco a lži skóre
bolo u neho zistené ako nadpriemerné. Bola zistená patologická osobnostná štruktúra pri závislosti na
psychoaktívnych látkach.

Oproti tomu psychologickým vyšetrením poškodenej neboli zistené fabulačné ani konfabulačné

tendencie, jej motivácia k výpovedi nebola patologická. Má síce sklon k autokratickému vedeniu,
nechá sa usmerňovať, no v danom prípade vysoko pravdepodobne nebola ovplyvňovaná k výpovedi
nahováraním iných osôb. Diskrétne zábrany reprodukovať prežité udalosti súviseli s jej vedomou snahou
chrániť poškodeného ako svojho syna, no zároveň vzhľadom na jej citové väzby voči obžalovanému,
s vedomou snahou chrániť aj obžalovaného. Vo vzťahu k obžalovanému znalkyňa zistila kladnú citovú

enormne intenzívnu náklonnosť spojenú s plánmi na spoločnú budúcnosť. Keďže nebolo potvrdené, že
by v čase skutku mala toxicky zmenené vedomie, bola spôsobilá správne vnímať, uchovať v pamäti
a správne a neskreslene reprodukovať prežité skutočnosti. Rovnako aj u matky poškodenej neboli
zistené fabulačné ani konfabulačné tendencie, jej motivácia k výpovedi nebola patologická, vysoko
pravdepodobne nebola ovplyvňovaná k výpovedi nahováraním iných osôb a bola bez zábran presne

reprodukovať prežité skutočnosti.

Okresný súd správne pri úprave skutkovej vety skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku prihliadol na
výsledky dokazovania a prihliadal na opis skutkových okolností podaných poškodenou a jej matkou.
Poškodená dlhší čas žila v Španielsku a nielen tam, ale aj na Slovensku žila s obžalovaným ako druh

- družka, majú spolu syna, poškodeného a nebolo sporu o tom, že španielsky rozumie a hovorí, ako
sama uvádzala a obžalovaný nenamietal, že by mu nerozumela. Niet potom ani pochybností, že výroky
obžalovaného svojej matke prekladala. Krajský súd potom nemal pochybnosti o tom, že výpoveď matky
poškodenej o výhražných aj vulgárnych výrokoch obžalovaného na poškodenú zodpovedali tomu, ako
ich poškodená od obžalovaného dostala. Voči hodnovernosti výpovede matky poškodenej krajský súd

nemal výhrady, lebo to, čo popísala, čo videla, keď do bytu, v ktorom obžalovaný útočil na poškodenú
vošla, zodpovedalo výpovedi poškodenej. Skutočnosť, že poškodená je úspešnou športovkyňou v
bojovomšporteešteneznamená,žebynemohlabyťnajprvnapadnutáobžalovaným,ktorýtakéšportové
zručnosti nemal. Obžalovaný, ako sám uviedol, bol nahnevaný, aj poškodená uviedla, že bol akoby
v amoku, navyše po požití alkoholu, ktorý odstraňuje zábrany a dodáva odvahu. Krajský súd teda

nepochyboval o tom, že obžalovaný mal nielen motív, ale aj príležitosť poškodenú napadnúť ako prvý,
pretože on to bol, kto vyvolal konflikt, keď videl na sociálnej sieti fotky poškodenej s jej bývalým
manželom. Oproti tomu poškodená nemala motív ho napádať a dokonca, ako jej matka, i ona sama
potvrdila, potom, čo ho zasiahla, znova na ňu útočil škrtením, a tomu sa už ani nebránila. Okresný súduviedol skutočnosť, že obžalovaný opakovane odpadol bez ohľadu na to, či to len predstieral alebo
do bezvedomia upadol. V každom prípade nasledovalo poskytnutie lekárskej pomoci, ku ktorému sa
obžalovaný následne zachoval tak, ako je to uvedené v skutkovej vete.

Zpsychologickéhoznaleckéhodokazovaniavyplynulo,žemotiváciaagresívnehokonaniaobžalovaného
voči poškodenej, ako bývalej jeho družke, niesla znaky inadekvátneho riešenia ich situačne vzniknutého
partnerského konfliktu, hoci sa na jeho udržaní vysoko pravdepodobne podieľala i samotná poškodená.
Zo skutkovej vety pritom zjavne vyplýva, že konania tam uvedeného sa obžalovaný dopustil v rámci

konfliktu so svojou priateľkou, lebo konal v žiarlivostnom afekte a práve ich blízky vzťah ho motivoval,
že na ňu v žiarlivosti útočil. Okresný súd preto správne zohľadnil túto okolnosť podmieňujúcu použitie
vyššej trestnej sadzby.

V tejto časti bolo teda správnym, zákonným i odôvodneným posudzovať konanie obžalovaného ako
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, ods. 2 písmeno b) Tr. zákona s poukazom

na ustanovenie § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona, závažnosť predmetného prečinu bola vysoká,
pretože obžalovaný striedal vulgárne útoky s fyzickými, a hoci po tom, ako útočil prvý, bol inzultovaný
poškodeným, napriek tomu že do miestnosti došiel aj jeho syn a matka poškodenej, pokračoval vo
fyzických útokoch na poškodenú, dokonca aj napriek tomu, že sa mu už nebránila, pričom musela
zasiahnuť až jej matka.

Pokiaľ ide o skutok v bode 2/ výroku o vine, ako bolo už uvedené, krajský súd nezistil podklad pre zásahy
do znenia skutkovej vety. Zo skutkového hľadiska teda krajský súd nemal pochybnosti o tom, že skutok
sa stal a spáchal ho obžalovaný.

Obžalovaný R. M. R. sa vyjadril v podstate tak, že v predmetný deň asi o 22.30 hod. zaregistroval
príchod rodičov poškodenej, no nepoznal dôvod ich príchodu do bytu a nevedel si vysvetliť, prečo spiacu
poškodenú berú rodičia z postele a odvádzajú ju k výťahu a následne do svojho bytu.

Spôsob vykonania dôkazu výsluchom poškodeného maloletého R. R. bol plne v súlade so zákonom, a

v rámci svojej výpovede v tomto trestnom konaní priamo uviedol, že medzi ním a jeho otcom sa stalo
v predmetný deň v byte to, že ho chytil za koniec, pričom ukázal na rozkrok, otec mu chytil penis, on
otca kopol. Bolo to v izbe, kde predtým spal, otec prišiel a otec ho chytal a na otázku, kde ho chytal,
poškodený ukázal na rozkrok a v rozkroku ho chytal pod oblečenie za pipíka. Okrem toho, že ho takto
chytal, tak otec urobil aj to, že otvoril ústa, pričom poškodený rukou ukázal pohyb smerom do úst. Otec

mal vypité, pričom keď otca kopol, tak otec odišiel preč, bolo to večer, keď v izbe bolo svetlo vypnuté,
bola tma a bolo okolo desať hodín. Potom poškodený uviedol, že keď otca kopol, tak ten už v ničom
nepokračoval. Matka bola vtedy na gauči v inej izbe. On potom odišiel z bytu a povedal o tom svojej
babke. Poškodený dodal, že v minulosti už videl obrázky holého muža s pipíkom, a to na internete.
Poškodený uviedol, že otec sa k nemu správa dobre, v minulosti sa také niečo ešte nestalo, ani keď

bol malý chlapec. Otec si neprial, aby fajčil vodnú fajku. Napriek tomu, ako uviedol, rovnako rád má
obidvoch svojich rodičov. Záverom svojej výpovede potvrdil, že čo vypovedal je pravda.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s hodnotením výpovede poškodeného realizovaným okresným súdom.
Odpovede poškodeného boli skutočne síce jednoduché, jednoslovné, či vyjadrené slovom áno, nie

alebo vyjadrené zvukom „uhm“ alebo kývnutím hlavou, no krajský súd tiež považoval za nesporné, že
poškodený sa vedel správne orientovať v priestore a osobách a jeho reakcia na obžalovaného bola
celkom prirodzená, keď sa po prebudení zo spánku na dotyk v rozkroku a sledovaní pohybov ústami,
bránil kopnutím, zjavne cítiac neprirodzenosť a nebezpečnosť situácie a východisko z tejto situácie videl
v odchode z bytu a telefonovaní starej mame, od ktorej očakával pomoc a nezostal v byte, hoci sa nikdy

predtýmstakýmsprávanímsvojhootcanestretol.Maloletýsavedelorientovaťajvčaseajehovyjadrenie
o tom, že bolo asi 22.00 hod., keď sa toto udialo, o tom svedčí. Tomu zodpovedajú aj údaje z ďalších
dôkazovoprebúdzanípoškodenejvbyte,prevozrodičmidonemocnice,kdebolapoškodenáošetrovaná
okolo 23.00 hod., čo vyplýva z lekárskych správ a následne po viacerých vyšetreniach hospitalizovaná
okolo polnoci.

Okrem prirodzenosti reakcie poškodeného, absencie pochybností o jeho náležitej orientácii v čase,
priestore a osobách, je hodnovernosť jeho výpovede potvrdená tým, že o konaní obžalovaného ako
svojho otca povedal bez meškania svojej starej matke, ktorá mu prišla v reálnom čase na pomoc.Svedkyňa V. A. k udalostiam zo dňa 24.10.2016 uviedla, že o 22.05 hod. jej telefonoval vnuk, aby rýchlo
prišli, lebo je zle. Vo vestibule bytovky ju a jej manžela čakal vnuk a uviedol, že mama spí, pretože otec
jej dal nejaké lieky. Vnuk do bytu nešiel. V oboch izbách bytu bolo rozsvietené svetlo, obžalovaný ležal

v obývačke pod paplónom a vedľa neho jej dcéra, ktorá mala oblečenú vetrovku, na hlave mala čiapku,
na nohách ponožky a dolnej časte tela bola nahá. Na ich prítomnosť vôbec nereagovala a tak jej obliekli
nejaké tepláky, ťahali ju z bytu k výťahu, obžalovaný si obliekol rifle, bránil im v odchode a vykrikoval
„nou hospital, nou hospital“. Dcéra bola hospitalizovaná a vnuka zobrali do svojho bytu, kde potom prišli
pred 02.00 hod. V tomto čase ich vnuk informoval, že už spal, keď prišiel k nemu obžalovaný, chytil ho

medzi nohami a následne ukazoval na ústa. Konania obžalovaného sa vnuk zľakol, vyskočil z postele a
pritom kopol obžalovaného a zutekal do vestibulu, odkiaľ telefonoval svedkyni.

Svedkyňa Q. J. vo večerných hodinách dňa 24.10.2016 omámená spala v predmetnom byte a od svojej
matky, V. A. sa dozvedela, čo tejto rozprával poškodený a uviedla, že vo večerných a nočných hodinách
sa tak dozvedela od svojej matky, že do bytu pre ňu prišli rodičia v nočnej dobe dňa 24.10.2016 z dôvodu,

že syn jej volal a udal, že obžalovaný ho chytal za penis a ukazoval mu niečo na ústa. Za obdobie,
čo obžalovaný u nej býval, nevidela, aby obžalovaný sa dotýkal intímnych miest ich syna a dodala, že
obžalovaný sa nesprával k synovi tak, aby mala mať o syna obavu.

Z lekárskej správy súvisiacej s gynekologickým vyšetrením poškodenej vyplýva, že pacientka sa

priznala, že k pohlavnému styku došlo dobrovoľne a žiadne známky násilia u nej neboli zistené. Bola
u nej zistená intoxikácia, v moči bol pozitívne zistený benzodiazepin, marihuana a taktiež etanol 1,44
promile. Z lekárskej správy vyplynulo, že v čase o 23.12 hod. uvedeného dňa bola pri vyšetrení
pacientka spavá a takmer nechodila po svojich. Z prepúšťacej lekárskej správy vyplýva zistená otrava
benzodiazepinmi, otrava derivátmi cannabis, porucha psychiky a správania, zapríčinená užívaním

alkoholu, akútna intoxikácia.

Z lekárskej správy zo dňa 27.10.2016, keď bol obžalovaný zadržaný a pred umiestnením do cely
predbežného zadržania bol vyšetrený, vyplýva, že bol ošetrený posádkou rýchlej záchrannej pomoci aj
dňa 26.10.2016. Dôvodom ošetrenia bolo búšenie srdca a sťažoval sa na bolesti ramena a hlavy, tvrdil,

žetridnineužívalsvojeliekyapilalkohol,pričomzáverečnádiagnózabolauvedenáakocelkováslabosť.

Z dodatočne vykonaného znaleckého dokazovania znalcom z odvetvia neurológia, pediatria /detské
lekárstvo/ V.. D. B., W.. bol vylúčený vplyv epilepsie na poškodeného v čase skutku. Poškodený vo
veku 5 rokov prekonal prvý a posledný epileptický záchvat, bol potom nastavený na špeciálnu liečbu

protiepileptickú, ktorá ale po 8 rokoch bola ukončená, pričom poškodený už žiadny záchvat neprekonal.
Dňa 24.10.2016 sa nejednalo o epileptický záchvat, ani epileptický stav, záchvat nemal ani po skutku.
Zo zdravotnej dokumentácie a z vyjadrenia matky neboli pozorované žiadne poruchy vedomia ani iné
ochorenia v ten deň. Znalkyňa dodala, že do stavu epileptického záchvatu sú zaradené aj stavy, kedy
človek nevníma realitu, okolie, sedí uprene na jenom mieste bez pohnutia, nereaguje na okolie, no takéto

stavy u maloletého nikdy popisované neboli ani v zdravotnej dokumentácii, ani matkou. Neprekonal ani
žiadny stav obnubilácie, teda nedošlo k tomu, že by bol po záchvate dezorientovaný. Podľa uvedenej
znalkyne, epilepsia nemala žiaden vplyv na rozumové a myšlienkové pochody poškodeného.

Hodnovernosť výpovede poškodeného, podľa názoru krajského súdu, nespochybnili ani výsledky

znaleckého skúmania vychádzajúceho z vyšetrenia duševného stavu poškodeného znalkyňou z
odvetvia psychiatria V.. V. K., ktorá uviedla, že kontakt s vyšetrovaným bol sťažený jednak jeho
intelektovým postihnutím a jednak aj poruchou reči, vzniknutou organickým poškodením v pôrodnom a
popôrodnom období, no čo sa týka orientácie, tak poškodený chápal v rámci jednoduchého vysvetlenia
otázoksituáciuvovzťahukvlastnejosobe,miestuačasu.Odpovedepoškodenéhobolisícejednoduché,

ale správne. U poškodeného nebolo prítomné duševné ochorenie, ktoré by sa prejavovalo bludmi
a halucináciami, ako napr. schizofrémia. Vzhľadom na svoju imbecilitu poškodený nie je schopný
abstrakcie, má poškodené vyššie psychické funkcie, nemá vyvinuté logické uvažovanie. Abstraktné
pojmy nevie vysvetliť, ale na konkrétne pojmy vie zareagovať. Maloletý v priestore, kde bol vyšetrovaný,
vedel sa orientovať, vedel, že tam má byť, vedel sa primerane aj správať v tejto situácii. Podľa znalkyne,

k tomu, aby bola potvrdená výpoveď znalkyne F.. X., W.., že maloletý je zahltený erotickými myšlienkami
a vyhľadáva erotické podnety a že by vzhľadom k tomu mohol uviesť na otca niečo, čo sa nestalo,
znalkyňa poukázala na to, že by boli potrebné testové metódy, ktoré robí psychológ a nie psychiater, pri
ktorýchsaobjektívnepotvrdí,čijealeboniejeuvyšetrovanéhozvýšenásexualita.Prisvojompozorovanímaloletého však nezistila, že by si konkrétnu situáciu vymyslel. Maloletý vyjadril pozitívny vzťah k otcovi,
potvrdil, že sa ho nebojí, ale taktiež potvrdil, že sa mu nepáči, ako sa otec správa k mame a chce, aby
otec sa k nemu vrátil. U maloletého je evidentné jeho citové napojenie na mamu a babku a výrazne

pozitívny stimulujúci rodinný vplyv. Citová väzba chlapca s osobami, s ktorými žije, existuje, pričom podľa
jej odborného názoru opakovane detailne popísal dej zo dňa 24.10.2016 a je presvedčená o tom, že
chlapec si svoju výpoveď nevymyslel.

Z vyšetrenia duševného stavu obžalovaného a znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatria

a sexuológia Q.. V.. Q. L. vyplynulo, že obžalovaný sa podrobil PPG vyšetreniu, ktoré ukazovalo
na maskulínnu sebaidentifikáciu, heterosexuálnu orientáciu. Obžalovaný netrpí žiadnou sexuálnou
deviáciou,anipedofiliou,hebefilioualeboinouporuchousexuálnejpreferencie.Jealezávislýnaalkohole
v rozhraní 2. a 3. stupňa alkoholizmu v klasifikácii podľa Jellineka. Je užívateľom marihuany, ale bez
známok závislosti. Podľa znalca predmetné konanie nebolo u obžalovaného motivované duševnou
chorobou ani sexuálnou deviáciou a odporúčal preto, aby sa k motívu obžalovaného ako duševne

zdravej a sexuálne nedeviantnej osoby vyjadril znalec z odboru psychológia.

Tak sa aj stalo, a znalkyňa z odvetvia Klinická psychológia dospelých W.. P. B., W.. po psychologickom
vyšetrení obžalovaného uviedla, že v čase incidentu, pokiaľ obžalovaný konal tak, ako je mu vo vzťahu
k maloletému poškodenému kladené za vinu, tak konal bez ohľadu na osobnostnú a mentálnu výbavu

svojho syna, kedy primárnym determinantom jeho konania bol skôr stav exogénne, toxicky zmeneného
vedomia a s tým súvisiace poruchy správania, pričom nemožno vysoko pravdepodobne predpokladať
iný než sexuálny charakter motivácie konania obžalovaného a prítomnosť maloletého poškodeného bolo
možné považovať v tomto význame len za sekundárny činiteľ konania.

Znalkyňa F.. W.. V. X., W.. uviedla, že ako psychológ bola pri výsluchu maloletého, čo bolo skôr, ako
vypracovanie posudku W.. B., W.., dodala, že nemožno mechanicky posudzovať včasnejší kontakt s
posudzovaným okamžite za validnejší výsledok znaleckého dokazovania. Pokiaľ sa na otázky maloletý
len usmieval, tak podľa znalkyne sa mohol cítiť trápne, cítil, že sexualita je tabuizovaná oblasť.
Napriek tomu, že táto znalkyňa nemá kvalifikáciu znalca z odboru neurológia, vyjadrovala sa, že mozog

poškodeného má vysokú pohotovosť vykazovať chybnú činnosť, ktorá môže pripomínať epilepsiu a
že ak je postihnutý v emočnej záťaži, môže mozog vykazovať podobné alebo rovnaké aktivity ako
epileptické. Z toho potom vyvodzovala, že nemožno očakávať kvalitnú pamäťovú produkciu a teda ani
kvalitnú reprodukciu nejakého útvaru, čo bolo, kedy bolo a v akom poradí, teda, že nemožno očakávať
kvalitnú reprodukciu prežitých udalostí. Bližšie pritom nevysvetlila, ako mohol poškodený podať svojej

starej matke bezprostrednú informáciu o konaní obžalovaného. Pritom znalkyňa sama uviedla, že u
poškodeného prevláda myslenie konkrétne. Bez konkrétneho vysvetlenia pre potreby tohto prípadu
tvrdila, že celkový zdravotný stav, nízka úroveň intelektov a pamäťových funkcií vedie k labilnej a veľmi
nespoľahlivej psychickej činnosti, v priebehu dňa sa mohla výkonnosť podstatne meniť pod vplyvom
počasia, kvality stravy, pod vplyvom stavu únavy, najviac však pod vplyvom zážitkov, ktoré boli citovo

alebo emočne veľmi sýtené, pre neho ťažké. K tomu zároveň dodala, že nepostrehla, že by k výpovedi
bol poškodený nahovorený matkou, že má takto vypovedať proti obžalovanému. Pritom dodala, že si
nemyslí,žebydokonaleturoluvedelviesťpocelúdobuažebysamoholnaučiťsvojuvýpoveď.Znalkyňa
dodala, že kvalitne vedieť klamať, na to býva potrebný vyšší intelekt. Bez ďalšieho zároveň nevylúčila, že
by vzhľadom na zdravotnú a mentálnu úroveň maloletého, tento by bol schopný vytvoriť takú konštrukciu

o akej vypovedal. Pokiaľ nevidela známky sexuálneho šoku a nezachytila znaky sexuálnej traumatizácie
u posudzovaného, tak traumatizácia poškodeného nemusela byť zistená, ani keby sa tento skutok stal
ako je popísaný v obžalobe, nakoľko výsledky psychologických testov nie sú 100 %.

Vzhľadom na sexuálnu povahu skutku uvedeného pod bodom 2/ napadnutého rozsudku, krajský súd

považoval za výpovedný znalecký posudok a vyjadrenia znalkyne z odvetvia psychológie sexuality W..
P.Ó. B., W.., keďže táto kvalifikácia jej umožňuje posudzovať a kvalifikovane sa vyjadrovať k následkom
sexuálneho správania alebo sexuálneho zneužívania na obeti a k miere narušenia, kvality sexuálneho
života v dôsledku inak spôsobenej fyzickej alebo psychickej ujmy.

V zhode so závermi znalkyne F.. W.. X.. W.. aj podľa jej názoru z dôvodu jeho mentálnej úrovne a
zdravotného postihnutia vo všeobecnosti, bez ohľadu na konkrétnu situáciu, by jeho výpoveď mohla
byť menej vierohodná, avšak tak ako aj F.. W.. X., W.. vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedla, nie
je možné výsledky psychologických vyšetrení aplikovať plošne na všetky vyšetrované osoby, a tak ajosoba vo všeobecnosti málo vierohodná za istých okolností môže hovoriť pravdu, a to v podstatnej časti
výpovede.

W.. B.. W.. poukázala na to, že ak detská neurologička prítomnosť epileptického záchvatu vylúčila, neboli
názory F.. W.. X., W.. napriek jej dlhoročnej praxi argumentačne podložené. Za svoju 10 ročnú prax,
takisto aj vzhľadom k doktorandskému štúdiu v oblasti psychológie sexuality, sa nestretla s tým, aby
niekto mal taký živý sen a správal sa tak, ako je popisované svedkami aj maloletým vyšetrovaným,
a to ani v prípade, že by trpel poruchou spánku a správal sa ako osoba námesačná. Pritom detský

psychiater vylúčil u maloletého poruchu vnímania reality, čo znamenalo, že maloletý nemá ani bludy,
ani halucinácie, takže vníma realitu postačujúco dobre s výnimkou prípadu, ak by bol stav jeho vedomia
toxicky zmenený, ak by bol pod vplyvom alkoholu alebo drog. Pritom ani názory znalkyne, že poškodený
má údajne nadmerne svoju fantáziu zaplavenú sexualitou vzhľadom na prítomnosť jeho masturbačnej
aktivity a sledovanie pornografie, nebolo doložené testovými metódami, pričom aj z hľadiska trvania
vyšetrenia u X. dvakrát po 5 hodín, ktoré obvykle ťažko znáša aj zdravý dospelý, si takú záťaž

poškodeného W.. B., W.. nevedela predstaviť. Vzhľadom k osobnosti maloletého, prípadné poruchy
sexuality, včítane prípadne hypersexuality, by bol schopný objektívne pre účely forenzné určiť jedine
znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie sexuológia a detská psychiatria a to jedine tzv.
PPG vyšetrením, čo je vyšetrenie, ktorým sa skúmajú sexuálne reakcie na predkladané podnety a
zisťujú sa zmeny pohlavného ústrojenstva, čo ale nebolo realizované. Okrem toho spochybňuje závery

F.. W.. X., W.. o hypersexualite poškodeného to, že matka túto skutočnosť prípadnej hypersexuality
nijako neriešila, nenavštívila s maloletým kvôli jeho údajnému sexuálne nevhodnému správaniu ani
detského psychiatra, ani neurológa, nič také sa neobjavilo ani v hodnotení jeho charakteristiky zo školy,
či z iných správ predložených ku dňu vyšetrenia. Reč maloletého je síce ťažko zrozumiteľná, no jeho
mentálne schopnosti sú také, že vie používať, rozumie, vie spájať, vie vhodne diferencovať a rozmýšľať.

Jeho správanie včítane masturbácie alebo sledovania pornografického materiálu, boli primerané veku
biologickému, fyzickému. Nemá síce špecializáciu na odvetvie detskej klinickej psychológie, no prax
odbornú má 10 ročnú a znalkyňou je od 13.03.2015. Osobne poškodeného z hľadiska svojho odvetvia
vyšetrila. Podľa menovanej znalkyne z odvetvia psychológie sexuality záver, že vedomie poškodeného
bolo v erotickom kontexte, že bolo ním pohltené, sa nedá ničím odborne podložiť, k charakteru

vyšetrovanej veci je vysoko pravdepodobné, skôr vylučujúce, aby osoba, ktorá vníma sexuálny styk
iných osôb, si rozvinula sexuálnu fantáziu voči otcovi. S takýmto niečím sa v odbornej literatúre nestretla.
Sledovaním porna cez internet a tajné sledovanie rodičov vo všeobecnosti z forenzne psychologického
hľadiska patrí k prvkom prirodzeného psycho - sexuálneho dozrievania. Pritom znalkyňa z odborného
hľadiska neodporúčala s poškodeným už žiadne úkony, a to bez ohľadu na to, či sa skutok stal alebo nie.

Podľa znalkyne, predovšetkým jeho citové rozrušenie a správanie, takisto neprítomnosť akéhokoľvek
zmeneného vedomia, či už toxicky, neprítomnosť epileptického záchvatu, takisto s prihliadnutím na
osobnosť obžalovaného a kontext situácie, ktorá tam nastala, svedčí v tomto prípade pre vyššiu
špecifickú vierohodnosť výpovede poškodeného. Znalkyňa pritom poukazovala na to, že nezistila motív
ani mentálnu spôsobilosť poškodeného krivo vypovedať v neprospech obžalovaného.

Obžalovaný bol teda priamo usvedčený výpoveďou poškodeného, svojho syna, u ktorého napriek
zdravotnému postihnutiu nemal krajský súd pochybnosti o hodnovernosti jeho výpovede, pričom nezistil,
že by zdravotné postihnutie poškodeného malo vplyv na jeho schopnosť v súlade so skutočnosťou
vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Pokiaľ bol vyšetrený znalkyňou z odboru klinická

psychológia detí F.. X., nemohol sa krajský súd stotožniť s jej názormi týkajúcimi sa hodnovernosti tohto
svedka. Napriek tomu, že znalkyňa vo svojom odbore má priznanú kvalifikáciu a dlhoročnú prax, ku
svojim záverom týkajúcim sa vplyvu sexuality poškodeného na jeho výpoveď, vplyvu epilepsie, ktorou
poškodený v minulosti trpel, dospela bez hodnoverných objektívnych postupov, pričom jej závery po
konfrontáciisvýsledkamiostatnýchznaleckýchskúmaníznalcamizodvetvíneurológia,pediatria/detské

lekárstvo/, psychiatria, sexuológia, klinická psychológia, psychológia sexuality i vlastným správaním
sa poškodeného počas konania obžalovaného i po ňom neobstáli a krajský súd sa tak po vykonaní
svojej prieskumnej povinnosti nemohol stotožniť s názorom odvolateľa. Pritom nedošlo k situácii, že by
v nejakej podstatnej okolnosti prichádzali do úvahy viaceré alternatívy a tak v odvolacom konaní nebol
skutkový priestor na použitie zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“. Na druhej strane na

rozdiel od okresného súdu ale krajský súd nedospel k záveru, že by obžalovaný svoj skutok vykonal
v súvislosti s tým, že išlo práve o jeho syna a v otázke motivácie konania obžalovaného v skutku 2/
napadnutého rozsudku nepovažoval za relevantné v právnej kvalifikácii zohľadniť pojem chránená, resp.
blízka osoba ako okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby.Chytanie penisu poškodeného obžalovaným a naznačovanie snahy o orálny sex od poškodeného
v situácii, že motivácia obžalovaného bola sexuálna, teda obžalovaný konal v snahe uspokojiť sa

sexuálne, je zjavnou tzv. inou sexuálnou praktikou, pričom poškodený v čase skutku spal, resp. sa
zobúdzal,avtomtočasebolajehoschopnosťbrániťsa,vyjadriťnesúhlas,mizivá,resp.výrazneznížená,
čo treba považovať za stav bezbrannosti, ktorý obžalovaný zneužil. Zodpovedá to ustanoveniu § 127
ods. 7 Tr. zákona, podľa ktorého bezbrannou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, okolnosti činu alebo okolnosti na strane páchateľa nemala nádej

účinne sa ubrániť pred jeho útokom. Nemal teda krajský súd pochybnosti, že obžalovaný v skutku 2/
napadnutého rozsudku nespáchal zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, ale spáchal zločin sexuálneho násilia podľa §
200 ods. 1 Tr. zákona. Porušenie Trestného zákona potom krajský súd napravil vlastným rozhodnutím.

Podľa § 34 ods. 1, 3 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Ani krajský súd nezistil prítomnosť niektorej z poľahčujúcich okolností uvedených v ustanovení § 36 Tr.

zákona. Skutočnosť, že podľa odpisu registra trestov nebol obžalovaný na území Slovenskej republiky
odsúdený a ani v evidencii priestupkov nemá záznam, ešte neznamená, že viedol doposiaľ riadny
život. Nemohol krajský súd prehliadnuť, že z informácií Interpolu - Národnej ústredne Bratislava bolo
preukázané, že obžalovaný sa dopúšťal v Španielsku protiprávnych konaní už od roku 1992 až do roku
2014 a bol potrestaný pre trestné činy proti verejnému zdraviu, vyhrážanie, týranie v rodine a lúpež s

použitím násilia a zastrašovania. To dokladujú rozhodnutia súdov Španielskeho kráľovstva s prekladom,
z ktorých vyplýva, že obžalovaný túto trestnú činnosť spáchal pod vplyvom alkoholu, ale aj v súvislosti
s užívaním iných návykových látok. Jeho konania boli spojené najmä s násilnosťami vo vzťahu k iným
osobám.

Obžalovaný spáchal dvoma, teda viacerými, skutkami dva, teda viac, trestných činov, z ktorých jeden bol
zločinom. Bolo teda namieste túto okolnosť zohľadniť ako okolnosť odôvodňujúcu ukladanie úhrnného
trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona, ktorá viedla k zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby ustanovenej
za predmetný zločin o jednu tretinu. Takéto sprísnenie východiskovej trestnej sadzby potom nemohlo
byť zároveň zohľadnené aj ako okolnosť priťažujúcu /§ 37 písm. h) Tr. zákona/, pretože by to inak bolo

v rozpore so zákazom dvojitého pričítania tej istej okolnosti, ktorá vyplýva z ustanovenia § 38 ods. 1
Tr. zákona. Pozornosti okresného súdu tieto skutočnosti ušli, a tak v rozpore so zákonom zohľadnil tú
istú skutočnosť dvakrát. Nebolo odôvodnené a v súlade so zákonom následne použitie ustanovenia §
38 ods. 7 Tr. zákona, podľa ktorého, ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá
zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie

týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Krajský súd vychádzajúc z upravenej trestnej
sadzby trestu odňatia slobody od 5 rokov do 13 rokov a 4 mesiace zvažoval výmeru tohto druhu trestu
a vychádzal pritom z hľadísk uvedených v § 34 ods. 4 Tr. zákona.

Zohľadnil pritom, že obžalovaný je otcom poškodeného, poznal jeho zdravotný stav a poškodená, ktorej

vlastnosti tiež poznal, je matkou jeho dieťaťa, čo malo obžalovaného motivovať k výrazne vyššej miere
sebaovládania, osobitne, keď ako osoba požívajúca látky ovplyvňujúce ľudskú psychiku, musel poznať,
že v stave zmeneného vedomia sa môže dopustiť aj protiprávnych činov proti ním namierených. V jeho
neprospech svedčí aj, že konal priamym úmyslom, pričom jeho žiarlivostný motív voči poškodenej a
sexuálny voči poškodenému mu rovnako neprilepšili. Oproti tomu je zjavné, že konanie obžalovaného

na poškodenom nezanechalo závažnejšie následky, pričom obžalovaný upustil od svojho protiprávneho
konania proti poškodenému už pri prvom prejave jeho nesúhlasu a ďalej svoju agresivitu voči nemu
nepresadzoval. Vo vzťahoch s poškodenou i s poškodeným pritom nedošlo k zásadnému zlomu a všetci
traja vyjadrujú snahu o spoločný život. Po zohľadnení doterajšej väzby obžalovaného a skutočnosti, žeochranným liečením sú vytvorené podmienky na to, aby sa zbavil svojich závislostí a po zohľadnení
účelu trestu uvedenému v ustanovení § 34 ods. 1 T. zákona, podľa ktorého, trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky

na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou dospel odvolací súd k záveru, že v tomto
prípade u obžalovaného bude primeraným uloženie úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov.

Aj krajský súd v prejednávanej veci zistil splnenie zákonných podmienok pre zaradenie obžalovaného na

výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, a preto o spôsobe
výkonu tohto trestu rozhodol obdobne. Vlastné rozhodnutie krajského súdu bolo v tomto smere nutné,
pretože výrok o spôsobe výkonu trestu priamo súvisel s výrokom o druhu a výmere trestu.

Takto uložený trest zohľadňuje všetky zákonné kritériá uvedené v ustanovení § 34 ods. 3 Tr. zákona,
vrátane požiadavky primeranosti trestu.

Rozpor napadnutého výroku o ochrannom liečení so zákonom spočíval v tom, že ako dôvod, pre ktorý
okresný súd obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, považoval aj
ustanovenie § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, podľa ktorého súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ
spáchal trestný čin násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu

páchateľa možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať. Krajský súd považoval
za podstatný dôvod násilného správania sa obžalovaného tak najprv voči poškodenej, ako následne voči
poškodenému predovšetkým to, že trestnú činnosť spáchal pod vplyvom alkoholu. Po zohľadnení tejto
skutočnosti, trvania a úrovne vzťahov obžalovaného a poškodenej, trvania väzby a výšku uloženého
trestu, izolácie obžalovaného od poškodenej, no zároveň aj udržiavaný kontakt medzi týmito rodičmi

poškodeného, mal krajský súd za to, že ochranné liečenie je zjavne opodstatnené len z dôvodu § 73
ods. 2 písm. d) Tr. zákona. Pokiaľ má trvať, kým sa dosiahne jeho účel, je namieste zamerať ho práve
na odstránenie náchylnosti obžalovaného nechať sa ovplyvňovať požívanými návykovými látkami. Preto
pokiaľ okresný súd postupoval podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona, postupoval odôvodnene a zákonne
a bolo namieste len napraviť výrok o ochrannom opatrení tak, aby bol plne v súlade so zákonom.

Nakoľko krajský súd nezistil dôvody, pre ktoré by mohol vyhovieť odvolaniu okresného prokurátora, ktorý
sa dožadoval prísnejšieho, než uloženého trestu, jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný