Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, January 25, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/140/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417207070
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1417207070.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom
Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpeného Mgr. Veronikou Navrátilovou, advokátkou,
so sídlom Zámocká 10, Bratislava, proti žalovanému: H. T., B.. XX.X.XXXX, X. W. XX, o zaplatenie
669,24 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa
6.11.2017, č.k. 16Csp/123/2017-45, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti sumy 392,89 eur s
príslušenstvom m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 392,89 eur spolu s úrokom

z omeškania 5% ročne zo sumy 392,89 eur od 10.09.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,42 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 271,36
eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 271,36 eur od 10.9.2016 do zaplatenia a vo zvyšnej
časti žalobu zamietol. Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca sa
podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 669,24 eur spolu s úrokom z omeškania
5% ročne zo sumy 669,24 eur od 10.9.2016 do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca

ako poskytovateľ a žalovaný ako účastník uzavreli dňa 10.3.2015 zmluvu o poskytovaní verejných
služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal účastníkovi zriadiť a poskytovať program služieb podľa
platnej tarify. Dňa 24.03.2015 uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa
žalobca zaviazal účastníkovi zriadiť a poskytovať program služieb DATA sim MI neob3 a účastník sa
zaviazal zaplatiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb Happy XL volania NAJ (telefónne číslo XXXX
XXX XXX) a účastník sa zaviazal zaplatiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb podľa platnej tarify.
Dňa 25.3.2015 uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal

účastníkov zriadiť a poskytovať program služieb Happy XL volania NAJ (telefónne číslo XXXX XXX XXX)
a účastník sa zaviazal zaplatiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb podľa platnej tarify. Rovnaký deň
strany sporu dojednali aj dodatok k zmluve, predmetom ktorého bola aktivácia účastníckeho programu
Happy XL volania NAJ za aktivačný poplatok 10,- eur s dobou viazanosti 24 mesiacov. Dodatkom sa
žalobca tiež zaviazal odpredať žalovanému mobilný telefón Sony Xperia Z3 a žalovaný sa zaviazal
zaplatiť kúpnu cenu mobilného telefónu, platiť cenu za zriadenie a poskytovanie predmetných služieb
a zotrvať v zmluvnom záväzku po dobu 24 mesiacov s podnikom, s tým, že bude využívať služby

podniku, teda nevykoná žiaden úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať
cenu za poskytované služby. Žalobca predal žalovanému mobilný telefón za akciovú kúpnu cenu 1,-
eur, neakciová maloobchodná cena mobilného telefónu bez zľavy bola 599,- eur. Žalobca vyúčtoval
žalovanému za poskytnuté služby faktúrou č. 7600803062, splatnou dňa 9.2.2016 sumu 118,94 eur(z ktorej žalobca v konaní uplatňuje sumu 10,27 s príslušenstvom), faktúrou č. 7601813648, splatnou
dňa 9.3.2016 sumu 266,08 eur), faktúrou č. 7607596792, splatnou dňa 9.9.2016 sumu 554,15 eur
titulom zmluvnej pokuty, z ktorej žalobca v konaní uplatňuje sumu 392,89 eur s príslušenstvom. Zistený

skutkový stav posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, ods. 4 písm. k), ods. 9, §
488, § 489, § 491, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 43 ods. 1 písm. d), ods. 12 písm. a),
b), § 44 ods. 1 zákona číslo 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a dospel k záveru, že
na základe zmlúv o poskytovaní verejných služieb medzi stranami vznikol záväzkovo-právny vzťah,
kedy žalobca poskytoval žalovanému služby elektronickej komunikácie a umožnil mu využívať ním

poskytované telekomunikačné služby; využívaním poskytovaných služieb vznikla žalobcovi pohľadávka
v sume 271,36 eur za nezaplatené mesačné poplatky a ostatné služby, ktorú žalovaný riadne a včas
neuhradil, čím sa dostal do omeškania, v ktorej časti považoval žalobu za dôvodnú. Žalobcovi na
základe faktúry č. 7600803062 z uplatnenej sumy 10,27 eur priznal sumu 5,28 eur, teda
zníženú o sumu 4,99 eur, ktorú žalobca účtoval žalovanému za upomienku, s odôvodnením,
že v konaní nebolo preukázané doručenie samotnej upomienky žalovanému a ani náklady žalobcu s

vykonaním takého úkonu, ktorý zároveň považoval za úkon vykonávaný výlučne v prospech dodávateľa,
ktorým neposkytuje skutočné protiplnenie spotrebiteľovi, pričom výška poplatku výrazne prevyšuje
možné administratívne, prípadne iné náklady, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s výzvou žalovaného
na úhradu pohľadávky a zmyslom tohto poplatku nie je platba za službu, či úkon podniku, ale skryté
sankcionovanie účastníka, resp. paušálna náhrada škody pre podnik, a preto vyhodnotil toto dojednanie

ako neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1, ods. 5 Občianskeho zákonníka a v tejto časti žalobu
zamietol. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu konštatoval, že táto nebola medzi stranami
individuálne dojednaná; zmluva a jej dodatok sú typickými štandardnými formulárovými listinami, a
preto podliehajú povinnej súdnej kontrole neprijateľných podmienok, keď žalobca pri uzatváraní zmluvy
vystupovalakododávateľspoukazomnapredmetpodnikaniaažalovanýuzavrelzmluvuakospotrebiteľ.

V danom prípade už pri uzatváraní zmluvy je prísnejšie, resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou
len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, čo
už samo osebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov. Zmluvnú pokutu posúdil ako
neprimeranú sankciu, ktorú ma spotrebiteľ plniť v prípade nesplnenia jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm.
k/ Občianskeho zákonníka). Ani skutočnosť, že výška zmluvnej pokuty sa znižuje s počtom dní z doby

viazanosti, počas ktorých spotrebiteľ dodržiava svoje povinnosti nemôže byť takou okolnosťou, ktorá by
ovplyvnila uvedený záver. Žalobca vykonal určité zmeny v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných
služieb upravujúcom zmluvnú pokutu oproti predchádzajúcemu stavu vo vzťahu k časovému aspektu
uloženia zmluvnej pokuty, avšak touto zmenou nedošlo k odstráneniu všetkých vád neprijateľnosti
tejto zmluvnej podmienky a toto dojednanie znova spôsobuje nerovnováhu. Žalovaný podľa tvrdenia

žalobcu porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že počas zmluvne dohodnutej doby viazanosti nevyužíval
telekomunikačné služby a žalovanému bolo poskytovanie služieb prerušené dňa 19.2.2016, teda po
331 dňoch, pričom základ zmluvnej pokuty 718,- eur bol znížený na sumu 329,89 eur. Výška zmluvnej
pokuty bola žalobcom stanovená ako násobok mesačného poplatku za poskytované služby a počtom
mesiacov viazanosti, avšak žiadnym spôsobom nie je braná do úvahy zabezpečovaná povinnosť, t.j.

povinnosť spotrebiteľa využívať telekomunikačné služby v tej súvislosti, že tejto povinnosti vzájomne
korelujeexistujúcapovinnosťspotrebiteľazatietoslužbyajplatiťúhradu.Zdojednaniaozmluvnejpokute
nevyplýva, aký rozsah porušenia povinností sa vyžaduje zo strany žalovaného ku vzniku povinnosti
zaplatiť zmluvnú pokutu; je zrejmé, že postačuje, že účastník sa dostane len do omeškania s úhradou
za poskytované služby. Nie je vylúčené, že k ukončeniu zmluvy nedôjde, žalobca naďalej bude služby

poskytovať a v takom prípade mu vzniká nárok na zmluvnú pokutu, a aj na cenu za poskytnuté služby.
Žalobcabolpovinnýzabezpečiť,abyvdojednaníozmluvnejpokutebolaodlíšenávýškazmluvnejpokuty
od rozsahu porušenia povinností spotrebiteľa, t.j. nielen v závislosti od času, kedy k porušeniu zo strany
spotrebiteľa došlo. Dojednanú zmluvnú pokutu považoval za neprimeranú a posúdil ju ako neprijateľnú
podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ktorá je neplatná podľa § 53 ods.

5 Občianskeho zákonníka a v tejto časti žalobu zamietol. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením
peňažného záväzku, a preto priznal žalobcovi úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 271,36 eur od
10.9.2016 do zaplatenia, odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 7607596792, ktorý ako prvý
deň omeškania uplatnil žalobca až do zaplatenia, v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a §
3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s §

255 ods. 2 C.s.p. s odôvodnením, že žalovanému, ktorému svedčí čistý pomer úspechu, trovy v konaní
nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku v časti nepriznanej sumy 392,89 eur s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty
a proti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadalrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň
si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Odvolanie odôvodnil tým, že súd
prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo malo za následok aj nesprávne
rozhodnutie o náhrade trov konania a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a zároveň k odňatiu žalobcu možnosti konať pred súdom, keď napadnutý rozsudok nespĺňa
zákonné náležitosti pre jeho riadne odôvodnenie. Pokiaľ ide o hodnotenie individuálnosti dojednania,

poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.10.2017 sp. zn. 19Co/142/2016, v ktorom
súd konštatoval, že absencia individuálneho dojednania sama osebe nezakladá dôvod zamietnutia
uplatňovaného nároku a súd je povinný skúmať všetky okolnosti dojednanej zmluvnej pokuty. Žalovaný
ako spotrebiteľ mal možnosť výberu a mohol si vybrať z ponuky žalobcu aj také služby, pri ktorých sa
nedojednáva zmluvná pokuta a v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 12Co/5/2017 zo dňa 23.2.2017, v ktorom konštatoval, že zodpovedanie otázky či bol

dodatok dojednaný individuálne, vyžaduje aj dokazovanie výsluchom žalovaného, ktorý objasní aj iné
skutočnosti. Dodatok k zmluve sa uzatvára vždy na základe slobodnej vôle spotrebiteľa, a to buď s kúpou
mobilného telefónu za zvýhodnenú akciovú kúpnu cenu, alebo bez kúpy mobilného telefónu, pričom
podmienky poskytovania programov služieb, ceny mobilných telefónov, doba viazanosti, sú verejne
dostupné v ktorejkoľvek predajni žalobcu a zároveň v elektronickej forme prostredníctvom webovej

stránky žalobcu. Spotrebiteľ teda vždy uzatvára zmluvu na základe vopred dostupných informácií o
ponuke žalobcu s vedomím svojich záväzkov. V zmysle zákona číslo 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách má žalobca obmedzenú možnosť odmietnuť uzavretie zmluvy so zákazníkom a vo
vzťahu ku každému záujemcovi je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania, a preto
by bolo v rozpore so zákonom, ak by ako verejný poskytovateľ služieb dodával svojim zákazníkom

rovnaké služby za rôznych podmienok. Zmluvná pokuta, ako štandardný prostriedok pre zabezpečenie
zmluvných záväzkov sa dojednáva iba vtedy, keď zákazník prejaví záujem a rozhodne sa využiť
ponuku žalobcu so záväzkom viazanosti, t.j. záväzkom využívať určitú službu po určitú dobu a
tomu zodpovedajúcej povinnosti žalobcu túto službu zákazníkovi po určitú dobu riadne poskytovať.
Zmluvná pokuta zároveň slúži ako paušalizovaná náhrada škody a dojednáva sa vzhľadom na to, že

žalobca pri uzatváraní zmluvy má výrazne obmedzenú možnosť odmietnuť poskytnutie elektronických
komunikačných služieb, pričom spotrebiteľovi ihneď po uzatvorení zmluvy/dodatku k zmluve začne
poskytovať dojednaná program služieb, prípadne odovzdá zakúpený mobilný telefón za symbolickú
akciovú kúpnu cenu s rizikom, že zákazník po prvých 45 dňoch neuhradí ani len prvú faktúru za
riadne poskytnuté služby. Pokiaľ zákazník nemá záujem o poskytovanie elektronických komunikačných

služieb za zvýhodnených podmienok, resp. o kúpu nového mobilného telefónu s prevzatím záväzku
viazanosti, má vždy možnosť uzavrieť so žalobcom len zmluvu o poskytovaní verejných služieb bez
záväzku viazanosti. Ďalej uviedol, že spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nie je sankcionovaný zmluvnou
pokutou, táto je dojednaná ako zabezpečovací prostriedok len pre prípad neplnenia povinností zo
strany spotrebiteľa, čo znamená, že pokiaľ si spotrebiteľ bude riadne plniť svoje zmluvne dohodnuté

povinnosti, žalobca nebude mať dôvod uplatniť voči nemu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. S
poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 19.5.2005 sp. zn. 28Cdo/575/2015, ako aj na ust.
§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka namietal, že účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod
hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta má prevenčnú funkciu a
má teda predovšetkým čeliť porušeniu povinností. Dojednanie zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho

inštitútu pre prípad porušenia povinností žalovaného ešte neznamená, že žalobca v prípade porušenia
svojich povinností nie je žiadnym spôsobom sankcionovaný, ale žalobca je sankcionovaný priamo zo
strany štátu, v mene ktorého koná Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.
Súd prvej inštancie svoj záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky bližšie neodôvodnil, tento záver
vyznieva arbitrárne a nie je možné ho preskúmať a zaujať k nemu relevantné stanovisko. Rozhodnutie

tak nespĺňa zákonom predpísané náležitosti pre jeho riadne odôvodnenie, čím došlo k porušeniu práva
žalobcu na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Z rovnakého
dôvodu bol v obdobnej veci uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/114/2017 zrušený rozsudok
Okresného súdu v Trebišove č.k. 9Csp/86/2016. Súd prvej inštancie sa mal zaoberať posúdením výšky
zmluvnej pokuty v nadväznosti na hodnotu zabezpečovaného záväzku v čase vzniku záväzku tak, ako

to predpokladá ustanovenie § 53 ods. 1 písm. s) Občianskeho zákonníka. V minulosti súdy vytýkali
žalobcovi nemennú výšku zmluvnej pokuty, preto pristúpil k zásadnej zmene charakteru zmluvnej pokuty
a táto bola v dodatku vyjadrená degresívnym spôsobom, čo znamená, že základ zmluvnej pokuty
(vyjadrený v dodatku) sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynulých z doby viazanosti, tzn.až do doby prerušenia poskytovania služieb. Uvedené je vyjadrené vo vzorci výpočtu zmluvnej pokuty v
odseku 3 dodatku, ktorý je jasný a určitý. Základ zmluvnej pokuty je uvedený v tabuľke č. 1 dodatku ako
počiatočná suma, ktorá bude klesať. Výška základu zmluvnej pokuty závisí od zákazníkom zvoleného

typu programu služieb, poskytnutých benefitov, a tiež od typu mobilného telefónu. S poukazom na
viaceré rozsudky okresných súdov, ako aj krajských súdov namietal, že tento typ zmluvnej pokuty
(t. j. zmluvná pokuta s klesajúcou výškou), je podľa aktuálnej rozhodovacej praxe súdov v súlade
so zákonom, a preto ju v celom uplatnenom rozsahu priznávajú. Ďalej namietal, že suma rovnajúca
sa násobku mesačného poplatku a počtu mesiacov viazanosti (ktorá predstavuje sumu 879,88 eur)

je v žalobe uvedená ako výška zabezpečovaného záväzku, a nie ako výška zmluvnej pokuty, ako
to nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie. Základ zmluvnej pokuty bol dojednaný vo výške 718,-
eur a nebol neprimerane vyšším zabezpečením s prihliadnutím na zabezpečovaný záväzok v čase
trvania zmluvy (879,88 eur), a preto zmluvná pokuta nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa
§ 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka. K ukončeniu zmluvy a zmluvnej pokute uviedol, že
žalobca si plnil svoj zmluvný záväzok a poskytoval žalovanému dojednané služby, žalovaný si svoje

zmluvne dohodnuté povinnosti neplnil, keď neuhrádzal žalobcom vystavené faktúry za dodané služby
a z toho dôvodu mu bola vyúčtovaná zmluvná pokuta a k prerušeniu poskytovania služieb došlo dňa
18.12.2016, o čom bol žalovaný upovedomený vo faktúre. Možnosť obmedzenia prerušenia služieb
vyplýva žalobcovi zo zákona číslo 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov. S poukazom na § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka namietal, že predmetná dohoda o

zmluvnej pokute obsahuje všetky zákonné náležitosti podmieňujúce jej platnosť; zmluvná povinnosť,
ktorejsplneniezmluvnápokutazabezpečuje,jejednoznačneaurčitovyjadrenávbode3dodatku.Žiadne
zákonné ustanovenie nepredpokladá pre platnosť dohody o zmluvnej pokute rozlíšenie závažnosti
porušenia tej-ktorej zmluvnej povinnosti. Uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci bez nariadenia
pojednávania a bez toho, aby žalobcu akýmkoľvek spôsobom upozornil, resp. vyzval na možnosť

posudzovania neprijateľnosti zmluvnej podmienky a žalobca nemohol ani len predvídať posúdenie
uplatnenej zmluvnej pokuty ako neprijateľnej. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/5/2017 z 23.2.2017 a namietal nesprávny procesný postup súdu prvej
inštancie, spočívajúci v neupovedomení žalobcu o zámere súdu posudzovať neprijateľnosť zmluvnej
podmienky v dôsledku čoho sa žalobca k takémuto posúdeniu nemohol vyjadriť.

3. Žalovaný sa v odvolacom konaní nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatnených
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu je dôvodné.
5. Predmetom odvolacieho konania bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v
sume 392,89 eur s príslušenstvom, ktorý odôvodnil tým, že medzi stranami bola dňa 25.3.2015 uzavretá
zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bola žalovanému aktivovaná SIM karta s
prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX a zároveň bol medzi stranami dňa 25.3.2015 uzavretý

dodatok, v ktorom si žalovaný objednal na obdobie 24 mesiacov program služieb Happy XL volania
NAJ a zakúpil si mobilný telefón Sony Xperia Z3, všetko za paušálny mesačný poplatok vo výške
24,9917 eur plus 11,6700 eur bez DPH. Žalobca riadne a včas dodával žalovanému zmluvne dojednané
služby, žalovaný od fakturačného obdobia 22.12.2015 - 21.1.2016 prestal riadne a včas platiť za
služby poskytované žalobcom podľa zmluvy. Táto povinnosť žalovaného bola zabezpečená dojednanou

zmluvnou pokutou s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy; základ zmluvnej pokuty
bol pri uzavretí zmluvy dojednaný v sume 718,- eur a každý deň plnenia zmluvy sa základ znižoval.
Zabezpečovanýzáväzok(t.j.hodnotapaušálunacelúdobuzáväzkuviazanosti)včaseuzavretiazmluvy
je vo výške 879,88 eur bez DPH = 36,6617 eur bez DPH (mesačný poplatok za základný paušál) x 24
mesiacov (doba trvania záväzku viazanosti). Výška dojednanej zmluvnej pokuty (o základe vo výške

718,- eur) s prihliadnutím na zabezpečovaný záväzok v čase uzavretia zmluvy (o základe vo výške
879,88 eur) nie je neprimerane vyšším zabezpečením. Žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť platiť
za poskytované služby riadne a včas, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na zapletenie zmluvnej
pokuty. Poskytovanie služieb bolo žalovanému prerušené dňa 19.2.2016, t.j. po 331 dňoch, a preto si
žalobca uplatnil nárok na zmluvnú pokutu v zníženej (degresívnej) výške 392,89 eur proti dohodnutému

základu v pôvodnej výške 718,- eur.
6. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú zmluvu uzavretú medzi stranami ako zmluvu spotrebiteľskú, a
to ako typovú uzatváranú vo viacerých prípadoch, kedy spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje, zmluvu uzatvára na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnýmipodmienkami bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu, a nejde teda o individuálne dojednanie v zmysle §
53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to aj pokiaľ ide o ustanovenia o zmluvnej pokute. Vzhľadom na to
konštatoval, že na predmetné dojednanie strán o zmluvnej pokute sa vzťahuje povinná súdna kontrola z

hľadiska prijateľnosti, resp. neprijateľnosti zmluvných podmienok a v danom prípade dojednanú zmluvnú
pokutu vyhodnotil ako neprimeranú sankciu napriek tomu, že výška zmluvnej pokuty sa znižuje s
počtom dní z doby viazanosti, počas ktorých spotrebiteľ dodržiava svoje povinnosti, a to s odôvodnením,
že napriek určitým zmenám vykonaným žalobcom v dodatku, upravujúcom zmluvnú pokutu oproti
predchádzajúcemu stavu, nedošlo k odstráneniu všetkých vád neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky

a toto dojednanie znova spôsobuje nerovnováhu. Vychádzal pritom zo zistenia, že zmluvná pokuta
patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania v zmysle bodu 3 dodatku k zmluve o poskytovaní
verejných služieb aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy; konštatoval, že výška zmluvnej pokuty
bola žalobcom stanovená ako násobok mesačného poplatku za poskytované služby a počtom mesiacov
viazanosti, avšak nie je braná do úvahy zabezpečovaná povinnosť, t.j. povinnosť spotrebiteľa využívať
telekomunikačné služby v tej súvislosti, že tejto povinnosti vzájomne koreluje existujúca povinnosť

spotrebiteľa za tieto služby aj platiť úhradu; z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva, aký rozsah
porušenia povinností sa vyžaduje zo strany žalovaného k vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu.
Nie je vylúčené, že k ukončeniu zmluvy nedôjde, ale bude naďalej služby žalobca poskytovať a v takom
prípade mu vzniká nárok na zmluvnú pokutu, ako aj na cenu za poskytované služby. Považoval za
potrebné v dojednaní o zmluvnej pokute odlíšiť výšku zmluvnej pokuty od rozsahu porušenia povinností

spotrebiteľa nielen v závislosti od času, kedy k porušeniu povinností zo strany spotrebiteľa došlo.
7. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že dojednanie strán o zabezpečení
záväzku zmluvnou pokutou v danom prípade predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, zakladajúcu
značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa.
Dospel k záveru, že súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil hodnotu zabezpečovaného záväzku

žalovaného, predstavujúcu sumu paušálu počas doby viazanosti, zabezpečujúcu aj návratnosť
žalobcom poskytnutých benefitov a taktiež degresívny spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty, ktorý
zohľadňuje aj rozsah porušenia povinností spotrebiteľa.
8. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je ten, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.
9. Zmluvná pokuta je zabezpečovací inštitút záväzkového práva, ktorou si zmluvné strany dojednajú
určitéplneniepreprípadporušeniazmluvnejpovinnosti,ktoréjepovinnýposkytnúťten,ktozabezpečenú
povinnosť poruší. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Zabezpečovací
význam zmluvnej pokuty spočíva v tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť,

nielen pripraviť sa na jej plnenie, ale ju aj v súlade s právom splniť. Sankčný charakter zmluvnej pokuty
spočíva v tom, že viaže povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na porušenie zmluvnej povinnosti. Zmluvná
pokuta plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody, nakoľko právo na zmluvnú pokutu vzniká bez
ohľadu na to, či veriteľovi porušením zabezpečovanej povinnosti vznikla škoda a súčasne tak vylučuje
uplatnenie náhrady škody, a to bez ohľadu na to, či výška zmluvnej pokuty kryje vzniknutú škodu;

veriteľovi tak uľahčuje pozíciu v prípadnom spore, pretože nemusí preukazovať výšku škody a právo na
pokutu má, aj keď mu žiadna škoda nevznikla.
10. Predmetom dodatku uzavretého medzi stranami dňa 25.3.2015 k zmluve o poskytovaní verejných
služieb zo dňa 25.3.2015, bola aktivácia účastníckeho programu Happy XL volania NAJ za aktivačný
poplatok 10,- eur s dobou viazanosti 24 mesiacov a zároveň predaj mobilného telefónu Sony Xperia

Z3 žalobcom žalovanému za akciovú kúpnu cenu v sume 1,- eur, ktorého neakciová maloobchodná
cena predstavovala sumu 599,- eur. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za zriadenie a
poskytovanie služieb a po dobu 24 mesiacov zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom, a teda, že bude
využívať služby žalobcu, nevykoná žiaden úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a
včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Taktiež zobral na vedomie, že rozdiel medzi neakciovou

maloobchodnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou kúpnou cenou predstavuje zľavu poskytnutú
mu žalobcom z dôvodu doby viazanosti dohodnutej v zmysle dodatku. Zároveň sa strany dohodli, že
porušením záväzku viazanosti vznikne žalobcovi voči žalovanému právo na zaplatenie vyúčtovanej
zmluvnej pokuty, pre výpočet ktorej je základom suma 718,- eur, ktorá zohľadňuje benefity poskytnuté
žalovanému podľa tohto dodatku a bude vypočítaná podľa vzorca uvedeného v tomto dodatku, ktorý

vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia
zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písm. a/ alebo b/ predchádzajúceho bodu
alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písm. c/.
Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je účastníkovi vyúčtovaná. Uhradenímzmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto účastník zmluvnú pokutu za porušenie
záväzku viazanosti zaplatí iba jeden krát.
11. Z uvedeného dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb vyplýva, že v danom prípade

dohodnutá výška zmluvnej pokuty nebola stanovená pevnou, či paušálnou sumou. Strany sa dohodli
na jej určení výpočtom podľa vzorca uvedeného v dodatku, ktorý vychádza zo základu dohodnutého
pevnou sumou, v danom prípade 718,- eur, ktorý však zohľadňuje žalovanému poskytnuté výhody
a benefity, nemožno ho ani považovať za neprimerane vyššie zabezpečenie vzhľadom na hodnotu
zabezpečovaného záväzku v čase trvania zmluvy v sume 879,88 eur bez DPH, predstavujúcu sumu

paušálu za celú dobu záväzku viazanosti. Základ zmluvnej pokuty sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu
počtu dní uplynutých z doby viazanosti, a teda dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje aj dobu, v
ktorej žalovaný ako spotrebiteľ porušil svoje povinnosti. Nesprávne súd prvej inštancie vychádzal z
výšky zmluvnej pokuty stanovenej ako násobok mesačného poplatku za poskytované služby a počtom
mesiacov viazanosti, keď týmto spôsobom bola stanovená hodnota zabezpečovaného záväzku, a nie
výška zmluvnej pokuty, čo dôvodne namietal žalobca vo svojom odvolaní. Výška zmluvnej pokuty podľa

názoru odvolacieho súdu dostatočne zohľadňuje aj rozsah porušenia povinností spotrebiteľa, keď jeho
povinnosťou bolo dodržiavať svoj záväzok viazanosti počas dohodnutej doby 24 mesiacov a výška
zmluvnej pokuty určená degresívnym spôsobom (t.j. znižovaním základu o sumu zodpovedajúcu počtu
dní uplynutých z doby viazanosti) zohľadňuje práve skutočnosť, kedy v priebehu doby viazanosti došlo
k porušeniu záväzku žalovaným. Takto určená výška zmluvnej pokuty teda zohľadňuje aj prípadnú dobu

plnenia tohto záväzku spotrebiteľom a zároveň aj dĺžku obdobia porušovania zabezpečeného záväzku.
Neprimeranosť zabezpečenia splnenia záväzku žalovaného nevyplýva podľa názoru odvolacieho súdu
ani zo skutočnosti, že len samotným porušením povinností spotrebiteľom nemusí dôjsť aj k ukončeniu
zmluvy, na ktorú skutočnosť poukázal súd prvej inštancie, a to vzhľadom na to, že podľa bodu 3 dodatku
uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto účastník zmluvnú pokutu za

porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát. Z uvedeného je zrejmé, že ak by aj medzi stranami
nedošlo k ukončeniu zmluvy, zaplatením zmluvnej pokuty zaniká záväzok viazanosti žalovaného, a teda
nie je povinný zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom a využívať ním poskytované služby a pokiaľ sa
rozhodne tieto služby využívať dobrovoľne, nie je už viazaný záväzkom viazanosti dohodnutým v bode
3 dodatku.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že dojednaná zmluvná pokuta medzi
stranami nevyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán a nepredstavuje
preto neprijateľnú zmluvnú podmienku. Za situácie, keď spotrebiteľ nie je viazaný rovnakou výškou
zmluvnej pokuty pri porušení zmluvnej povinnosti na začiatku, ako aj na konci doby viazanosti, nejaví sa
odvolaciemu súdu dojednaná výška zmluvnej pokuty ako neprimeraná. Výška zmluvnej pokuty v sume

392,89 eur je vyvážená aj vo vzťahu k výške benefitu (zvýhodnenia) spotrebiteľa v podobe poskytnutej
zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu, a preto nepredstavuje neprimerané zvýhodnenie dodávateľa
na úkor spotrebiteľa, a to aj z dôvodu, že výška zmluvnej pokuty bola dojednaná podľa výšky ujmy, ktorá
dodávateľovi vznikne nedodržaním zmluvnej viazanosti spotrebiteľom, v rámci ktorej bol okrem iného
povinný riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby.

13. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok aj
na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 392,89 eur a vzhľadom na to, že sa žalovaný dostal do omeškania
s jej úhradou, vznikol žalobcovi nárok aj na úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 392,89 eur
od 10.9.2016 do zaplatenia, odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 7607596792, v zmysle §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388
C.s.p. zmenil tak, že v tejto časti žalobe vyhovel.
15. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobcovi priznané nároky predstavovali ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku
sumu 287,04 eur (271,36 + 15,68) a následne priznané nároky sumu 478,89 eur (392,89 + 86,00), čo

spolu predstavuje sumu 765,94 eur a nároky, ktoré mu neboli priznané, a teda v ktorých bol úspešný
žalovaný predstavujú sumu 6,08 eur (4,99 + 1,09). Z uvedeného vyplýva, že procesný úspech žalobcu
je 99,21%, úspech žalovaného 0,79%, a teda žalobca ma nárok na náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania v rozsahu 98,42%.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).