Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 21, 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžk/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200812
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Milučký
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:7018200812.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Q. U., bytom Z. XX, W., zastúpeného
advokátskou kanceláriou IURISTICO, s. r. o., so sídlom Cimborkova 13, Košice, proti žalovanému
(sťažovateľovi):OkresnýúradKošice,odboropravnýchprostriedkov,sosídlomKomenského52,Košice,
v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/109/2018-26 zo dňa 25. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 7S/109/2018-26 zo dňa 25. septembra 2019 uložil
žalovanému, aby v lehote do 14 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia konal a rozhodol v právnej
veci vedenej pod sp. zn. OU-KE-OOP-2018/032913 o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu mesta Košice
č. MK/A/2017/06230-16 zo dňa 12. júla 2017 v spojení s opravným rozhodnutím č. MK/A/2017/06230-18
zo dňa 15. augusta 2017.

2. Konštatoval, že v preskúmavanom prípade je nečinnosť žalovaného správneho orgánu evidentná,
nakoľko tento opakovane spochybňoval právomoc odboru opravných prostriedkov Okresného úradu
Košice rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu obce v zmysle zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení
a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon č. 260/2011 Z. z.“) tým, že odbor opravných prostriedkov Okresného úradu Košice nemá
kompetenciu na úseku nájomných vzťahov k bytom, a teda, že nie je príslušný o odvolaní rozhodnúť.
Uviedol, že prednostom okresného úradu a následne vedúcou odboru opravných prostriedkov určená
zamestnankyňa tohto odboru, odmietla postupovať v preskúmavanom odvolacom konaní a zároveň
listom požiadala o vyjadrenie sa k príslušnosti na konanie Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky, pretože ako zamestnankyňa pozemkového referátu namietala jeho

nepríslušnosť. Ďalej uviedol, že tento právny názor žalovaného je založený na odkazovacej norme
ustanovenej v § 2 ods. 5 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 180/2013 Z. z.“) podľa ktorej, podrobnosti o vnútornej
organizácii okresného úradu upravuje ministerstvo smernicou po dohode s ústredným orgánom štátnej
správy, do ktorého pôsobnosti patrí výkon štátnej správy uskutočňovaný odborom okresného úradu.
Keďže smernica Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 22. januára 2018 (ďalej len „smernica“),

ktorousaupravujúpodrobnostiovnútornejorganizáciiokresnéhoúradu,odboruopravnýchprostriedkov,neobsahuje v popise úloh taký úsek správy, ktorý by zodpovedal nájomným vzťahom k bytom, žalovaný
mal za to, že nie je príslušný vo veci konať a rozhodnúť.

3. Následne dal do pozornosti, že už v skoršom rozhodnutí, v uznesení sp. zn. 8S/55/2017 zo dňa 18.
januára 2018, týkajúcom sa toho istého administratívneho konania, Krajský súd v Košiciach vyslovil, že
o odvolaní žalobcu je príslušný rozhodnúť Okresný úrad Košice. V tejto súvislosti pokladal za potrebné
poukázať na to, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 180/2013 Z. z. odvolacím orgán je okresný úrad
v sídle kraja a v nadväznosti na zákonom určenú príslušnosť sa v zmysle § 4 ods. 4 cit. zákona zriadil na

plnenie úloh vyplývajúcich z § 4 ods. 2 písm. d/ odbor opravných prostriedkov. Ďalej uviedol, že zákon
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) predvída situáciu, že ak príslušnosť nemožno
zistiť ani na základe zákonom predvídaných pravidiel, určí ju v zmysle § 58 ods. 3 tohto zákona vedúci
správneho orgánu, ktorým je v preskúmavanom prípade prednosta Okresného úradu Košice. Zároveň
akcentoval rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky nález č. k. II.ÚS 202/2017-37 zo dňa 25.
júla 2017, z ktorého vyplýva, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať

len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale
predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.

4. Ďalej dodal, že nakoľko smernica, ako organizačný akt, neobsahovala popis úloh, na ktorých plnenie
zákon splnomocnil odbor opravných prostriedkov, hoci zákon, ako právny predpis vyššej právnej sily

(všeobecne záväzný), predvídal takúto príslušnosť a takýto typ konania (t. j. odvolanie vo veciach
samosprávy), bolo na vedúcom správneho orgánu takýto organizačný akt doplniť svojou právomocou.
Vyslovil, že paradoxne k takémuto postupu počas konania došlo, pričom k takémuto konaniu nabádali
aj ústredné orgány štátnej správy. V tejto súvislosti správny súd poukázal na tú skutočnosť, že vecnú
príslušnosť na konanie určuje vždy zákon, nie akt nižšej právnej sily, hoci funkčnú príslušnosť môže

spresniť aj akt nižšej právnej sily.

5. Následne doplnil, že námietky ohľadom absencie určenia úloh na úseku usporiadania nájomných
vzťahovvsmernicisúirelevantné,pretožezákonč.180/2013Z.z.založilpríslušnosťkonaťvdanomtype
konania Okresnému úradu Košice, odboru opravných prostriedkov, pričom určenie funkčnej príslušnosti

ponechal na akty nižšej právnej sily, akými sú smernice, opatrenia, pokyny, príkazy atď. Taktiež pre
úplnosť dodal, že zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o štátnej službe“) nemá s určovaním príslušnosti správnych orgánov žiadny súvis, pretože
daný zákon upravuje inú oblasť správy, ktorou je vzťah štátnych zamestnancov k služobným úradom.

II.
Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

6.Žalovanýpodalriadneavčasprotirozhodnutiusprávnehosúdukasačnúsťažnosť,vktorejsadomáhal
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/109/2018-26

zo dňa 25. septembra 2019 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Eventuálne žiadal, aby kasačný
súd napadnuté uznesenie zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný napadol rozhodnutie
správneho súdu podanou kasačnou sťažnosťou v celom rozsahu z dôvodu podľa ustanovenia § 440
ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) - súd rozhodol na
základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Namietal nesprávnosť záveru krajského súdu, že zákon o štátnej službe nemá s určovaním
príslušnosti správnych orgánov žiadny súvis, pretože daný zákon upravuje inú oblasť správy, ktorou
je vzťah štátnych zamestnancov k služobným úradom. Uviedol, že zákon o štátnej službe ustanovuje,
že štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu v určenom odbore štátnej služby alebo bez určenia

odboru. Dodal, že v zmysle § 7 ods. 1 cit. zákona všetci zamestnanci odboru opravných prostriedkov
Okresného úradu Košice vykonávajú štátnu službu v určených odboroch štátnej služby, ktoré sú
uvedené v príslušných opisoch štátnozamestnaneckých miest. Tvrdil, že ak by bolo oddelené určenie
príslušnosti od výkonu štátnej služby a od zákona o štátnej službe, potom by mohol vedúci odboru
opravných prostriedkov okresného úradu v sídle kraja prideliť došlé podanie na konanie a rozhodnutie

ktorémukoľvek zamestnancovi ktoréhokoľvek referátu odboru opravných prostriedkov bez ohľadu na
to, o aké podanie ide a bez ohľadu na to, na akom referáte štátny zamestnanec vykonáva štátnu
službu, a v akom odbore štátnej služby. Doplnil, že v takom prípade by o odvolaní proti rozhodnutiu
v oblasti cestnej dopravy mohol rozhodovať zamestnanec referátu katastra nehnuteľností. Mal za to,že takéto právne posúdenie popiera aj princípy, na ktorých je štátna správa založená, a to princíp
zákonnosti a princíp profesionality. Súčasne dal do pozornosti, že štátny zamestnanec, ktorému je
pridelená na konanie a rozhodnutie vec, ktorá nespadá pod jeho odbor štátnej služby a nezodpovedá

jeho opisu štátnozamestnaneckého miesta, je povinný na túto skutočnosť upozorniť, čo potvrdzuje aj
stanovisko nadriadeného orgánu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
č. 4259/2018-430 zo dňa 20. decembra 2018, s ktorým sa správny súd opomenul vysporiadať.

8. Súčasne poukázal na záver krajského súdu, v zmysle ktorého podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č.

180/2013 Z. z. odvolacím orgánom je okresný úrad v sídle kraja a v nadväznosti na zákonom určenú
príslušnosť sa v zmysle § 4 ods. 4 cit. zákona zriadil na plnenie úloh vyplývajúcich z § 4 ods. 2 písm.
d/ odbor opravných prostriedkov. Vo vzťahu k uvedenému namietal, že odbor opravných prostriedkov
okresného úradu v sídle kraja bol ako osobitný organizačný útvar zriadený zákonom č. 180/2013 Z. z. v
októbri 2013 na plnenie úloh podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z., teda vykonáva v druhom
stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad,

ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ďalej uviedol, že ak v
prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný
úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Osobitný organizačný útvar okresného úradu v
sídle kraja bol zriadený z bývalých zamestnancov zrušených krajských špecializovaných úradov, čomu
zodpovedajú aj opisy jednotlivých organizačných miest. Zdôraznil, že až novelou zákona č. 180/2013

Z. z., zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového
poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 125/2016 Z. z.“) bol § 4 ods. 2 doplnený o písm. c/ a písm. d/
a § 4 ods. 3 bol prečíslovaný na § 4 ods. 4 a doplnený o ustanovenie, že osobitný organizačný útvar
môže plniť aj úlohy podľa ods. 2 písm. a/, c/, a d/. Taktiež zdôraznil, že zákon č. 180/2013 Z. z. a ani

zákon č. 260/2011 Z. z. neustanovujú, že o odvolaní proti rozhodnutiu obce podľa zákona č. 260/2011
Z. z. rozhoduje osobitný organizačný útvar okresného úradu v sídle kraja.

9.Vovzťahukzáveromsprávnehosúdu,týkajúcimsaskoršiehorozhodnutiaKrajskéhosúduvKošiciach
sp. zn. 8S/55/2017 zo dňa 18. januára 2018, uviedol, že odbor opravných prostriedkov Okresného úradu

Košice nebol vo veci nečinný, naopak po predložení odvolania včas k veci zaujal svoje stanovisko
a následne zaslal žiadosť o usmernenie Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, na ktorú nedostal
odpoveď,kdevsúladesozákonomoštátnejslužbepoukázalnarozporsosmernicouMinisterstvavnútra
Slovenskej republiky č. 14/2018, ktorou sa upravujú podrobnosti o vnútornej organizácii okresného
úradu v znení smernice č. 92/2018 a s opismi štátnozamestnaneckých miest a odbormi štátnej služby.

Rovnako tak zamestnancom pozemkového referátu odboru opravných prostriedkov bolo vyžiadané
aj stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré bolo po
jeho doručení zaslané Krajskému súdu v Košiciach. V tejto súvislosti poukázal aj na právo štátneho
zamestnanca odmietnuť služobnú úlohu, ktorej vykonanie je nad rozsah činností uvedených v opise jeho
štátnozamestnaneckého miesta a povinnosť vykonávať služobné úlohy, ktoré sú v súlade s opisom jeho

štátnozamestnaneckého miesta.

10.Pochybeniesprávnehosúduzároveňvidelajvtom,žetentovovýrokunapadnutéhorozhodnutiaurčil
sťažovateľovilehotu14dníododňaprávoplatnostiuzneseniasprávnehosúdunarozhodnutie.Namietal,
že takto určená lehota nemá oporu v správnom poriadku a súčasne je neprimeraná vzhľadom na to, že

odvolací orgán je povinný preskúmať rozhodnutie v celom rozsahu, je povinný sa oboznámiť s celým
spisovým materiálom a zároveň zamestnanec, ktorý bude danú vec vybavovať, si musí naštudovať
predmetnú hmotnoprávnu úpravu, pretože s ňou nepracoval a nepracuje.

11. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k podanej kasačnej sťažnosti

navrhol túto v zmysle § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalovaný vo svojej argumentácii
nerozlišuje medzi inštitútom právomoci (pôsobnosti) a inštitútom vecnej a funkčnej príslušnosti orgánu
verejnej moci. Zdôraznil, že v prejednávanej veci bola právomoc, teda právo i povinnosť žalovaného
rozhodovať v danej veci bez akýchkoľvek pochybností zverená okresnému úradu. Stotožnil sa so
záverom krajského súdu, že právomoc žalovaného rozhodovať v predmetnom správnom konaní je

ustanovená jednoznačne v § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 180/2013 Z. z., v zmysle ktorého okresný úrad
je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhodovala obec, ktorá
sa nachádza v jeho volebnom obvode, pokiaľ osobitný právny predpis neustanovuje inak.12. Ďalej uviedol, že otázka príslušnosti je otázkou, ktorý okresný úrad je oprávnený rozhodovať v danej
konkrétnej veci. Zákon č. 180/2013 Z. z. je všeobecnou normou, ktorá ustanovuje, že okresný úrad je
oprávnený a povinný prejednať odvolania voči rozhodnutiam obcí nachádzajúcich sa v jeho volebnom

obvode vo všetkých oblastiach, v ktorých obec rozhoduje v prvom stupni, pokiaľ osobitný právny predpis
nezveruje rozhodovaciu pôsobnosť inému orgánu. Súčasne zdôraznil, že žalovaný neuviedol žiadny
osobitný právny predpis, v zmysle ktorého by rozhodovanie o odvolaní v predmetnej veci bolo zverené
inému orgánu verejnej moci.

13. Následne poukázal na argument žalovaného, že na prejednanie odvolania v predmetnej veci, v ktorej
sa rozhoduje o nároku na pridelenie náhradného bytu, nemá vytvorený organizačný útvar, a teda že
napádané rozhodnutie krajského súdu ide proti ustanovenej funkčnej príslušnosti organizačných útvarov
okresného úradu. Uviedol, že bolo povinnosťou štátu a jeho útvarov, vrátane okresného úradu zistiť si
okruh všetkých možných vzťahov, o ktorých na prvom stupni rozhoduje obec a zriadiť vo vzťahu k nim
príslušné organizačné útvary. Zdôraznil, že nemôže byť na ujmu žalobcu, že štátne orgány uvedené

opomenuli.

14. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného ohľadne jeho povinnosti dodržiavať ustanovenia zákona
o štátnej službe uviedol, že v zmysle § 111 ods. 1 písm. a/ cit. zákona je štátny zamestnanec
povinný dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskej únie, právne predpisy

Slovenskej republiky, služobné predpisy a ostatné vnútorné predpisy pri vykonávaní štátnej služby,
uplatňovať ich s náležitou odbornou starostlivosťou a rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské
práva. Mal za to, že žalovaný v danom prípade svojím postupom porušuje základné ľudské práva a
slobody žalobcu, a to právo na účinný prostriedok nápravy.

III.
Konanie na kasačnom súde

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ SSP ) preskúmal napadnuté

uznesenie krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 455 SSP a dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

16. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že žalobou zo dňa

10. septembra 2018 sa žalobca domáhal, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť rozhodnúť o
odvolaní žalobcu zo dňa 2. augusta 2017 proti rozhodnutiu mesta Košice č. MK/A/2017/06230-16 zo
dňa 12. júla 2017 v spojení s opravným rozhodnutím č. MK/A/2017/06230-18 zo dňa 15. augusta 2017
v lehote vyplývajúcej z ustanovení správneho poriadku.

17. Z podanej žaloby vyplýva, že mesto Košice rozhodnutím č. MK/A/2017/06230-16 zo dňa 12. júla
2017 ako správny orgán, príslušný na základe § 7 zákona č. 260/2011 Z. z. rozhodlo o priznaní nároku
na náhradný byt s jednou obytnou miestnosťou žiadateľovi - žalobcovi v konaní o nároku na pridelenie
bytovej náhrady vedenom v zmysle cit. zákona.

18. Rozhodnutím č. MK/A/2017/06230-18 zo dňa 15. augusta 2017, označeným ako „Oprava
rozhodnutia mesta Košice“, bola vykonaná oprava zrejmej nesprávnosti v poučení rozhodnutia č. MK/
A/2017/06230-16 zo dňa 12. júla 2017, ktoré pôvodne znelo „Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať
odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia Okresnému úradu v Košiciach prostredníctvom Mesta
Košice, Trieda SNP 48/A“, tak, že toto správne znie: „Poučenie: Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 260/2011

Z. z. o opravnom prostriedku proti tomuto rozhodnutiu rozhoduje súd. Podľa § 10, § 13 v spojení s §
181 ods. 1 SSP správnu žalobu možno podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia na
Krajský súd v Košiciach“.

19. Žalobou zo dňa 28. septembra 2017 sa žalobca domáhal, aby správny súd uložil žalovanému

povinnosť postúpiť odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu mesta Košice č. MK/A/2017/06230-16 zo dňa
12. júla 2017 v spojení s opravným rozhodnutím č. MK/A/2017/06230-18 zo dňa 15. augusta 2017
OkresnémuúraduKošicenaodvolaciekonanie.KrajskýsúdvKošiciachrozhodnutímsp.zn.8S/55/2017
zo dňa 18. januára 2018 podanej žalobe vyhovel a uložil mestu Košice, aby konal o odvolaní žalobcu.20. Následne žalovaný listom č. OU-KE-OOP-2018/032913 zo dňa 10. júla 2018 žalobcovi oznámil svoje
stanovisko, podľa ktorého v zmysle ustanovení zákona č. 180/2013 Z. z. nemá kompetenciu rozhodnúť o

odvolaní voči rozhodnutiu mesta (obce) na úseku nájomných vzťahov k bytom a nie je teda ani príslušný
rozhodnúť.

21. Uznesením č. k. 7S/109/2018-26 zo dňa 25. septembra 2019 Krajský súd v Košiciach žalobe žalobcu
zo dňa 10. septembra 2018 vyhovel.

IV.
Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

22. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verenej správy sa môže
za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1
, ods. 2 SSP ).

23. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú
ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených

týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP ).

24. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ SSP na účely tohto zákona sa nečinnosťou orgánu verejnej správy rozumie stav, keď orgán

verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán
verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

25. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v

začatom administratívnom konaní.

26. Podľa § 246 ods. 1 SSP v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,

b) označenie žalovaného,
c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti,
d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f) žalobný návrh.

27. Z vyššie citovaného § 3 ods. 1 písm. d/ SSP vyplýva, že za nečinnosť je možné považovať stav, keď orgán
verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán
verejnej správy protiprávne z úradnej moci nezačal administratívne konanie.

28. Pod nečinnosťou orgánu verejnej správy treba rozumieť nielen absolútnu nečinnosť, ale aj to, ak
orgán verejnej správy koná spôsobom, ktorý znamená porušenie práva na konanie bez zbytočných
prieťahov.

29. Z dikcie § 3 SSP
vyplýva, že zákonodarca definuje tento stav ako protiprávne konanie. Protiprávnosť je daná tým, že
povinnosť orgánu verejnej správy riadne a včas uskutočniť konkrétne administratívne konanie vyplýva
vždy zo znenia príslušného všeobecne záväzného predpisu, predovšetkým zákona.30. Povinnosť orgánu verejnej správy konať bez prieťahov má aj svoj ústavný základ priamo vymedzený
v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

31. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorým je
upravené súdne konanie pred správnym súdom. Spolu so zavedením procesnoprávnej úpravy konaní
predsprávnymisúdmibolprijatýajzákonč.125/2016Z.z.oniektorýchopatreniachsúvisiacichsprijatím

Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.

32.Vprejednávanejvecijenesporné,žežalobcapodalnečinnostnúžalobuKrajskémusúduvKošiciach,
ako správnemu súdu z dôvodu nečinnosti Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov,
vo veci rozhodnutia o odvolaní podanom proti rozhodnutiu, ktorým obec rozhodla o návrhu podľa §

9 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z. z. o priznaní nároku na náhradný byt s jednou obytnou miestnosťou
žiadateľovi - žalobcovi v konaní o nároku na poskytnutie bytovej náhrady vedenom v zmysle cit. zákona.
Pri rozhodovaní o návrhoch podaných v zmysle § 7 nasl. zákona č. 260/2011 Z. z. procesne postupuje
podľa ustanovení správneho poriadku.

33. Právne postavenie obce je upravené v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon
o obecnom zriadení“). V ustanovení § 4 ods. 4 uvedeného zákona je vymedzená zásada, z ktorej
vyplýva, že ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti
štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.

34. Zákon č. 260/2011 Z. z. neustanovuje, že v prípade, že obec rozhoduje o návrhu podanom v zmysle
§ 7 a nasl. cit. zákona, by malo ísť o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, a preto ide o výkon
samosprávy obce, resp. mesta.

35. Právna úprava konania pred správnym súdom, obsiahnutá v Správnom súdnom poriadku (s

účinnosťou od 1. júla 2016), už neupravuje konanie pred správnym súdom o opravných prostriedkoch
proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Takáto právna úprava bola obsiahnutá
pôvodne v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Správny súd v zmysle Správneho
súdneho poriadku už koná iba o žalobách proti právoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy.
Tomu zodpovedá aj čl. III zákona č. 125/2016 Z. z., podľa ktorého sa správny poriadok mení tak, že

vo štvrtej časti sa vypúšťa štvrtý oddiel a piaty oddiel vrátane nadpisov. Práve piaty oddiel správneho
poriadku obsahoval preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov súdom podľa tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku.

36. Zákonom č. 125/2016 Z. z. došlo aj k zmene a doplneniu zákona o obecnom zriadení tak, že v zmysle

§ 27 ods. 1 cit. zákona ak obec rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni, odvolací orgán ustanovuje
osobitný predpis. Poznámka, týkajúca sa tohto novelizovaného ustanovenia pod bodom 18ba, odkazuje
na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 180/2013 Z. z.

37. Podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 180/2013 Z. z. okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti

podľa odsekov 1, 5 a 6 je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni
rozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

38. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2016 Z. z. rozhodnutie orgánu verejnej správy, proti ktorému bol pred
1. júlom 2016 prípustný opravný prostriedok podľa § 250l až § 250sa Občianskeho súdneho poriadku,

je po 1. júli 2016 možné preskúmať správnou žalobou v rozsahu a za podmienok daných Správnym
súdnym poriadkom.

39. Z ustanovenia § 58 ods. 1 správneho poriadku vyplýva, že správne konanie je dvojinštančné,
ak osobitný zákon neustanovuje inak. S účinnosťou od 1. júla 2016 boli z obsahu správneho

poriadku vypustené ustanovenia o konaní o proteste prokurátora a o preskúmaní rozhodnutí správnych
orgánov súdom, na základe podaného odvolania. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že po
nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku a zákona č. 125/2016 Z. z., rozhoduje o opravnom
prostriedku proti rozhodnutiu obce, ktoré bolo vydané podľa § 9 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z. z. okresnýúrad v sídle kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Až právoplatné rozhodnutie správneho orgánu
druhého stupňa (okresného úradu v sídle kraja) je možné preskúmať v prípade podania správnej žaloby
podľa Správneho súdneho poriadku.

40. Na základe vyššie uvedených skutočností, s prihliadnutím na cit. zákonné ustanovenia, kasačný
súd dospel k záveru, že je možné v celom rozsahu stotožniť sa s právnym názorom správneho súdu a
konštatovať, že žalovaný Okresný úrad Košice bol pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu v danom prípade
nečinný.

41. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky
žalovaného vznesené v kasačnej sťažnosti za neopodstatnené, a preto kasačnú sťažnosť ako
nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

42. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1

SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov tohto konania.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3
ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011

v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.