Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, April 28, 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžsk/95/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200317
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:7018200317.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu: MUDr. L.
W., bytom U.. L. XX, W. S., zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Szabóom, so sídlom Nemocničná
7, Kráľovský Chlmec, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 22389-3/2018-BA zo dňa 08.01.2018, o
kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Sa/12/2018 z 30.04.2019,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Sa/12/2018 zo dňa

30.04.2019 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. 22389-3/2018-BA zo dňa 08.01.2018 ako aj
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov č. 700-3910290817-GC04/17 zo dňa 16.03.2017 z
r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov kasačného konania ako aj konania pred
krajským súdom v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp.zn. 5Sa/12/2018 z 30.04.2019 zamietol žalobu o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 22389-3/2018-BA zo dňa 08.01.2018 (ďalej
„preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zmenila rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočky Trebišov č. 700-3910290817-GC04/17 zo dňa 16.03.2017 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) tak, že vypustila text týkajúci sa predpísania poistného na nemocenské poistenie, starobné
poistenie a príspevkov na starobné a dôchodkové sporenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného
fondu solidarity za obdobie júl 2006 - jún 2008 v celkovej sume 6 799,87 € a doplnila text rozhodnutia

tak, že žalobcovi predpísala poistné v celkovej sume 6 260,67 € za obdobie september 2006 - jún 2008
uznajúc námietku premlčania práva predpísať poistné za mesiace júl 2006 a august 2006 v sume 539,20
€.

2. Krajský súd zastával názor, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou
úpravou. Správny súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že medzi účastníkmi konania je spornou
otázka posúdenia právneho postavenia žalobcu pre účely povinného nemocenského poistenia a

povinného dôchodkového poistenia po 30.06.2006, ku ktorému dátumu mu rozhodnutím Košického
samosprávneho kraja zo dňa 09.05.2006 č. 2741/2006-RU20-13119 bolo zrušené povolenie na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V administratívnom konaní bolo preukázané, že žalobca bol
držiteľom platnej licencie č. L1A/KE/00781/05. Podľa názoru správneho súdu licencia typu L1Apredstavuje oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, čo žalobcovi zakladalo
status SZČO na účely sociálneho poistenia aj po 30.06.2006. Táto skutočnosť, t.j. trvajúca dispozícia
aktívnou (nezrušenou) licenciou typu L1A, je podľa názoru správneho súdu rozhodujúcou a bez

ďalšieho postačujúcou právnou skutočnosťou pre vyvodenie právneho záveru o nadobudnutí postavenia
SZČO pre účely sociálneho poistenia, resp. o nezániku tohto postavenia, ak k jeho získaniu došlo
skôr na základe inej právnej skutočnosti (napr. udelením povolenia fyzickej osobe na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia). Krajský súd však dodal, že až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vzniká povinné nemocenské

poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa názoru krajského súdu z ustanovenia § 21 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) nevyplýva, že medzi
držbou licencie L1A a príjmom posudzovaným pre účely § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., by mal
byť vzťah príčinnej súvislosti, t.j. že by malo ísť o príjem pochádzajúci práve z držby tejto licencie.
Pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je
rozhodujúca len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o

dani z príjmov v znení neskorších predpisov. V zmysle vyššie uvedeného krajský súd konštatoval, že
nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. To, že žalobca nevykonával zárobkovú činnosť
ako SZČO na základe licencie L1A v spornom období, je právne irelevantné. Rozhodujúcim je fakt, že
v tomto období bol žalobca držiteľom uvedenej licencie a že dosiahol zákonom stanovený príjem.

3. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal nesprávne
právne posúdenie veci a mal za to, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu. Žalobca (sťažovateľ) nesúhlasí s právnym názorom krajského súdu, na základe
ktorého dispozícia aktívnou (nezrušenou) licenciou typu L1A je postačujúcou právnou skutočnosťou pre

vyvodenie právneho záveru o nadobudnutí postavenia SZČO pre účely sociálneho poistenia, resp. o
nezániku tohto postavenia. Nesúhlasí s konštatáciou súdu, na základe ktorej nadobudnutie právneho
postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia SZČO, pretože rozhodujúcim je to, že v tomto období bol žalobca držiteľom
licencie a že dosiahol zákonom stanovený príjem. Žalobca odkazoval na rozhodnutie Veľkého senátu

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Vs/1/2019, ktorým Veľký senát Najvyššieho súdu SR vyslovil právny názor,
na základe ktorého licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5
písm. c/ zákona o sociálnom poistení, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať
licencovanú činnosť. Ďalej, povinnosťou žalovanej pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného
nemocenského a dôchodkového poistenia poistenca je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne

vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom
zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za SZČO. Na základe horeuvedených
skutočností žalobca navrhol, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec krajskému súdu
na ďalšie konanie.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd [§ 11 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny

súdny poriadok (ďalej len „SSP“)] preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti treba vyhovieť.

5. Kasačný súd zistil, že k súdnemu prieskumu bol predložený neúplný administratívny spis.

6. Súd má pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu nielen oprávnenie, ale najmä povinnosť
poznať všetky skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, pretože zákonnosť žalobou
napadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu posudzuje z pohľadu skutkového stavu,
ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

7.Preposúdeniezákonnostipostupuarozhodnutiasprávnehoorgánujenevyhnutné,abysúdvychádzal
z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu. Pod pojmom „spisy žalovaného správneho
orgánu“ sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu, vrátane
originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998).

8. V prípade, ak žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží
neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval
a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie
o začatí správneho konania, prípadnom doplnení návrhu na začatie správneho konania, o priebehudokazovania, označenie skutočností, ktoré správny orgán považoval za relevantné pre rozhodnutie vo
veci. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu
vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným

zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
6Sžf/84/2013 zo dňa 24.09.2014).

9. V administratívnom spise sa nenachádza napr. registračný list - FO odhláška z povinného sociálneho
poistenia s dátumom zániku tohto poistenia ku dňu 30.06.2006 a nie je z neho zrejmé, či pred vydaním

napadnutého/prvostupňového rozhodnutia pobočka Sociálnej poisťovne vydala rozhodnutie o tom, že
žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) nezaniklo povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2006. V prípade, ak pred vydaním rozhodnutia o predpísaní
poistného nebolo rozhodnuté o tom, že žalobcovi poistenie dňom 30.06.2006 nezaniklo, hoci táto
okolnosť je medzi účastníkmi sporná, správny orgán nepostupoval v súlade so zákonom. Podľa § 178
ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z., do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o

vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Zo správneho spisu ako aj z
konania pred správnym súdom vyplýva, že spornou medzi účastníkmi je práve otázka, či žalobcovi
povinné poistenie z titulu samostatnej zárobkovej činnosti nezaniklo, resp. zaniklo dňa 30.06.2006 na
tom základe, rozhodnutie Krajského úradu Košice č. 96/05176 o povolení žalobcu na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia bolo dňa 30. 06. 2006 zrušené rozhodnutím Košického samosprávneho

kraja č. 2741/2006-RU20-13119, a žalobca je od 01.07.2006 zamestnancom spoločnosti RESPIRO -
MEDICAL, s.r.o.

10. Napriek skutočnosti, že žalovaná zastáva názor, že žalobca mal na účely sociálneho poistenia
právne postavenie SZČO aj po 30.06.2006, pretože mal naďalej platné oprávnenie na vykonávanie

činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v
povolaní lekár v odbore pneumológia a ftizeológia (licencia typu A) a zároveň jeho príjmy zo samostatnej
zárobkovej činnosti za roky 2005 a 2006 presiahli zákonom stanovenú hranicu príjmu zo samostatnej
zárobkovej činnosti, v administratívnom spise sa nenachádza registračný list - FO odhláška z povinného
sociálneho poistenia s dátumom zániku tohto poistenia ku dňu 30.06.2006, resp. iné doklady majúce

vplyv na posúdenie zániku poistenia a ani rozhodnutie o tom, že mu ako samostatne zárobkovo činnej
osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom 30.06.2006, resp. neskôr
v rozhodnom období (júl 2006 až jún 2008) nezaniklo.

11. Na základe uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej

správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie, či žalobca bol povinný v uvedenom rozhodnom období
odvádzať poistné ako SZČO. Rozsudok krajského súdu preto zmenil a rozhodnutia správnych orgánov
oboch stupňov zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie s poukazom na § 462 ods. 2 v spojení
s § 191 ods.1 písm. f/ SSP.

12. V ďalšom konaní bude žalovaná, resp. pobočka Sociálnej poisťovne postupovať v naznačenom
smere. Kasačný súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalovanej aj na rozsudok Veľkého senátu
najvyššieho súdu sp.zn. 1Vs/3/2019, zo dňa 24.11.2020, v ktorom sa tento senát opakovane zaoberal
problematikou povinného poistenia fyzických osôb - lekárov na základe držby licencie L1A.upriamuje
pozornosť tak, aby odstránila vyššie uvedené pochybenia.

13. O náhrade trov kasačného konania ako aj trov konania pred krajským súdom rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky tak, že úspešnému sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania (§
467 ods. 1, 2 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP). O výške trov konania rozhodne v zmysle § 467
ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 2 SSP krajský súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.