Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 25, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 8Csp/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719200455
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Bureš

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8719200455.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Richardom Burešom v spore žalobcu: L. V., nar. XX.X.XXXX, bytom

Z. XXXX/XX, XXX XX P., právne zastúpený: Sidor a partneri, s.r.o. so sídlom Železničná 4/A, 920 01
Hlohovec, IČO: 52 635 970, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25,
824 969 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 700 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 100 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom o
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.1.2019 domáhal voči žalovanému primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 700 eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.5.2014 uzatvoril so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 1.350 eur, ktorý sa žalobca
zaviazal splácať v 48 mesačných splátkach po 77,05 eur. Predmetná zmluva bola v rozpore so zákonom
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, neobsahovala zákonom stanovené náležitosti.

3. Okresný súd Poprad rozsudkom sp. zn. 17Csp/268/2017 zo dňa 14.3.2018 uložil žalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu 1.641,29 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko

predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere posúdil pre absenciu zákonných náležitostí ako bezúročnú
a bezpoplatkovú.

4. V zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa má spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti, právo na primerané finančné zadosťučinenie. V danom prípade škoda
žalobcovi nielen hrozila, ale aj reálne vznikla. Pri čestnom postupe žalovaného pri vyhotovení zmluvy
by majetkové práva spotrebiteľa neboli ohrozené a nebolo by do nich zasiahnuté. Primerané finančné

zadosťučinenie vyčíslil na 700 eur. Táto suma je primeraná na to, aby pre spotrebiteľa predstavovala
dostatočnú náhradu za diskomfort z dôvodu, že bol nútený domáhať sa ochrany svojich práv na súde
a zároveň táto suma predstavuje v dostatočnej miere aj odradzovaciu funkciu pre prípadné budúce
porušenie práv zo strany žalovaného.5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.3.2019 uviedol, žalobcovi žiadny nárok nevznikol. Ustanovenie §
3 ods. 5 zákona o spotrebiteľoch vychádza z predpokladu konkrétneho porušenia. Zákonná úprava

nespája vznik nároku na finančné zadosťučinenie s iným prípadom, ako je ten, v ktorom sa uplatňuje
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa. Žalobca
sa pôvodného konania osobne nezúčastňoval a neustanovil sa na pojednávanie. Ďalej namietal
aj neprimeranosť výšky tvrdeného nároku. Zadosťučinenie je chápané ako forma náhrady ujmy v
nemajetkovej oblasti. Pre porovnanie, žalobcom požadovaná suma dosahuje sumu bolestného pri

stredne ťažkých úrazoch. Podľa súdnej praxe sa táto suma priznáva za približne 30 - 35 dní väzobného
stíhania.

6. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 15.4.2019 uviedol, že výšku primeraného finančného
zadosťučineniapovažujezaadekvátnuvovzťahukohrozeniuprávžalobcu.Tútoodvodzujeodhroziacej
ujmy, teda od výšky odplaty, ktorú žalovaný od žalobcu požadovať, hoci na ňu nemal nárok. Vzhľadom

na to, že žalobca preplatil úver a žalovaný odmietol vydať tento preplatok, ujma na majetkových právach
žalobcu spočívala aj v nemožnosti disponovania s týmito finančnými prostriedkami, hoci žalovanému
nepatrili.

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.9.2019 uviedol, že pokiaľ ide o diskomfort, tento nebol spôsobený iba

prebiehajúcimi súdnymi konaniami, ale aj samotnou skutočnosťou, že žalovaný disponoval finančnými
prostriedkami žalobcu, čo sa nepochybne prejavilo na životnej úrovni žalobcu, keďže bol nezákonne
ukrátený o nemalú čiastku finančných prostriedkov.

8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktorého sa strany nezúčastnili. Žalobca aj žalovaný

svoju neprítomnosť ospravedlnili. Súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v
neprítomnosti strán.

9. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením so žalobou, č. l. 2 - 3, rozsudkom
Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Csp/268/2017 zo dňa 14.3.2018 č. l. 5 - 9, rozsudkom Krajského súdu

v Prešove č. k. 17Co/104/2018-114 zo dňa 6.11.2018 č. l. 10 - 14, vyjadrením žalovaného č. l. 32 - 35,
oznámením žalovaného č. l. 51, podaním žalobcu č. l. 64 - 66, a ďalšími listinnými dôkazmi tvoriacimi
spisový materiál zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 19.5.2014 Zmluvu o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“). Na základe zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške
1.350 eur so splatnosťou úveru 48 splátok s výškou mesačnej splátky 77,05 eur. Okresný súd Poprad
rozsudkom sp. zn. 17Csp/268/2017 zo dňa 14.3.2018 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.641,29 eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že zmluva o revolvingovom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c), f) a h) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je tak potrebné považovať úver za
bezúročný a bez poplatkov. Žalobca zaplatil žalovanému sumu 2.773,78 eur a úver bol poskytnutý vo
výške 1.132,49 eur, rozdiel tak predstavuje sumu 1.641,29 eur. Taktiež poukázal na výšku úrokovej
sadzby v rozpore s dobrými mravmi a neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v bode 8.1 zmluvy o
revolvingovomúvere.PredmetnýrozsudokOkresnéhosúduPopradbolpotvrdenýrozsudkomKrajského

súdu v Prešove č. k. 17Co/104/2018-114 zo dňa 6.11.2018.

11. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

13. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.14. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 12 OZ, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej

závisí.

19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisovvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“), každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite,

uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a
ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru, dohľadu a kontroly (ďalej
len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

20.Podľa§3ods.3zákonač.250/2007Z.z.,každýspotrebiteľmáprávonaochranupredneprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

21. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho

konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané

finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

22. Súd na základe zisteného skutkového stavu veci a citovaných právnych ustanovení má za to,
že žaloba je čo do základu dôvodná. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným je bezpochyby vzťahom

spotrebiteľským, a to aj napriek tomu, že ide o zmluvu o úvere, ktorá sa riadi režimom Obchodného
zákonníka. Niet žiadnych pochybností o tom, že predmetom konania bol nárok zo zmluvy, ktorá na
základe vyššie uvedeného, zodpovedá definícií spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľom je v súlade s
európskou aj vnútroštátnou súkromnoprávnou aj verejnoprávnou úpravou osoba, ktorá v zmluvnom
vzťahu, do ktorého vstupuje so subjektom vykonávajúcim obchodnú činnosť, nejedná v rámci svojej

podnikateľskej činnosti alebo v rámci výkonu svojho povolania. Kritériom pre posúdenie zmluvnej strany
akospotrebiteľajejednakoznačenietejtostranyvzmluve,akoajsamotnýpredmetzáväzkovéhovzťahu.
V konkrétnom prípade žalovaný poskytol úver vykonávajúc svoju podnikateľskú činnosť a zároveň
žalobca ako dlžník, z poskytnutých úverových prostriedkov financoval svoje osobné potreby. Zmluva,
ktorá bola uzavretá, je preto zmluvou spotrebiteľskou. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy,

z ktorej nárok je predmetom tohto sporu, znamená, že na právny vzťah založený zmluvou je potrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia
iných právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa.23. Z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. vyplýva, že spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Obdobne upravuje právo spotrebiteľa
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami aj § 53 OZ. V rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn.

17Csp/268/2017 zo dňa 14.3.2018 súd konštatoval porušenie práv žalobcu ako spotrebiteľa a preto
zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.641,29 eur s príslušenstvom.
V súlade s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. tak vzniklo žalobcovi ako spotrebiteľovi, ktorý na súde
úspešne uplatnil porušenie práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve,
ktoré je upravené tak v zákone č. 250/2007 Z. z. ako aj v osobitnom predpise (Občianskom zákonníku),

právo na finančné zadosťučinenie voči žalovanému, ktorý porušenie práva žalobcu dopustil.

24. Z rozsudku sp. zn. 17Csp/268/2017 zo dňa 14.3.2018 jednoznačne vyplýva, že boli porušené
práva žalobcu ako spotrebiteľa tým, že žalovaný ako dodávateľ uzatvoril so žalobcom zmluvu o
revolvingovom úvere, ktorá neobsahovala zákonom stanovené náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho bol úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak

žalovanému uhradil viac, ako bol povinný. Ďalej súd v odôvodnení rozsudku konštatoval neprimerane
vysokú úrokovú sadzbu 80,96 %, ktorú považoval za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Na
záver konštatoval, že Dohoda o poskytnutí služieb upravená v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. S ohľadom na uvedené, súd v rozsudku sp. zn. 17Csp/268/2017
konštatoval porušenie ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

25. Žalobca v žalobe žiadal priznať ako primerané finančné zadosťučinenie sumu 700,00 eur. Túto sumu
považoval za primeranú vzhľadom na to, že žalobca musel absolvovať súdne konania a taktiež na to,
že žalovaný neoprávnene disponoval finančnými prostriedkami žalobcu, čo sa prejavilo aj na životnej
úrovni žalobcu.

26. Súd v otázke výšky primeraného finančného zadosťučinenia zastáva názor, že túto nie je možné
paušalizovať tak, aby vo všetkých prípadoch, kedy voči žalovanému boli žalobcovia úspešní, bola
priznaná aj rovnaká suma finančného zadosťučinenia.

27. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie vyplýva žalobcovi priamo zo zákona. Výšku však musí
žalobca preukazovať sám. Žalobca je v tomto smere povinný preukázať, v čom mu bol spôsobený
diskomfort. Tu mu nie je možné priznať právo v určitej výške bez preukázania jeho výšky, alebo aspoň
označenia dôkazov preukazujúcich jeho výšku.

28. Súd zohľadnil pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia najmä to, za akých
okolností došlo k porušeniu práva žalobcu. Žalobca s cieľom domôcť sa vydania bezdôvodného
obohatenia si musel tento nárok voči žalovanému uplatniť súdnou cestou, čo predstavuje určitý
diskomfort.

29. Je všeobecne známe, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti uvedené v
§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských, inak sa považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú v zmysle § 11
zákona o spotrebiteľských úveroch a spotrebiteľ sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.
Taktiež je všeobecne známe, že neprimeraná výška úrokovej sadzby sa považuje v rozpore s dobrými
mravmi ako aj to, že dohoda o poskytnutí služieb upravená v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere

uzavretá pri spotrebiteľských úveroch je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko je spotrebiteľ
nútený podrobiť sa tejto zmluvnej podmienky, ak chce získať úver. Týka sa to aj sporov, v ktorých ako
strana vystupoval žalovaný. Žalovaný mal k dispozícii tieto rozhodnutia a aj napriek tomu uzatváral
zmluvy o úvere, ktoré neobsahovali zákonom stanovené náležitosti, obsahovali neprimerane vysokú
úrokovú sadzbu a neprijateľnú zmluvnú podmienku v bode 8.1 zmluvy, vediac o riziku vzniku sporu o

vydanie bezdôvodného obohatenia.

30.Nadruhejstranevšakajžalobcavzhľadomnaširokomedializovanúosvetuvoblastispotrebiteľských
práv a s poukazom na možnosť bezplatne sa poradiť o svojich spotrebiteľských právach pred
uzatváraním zmluvy so žalovaným, prípadne aj počas jeho trvania svoje práva nestrážil natoľko bdelo,

aby sa vyhol prípadnému nekalému konaniu zo strany žalovaného. Taktiež žalobca nepreukázal, aký
dopad malo zadržiavanie bezdôvodného obohatenia žalovaným na jeho sociálnu situáciu ako aj situáciu
v rodine.31. Preto súd považoval za primerané finančné zadosťučinenie primerané v rozsahu 100,00 eur. Na
jednej strane je to určitá forma prevencie voči žalovanému nepoužívať tieto nekalé obchodné praktiky,
ale na druhej strane nejde o sumu, kde by hrozilo nebezpečenstvo neprípustného obohacovania sa

žalobcu a zneužívania tohto prostriedku ochrany spotrebiteľa. Preto priznanie sumy vo výške 100,00
eur žalobcovi je primeraným finančným zadosťučinením za znášanie stavu svojej právnej neistoty až do
právoplatnosti rozsudkom sp. zn. 17Csp/268/2017.

32.Podľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),onárokunanáhradutrovkonania

rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. V súlade s citovanými ustanoveniami súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zásadu úspechu treba uplatniť aj na konanie, v ktorých výška

plnenia závisí od úvahy súdu. V takomto prípade však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu
bolapriznanáaspoňčasťžalobouuplatnenéhonároku.Nemožnohozaťažiťprocesnouzodpovednosťou
za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu. Základnou otázkou pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania je skutočnosť, že bolo zasiahnuté do žalobcovho práva, teda že v danom prípade
mu bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie. Možno teda konštatovať, že žalobca bol v spore

úspešný v celom rozsahu pokiaľ ide o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde

v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú

vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo kvadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.