Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 25, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224579
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2115224579.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu

JUDr. Bibiány Ťažiarovej a JUDr. Daši Kontríkovej v spore žalobkyne: SPP - distribúcia, a.s., Mlynské
nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35910739, zastúpenej splnomocnenkyňou: SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36862711, proti žalovanej: D. U., rod. D., nar. XX. C.
XXXX, trvalo bytom U. F. H., ul. M. U. XXXX/X, o zaplatenie 1.893,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 23. októbra 2019 č. k. 16C/455/2015-440, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúcej žalobu, v časti náhrady
trov konania strán a štátu (II., III. a IV. výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má proti žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Trnava, č. k.
16C/455/2015-22 zo dňa 20.11.2015, v plnom rozsahu; II. žalobu zamietol; III. žalovanému (poznámka
odvolacieho súdu - pôvodnému žalovanému: D. U., nar. XX. E. XXXX, naposledy bytom U. F. H., F. U.
XXXX/X, zomrel XX.X.XXXX v Q.) priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%; IV. štátu priznal voči
žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. čl. 15 ods. 1 a 2, § 209 ods. 1 a 2, § 265 ods. 1, § 266 ods.

1 a 3 CSP (zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov); §
52 ods. 4, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 488, § 489, § 494 O.z. (zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov); § 2 písm. c/ body 3, 4, 5, 6, 9, 11, 12, 18, 19, 20 a 22, § 3
písm. c/ body 4, 5, 9, 10, 11, 12 a 14, § 82 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 až 4 ZoE (zákona č. 251/2012 Z.
z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov); § 15 ods. 6
písm. d/ zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 17 ods. 3
a 6 ZoZT (zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov).
Vecne dôvodil, že žalobou z 25.9.2015, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 5.10.2015, sa
žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 1.893,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne
zo sumy 1.893,64 eur od 25.6.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že
na odbernom mieste žalovaného (D. U.) v období od 19.6.2013 do 27.3.2014 dochádzalo k odberu
zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktorý
odber je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE považovaný za neoprávnený. Porušenie zabezpečenia proti

neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým posudkom. Žalobkyňa vyčíslila škodu
v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z. vo výške 1.893,64 eur a vystavila
faktúru č. 9000180865 z 10.6.2014, splatnú dňa 24.6.2014, ktorú žalovaný nezaplatil.Súd prvej inštancie vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom č. k. 16C/455/2015-22 z 20.11.2015,
proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote vecne odôvodnený odpor, preto súd vo
výroku I. tohto rozsudku platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu.

Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že má za to, že z jeho strany nikdy nedošlo
k neoprávnenému odberu plynu, pričom žalobkyňa nie je oprávnená od neho žiadať náhradu škody,
ktorá jej reálne nikdy nevznikla. Nebol mu známy žiadny neoprávnený odber plynu prostredníctvom
plynomeru, nebol si vedomý žiadneho poškodenia meradla plynu ani zabezpečovacieho zariadenia,
pričom ani nedisponuje technickými ani odbornými znalosťami, ktoré by mu umožňovali akúkoľvek

manipuláciu so zariadením. Ani nezaznamenal poškodenie ochrannej skrinky, meradla zemného plynu
alebo zabezpečovacieho zariadenia. Domnieva sa, že meradlo plynu meralo hodnoty odobratého
zemného plynu správne, žalobkyňa sa touto skutočnosťou mala zaoberať a preukázateľne dokázať
nefunkčnosť tohto meradla a nielen poškodenie zabezpečovacieho zariadenia. V opačnom prípade je
dôvodné sa domnievať, že meradlo meralo správne, a teda k žiadnemu pochybeniu alebo nepresnosti
pri určení množstva spotrebovaného plynu nemohlo dôjsť. Nárok na náhradu škody je nedôvodný a

neoprávnený, nakoľko neboli splnené materiálne a formálne podmienky vzniku nároku na náhradu
škody. Podľa žalovaného nebolo preukázané, že meracie zariadenie nemeria hodnoty správne a že
žalobkyni vznikla škoda. Podmienkou vzniku nároku na náhradu škody je nespochybniteľné preukázanie
porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím
(porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda musí byť skutočná

a musí byť bez pochybností spôsobená práve porušením právnej povinnosti (nepostačuje existencia
len domnelej škody). Preukázanie poškodenia plomby nie je dôkazom o tom, či reálne došlo k
neoprávnenému odberu, a teda k vzniku škody. Na výpočet škody žalobkyňa aplikovala vykonávací
predpis, avšak podľa § 82 ods. 4 ZoE mala byť údajná škoda, ktorej vznik žalobkyňa žiadnym
spôsobom nepreukázala, určená pomocou typového diagramu dodávky. Náklady spojené so zisťovaním

a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu síce žalobkyňa v rámci vyúčtovania škody
vyčíslila, avšak žiadnym spôsobom nepreukázala. Navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Súdprvejinštancie rozsudkomč.k.16C/455/2015-267z26.1.2017uložilžalovanémupovinnosťzaplatiť
žalobkyni sumu 1.893,64 eur s 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.893,64 eur od 25.6.2014
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súčasne súd žalobkyni priznal plnú

náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal odvolací súd, aby
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta a žalovaný má voči žalobkyni nárok na
náhradu trov konania vo výške 100 %.
Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 10Co/263/2017-329, 10Co/160/2018 zo dňa 7.1.2019, vo výroku
I. uznesenia napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, vo výroku II. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že povinnosťou súdu prvej
inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým viazaný, opätovne vec
prejednať, v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie (teraz už výlučne podľa príslušných ustanovení
CSP o vykonávaní dôkazov), výsledky celého konania zhodnotiť a až potom o veci rozhodnúť, pričom je

potrebné náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu a nové
rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2, ods. 3 CSP odôvodniť. V novom konečnom rozhodnutí
rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov konania vrátane nároku na náhradu trov -
výdavkov štátu.
Súd prvej inštancie bol po doplnení dokazovania názoru, že v prejednávanej veci sa nejedná o

spotrebiteľský spor, keď žalobkyňou uplatnený nárok nemá základ v spotrebiteľskej zmluve. Ide o nárok
na náhradu škody vzniknutú v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom plynu, preto žalovaný v
konaní nemá postavenie spotrebiteľa.
Žalobkyňa je distribútor zemného plynu, a teda je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn.
Uvedené potrubia predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia

zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete.
Na zabezpečenie riadneho fungovania siete musí žalobkyňa do siete plyn dodávať, tento predáva
dodávateľom, ktorí následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom. Pre určenie
množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak zanikla platnosť
overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené

meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktoré
vykazuje takéto meradlo, teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ, pretože dodávatelia
platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené meradlom
s platným overením. Ak meradlo nemá platné overenie, nejedná sa o plyn, ktorý patrí konkrétnemudodávateľovi. Nakoľko žalobkyňa mala za to, že zanikla platnosť overenia meradla, z tohto dôvodu
žalobkyňa distribuovala (dopravila) jeho odberateľovi 0 m3 zemného plynu a dodávateľ žalobkyni z tohto
dôvodu zaplatil sumu 0 Eur. Plyn patriaci žalobkyni sa zo siete teda odoberá v tých prípadoch, v ktorých

konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Keďže plyn
bol v rozhodnom období žalovanému skutočne dodaný, čo nebolo v konaní sporné, a zároveň za toto
obdobie za odber plynu nezaplatil svojmu dodávateľovi (ZSE Energia, a. s.), nakoľko mu boli preddavky
vrátené ako preplatok, súd prvej inštancie uzavrel, že škoda (ak vznikla) vznikla práve žalobkyni. Aktívna
legitimácia žalobkyne (prevádzkovateľa distribučnej siete) by bola potom daná v zmysle § 82 ods. 2

ZoE, kde je žalobkyňa uvedená ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v
prípade neoprávneného odberu.
S prihliadnutím na vykonané dokazovanie mal však súd predovšetkým za to, že v konaní nie je možné
považovať za preukázané tvrdenie žalobkyne, že by na odbernom mieste žalovaného došlo k porušeniu
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, od ktorej skutočnosti odvodzovala žalobkyňa svoj nárok
na náhradu škody voči žalovanému. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila znalecký posudok znalca z

odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia. Súčasťou znaleckého posudku nebola doložka v zmysle
§209ods.2CSP(asíce,žesijeznalecvedomýnásledkovvedomenepravdivéhoznaleckéhoposudku),
preto nebolo možné pri vykonávaní tohto dôkazu postupovať akoby išlo o znalecký posudok súdom
ustanoveného znalca. Znalec bol preto vypočutý na pojednávaní len ako svedok a zároveň závery
znaleckého posudku je možné podrobiť hodnoteniu z hľadiska ich správnosti. Ak by znalecký posudok

boldoplnenýodoložkuvzmysle§209ods.2CSP,odbornézáverybynepodliehalihodnoteniuzhľadiska
ich správnosti, ale súd by mohol hodnotiť len presvedčivosť posudku, a to pokiaľ ide o jeho úplnosť
vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými
vykonanými dôkazmi. Znamená to, že súkromný znalecký posudok neopatrený doložkou v súlade s §
209 ods. 2 CSP podlieha prísnejšiemu hodnoteniu, a to nielen pokiaľ ide o jeho presvedčivosť, logickosť,

ale aj pokiaľ ide o správnosť odborných záverov. Z uvedeného vyplýva, že v prípade absencie doložky
je možné vykonať dokazovanie znaleckým posudkom predloženým stranou sporu iba ako listinou. Nad
rámec súd uviedol, že opatrenie znaleckého posudku uvedenou doložkou je možné aj dodatočne, a to
ako dodatok k znaleckému posudku.
Zákonom predpísané náležitosti písomne vyhotoveného znaleckého posudku upravuje § 17 ZoZT,

ktorý v odseku 6 požaduje, aby znalec v časti „posudok“ uviedol opis predmetu znaleckého skúmania
a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, aby tiež uviedol postup, na ktorého
základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh.
Zároveň zákon požaduje, aby celková skladba znaleckého posudku umožňovala preskúmať jeho obsah
a overiť odôvodnenosť postupov. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na plombe plynomera došlo k

odstráneniu jedného zaisťovacieho prvku plomby, avšak sporné bolo kedy k tomuto poškodeniu prišlo.
V znaleckom posudku predloženom znalcom sa v rámci opisu postupu znalca pri znaleckej činnosti
uvádza, že z plynomeru znalec demontoval plastovú plombu číselníka, pričom zistil, že plombu bolo
možné demontovať pri použití pomerne malej sily. Ďalej znalec uvádza, že optickým skúmaním povrchu
plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby, čo umožňuje jej demontáž

pri použití pomerne malej sily. S poukazom na to, že v prejednávanej veci malo dôjsť k poškodeniu
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii práve a len odstránením jedného zaisťovacieho prvku
(nie výmenou plomby za novú označenú falošnou raznicou) považuje súd takýto opis postupu za
nedostatočný, aby bolo možné urobiť záver o preskúmateľnosti znaleckého posudku a prihliadať
na jeho záver ako na nepochybný. Z uvedeného opisu totiž nie je zrejmé, akú konkrétnu silu bolo

potrebné použiť pri demontáži plomby, táto sila nie je kvantifikovaná, znalec neurobil ani obrazovo-
zvukový záznam, aby bolo možné preskúmať, o akú „pomerne malú silu“ sa jednalo. Vysvetlenie
znalca ako svedka na pojednávaní (že pri demontáži predtým nepoškodenej plomby dochádza k
zvukovému efektu, že pri demontáži plomby, kus ktorý chýba, zostáva v plynomeri a keby to odtrhol
on, musel by ho tam vidieť, pričom vylúčil, že by mu tento kúsok mohol vypadnúť pri stole, kde

robí) súd nepovažoval za postačujúce a nemôže konvalidovať vadu znaleckého posudku, a síce
nepreskúmateľnosť postupu znalca, keď nič z toho, čo svedok uviedol na pojednávaní, prípadne
žalobkyňa vo vyjadreniach, v znaleckom posudku nebolo výslovne zaznamenané. Znalcovi nič nebránilo
použiť pri vyberaní plomby silomer (pružinový alebo digitálny) a odmerať silu potrebnú pri vytiahnutí
plomby a túto zdokumentovať. Prípadne bolo možné vyhotoviť obrazovo-zvukový záznam, na ktorom

by bolo zachytené vyťahovanie plomby, ktoré podľa znalca býva spojené so zvukom v závislosti od
toho, či je zarážka alebo zarážky poškodené alebo nie. Iba tak by v prípade spochybnenia priebehu
znaleckého dokazovania bolo možné v tomto konaní preskúmať, či znalcom zdokumentovaná sila
(ak by bola zdokumentovaná) zodpovedala absencii jedného zaisťovacieho prvku na plombe a urobiťjednoznačný záver, že zaisťovací prvok v čase znaleckého skúmania chýbal, a že nedošlo k jeho
poškodeniu počas znaleckého skúmania. Ak sila potrebná na vytiahnutie plomby, prípadne sprievodný
zvuk pri vyťahovaní plomby zdokumentované neboli, nie je možné považovať znalecký posudok za

preskúmateľný, nakoľko opis priebehu znaleckého skúmania neumožňuje preskúmať jeho obsah a
overiť odôvodnenosť postupov. V takom prípade nie je možné vylúčiť, že k poškodeniu zaisťovacieho
prvku došlo až v priebehu znaleckého skúmania. Súd poukázal na skutočnosť, že ak záver znaleckého
posudku znie, že došlo k poškodeniu jedného zaisťovacieho prvku plomby, vyžaduje sa, aby spôsob,
akým znalec k takémuto záveru prišiel, bol preskúmateľný priamo zo znaleckého posudku, teda aby

znalec riadne zdokumentoval porušovanie zabezpečovacieho zariadenia - plomby. Ešte naliehavejšia
je takáto požiadavka v prípade, ak zadávateľom znaleckého posudku nebol súd, ale jedna zo strán
sporu(ktorejjevýsledokznaleckéhodokazovanianaprospech)azároveňdruhástrananemalamožnosť
sa zúčastniť pri znaleckom dokazovaní, a tiež v prípade, že ak účel znaleckého posudku je uvedené
„potvrdenie“ neoprávneného odberu, ktoré sugestívne ladenie otázky môže vzbudzovať pochybnosti o
objektívnosti znaleckého posudku. V súčasnosti už nie je možné zistiť, a to ani znaleckým skúmaním,

kedy došlo k poškodeniu zaisťovacieho prvku. Pri takomto nedostatku znaleckého posudku, keď záver
znaleckého posudku (že na plombe bol odstránený jeden zaisťovací prvok plomby, na ktorú skutočnosť
mal prísť znalec pri znaleckom skúmaní) nie je jednoznačne preskúmateľný, resp. nie je možné ho
považovať za hodnoverný pre nepreskúmateľnosť postupu znalca, nie je možné na znalecký posudok
ako na dôkaz prihliadať a z neho vychádzať. Podporne súd poukazuje na rozsudok NS ČR, sp. zn. 30

Cdo 3614/2009 zo dňa 21. 12. 2010, podľa ktorého „závery znaleckého posudku nemožno bez ďalšieho
preberať, ale je treba v prípade potreby ich overovať i inými dôkazmi, a to najmä vtedy, ak môžu byť
pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku“.
Súd upozornil, že znalec nezistil, že by došlo k falšovaniu plomby, nakoľko uzavrel, že sporný
odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého

nástroja. Znamená to teda, že plomba pri číselníku meradla nebola vymenená, išlo o pôvodnú
plombu. Zasiahnutie do číselníka meradla sa môže vykonať spôsobom, že sa odstráni plomba na
kryte číselníka, po čom je možné kryt číselníka odstrániť a na číselníku je možné pretočiť jednotlivé
číslice, pričom následne bude plynomer zaznamenávať spotrebu bez toho, aby bolo možné akýmkoľvek
spôsobom zistiť, o koľko m3 bol číselník stočený. Ak však nedošlo k nahradeniu plomby novou (keďže

odtlačok raznice bol v poriadku), nie je zrejmé, akým spôsobom by mohlo dôjsť k opakovanému
vyberaniu a vkladaniu plomby (za účelom zasahovania do číselníka meradla), nakoľko znalec v posudku
nekonštatoval, že by boli okraje plomby poškodené a niesli známky napr. vypačovania. Ak znalec
uviedol, že si myslí, že uvedené by bolo možné za pomoci nejakého zariadenia, ktoré by bolo schopné
vytiahnuť vzduch a vytiahnuť plombu, ale on to neskúšal, súd poukazuje na to, že svedok je znalcom

v odbore kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, ktorého predmetom skúmania je vznik, vyhľadávanie,
zaisťovanie a skúmanie stôp nástrojov s cieľom zistenia spôsobu ich použitia, mechanizmu pôsobenia
a ich identifikácie, a to v procese objasňovania kriminalisticky relevantnej udalosti, z čoho vyplýva, že
nie je kompetentný sa vyjadrovať k možným spôsobom vyberania plomby, ale len k prípadným stopám
nástrojov pri ich použití. Okrem toho, zo žalobkyňou uvádzaného zoznamu zaisteného falšovateľského

náčinia ani nevyplýva, že by zahŕňal prístroj umožňujúci vytiahnutie plomby napr. podtlakom.
Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyni sa v konaní nepodarilo preukázať ani vznik škody,
pričom ani prípadné preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle
a preukázanie odberu plynu takýmto meradlom nepostačuje na úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody, pretože žalobkyňa je tiež povinná preukázať, že jej skutočne vznikla škoda, keď samotný

vznik škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky. Dal do pozornosti rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/291/2014 z 25.8.2015, v ktorom odvolací súd uvádza, že
„odberateľovi (žalovanému) vznikne povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi prepravnej siete (žalobcovi)
skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla - teda základným predpokladom vzniku nároku je existencia
skutočne vzniknutej škody. ... Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že predpokladom (úspešného)

uplatnenia nároku na náhradu škody je, v tomto prípade neoprávneného odberu plynu, len preukázanie
skutočnosti, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a že takýmto
meradlom dochádzalo k odberu plynu. Odvolací súd zastáva názor, že citované ustanovenia zákona
nezbavujú žalobcu povinnosti preukázať, že mu vznikla skutočná škoda (v zmysle vyššie uvedeného).
Samotný vznik škody tiež nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky, keď odsek 3 citovaného

ustanovenia je možné aplikovať iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov. Predtým, ako k takémuto výpočtu dôjde, je však nevyhnutné mať
vznik skutočnej škody preukázaný“.V súvislosti s predloženým výpisom zo zoznamov zaistených v trestnom konaní súd uviedol, že v
uvedenomtrestnomkonanínešlooneoprávnenýodberplynu,aleoneoprávnenýodberelektriny.Nebolo
preukázané, za akým účelom boli záznamy robené, žiadna osoba v súvislosti s týmito zoznamami

a neoprávneným odberom plynu nie je trestne stíhaná. Nie je preto možné uzavrieť, že nepochybne
ide o zoznam plynomerov, na ktorých bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
pretože nebolo preukázané, že by boli uvedené zoznamy použité ako dôkaz v trestnom konaní
týkajúcom sa neoprávneného odberu plynu. Nebolo preukázané žiadnym právoplatným rozhodnutím
súdu vydaným v trestnom konaní, že by sa organizovaná skupina venovala stáčaniu plynomerov.

Žalobkyňa nepreukázala, že by v minulosti už bol na odbernom mieste zistený neoprávnený odber plynu.
Pokiaľ ide o výšku škody preukazovanú vyhláškou, keďže neboli preukázané predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu, bolo by nehospodárne vykonávať dokazovanie ohľadom výšky škody.
Súd prvej inštancie poukázal i na to, že aj v prípade, ak by bol preukázaný bez pochybností neoprávnený
odber plynu, žalobkyňa má v zmysle ust. § 82 ods. 3 ZoE povinnosť v prvom rade vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a až keď to nie je možné, má

použiť spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý stanovuje vyhláška,
prípadne i typový diagram dodávky. Žalobkyňa sa ani nepokúsila vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. V prípade výšky žalobkyňou uplatňovanej škody
v zmysle vyhlášky súd poukázal na skutočnosť, že vyčíslenie škody v zmysle uvedenej vyhlášky
pôsobí ako sankcia za neoprávnený odber, a nie ako náhrada škody plniaca funkciu kompenzačnú a

preventívnu, keď za obdobie tvrdeného neoprávneného odberu od 19.6.2013 do 27.3.2014 to mala
byť spotreba vo výške 4.670,40 m3 (viď výpočet škody na č. l. 5 - 6), pričom takéto vyčíslenie
škodyniekoľkonásobneprekračujereálnuspotrebužalovaného,resp.akéhokoľvekbežnéhoodberateľa.
Kým spotreba plynu žalovaným za obdobie od 19.6. 2012 do 18.6.2013 bola vo výške 1.750 m3
(viď vyúčtovacia faktúra na č. l. 81), za obdobie tvrdeného neoprávneného odberu od 19.6.2013 do

27.3.2014 to mala byť spotreba vo výške 4.670,40 m3 (viď výpočet škody na č. l. 5 - 6), čo je viac
ako dva a pol násobok. Súd dal do pozornosti nález Ústavného súdu ČR z 11. 8.2015 sp. zn. I. ÚS
668/15, týkajúci sa neoprávneného odberu elektrickej energie, s ktorého závermi sa súd prvej inštancie
stotožnil. Ústavný súd v odôvodnení poukázal na uznesenie, sp. zn. Pl. ÚS 29/13 z 1.4.2014, v ktorom
uviedol, že súdy v odôvodnených prípadoch nemusia nutne paušálne akceptovať spôsob výpočtu na

základe vyhlášky. Napríklad pokiaľ súd dospeje k záveru, že v danom prípade by bol taký postup
v rozpore so zákonom, a to napríklad z dôvodu, že by taký výpočet náhrady škody nezaisťoval iba
naplnenie kompenzačného princípu, ale by ním malo dôjsť v rozpore so zákonným zmocnením k akejsi
nadkompenzácii poškodeného či k určitej forme sankcie neoprávneného odberateľa, je všeobecný súd
povinný v danom prípade vykonávajúci právny predpis neaplikovať alebo ho aplikovať len sčasti a

vo zvyšku postupovať podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy, prípadne obsah vykonávajúceho
právneho predpisu, za účelom určenia skutočnej škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny,
podľa kritérií všeobecnej občianskoprávnej úpravy, náležite modifikovať. Podporne súd poukázal aj
na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/291/2014 z 25.8.2015, v ktorom odvolací súd
poukázal na vyššie uvedený nález a uvádza, že „z odôvodnenia nálezu možno analogicky aplikovať

na prejednávanú vec závery, že súd prvého stupňa správne neakceptoval paušálny spôsob výpočtu
na základe vyhlášky, keď taký postup by bol v rozpore so zákonom, a to z dôvodu, že taký výpočet
náhrady škody by nezaisťoval len kompenzačný princíp, ale by ním došlo v rozpore so zákonom k akejsi
nadkompenzácii poškodeného či k určitej forme sankcií neoprávneného odberateľa (viď i nález ÚS ČR
sp. zn. Pl. ÚS 29/13 z 1.4.2014). I v danej veci možno konštatovať, že výška fiktívnej škody vypočítaná

podľa právnych predpisov sa vychyľuje zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom žalobkyne
ako dodávateľa plynu na náhrade skutočnej škody a zásahom do majetkových práv neoprávneného
odberateľa, nakoľko je v neprospech neoprávneného odberateľa, že i napriek veľkej váhe sledovaného
legitímneho cieľa dodávateľa (ochrana jeho práv a všeobecný verejný záujem) ide o neprimeraný zásah
do majetkových práv žalovaného. Pri posudzovaní tejto spravodlivej rovnováhy je nutné vychádzať z

toho, že občianskoprávny inštitút náhrady škody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a výška škody
nemôže byť sankciou za neoprávnený odber“.
Nakoľko súd nemal preukázaný nárok žalobkyne na náhradu škody spôsobenej neoprávneným
odberom, nebolo dôvodné zaoberať sa námietkou premlčania vznesenou žalovaným, nakoľko súd mal
za to, že tu nie je právo, ktoré by sa mohlo premlčať.

Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Vyššie uvedené
zistenia viedli súd k záveru, že v konaní nebolo žalobkyňou jednoznačne a bez pochýb preukázané, že
došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii a k neoprávnenému odberuzemného plynu (protiprávny úkon) a ku vzniku škody a v akej výške. Napriek tomu, že v danom prípade
nároku na náhradu škody nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť
odberateľa plynu, mal súd za to, že žalobkyňa nepreukázala predpoklady objektívnej zodpovednosti,

keď neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii, ani toho, že jej vznikla škoda, z čoho súd vyvodil ten právny záver, že žaloba je v celom
rozsahunedôvodná,apretojuvcelomrozsahuvovýrokuII.rozsudkuzamietol.Poukázalnaskutočnosť,
že hoci žalobkyňa má za to, že vie, koho zavinením jej mala vzniknúť škoda (konaním osoby V. B., resp.
členov organizovanej skupiny), zvolila cestu domáhania sa náhrady škody voči odberateľovi, hoci podľa

názoru súdu subjektívna zodpovednosť za spôsobenú škodu prípadného páchateľa trestného činu má
prednosť pred zodpovednosťou objektívnou.
Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobkyňou, a síce dopyt na orgány činné v trestnom konaní, či
fotokópia zo zoznamu skutočne pochádza zo zoznamu zaisteného v trestnom konaní, nakoľko žalovaný
toto nesporoval. Rovnako súd nevykonal ani návrh žalovaného na vykonanie dôkazu, a to dopyt
na Úrad hraničnej a cudzineckej polície za účelom vyžiadania informácie o tom, kedy a na základe

akého právneho titulu bol žalobkyni predmetný zoznam poskytnutý, ktorým chcel žalovaný preukázať
porušenie povinnosti žalobkyne spočívajúcej v neprimeranom vykonávaní kontrol odberných miest,
čím nepredchádzala vzniku ďalších škôd, nakoľko v konaní nebol preukázaný vznik škody a nebolo
potrebné, aby sa týmto súd zaoberal. Ďalej súd nedoplnil dokazovanie výsluchom žalobkyne, nakoľko
uvedené dokazovanie by neviedlo k inému rozhodnutiu súdu, keďže neboli preukázané predpoklady

zodpovednosti za škodu, a išlo by o nehospodárne predlžovanie konania. Nevykonal dôkaz navrhnutý
žalovaným, a to demonštráciu demontáže plomby na modelovom plynomeri, nakoľko predvedenie
demontáže plomby by pre súd nemalo žiadnu výpovednú hodnotu. Z rovnakého dôvodu súd nevykonal
ani dopyt na Úrad hraničnej a cudzineckej polície za účelom zistenia, kedy a z akého titulu bol žalobkyni
poskytnutý tzv. zoznam. Rovnako súd nevykonal ani opätovný výsluch znalca v postavení svedka,

nakoľko tento dôkaz súd už vykonal, znalec zodpovedal na otázky súvisiace so znaleckým dokazovaním
a jeho hodnovernosťou a opätovné vykonanie tohto dôkazu súdom by bolo neúčelné, neefektívne a
nehospodárne.
Žalobkyni by nebolo možné priznať požadovanú istinu s príslušenstvom ani titulom bezdôvodného
obohatenia, pretože v danom prípade nešlo o žiadnu z foriem bezdôvodného obohatenia podľa §

451 ods. 2 O.z., resp. § 454 O.z., keď právnym dôvodom odoberania zemného plynu žalovaným z
prepravnej siete žalobkyne v rozhodnom období bola platná zmluva o dodávke zemného plynu, ktorú
mal žalovaný uzavretú so svojím dodávateľom - spoločnosťou SPP, a. s., a od 1.7.2013 so spoločnosťou
ZSE Energia, a. s. Pretože nešlo o neoprávnený odber zemného plynu, nebol postup žalobkyne, ktorým
oznámila dodávateľovi zemného plynu spotrebu žalovaného za rozhodnuté obdobie vo výške 0 m3

správny. K odobratiu zemného plynu žalovaným v tomto období totiž na základe uzavretej zmluvy
o dodávke zemného plynu dochádzalo z distribučnej kapacity jeho zmluvného dodávateľa a nie z
kapacity prevádzkovateľa prepravnej siete. Na strane žalovaného nemožno hovoriť o bezdôvodnom
obohatení vo vzťahu k žalobkyni, pretože skutočnosť, že žalovaný nakoniec svojmu dodávateľovi za
svoju skutočnú spotrebu zemného plynu v rozhodnom období nezaplatil, zavinila žalobkyňa oznámením

nesprávnych údajov, na základe ktorých dodávateľ žalovanému prijaté platby vrátil. Pretože v danom
prípade nešlo o neoprávnený odber zemného plynu, mohol by si dodávateľ, v prípade oznámenia
mu žalobkyňou správnej výšky spotreby zemného plynu žalovaným v rozhodnom období uplatniť voči
žalovanému zaplatenie ceny za spotrebovaný zemný plyn. V danom prípade však neboli žalobkyňou
preukázané podmienky pre priznanie jej čo i len časti žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia,

keď vzhľadom na pochybenie žalobkyne, sa na jej úkor neobohatil žalovaný, ale prípadne mohlo dôjsť
k obohateniu dodávateľa zemného plynu, ktorý tak mohol ušetriť svoju kapacitu, na úkor kapacity
prevádzkovateľa siete.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. čl. 3 ods. 1, čl. č ods. 2, § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1
a 2 CSP, čl. 20 ods. 1 veta prvá Zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“)

a plným úspechom žalovaného v konaní, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči
žalobkyni na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania.
Uznesením súdu prvej inštancie č. k. 16C/455/2015-161 z 29.9.2016, bolo svedkovi Ing. Petrovi Leškovi
priznanésvedočnévovýške21,20eur,ktorébolopoukázanézoštátnychrozpočtovýchprostriedkov,čím
v konaní vznikli trovy štátu, ktoré je potrebné nahradiť. Trovy štátu s účinnosťou do 30.6.2016 upravovalo

ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov
konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Občiansky súdny poriadok bol s
účinnosťou od 1.7.2016 zrušený s tým, že ho nahradil nový procesný poriadok, a to CSP, ktorý trovy
štátu neupravuje. Súd preto, rozhodujúc o trovách štátu, rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 CSP v spojení s§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď vo výroku IV. rozsudku priznal štátu náhradu trov konania voči
neúspešnej žalobkyni, a to podľa rozsahu jej neúspechu v konaní, t. j. v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania žalovaného (výrok III.), ako aj o výške náhrady trov konania štátu (výrok

IV.) bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho výrokov II. až IV. podala včas odvolanie žalobkyňa s
návrhom na jeho zrušenie v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Uviedla odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Citovala
body 81-83 odôvodnenia napadnutého rozsudku s tým, že takto zistený skutkový stav podľa názoru
žalobkyne neobstojí a to z nasledujúcich dôvodov: Súd prvej inštancie na jednej strane konštatuje, že
medzi stranami sporu nie je sporné poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií, napriek
tomu vo vzťahu k nároku žalobkyne, tento nárok zamietol z dôvodu, že súd nemal toto poškodenie
dostatočne preukázané, mal pochybnosti o momente poškodenia zabezpečenia plynového meradla,

pričom aj napriek svedeckej výpovedi znalca a bez akéhokoľvek relevantného dôkazného pričinenia
žalovaného v tejto otázke, súd bez ďalšieho svoje pochybnosti interpretoval v prospech žalovaného.
Podľa názoru žalobkyne v civilnom procese neexistuje zákonné ustanovenie resp. iná zásada, ktorá by
súdu umožňovala rozhodnúť v pochybnostiach v prospech žalovanej (pasívnej) strany sporu. Práve na
účel vyvrátenia pochybností slúži fáza dokazovania, v rámci ktorej však prvoinštančný súd nesprávne

zistil skutkový stav veci a to aj napriek tomu, že počas dokazovania znalec na pojednávaní dňa
30.6.2016 opísal proces akým došlo k preskúmaniu a následnému zisteniu poškodenia zabezpečenia
plynového meradla. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd mal pochybnosti v súvislosti
s termínom „použitie malej sily“, avšak znalec vo svojej výpovedi jasne a zrozumiteľne uviedol, že
termín malá sila použil preto, lebo na jednej z plômb chýbal zabezpečovací prvok a práve preto bolo

možné plombu demontovať použitím „pomerne malej sily“, nakoľko jej zabezpečenie bolo oslabené
(poškodené). Z uvedeného dôvodu, teda nie je na mieste meranie stupňa použitej sily, tak ako to
naznačil súd prvej inštancie. Uvedené poškodenie v podobe absentujúceho zabezpečenia plomby
je reálnym faktom vnímateľným v objektívnej realite a preto je potrebné z tohto faktu vychádzať,
najmä keď bolo potvrdené z odborného hľadiska, zatiaľ čo spochybňovanie odbornosti tohto zistenia

vychádza len z laického spochybňovania bez toho aby tieto pochybnosti mali oporu v inom odbornom
vyjadrení. Súčasne znalec absolútne jednoznačne vylúčil možnosť, že by zabezpečovací prvok plomby
mohol vypadnúť počas toho, ako mal plynové meradlo na znaleckom skúmaní. Tvrdenia opačného
charakteru bez toho, aby boli podložené nejakou odbornou alternatívou, je potrebné vnímať len ako
nepodložené špekulácie zo strany žalovaného. Z uvedeného dôvodu podľa žalobkyne nemôže bez

ďalšieho súd konštatovať, že k poškodeniu zabezpečenia plomby plynového meradla mohlo dôjsť aj
pri demontáži resp. znaleckom skúmaní, tobôž keď tomu nenasvedčuje absolútne žiadna objektívna
okolnosť. V súvislosti s demontážou samotnej plomby číselníka meradla, znalec tiež uviedol plomba,
ktorú ide „ľahko“ demontovať vydáva zvukový efekt, ktorý znalec v procesnom postavení svedka vnímal
svojimi zmyslami, čím je spoľahlivo zachovaný účel svedeckej výpovede, ktorá má slúžiť k spoľahlivému

objasneniu skutkového stavu veci. Konštatovanie súdu, že uvedené javy, (ktoré znalec ako svedok
vnímal a neskôr opísal) mali byť zdokumentované je len veľmi subjektívnym a žiadnym zákonným
predpokladomnepodporenýmtvrdením.Jednásalenonázorsúduakoprispieťkobjasneniuskutkového
stavu, pričom žalobkyňa k skutkovému stavu veci prispela tým, že zabezpečila jednak znalecký
posudok a tiež svedeckú výpoveď znalca, zatiaľ čo žalovaný okrem svojej vlastnej výpovede neprispel

k objasneniu skutkového stavu v zásade ničím. Nesprávnosť a akákoľvek rozumná, spravodlivá a
racionálna úvaha súdu pri zisťovaní skutkového stavu veci absentuje aj pri hodnotení vykonaných
dôkazov. Z odôvodnenia rozhodnutia totiž vôbec nevyplýva akým spôsobom hodnotil prvoinštančný
súd znalecký posudok vo vzájomnej súvislosti s chronologicky neskôr poskytnutou výpoveďou znalca.
Súd v tejto súvislosti len poznamenal, že znalcovi nič nebránilo aby všetky skutočnosti, ktoré uviedol

pred súdom zároveň v rámci vyhotovenia znaleckého posudku zdokumentoval. Avšak na audiovizuálne
alebozvukovézaznamenávanieznaleckéhoskúmaniazabezpečeniameradla(akotosúdprvejinštancie
predpokladal) nebol žiadny zákonný dôvod, t.j. znalcovi táto povinnosť nevyplýva explicitne zo žiadneho
právneho predpisu a teda s ohľadom na ústavnú tézu, podľa ktorej môže orgán štátnej správy (súd)
ukladať len povinnosti explicitne ustanovené zákonom, nie je žiadnym spôsobom oprávnené zo strany

súdu sankcionovať nepreskúmateľnosťou žalobkyňou predložený dôkaz. Je možné súhlasiť s tým, že
prípadné audiovizuálne či zvukové zaznamenanie znaleckého skúmania meradla by bolo ku prospechu
veci, avšak na toto nebol a doposiaľ nie je zákonný dôvod, pričom všetky súvisiace pochybnosti so
skúmaním plynového meradla boli zo strany znalca neskôr jeho osobnou výpoveďou objasnené, avšaksúd toto objasnenie zo strany znalca pri svojom konečnom rozhodovaní absolútne bagatelizoval resp.
takmer vôbec nebral v úvahu a to aj napriek tomu, že sa jednalo o svedeckú výpoveď, ktorá mala
charakterodbornéhovyjadreniaosoby(znalca),ktorýpopísaljednaksvojpostupakokusvojímzisteniam

dospel a tiež prezentoval určité skutkové varianty ako mohlo k poškodeniu zabezpečenia plomby dôjsť
a najmä k tomu v čom samotné poškodenie spočíva, a preto z uvedeného dôvodu nemožno súhlasiť
s názorom súdu prevej inštancie, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k poškodeniu
zabezpečenia plynového meradla resp. k momentu jeho poškodenia. Sama skutočnosť, že súd prvej
inštancie má pochybnosti o momente poškodenia zabezpečenia plynového meradla nemôže byť na

ťarchu žalobkyne a to najmä z dôvodu, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť na strane žalovaného
a teda skúmať moment poškodenia zabezpečenia plynového meradla nie je vôbec relevantné (čo je
stabilne judikované rozhodovacou praxou NS SR na ktorú nižšie poukazuje). Nad rámec uvedeného
konštatovala žalobkyňa určitú iracionalitu v hodnotení dôkazov smerujúcich k objasneniu skutkového
stavu veci. Na jednej strane súd konštatuje, že na znalecký posudok nahliada len ako na listinu z
dôvodu absencie doložky v zmysle CSP, a na strane druhej strane súd vytýka žalobkyni iné kvalitatívne

nedostatky znaleckého posudku (nezaznamenanie postupu), v dôsledku ktorých jej nárok súd zamietol.
Uvedené nemá podľa nej logický základ, kedy súd na jednej strane považuje znalecký posudok len za
listinu a na strane druhej súd opätovne vníma znalecký posudok v originálnom poňatí a vytýka mu iné
kvalitatívne nedostatky. Súd musí byť v hodnotení jednotný a nepoužívať rôzne hodnotiace metódy na
ten istý dôkaz. V prípade ak súd poňal znalecký posudok ako listinu, tak je právne konformné, že táto

listina bola neskôr na pojednávaní doplnená o svedeckú výpoveď znalca. V tomto prípade nie je na
mieste konštatovanie súdu, že v znaleckom posudku absentuje zdokumentovanie znaleckého skúmania
plynového meradla, keďže znalecký posudok nemá z dôvodu absencie doložky vyvolávať zamýšľané
účinky znaleckého posudku ale jedná sa len o listinu, ktorú je možné neskôr doplniť. V súvislosti s
logickou úvahou obsiahnutou v súdnom rozhodnutí poukázala na nálezy Ústavného súdu Slovenskej

republiky III. ÚS 307/2012, III. ÚS 11/2011, ÚS 146/08 s tým, že má za to, že hodnotenie dôkazov
týkajúcich sa skutkového stavu veci bolo zo strany súdu iracionálne a arbitrárne.
Vo vzťahu k rozhodnutiu ÚS 668/15 predloženého stranou žalovaného uviedla, že v prvom rade
je potrebné uvedomiť si, že rozhodnutie, ktoré predložil žalovaný je rozhodnutím súdnej autority
iného štátu a teda nevyvoláva na území Slovenskej republiky žiadne účinky a nie je pre žiadny

súd Slovenskej republiky smerodajné. Žalovaný argumentuje zahraničným rozhodnutím, ktoré sa týka
českého trhu s elektrickou energiou, v konaní, ktoré sa týka trhu so zemným plynom na trhu v
Slovenskej republike. Mala za to, že predloženie tohto rozhodnutia, žiadnym spôsobom nespochybnilo
nárok žalobkyne. V rámci Slovenskej republiky neexistuje žiadne podobné rozhodnutie, ktoré by
nejakým spôsobom spochybňovalo nárok žalobkyne, alebo by o súdom priznanom nároku vyvolávalo

pochybnosti. Poukázala na niektoré výrazné rozdiely na trhu s elektrickou energiou v Českej republike v
porovnaní s tunajším trhom s plynom. Z predmetného Nálezu Ústavného súdu Českej republiky vyplýva,
že v prípade elektrickej energie je veľmi jednoduché inštalovať elektrické spotrebiče s významnou
spotrebou a zároveň je tieto spotrebiče možné aj rýchlo odinštalovať. Neoprávnený odberateľ môže
pri zistení neoprávneného odberu tieto spotrebiče ľahko a rýchlo odpojiť a tvrdiť, že ich nikdy

nepoužíval. Preto spôsob výpočtu podľa vyhlášky určujúcej spotrebu elektriny vychádza toho, čo bolo
možné odobrať na základe technického prevedenia neoprávneného odberu (čl. 16. Nálezu). Technické
prevedenie neoprávneného odberu však pri elektrickej energii predstavuje kapacitu maximálnych
možností daného odberného miesta. Pri výpočte takejto škody sa preto zohľadňuje hodnota hlavného
ističa pred elektromerom istenia v hlavnej domovej skrini, alebo prierez vodičov, ktoré boli pripojené

na distribučnú sústavu. Uvedené vyplýva aj z faktu, že distribútor nemá právo kontrolovať vnútornú
inštaláciu odberného miesta a nevie aké spotrebiče boli v dobe neoprávneného odberu použité (čl.
17. Nálezu). Pri odbere plynu je situácia iná. Plynové spotrebiče neumožňujú rýchlu a jednoduchú
montáž. Práve naopak, tieto spotrebiče je potrebné odborne inštalovať. Vzhľadom na túto skutočnosť
sa výška škody vypočíta s poukazom na konkrétne plynové spotrebiče pripojené na odbernom mieste

k distribučnej sieti. Žalobkyňa teda nevychádza len z kapacity, maximálnej možnej spotreby odberného
miesta, či z prierezov plynových rúr (ako by tomu malo byť, ak by sa mali analogicky uplatniť rovnaké
pravidlá ako na trhu s elektrinou v Českej republike). Žalobkyňa vždy v prvom rade vychádza pri
určení škody z povahy a počtu plynových prístrojov. Uvedené je zrejmé priamo z Vyhlášky Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody

spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „Vyhláška“). V prípade ak nie je možné spotrebiče
identifikovať, uplatní sa ust. § 1 ods. 8 Vyhlášky, ktoré predstavuje síce fikciu o spotrebičoch a ich
spotrebe, ale zďaleka nemá povahu fikcie, aká sa používa pri určení neoprávnenej spotreby elektriny,
ktorá ako uviedla predpokladá, maximálnu kapacitu odberného miesta, či prierez vodičov. Existujemnoho ďalších rozdielov medzi trhom s elektrinou a plynom (napr. počet distribútorov), avšak vyššie
uvedenýrozdielprivýpočteškodypovažujezanajpodstatnejší.Súdprvejinštancieprebralargumentáciu
rozhodnutia I. ÚS 668/15 absolútne nekriticky a bez akejkoľvek bližšej argumentácie, nakoľko samotný

súd v 88. bode rozhodnutia uvádza, že sa jedná o neoprávnený odber elektrickej energie, pričom nie je
zrejmé či sa jedná o automatické gramatické prevzatie argumentácie rozhodnutia ÚS 668/15 alebo sa
jedná o prípad kedy samotný súd má túto vedomosť, že sa jedná o inú energetickú komoditu a aj napriek
tomu túto aplikuje na právne posúdenie inej energetickej komodity. Oba prípady je potrebné v rámci
rozhodnutia súdu prvej inštancie vnímať kriticky a negatívne, nakoľko v prvom prípade nesprávneho

gramatického prevzatia argumentácie sa javí, že súd takpovediac slepo bez akejkoľvek interpretácie
preberá argumentáciu, ktorá sa mu javí použiteľná, pričom v druhom prípade sa jedná o zjavné
odmietnutie rozdielu medzi fungovaním plynového a elektrického trhu.
Žalobkyňa v konaní niekoľkokrát zdôraznila a zároveň preukázala skutočnosť, že žalovaný v rozhodnom
období odoberal plyn zadarmo, nakoľko mu boli zálohové platby za plyn vrátené a teda žalovaný
za plyn odobratý z distribučnej siete nezaplatil, čím zapríčinil zmenšenie majetku žalobkyne bez

akejkoľvek protihodnoty. Závery prvoinštančného súdu o tom, že postup žalobkyne, ktorým zmluvnému
dodávateľovi plynu - žalovanému oznámila spotrebu 0 m3 na odbernom mieste žalovaného (v
nadväznosti na čo zmluvný dodávateľ vrátil zálohové platby žalovanému) nebol správny je absolútne
mylný a nerešpektujúci rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu a tiež zákon o metrológii. Citovala ust.
§ 15 ods. 6 písm. d/ zákona č. 142/2000 Zb. o metrológii s tým, že porušením zabezpečovacieho

zariadenia proti neoprávnenej manipulácií príp. plomby platnosť overenia meradla zanikla, nie je
potrebné preukazovať či meradlo meria správne, a teda údaj uvedený na číselníku nie je možné
akceptovať. Tým, že bolo preukázané, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií,
každý takýto odber sa v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE považuje za neoprávnený odber, a
nie je potrebné preukazovať či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie stačí len samotná

skutočnosť, že bolo poškodené zabezpečovacie zariadenia. V takomto prípade zákon predpokladá
objektívnu zodpovednosť. Nie je potrebné skúmať či samotné meradlo meralo správne, toto skúmanie
by bolo neúčelné, stačí samotný fakt, že zabezpečenie proti neoprávanej manipulácií, ktoré chráni pred
zásahomdoplynomerubolopoškodenéresp.odstránené,čímboloumožnenémanipulovaťsčíselníkom
a nastaviť akúkoľvek ľubovoľnú hodnotu na meradle, aj keď samotné meradlo mohlo merať správne.

Teda údaj o spotrebe zemného plynu indikovaný na predmetnom plynomeri, tak nemusí predstavovať
množstvo skutočne spotrebovaného zemného plynu. Potrebné je uviesť, že spravila (t.j. pri bežných
odberoch) sú pre určenie množstva odobratého plynu smerodajné údaje z meradla plynu, pričom platí,
že ak z akéhokoľvek dôvodu stanoveného v ust. § 15 ods. 6 Zákona č. 142/2000 Zb. o metrológii,
zanikla platnosť úradného overenia meradla nemožno tieto údaje použiť. Aj v tomto prípade meradlo

za rozhodné obdobie vykázalo určité množstvo spotrebovaného plynu, vzhľadom však na charakter
porušenia zabezpečenia meradla nie je možné toto množstvo plynu použiť na účely vyfakturovania
odobraného množstva plynu. Ak by dodávateľ na základe takto poškodeného meradla vyfakturoval plyn,
mohla by byť voči nemu uplatnená sankcia za porušenie ustanovení zákona o metrológii. Z tohto zákona
však vyplýva, že údaje o spotrebe meradla, ktorého platnosť úradného overenia zanikla, nesmú byť

použité v obchodnom styku a teda takýto údaj nemôže akceptovať ani prevádzkovateľ distribučnej siete,
ktorému by rovnako hrozila sankcia za porušenie ustanovení zákona o metrológii. Navyše v prípadoch
kedy bolo pozmenené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, za ktoré sa považuje plomba
počítadla, nie je zrejmé, či údaj o spotrebe zemného plynu, ktorý takýto plynomer indikuje predstavuje
skutočne odobrané množstvo plynu. Nie je teda možné na základe objektívnych skutočností toto

množstvo plynu určiť. Preto sa na výpočet množstva neoprávnene odobraného plynu uplatní vykonávací
predpis. Z vyššie uvedených dôvodov týkajúcich sa platnosti overenia plynového meradla aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej praxi prijal názor, že hodnoty namerané plynovým
meradlom po zániku platnosti overovacej značky nemožno akceptovať. Okresný súd Trnava v danom
konaní však plynule v príkrom rozpore so zákonom a metrológií a stabilnou rozhodovacou praxou v 88.

bode svojho odôvodnenia spochybňoval nárok žalobcu v kontexte dovtedajších priemerných spotrieb
plynu. Súčasne konajúci prvostupňový súd žalobkyňu neustále odkazoval na objektívne a spoľahlivé
kritéria, ktoré však súd nekonkretizoval a taktiež ani nepoukázal na žiadne iné rozhodnutie, ktoré by
danú problematiku riešilo v kontexte objektívnych a spoľahlivých kritérií, preto nie je na mieste kritika
súdu a s tým súvisiace negatívne rozhodnutie vo vzťahu k žalobkyni, že nevychádzala z objektívnych

a spoľahlivých ukazovateľov, keďže tieto nie sú pri skutkovej podstate neoprávneného odberu plynu
podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE známe. Známe a dostupné nie sú stranám sporu a ani súdu,
preto nie je možné prijať zo strany súdu sankciu v podobe negatívneho rozhodnutia z dôvodu reálnej
absencie objektívnych a spoľahlivých kritérií na výpočet nároku na náhradu škody. V reakcií na ust.§ 82 ods. 3 ZoE, ktoré primárne predpokladá vyčíslenie škody na základe objektívnych kritérií a kedy
nie uviedla žalobkyňa nasledovné: Zákon č. 251/2012. Z.z. o energetike v ust. § 82 zakladá určitý
„viacskutkový inštitút neoprávneného odberu plynu“, ktorý pozostáva z viacerých skutkových podstát

neoprávneného odberu, citovala § 81 ods. 1 ZoE s tým, že s ohľadom na v ňom uvedené skutkové
podstaty neoprávneného odberu plynu na vyššie uvedenú otázku uviedla, že skutočnosť či je možné
škodu vzniknutú neoprávneným odberom vyčísliť na základe objektívnych kritérií alebo postupovať
podľa vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z. je možné posudzovať na základe konkrétnej skutkovej podstaty
neoprávneného odberu plynu. Pri skutkovej podstate neoprávneného odberu podľa ust. § 82 ods. 1

písm. d/ ZoE, čo je skutková podstata vzťahujúca sa ja na túto dotknutú vec, však nie je možné určiť
skutočnú škodu a to aj s ohľadom na objektívne parametre stavu veci a teda v tomto prípade je na
mieste uplatniť tú časť legislatívneho znenia, ktoré odkazuje na použitie vyhlášky č. 449/2012 Z.z MH
SR. Žalobkyňa bola názoru, že sa jej podarilo objasniť legislatívne konformný stav jej nároku v kontexte
neoprávneného odberu plynu, nakoľko sa snažila poukázať na obe zákonom predpokladané možnosti
vyčísľovania škody, pričom vyčíslenie jej nároku objektívne patrí pod ustanovenia vyhlášky č. 449/2012

Z.z. MH SR.
Poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/140/2017 z 10.1.2018, sp. zn.
26Co/164/2017 z 26.6.2018, sp. zn. 31Cob/40/2017 z 30.5.2018, sp. zn. 9Co/65/2018 z 26.3.2019,
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/51/2017 z 22.3.2018, sp. zn.
5Obdo/32/2018 z 29.11.2018, sp. zn. 2Obdo/32/2018 z 30.5.2019, ktoré jednoznačne potvrdzujú

oprávnenosť nároku žalobkyne na náhradu škody v zmysle ust. § 82 ods. 2 ZoE, pričom z časového aj
názorového hľadiska jednoznačne prekonávajú dovtedajšiu rozhodovaciu prax, na ktorú prvoinštančný
súd poukázal. Súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia nároku, o ktorom rozhodoval ani raz
nespomenul ani jedno z vyššie uvedených súdnych rozhodnutí a teda absolútne sa nevysporiadal s
protichodnou argumentáciou rozhodnutí vyššie uvedených. Týmto konaním súd prvej inštancie zreteľne

narušil jednotnosť a predvídateľnosť súdnych rozhodnutí a tým aj princíp právnej istoty. V tejto súvislosti
poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/410/2014, z ktorého citovala
s tým, že z napadnutého súdneho rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplývajú žiadne konštruktívne,
kritické či iné relevantné dôvody pre ktoré sa odklonil od právneho názoru súdu vyššej inštancie, v rámci
rozhodovania o právnej otázke, ktorá už bola niekoľko krát vyriešená a potvrdená práve súdom vyššej

inštancie. Týmto konaním kedy súd prvej inštancie nezdôvodnil odklon od stabilnej rozhodovacej praxe
vyšších súdnych autorít, porušil právo žalobkyne na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a tým pádom aj
nesprávnym procesným postupom porušil právo žalobkyne na spravodlivý súdny proces.
Žalobkyňou podané odvolanie má za účel iniciovať v odvolacom konaní zhojiť niekoľko právnych aj
skutkových vád, ktorými napadnuté rozhodnutie trpí. Súd nesprávne posúdil okolnosti týkajúce sa

poškodenia zabezpečenia plynového meradla, kedy z dokazovania (znalecký posudok, výpoveď znalca)
vyplynulo,žezabezpečeniemeradlabolojasneazreteľnepoškodené.Súdpriprávnomposúdenínároku
na náhradu škody vychádzal zo súdneho rozhodnutia, ktoré nie je na území SR záväzné a zároveň dané
rozhodnutie pojednávalo o odlišnej energetickej komodite. Súd sa v rámci právneho posúdenia odchýlil
od právneho názoru súdu vyššej inštancie, bez relevantného odôvodnenia.

3. Pôvodný žalovaný D. U. navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti.
Mal za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku týkajúce sa nepreukázania protiprávneho konania a
vzniku škody ako podmienok uplatňovania nároku na náhradu škody je správne, riadne, zrozumiteľné
a presvedčivé. Súd sa jasne a zrozumiteľne vysporiadal s každou argumentáciou sporových strán a z

napadnutého rozhodnutia možno zistiť tak úvahy, na ktorých založil rozhodnutie vo veci samej, ako aj
úvahy, prečo argumentáciu žalobkyne považoval za nesprávnu. Bol názoru, že žalobkyňa nesprávne
chápe podstatu sporového konania a rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany
sporu, v čom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.6.2010 sp. zn. 5Obo/52/2010, z
ktorého citoval s tým, že rozsah dôkazného bremena žalobkyne v konaní o náhradu škody vyplýva z

hmotného práva, najmä z ustanovenia § 82 ods. 2 ZoE v spojení s § 420 a nasl. O. z. Ak žalobkyňa
nepreukáže čo i len jednu z podmienok uplatňovania nároku na náhradu škody vo veci samej, musí
byť rozhodnuté v jej neprospech. Žalovaný nie je povinný preukazovať, že nedošlo k protiprávnemu
konaniu alebo že škoda nevznikla, ale práve žalobkyňa je povinná preukázať, že došlo k protiprávnemu
konaniu a zároveň k vzniku škody. Súd preto musí rozhodnúť v prospech žalovaného, ak existujú

dôvodné pochybnosti o dôkazoch predložených žalobkyňou, v dôsledku ktorých súd dospeje k záveru,
že žalobkyňa nepreukázala podmienku/podmienky uplatňovania nároku na náhradu škody. Taktiež nie
je povinnosťou žalovaného prispievať k objasneniu skutkového stavu, pretože pre úspech žalovaného v
konaníonáhraduškodyvpodstatestačí,keďúčinnespochybnítvrdeniaadôkazyuvádzanéžalobkyňou.Poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii je protiprávnym konaním, ktoré je jednou z
podmienok uplatňovania nároku na náhradu škody. Zodpovednosť za škodu vzniká až vtedy, keď sú
kumulatívnepreukázanévšetkypodmienkyuplatňovanianárokunanáhraduškody.Akniejepreukázané

protiprávne konanie, nemôže vzniknúť zodpovednosť za škodu, a to bez ohľadu na to, či sa uplatňuje
subjektívna alebo objektívna zodpovednosť. Argumentácia žalobkyne je preto vzhľadom na vyššie
uvedené nesprávna, žalobkyňa v podstate uvádza, že skutková okolnosť poškodenia plomby sa má
preukazovať poukázaním na objektívnu zodpovednosť za škodu, čo je logický nezmysel. Moment
poškodenia plomby je kľúčový, pretože zodpovednosť za poškodenie plomby môže vzniknúť len v

prípade, keď okrem iného došlo k poškodeniu plomby na odbernom mieste, ak došlo k poškodeniu
plomby znalcom pri vykonávaní znaleckého dokazovania, tak zodpovednosť za tento stav nemôže niesť
odberateľ, ale len znalec. Vždy je potrebné zisťovať, kedy došlo k poškodeniu plomby a pokiaľ nie
je bez pochybnosti preukázané, že k poškodeniu plomby došlo v čase, keď sa plomba nachádzala
na odbernom mieste odberateľa, odberateľovi nemôže vzniknúť zodpovednosť za škodu. Súd preto
postupoval správne, keď sa zameral na to, či je bez pochybnosti preukázané, že k poškodeniu

plomby došlo na odbernom mieste odberateľa, t. j. pred vykonaním znaleckého dokazovania. Kľúčový
nedostatok znaleckého posudku Ing. Petra Leška je ten, že znalec žiadnym spôsobom neuviedol a ani
nezaznamenal demontáž plomby meradla, pričom zvolil taký spôsob demontáže plomby z meradla,
pri ktorom on sám môže plombu poškodiť. Podstatné potom je, či je možné preukázateľne vylúčiť, že
zaisťovací prvok plomby poškodil sám znalec pri svojej znaleckej činnosti. V predloženom znaleckom

posudku nie je spôsob demontáže plomby vôbec uvedený a samotná demontáž plomby nie je žiadnym
spôsobom zaznamenaná. Zo znaleckého posudku tak nie je možné zistiť a spätne overiť, akým
spôsobom znalec plombu demontoval. Žalovaný s hodnotením znaleckého posudku zo strany súdu
prvej inštancie súhlasí a považuje ho za správny, je názoru, že výpoveď znalca na pojednávaní nemôže
zhojiť obsahové nedostatky znaleckého posudku, pretože výpoveď na pojednávaní zo svojej podstaty

nie je výkonom znaleckej činnosti. Znalec môže vo svojej výpovedi len bližšie vysvetliť to, čo uviedol
v znaleckom posudku, avšak nemôže uvádzať to, čo má byť predmetom znaleckej činnosti a čo
v znaleckom posudku chýba. Samotná znalecká činnosť musí byť uvedená v znaleckom posudku
a musí byť preskúmateľná priamo zo znaleckého posudku, a to aj z dôvodu, aby mohol súd pri
hodnotení dôkazu preskúmať postup znalca, alebo aby mohol iný znalec preskúmať správnosť postupu

znalca. Výpoveď znalca nemôže zhojiť podstatné obsahové nedostatky predloženého znaleckého
posudku a zo svojej podstaty nemôže vylúčiť to, že k poškodeniu zaisťovacieho prvku plomby došlo
pri výkone znaleckého posudku, a to hoci aj z nepozornosti znalca. Je pravdou, že zákon o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch neukladá znalcovi výslovnú povinnosť audiovizuálne alebo zvukovo
zaznamenať znalecké skúmanie zabezpečenia meradla, lenže tento zákon neukladá znalcovi ani

povinnosť demontovať plombu pomocou navŕtanej skrutky, povinnosť zhotoviť fotografie s digitálnym
fotoaparátom atď., a napriek tomu znalec všetko uvedené vykonal. Je objektívne nemožné, aby zákon
ukladal takéto konkrétne povinnosti znalcom naprieč všetkým odborom a odvetviam, obzvlášť si treba
uvedomiť ako veda a jej možnosti vo všeobecnosti napredujú. Uvedený zákon však ukladá znalcom
všeobecnú povinnosť, aby v znaleckom posudku uviedli svoj postup a tento musí byť preskúmateľný

priamo zo znaleckého posudku, pričom je zodpovednosťou znalca, aký konkrétny postup výkonu
znaleckého dokazovania zvolí. Je právomocou súdu hodnotiť dôkazy podľa zásady voľného hodnotenia
dôkazov, v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutie KS v Trnave z 27.6.2018 sp. zn. 9Co/87/2017.
Bol názoru, že súd rozumne a presvedčivo zdôvodnil a uviedol, aký mohol byť postup znalca, ktorý
by súd považoval za preskúmateľný. Postup súdu bol plne v súlade s postupom hodnotenia dôkazov,

ktorý označil Krajský súd v Trnave v obdobných veciach za postup zákonný a akceptovateľný, a to v
jeho rozhodnutiach z 27.6.2018 sp. zn. 9Co/87/2017, z 23.102018 sp. zn. 9Co/263/2017, z 26.2.2019
sp. zn. 25Co/18/2018, pričom z ostatne uvedeného rozhodnutia citoval. Mal za to, že súd správne
posúdil dôkazy - znalecký posudok Ing. Petra Leška a výpoveď Ing. Petra Leška na pojednávaní a
urobil z nej správne skutkové závery, a to tie, že nie je vylúčené, že k poškodeniu zaisťovacieho

prvku plomby došlo až v priebehu znaleckého skúmania, pretože existujú dôvodné pochybnosti o
postupe znalca, ktorý zároveň nie je zaznamenaný a preskúmateľný, čo súd posúdil tak, že žalobkyňa
nepreukázala protiprávne konanie ako jednu z kumulatívnych podmienok uplatňovania nároku na
náhradu škody. Pokiaľ súd prvej inštancie použil argumentáciu uvedenú v rozhodnutí Ústavného súdu
Českej republiky z 11.8.2015 sp. zn. I. ÚS 668/15, tak túto uviedol za účelom vysporiadania sa so

všetkou relevantnou argumentáciou strán, pričom z celkového odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
je zrejmé, že súd žalobu zamietol najmä z dôvodu nepreukázania protiprávneho konania. Súd z tohto
rozhodnutia prevzal argumentáciu týkajúcu sa podstaty inštitútu náhrady škody. Vzhľadom na rovnaký
právny systém Slovenskej republiky a Českej republiky, podstata a obsah právneho inštitútu náhradyškody musia byť rovnaké. K tvrdeniam súdu o možnosti neakceptovať výpočet výšky škody podľa
vykonávacieho predpisu podporne poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 1.7.2008 sp. zn.
III. ÚS 341/07, z ktorého citoval a na nadväzujúce rozhodnutia III. ÚS 72/2010, III. ÚS 212/2011.

Poskytnutie ochrany ústavným právam a výklad právnych noriem v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky musí mať jednoznačne prednosť pred formálnym postupom podľa podzákonného právneho
predpisu - vykonávacieho predpisu (vyhlášky č. 449/2012 Z. z.). Žalobkyňa nemôže svoj nárok na
náhradu škody odvodzovať od zmluvného vzťahu medzi žalovaným a dodávateľom plynu, ktorého nie
je účastníkom, pretože v tomto prípade absentuje priama príčinná súvislosť. Tvrdenie, že žalovaný

odoberal plyn zadarmo, je účelové a zavádzajúce tvrdenie zo strany žalobkyne. Žalovaný odoberal
plyn od svojho dodávateľa na základe riadne uzavretej zmluvy o dodávke plynu, ktorá je právnym
titulom samotného odberu plynu (a ktorá vylučuje jeho protiprávnosť), a je výslovne len na rozhodnutí
dodávateľa aké vyúčtovanie žalovanému vydá, pričom toto vyúčtovanie upravuje len vzťah medzi
dodávateľom a žalovaným. Žalobkyňa nemôže svoj nárok na náhradu škody odvodzovať od zmluvného
vzťahu medzi žalovaným a dodávateľom plynu, ktorého nie je účastníkom, pretože v tomto prípade

absentuje príčinná súvislosť. Súd jasne a zrozumiteľne žalobkyni vysvetlil, že pokiaľ nedošlo k riadnemu
preukázaniu protiprávneho konania predloženým znaleckým posudkom, tak všetky ďalšie kroky, ktoré
žalobkyňa robila s touto mylnou domnienkou boli nesprávne. Pokiaľ žalobkyňa ďalej uvádza, že „Tým, že
bolo preukázané, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii“, tak je opäť zrejmé,
že žalobkyňa vychádzala z mylného predpokladu, že porušenie zabezpečenia bolo preukázané, keď v

skutočnosti preukázané nebolo.
Znakom skutkovej podstaty podľa § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE nie je odber plynu ako skutkové konanie,
preto škoda predstavujúca množstvo plynu objektívne ani nemôže vzniknúť. Znakom skutkovej podstaty
podľa uvedeného ustanovenia je poškodenie plomby, pričom medzi konaním poškodzujúcim plombu a
následkom spočívajúcim v množstve plynu nie je vzťah príčiny a následku. Uvedené platí z dôvodu, že

následkom konania spočívajúceho v poškodení plomby je poškodená plomba. Ustanovenie § 82 ods.
2 ZoE v spojení s § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE preto treba vykladať tak, že za „škodu“ možno považovať
len hodnotu poškodenej plomby. Z týchto dôvodov neplatí záver žalobkyne, že druhá podmienka pri
§ 82 ods. 1 písm. d/ ZoE je odber plynu, ktorý v konaní nebol sporným. Zo strany žalobkyne v tomto
prípade dochádza k mylnému zamieňaniu si skutkovej okolnosti „odber plynu“ (ako znakom len §

82 ods. 1 písm. a/ a b/ ZoE) s právnym posúdením „neoprávnený odber plynu“. Pokiaľ žalobkyňa
uvedie skutkové konanie predstavujúce porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, tak na
účely náhrady škody je potrebné zo strany žalobkyne preukázať, aká skutočná škoda týmto skutkovým
konaním spočívajúcim v porušení zabezpečenia (a nie skutkovým konaním odberom plynu) vznikla.
Súd prvej inštancie správne uviedol, že vznik škody žalobkyňa nepreukázala. Žalobkyňa by vznik

škody mohla preukázať len v prípade, ak by tvrdila a preukázala, že na odbernom mieste došlo aj k
samotnej neoprávnenej manipulácii, ktorej má plomba zabrániť. Samotná neoprávnená manipulácia
nebola nielenže preukázaná, ale nebola ani preukazovaná a ani tvrdená. Teda skutkové konanie, ktoré
by vôbec mohlo byť príčinou žalobkyňou uplatnenej náhrady škody ani nebolo predmetom konania,
lebo nebolo v žalobe tvrdené. Právne posúdenie, že nestačí preukázať len porušenie zabezpečenia

proti neoprávnenej manipulácií, ale aj samotnú neoprávnenú manipuláciu, je správne z dôvodu, že až
samotnou neoprávnenou manipuláciou vzniká škoda predstavujúca množstvo plynu. Škoda predstavuje
rozdiel medzi skutočnou spotrebou plynu a spotrebou plynu nameranou meradlom, pričom tento
rozdiel vzniká samotnou neoprávnenou manipuláciou - zásahom do číselníka meradla, t. j. stočením
meradla, ktorej má plomba zabrániť. Žalobkyňa však netvrdila, že k takémuto konaniu malo dôjsť, a

ani nepreukázala, že k takémuto konaniu došlo. Ak by žalobkyňa v zmysle uvedeného preukázala také
protiprávne konanie (zásah do číselníka meradla = neoprávnenú manipuláciu), ktorého následkom je
vznik škody predstavujúcej množstvo plynu, tak jej výšku nemôže automaticky určovať podľa vyhlášky
č. 449/2012 Z.z. Túto vyhlášku je možné použiť len za podmienok uvedených v § 82 ods. 3 ZoE,
teda že výšku skutočnej vzniknutej škody nie je možné určiť na základe objektívnych a spoľahlivých

podkladov. Je na dôkaznom bremene žalobkyne, aby preukázala splnenie tejto podmienky. Logicky
však k tejto podmienke pristupujú ďalšie podmienky, ktoré je potrebné splniť kumulatívne. Tieto
podmienky, za ktorých možno použiť vyhlášku č. 449/212 Z.z. na určenie výšky škody sú nasledovné:
1. musí byť tvrdené a preukázané protiprávne konanie, ktorého následkom objektívne vôbec môže
byť škoda predstavujúca množstvo plynu, 2. musí byť tvrdený a preukázaný skutočný vznik škody,

ktorá predstavuje množstvo plynu a 3. výšku škody, ktorá predstavuje množstvo plynu, nie je možné
určiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Žalobkyňa žiadnu z uvedených podmienok
nepreukázala a ani netvrdila, že k takémuto protiprávnemu konaniu, ktorého následkom by mohla byť
škoda predstavujúca množstvo plynu, vôbec malo dôjsť.Aj keď súd v napadnutom rozhodnutí neuvádza všetky žalobkyňou uvedené rozhodnutia Krajského súdu
v Trnave a Najvyššieho súdu SR, tak napriek tomu sa vysporiadal s argumentáciou v nich uvedenou,
pretože práve touto argumentáciou argumentovala v konaní žalobkyňa. Žalobkyňa tak dostala odpoveď

na to, prečo jej argumentácia, podporená ňou uvádzanými súdnymi rozhodnutiami, je nesprávna. Vo
vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR z 22.03.2018 sp. zn. 3Obdo/51/2017 žalovaný uviedol,
že napriek tomu, že rešpektuje postavenie a rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, zastáva
názor, že právny názor vyjadrený v tomto konkrétnom rozhodnutí je nesprávny a jeho nekritické
preberanie a aplikovanie do rozhodovacej činnosti ostatných súdov vôbec neprispieva právnej istote

a zvyšovaniu dôveryhodnosti súdneho systému a justície všeobecne. V rozhodnutí dovolacieho súdu
sa pojmom „neoprávnený odber plynu“ v podstate vysvetľuje aj protiprávny úkon a aj vznik škody, a
to aj napriek tomu, že protiprávny úkon a vznik škody musia byť odôvodnené skutkovými okolnosťami,
pričom „neoprávnený odber plynu“ nie je skutková okolnosť, ale právne posúdenie. Namietané úvahy
teda dôsledne nerozlišujú medzi skutkovou rovinou a právnou rovinou a dochádza k ich chybnému
zamieňaniu. Je zrejmé, že medzi poškodením plomby ako konaním a množstvom plynu ako následkom

nie je vzťah príčiny a následku. Zo všetkých uvedených dôvodov mal žalovaný za to, že súd správne
posúdil § 82 ods. 2 ZoE v spojení s § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE, a dospel k správnemu záveru, že žalobkyni
sanepodarilopreukázaťanivzniktejškody,ktorejnáhradysadomáha.Malzato,žežalobkyňaneuniesla
dôkazné bremeno a nepreukázala protiprávne konanie ani vznik škody.

4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila tak, že v plnom rozsahu trvá na svojom doterajšom
názore, podľa ktorého súd prvej inštancie nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav veci.
Nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného, ktoré indikujú, že by žalobkyňa prenášala dôkaznú iniciatívu
na žalovaného. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.5.2010 sp. zn.
6Cdo/81/2010, z ktorého citovala s tým, že v prípade pokiaľ žalovaný dlhodobo namieta kvalitu a

hodnovernosť znaleckého posudku, mal by byť zároveň schopný túto svoju argumentáciu oprieť o
príslušný legislatívny základ resp. o relevantnú a aktuálnu rozhodovaciu prax. Pokiaľ teda žalovaný
namieta kvalitatívne náležitosti znaleckého posudku, mal by v zmysle príslušného zákonného znenia
presne tieto nedostatky vytknúť. K uvedenému počas celého doterajšieho priebehu súdneho konania
nedošlo. Subjektívne požiadavky žalobkyne v tom kontexte, že znalec nemal audiovizuálnym resp. iným

obdobným spôsobom zaznamenaný postup akým skúmal poškodeniu plomby plynového meradla, nie
je možné prijať ako relevantnú argumentáciu, nakoľko táto žalovaným navrhovaná požiadavka žiadnym
spôsobom nevyplýva zo zákona č. 382/2004 o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a tiež ani z iného
osobitného zákona.
Žalovaným prezentované alternatívy, že poškodenie plomby meradla mohli spôsobiť zamestnanci

žalobkyne resp. sám znalec pri skúmaní plomby sú tvrdeniami, ktorými sa snaží žalovaný „účinne“
spochybniť nárok žalobkyne, pričom na to, aby boli tieto argumenty žalovaného účinné je celkom logicky
a racionálne potrebné aby k týmto uniesol minimálne časť dôkazného bremena, pričom toto v žiadnom
prípade neuniesol a preto nemožno jednak hovoriť o účinnom spochybnení nároku žalobkyne a súčasne
ani o tom, že by žalovaný nemal dôkaznú povinnosť v sporovom konaní, nakoľko minimálne vo vzťahu

k svojím tvrdeniam má povinnosť uniesť dôkazné bremeno (ktoré však v danom prípade neuniesol).
Vyššie uvedené skutočnosti teda predstavujú jeden z dôvodov, pre ktoré žalobkyňa považuje napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, nakoľko okrem iného súd prvej inštancie absolútne
nedôvodne vytýkal znaleckému posudku vady v podobe nezaznamenania postupu znalca, pričom na
zaznamenávania tohto postupu nie je žiaden zákonný dôvod a tobôž zákon nepredpokladá žiadne

sankcionovanie znaleckého posudku, ktorý nebol vyhotovený za použitia akýchkoľvek technických
prostriedkov na zaznamenávanie obrazu či zvuku. Odhliadnuc od vyššie uvedeného ako aj od
všetkých žalovaným prezentovaných pochybností ohľadom výkonu znaleckej činnosti, je relevantné
pre odvolacie konanie vychádzať z toho, že súd prvej inštancie na žalobkyňou predložený znalecký
posudok nahliadal ako na listinu, žalobkyňa nevidí akúkoľvek prekážku pre ktorú by táto „listina“

nemohla byť doplnená o výpoveď znalca na pojednávaní, ktoré ex lege má minimálne povahu a
hodnotu odborného vyjadrenia. V danom kontexte, ktorý nastavil samotný súd prvej inštancie sú teda
všetky argumenty žalovaného, ktorými znalecký posudok namieta celkom irelevantné. Pre prípad, že
by žalovaný začal spochybňovať aj samotné odborné vyjadrenia znalca na pojednávaní napr. v tom
kontexte, že odborné vyjadrenie nie je dostatočným dôkazným prostriedkom preukázania poškodenia

zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií plynového meradla, tak žalobkyňa uviedla, že zákon
žiadnym spôsobom explicitne nestanovuje spôsob akým môže byť poškodenie zabezpečenia plynového
meradla preukázané. Je teda potrebné podľa jej názoru prijať aj taký výklad, že poškodenia plynového
meradla je možné preukázať listinou v spojení s odborným vyjadrením. Vychádzajúc z toho, že znaleckýposudok bol v konaní hodnotený ako listina, ktorá bola právne konformne doplnená o odborné vyjadrenia
znalca na pojednávaní je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že súd prvej inštancie
sa vzájomným vzťahom pôsobenia týchto dôkazných prostriedkov vôbec nezaoberal. Z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia (najmä body 81. až 86) totiž vyplýva, že súd prvej inštancie sa primárne
zaoberal náležitosťami resp. nedostatkami znaleckého posudku, pričom sa však len vo veľmi malom
a strohom rozsahu zaoberal odborným vyjadrením znalca na pojednávaní. Žalobkyni nie je zrejmé
prečo súd prvej inštancie venoval rozsiahlu časť svojho odôvodnenia dôkaznému prostriedku, ktorý
je len „listinou“, pričom informácie a zistenia z nej vyplývajúce nehodnotil vo vzájomnej súvislosti s

neskôr podaným odborným vyjadrením znalca. Samotné odborné vyjadrenia znalca na pojednávaní
totiž nebolo žiadnym iným relevantným (odborným) vyjadrením spochybnené zo strany žalovaného,
teda nie je dôvod resp. súd prvej inštancie nemal dôvod a v konečnom dôsledku ani tento dôvod
neuviedol, pre ktorý považoval odborné vyjadrenia znalca za nedôveryhodné. Inými slovami počas
celého priebehu konkrétneho súdneho konania dochádzalo len ku konfrontáciám odborných zistení
znalca s protichodnými názormi žalovaného resp. jeho právneho zástupcu, ktorí však nie sú schopní

ani kvalifikovaní sa vyjadriť k odborným otázkam, ktoré znalec skúmal. Žalovanému nič nebránilo aby
súdu počas konania poskytol iné odborné vyjadrenia inej kvalifikovanej osoby, pričom však k tomuto
nedošlo a súd prvej inštancie teda ani nemal možnosť komparácie odborných vyjadrení k otázke, ktorej
zodpovedanie si vyžaduje odborné a kvalifikačné predpoklady a preto žalobkyňa opätovne vyjadruje
pochybnosť nad rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý sa nedôvodne a bez akéhokoľvek odborného

základu odklonil od dovtedajších odborných zistení.
Žalobkyňa má teda z vyššie uvedeného za to, že súd prvej inštancie v otázke poškodenia plomby
meradla nedostatočne zohľadňoval a skúmal všetky dostupné informácie týkajúce sa poškodenia
plomby meradla, čo má za následok nedostatočné a nesprávne zistenie skutkového stavu veci.
Okrem odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP žalobkyňa trvala aj na odvolacom

dôvode podľa písm. b/ CSP, a to vzhľadom k tomu, že súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
nedal jednak odpoveď na otázky, ktorý mali pre rozhodnutie vo veci zásadný význam (viď. nedostatočné
hodnotenie odborného vyjadrenia znalca), ďalej v otázke právneho posúdenia nároku na náhradu škody
sa neodôvodnene odklonil od dovtedajšieho právneho názoru dovolacieho súdu a v neposlednom rade
si žalobkyňa poukázala na nasledovnú skutočnosť vyplývajúcu zo súdneho spisu: Na pojednávaní

konanom dňa 23.10.2019 v danej veci požiadal právny zástupca žalobcu ešte pred ukončením
dokazovania súd o poskytnutie lehoty na vyjadrenia sa k spornej otázke poškodenia plomby plynového
meradla, čím chcel prispieť k objasneniu veci, avšak súd odmietol túto lehotu poskytnúť s tým, že už má
v tejto otázke jasno (pričom vôbec nezohľadnil odborné vyjadrenia znalca a v konečnom dôsledku ani
predchádzajúci názor odvolacieho súdu v rozhodnutí so sp.zn. 10Co/263/2017-329 ohľadom vykonania

potrebného dokazovania). Žalobkyňa má za to, že aj týmto konaním súdu prvej inštancie došlo k odňatiu
možnosti konať pred súdom a zároveň k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
Žalovaný tvrdí, že v otázke posúdenia ust. § 82 ods. 1 písm. b/ ZoE dochádza k zamieňaniu skutkovej
okolnosti a právneho posúdenia. Toto tvrdenia je podľa žalobkyne jasne absolútne nepravdivé a
zavádzajúce. Legislatívne ustanovenia § 82 ods. 1 písm. b/ ZoE jasne a zreteľne predpokladá niekoľko

skutkových situácií, ktoré sú právne posudzované ako neoprávnený odber plynu. Jednou z týchto
skutkových situácií je odber prostredníctvom meradla, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácií. Teda skutkový stav spočíva v tom, že dochádza k odberu plynu do odberného
miesta prostredníctvom plynového meradla, ktoré má poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácií (plombu). Tento jav vyššie uvedený je z hľadiska právneho posúdenia vyhodnotený ako

neoprávnený odber (jasne túto skutočnosť zákonodarca gramaticky napísal). Preto nie je žalobkyni
zrejmé ako žalovaný prichádza k záverom, že dochádza k zamieňaniu skutkovej okolnosti a právneho
posúdenia, keď v jednom ust. sú jasným a zreteľným exemplifikatívnym spôsobom vymedzené skutkové
okolnosti, ktorých naplnenie je právne posudzované ako neoprávnený odber.
Najpodstatnejšími vadami rozhodnutia súdu prvej inštancie sú, že I. súd prvej inštancie nezdôvodnil a

nevyhodnotil vzájomný súvis dôkazného materiálu, najmä nevyhodnotil znalecký posudok v dôkaznej
sile listiny vo vzájomnej súvislosti s výpoveďou znalca. II. nedostatočne vyhodnotil informácie poskytnuté
znalcom z výpovede na pojednávaní a tiež neuviedol v odôvodnení rozhodnutia prečo neakceptoval
odbornú argumentáciu znalca z výpovede a v akom konkrétnom skutkovom či odbornom rozsahu má
o nej pochybnosti. III. neodôvodnil prečo sa odklonil od právneho názoru dovolacieho súdu v otázke

neoprávneného odberu plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE. V prípade ak týmto dôvodom má
byť len pochybnosť o poškodení plomby plynového meradla, tak uviedla, že tento dôvod z odôvodnenia
rozsudku prvej inštancie žiadnym spôsobom explicitne nevyplýva. Súčasne nie je žalobkyni zrejmé z
akého dôvodu sa súd prvej inštancie v otázke právneho posudzovania neoprávneného odberu plynupriklonil k rozhodovacej praxi odvolacích súdov, ktorých právne názory boli rozhodnutiami NS SR
(3Obdo/51/2017, 5Obdo/32/2018, 2Obdo/32/2018) prekonané. Poukázala na to, že v prípade ak súd
žalobu zamietol len z dôvodu nedostatočného preukázania poškodenia plomby plynového meradla,

tak nie je zrejmé prečo ďalej skúmal problematiku v kontexte názorovo aj chronologicky prekonanej
rozhodovacej praxe súdov. Minimálne v tomto rozsahu je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmätočné a nespĺňa atribúty náležitého odôvodnenia súdneho rozhodnutia, tak aby bolo zachované
právo strany sporu na spravodlivý súdny proces.
Súd ďalej nezohľadňujúc rozhodovaciu prax NS SR, pri rozhodovaní o nároku žalobkyne vychádzal z

rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky (ÚS 668/15), ktoré bolo vydané v konaní regulujúcom
úplne odlišné energetické odvetvie, t. j. trh s elektrinou, ktorej dodávky fungujú na výrazne odlišnej báze
ako je tomu na trhu s plynom, pričom z napadnutého rozhodnutia súdu vôbec nevyplýva informácia o
tom, že by si bol súd prvej inštancie tejto skutočnosti vedomý. Jestvujú teda zásadné pochybnosti o
tom do akej miery mal súd prvej inštancie zistenú relevantnú a aktuálnu právnu matériu pri rozhodovaní
o nároku žalobkyne. Predchádzajúcim právnym názorom odvolacieho súdu prítomným v rozhodnutí

sp. zn. 10Co/263/2017-329, ktorým uložil súdu prvej inštancie aby okrem iného vykonal dokazovanie v
potrebnom rozsahu, sa súd prvej inštancie neriadil keď v zásade k žiadnemu dokazovaniu už nepristúpil,
pričom zamietol tiež návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania o vyjadrenia sa k otázke poškodenia
plomby plynového meradla a sám sa obmedzil len na určitú previerku spisového materiálu, pričom
nedal stranám sporu priestor na relevantnú, konštruktívnu a vecnú argumentáciu a to najmä s ohľadom

na ťažiskovú otázku - okolností poškodenia plynového meradla, t. j. najmä skúmaniu tejto otázky sa
prvoinštančný súd venoval len v marginálnej miere.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne v jej ostatnom podaní vyjadril tak, že vo vyjadrení žalobkyne sa
nenachádza žiadna vecná argumentácia, ktorá by spochybňovala správnosť napadnutého rozhodnutia,

alebo ktorá by spochybňovala argumentáciu žalovaného, ktorou zdôrazňuje správnosť napadnutého
rozhodnutia. Počas súdneho konania žalovaný riadne namietol žalobkyňou predložený znalecký
posudok a spochybnil závery v ňom uvedené. Súd tento znalecký posudok vyhodnotil tak, že
nepreukazuje žalobkyňou tvrdené protiprávne konanie, a najmä z tohto dôvodu žalobu zamietol. V
podstate rovnaký znalecký posudok Ing. Petra Leška a rovnaké námietky proti nemu boli predmetom

aj iných súdnych konaní pred OS Trnava, pričom časť týchto rozhodnutí bola preskúmavaná aj v
odvolacom konaní pred Krajským súdom v Trnave, ktorý posúdil postup súdu prvej inštancie ako správny
a rozsudky potvrdil. Ako príklad uviedla rozhodnutia KS v Trnave z 27.6.2018 sp. zn. 9Co/87/2017, zo
dňa 23.10.2018 sp. zn. 9Co/263/2017 a zo dňa 26.2.2019 sp. zn. 25Co/18/2018. Žalovaný poukázal
na § 17 ods. 6 ZoZT, podľa ktorého v samotnom znaleckom posudku musí byť uvedený postup znalca

a celková skladba znaleckého posudku, musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť
jeho postupov. Tieto atribúty žalobkyňou predložený znalecký posudok nespĺňa, pretože v ňom nie je
uvedený a ani zaznamenaný postup znalca pri demontáži plomby. Tento podstatný obsahový nedostatok
predloženého znaleckého posudku výrazne spochybňuje záver v ňom uvedený. Výpoveď znalca
nemohla zhojiť podstatné obsahové nedostatky predloženého znaleckého posudku, práve naopak,

keď znalec uviedol, že aj on mohol pri svojom postupe poškodiť plombu, potreba uvedenia a hlavne
zaznamenania postupu znalca priamo v znaleckom posudku je o to akútnejšia. Žalobkyňa poukazuje
na súdne rozhodnutia, ktoré sa vôbec netýkajú dôvodu, pre ktorý súd v napadnutom rozhodnutí žalobu
žalobkyne zamietol, z ktorého dôvodu t.j. z dôvodu absencie vecnej súvislosti medzi argumentáciou
Najvyššieho súdu SR a dôvodmi napadnutého rozhodnutia, táto argumentácia žalobkyne nemôže

spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia.

6. Odvolací súd, po predložení mu veci na rozhodnutie o odvolaní, právoplatným uznesením z 19.4.2021
č. k. 10Co/10/2020-539 rozhodol, že v konaní ako so žalovanou pokračuje s D. U., rod. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvalo bytom U. F. H., ul. M. U. XXXX/X. Uznesenie odôvodnil tak, že lustráciou v

Registri obyvateľov SR zistil, že žalovaný dňa 10.1.2021 zomrel, z uznesenia Okresného súdu Trnava
z 26.3.2021 č. k. 27D/13/2021, 3Dnot 28/21-30 (ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.3.2021) zistil, že v
dedičskej veci po poručiteľovi D. U., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, súd rozhodol tak, že I. určil
všeobecnú cenu (hodnotu) majetku poručiteľa sumou 72.500 eur, výšku dlhov poručiteľa sumou 0 eur a
čistú hodnotu dedičstva sumou 72.500 eur; II. schválil dohodu dedičiek o vyporiadaní dedičstva, podľa

ktorejnehnuteľnostivkat.úz.U.,špecifikovanévrozhodnutí,nadobudladovlastníctvaD.U.,rod.D.,nar.
XX.XX.XXXX, trvalo bytom U. F. H., ul. M. U. XXXX/X, bez povinnosti výplaty ustupujúcim spoludedičom,
ktorí sa svojich zákonných podielov zriekli v prospech nej; III. určil JUDr. Anne Novákovej, notárke so
sídlom v Trnave, ako súdnemu komisárovi odmenu a náhradu hotových výdavkov vrátane DPH spolu vovýške 650,40 eur, ktorá bola dňa 26.3.2021 dedičkou D. U., rod. D. v celej výške uhradená v hotovosti
do pokladne notárky JUDr. Anny Novákovej; napokon rozhodol, že IV. žiadna z dedičiek nemá nárok
na náhradu trov konania. Žalobkyňa po oznámení jej úmrtia žalovaného uviedla, že trvá na podanej

žalobeajodvolaníažiadalapokračovaťvkonanísprípadnýmidedičmiposkončenídedičskéhokonania.
Pretože z povahy veci nešlo o prípad viazanosti práva uplatňovaného žalobou len na osobu dnes už
nežijúceho pôvodného žalovaného (predmet sporu má charakter majetkový) a ani o iný prípad stavu
bezpredmetnosti konania potom, čo jedna z pôvodných sporových strán zomrela, neprichádzalo tu do
úvahy zastavenie konania a nakoľko dedičské konanie po poručiteľovi (žalovanom) už bolo právoplatne

skončené ani prerušenie konania do skončenia konania o dedičstve (§ 164 CSP), odvolací súd preto v
súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol, že v konaní sa pokračuje s Jozefou Hanicovou,
na ktorú podľa výsledku dedičského konania prešla povinnosť, o ktorú v konaní ide.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP, účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „O.s.p.“),

keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutých častiach
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc

pritomviazanýskutkovýmstavomakohozistilsúdprvejinštancie(§383CSP),postupombeznariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
častiach treba navzdory námietkam žalobkyne považovať za vecne správny.

8. Prvým rozsudkom v predmetnom spore z 26. januára 2017 č. k. 16C/455/2015-265 súd prvej inštancie
I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.893,64 eur s 5,15% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 1.893,64 eur od 25.6.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; II.
žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na objektívnej

zodpovednostižalovanéhozaškoduvsúvislostisneoprávnenýmodberomplynupodľa§82ods.1písm.
d/ ZoE, keď mal za preukázané, porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s určeným
meradlomasplnenievšetkýchpredpokladovvznikuzodpovednosti.Škodupovažovalzavyčíslenúpodľa
vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ktorú žalobkyni priznal v celom rozsahu s tým, že spôsob a výška vyčíslenia
neboli v zásade namietané.

Na odvolanie žalovaného proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie Krajský súd v Trnave ako súd
odvolací uznesením č. k. 10Co/263/2017-329, 10Co/160/2018 zo 7.1.2019 napadnutý (prvý) rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytkol súdu prvej
inštancie, že nerešpektoval spôsob, ktorý zákon v rozhodnom období predpisoval pre vykonávanie
listinných dôkazov, znaleckých posudkov (§ 122 ods. 1 a § 129 ods. 1 O.s.p., od 1.7.2016 § 204 - §

209 CSP), zaťažil svoje konanie vadou, ďalej po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom
na námietky odvolateľa dospel k záveru, že rozsudok je arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený,
nakoľko z jeho odôvodnenia nemožno jednoznačne vyvodiť, z čoho súd vychádzal keď priznal žalobkyni
ňou požadovanú náhradu škody, pričom konštatoval, že výška a spôsob jej vyčíslenia neboli v zásade
v konaní namietané, keď nie je zrejmé, z čoho súd uvedené vyvodil, pretože žalovaný spochybňoval

jednak škodu ako takú (jej vznik, existenciu) a rovnako aj jej výšku, čo vyplýva okrem iného aj zo
zápisnice z pojednávania 28.4.2016 a z jeho písomných podaní. Uvedené nedostatky odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v
ustanovení v § 220 CSP. Súdu prvej inštancie uložil v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho
súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne vec prejednať, v potrebnom rozsahu vykonať

dokazovanie (teraz už výlučne podľa príslušných ustanovení CSP o vykonávaní dôkazov), výsledky
celého konania zhodnotiť a až potom o veci rozhodnúť, pričom je potrebné náležite sa vysporiadať s
relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu a nové rozhodnutie náležite v súlade s ust.
§ 220 ods. 2 a 3 CSP odôvodniť.9. Súd prvej inštancie následne riadne zopakoval a doplnil dokazovanie na pojednávaní dňa 23.10.2019,
vyhlásildokazovaniezaskončenéavyhlásilnapadnutý(druhý)rozsudok.Dôvodil,žepredmetnýspornie

je spotrebiteľským sporom, nakoľko žalobou bol uplatnený nárok na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť
neoprávneným odberom plynu, žalovaný v konaní nemá postavenie spotrebiteľa, keďže žalobkyňou
uplatnený nárok nemá základ v spotrebiteľskej zmluve. Konštatoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne
v spore ako prevádzkovateľa distribučnej siete (PDS), danú v zmysle § 82 ods. 2 ZoE, kde je
žalobkyňa uvedená ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v prípade

neoprávneného odberu. Žalobkyňa mala za to, že zanikla platnosť overenia meradla, z tohto dôvodu
žalobkyňa distribuovala (dopravila) odberateľovi 0 m3 zemného plynu a dodávateľ žalobkyni z tohto
dôvodu zaplatil sumu 0 Eur. Plyn patriaci žalobkyni sa zo siete odoberá v tých prípadoch, v ktorých
konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Keďže plyn
bol v rozhodnom období žalovanému skutočne dodaný, čo nebolo v konaní sporné, a zároveň za
toto obdobie za odber plynu nezaplatil svojmu dodávateľovi (ZSE Energia, a. s.), nakoľko mu boli

preddavky vrátené ako preplatok, súd prvej inštancie uzavrel, že ak vznikla škoda, vznikla práve
žalobkyni. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie mal za to, že v konaní nie je možné považovať za
preukázané tvrdenie žalobkyne, že by na odbernom mieste žalovaného došlo k porušeniu zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii, od ktorej skutočnosti odvodzovala žalobkyňa svoj nárok na náhradu
škody voči žalovanému. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila znalecký posudok znalca z odboru

kriminalistika, odvetvie mechanoskopia. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na plombe plynomera
došlo k odstráneniu jedného zaisťovacieho prvku plomby, avšak sporné bolo kedy k tomuto poškodeniu
prišlo. Súd prvej inštancie nepovažoval znalecký posudok za preskúmateľný, nakoľko opis priebehu
znaleckého skúmania neumožňuje preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov a v takom
prípade nie je možné vylúčiť, že k poškodeniu zaisťovacieho prvku došlo až v priebehu znaleckého

skúmania. Ak záver znaleckého posudku znie, že došlo k poškodeniu jedného zaisťovacieho prvku
plomby, vyžaduje sa, aby spôsob, akým znalec k takémuto záveru prišiel, bol preskúmateľný priamo zo
znaleckého posudku, teda aby znalec riadne zdokumentoval porušovanie zabezpečovacieho zariadenia
- plomby. Ešte naliehavejšia je takáto požiadavka v prípade, ak zadávateľom znaleckého posudku nebol
súd, ale jedna zo strán sporu (ktorej je výsledok znaleckého dokazovania na prospech) a zároveň

druhá strana nemala možnosť sa zúčastniť pri znaleckom dokazovaní, a tiež v prípade ak ako účel
znaleckého posudku je uvedené „potvrdenie“ neoprávneného odberu, ktoré sugestívne ladenie otázky
môže vzbudzovať pochybnosti o objektívnosti znaleckého posudku. V súčasnosti už nie je možné zistiť,
a to ani znaleckým skúmaním, kedy došlo k poškodeniu zaisťovacieho prvku. Pri takomto nedostatku
znaleckého posudku, keď záver znaleckého posudku (že na plombe bol odstránený jeden zaisťovací

prvok plomby, na ktorú skutočnosť mal prísť znalec pri znaleckom skúmaní) nie je jednoznačne
preskúmateľný,resp.niejemožnéhopovažovaťzahodnovernýprenepreskúmateľnosťpostupuznalca,
nie je možné na znalecký posudok ako na dôkaz prihliadať a z neho vychádzať. Znalec nezistil, že by
došlo k falšovaniu plomby, nakoľko uzavrel, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný
odtlačok mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. Znamená to teda, že plomba pri číselníku

meradla nebola vymenená, išlo o pôvodnú plombu. Zasiahnutie do číselníka meradla sa môže vykonať
spôsobom, že sa odstráni plomba na kryte číselníka, po čom je možné kryt číselníka odstrániť a na
číselníku je možné pretočiť jednotlivé číslice, pričom následne bude plynomer zaznamenávať spotrebu
bez toho, aby bolo možné akýmkoľvek spôsobom zistiť, o koľko m3 bol číselník stočený. Ak však nedošlo
k nahradeniu plomby novou (keďže odtlačok raznice bol v poriadku), nie je zrejmé, akým spôsobom

by mohlo dôjsť k opakovanému vyberaniu a vkladaniu plomby (za účelom zasahovania do číselníka
meradla), nakoľko znalec v posudku nekonštatoval, že by boli okraje plomby poškodené a niesli známky
napr. vypačovania.
Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyni sa v konaní nepodarilo preukázať ani vznik škody,
pričom ani prípadné preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle

a preukázanie odberu plynu takýmto meradlom nepostačuje na úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody, pretože žalobkyňa je tiež povinná preukázať, že jej skutočne vznikla škoda, keď samotný
vznik škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky. Pokiaľ ide o výšku škody
preukazovanú vyhláškou, keďže neboli preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu,
považoval súd prvej inštancie za nehospodárne vykonávať dokazovanie ohľadom výšky škody. Uzavrel,

že žalobkyňa nepreukázala predpoklady objektívnej zodpovednosti, keď neuniesla dôkazné bremeno
ohľadom preukázania porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ani toho, že jej vznikla
škoda, z čoho súd vyvodil ten právny záver, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju v celom
rozsahu zamietol. Poukázal tiež na skutočnosť, že hoci žalobkyňa má za to, že vie, koho zavinenímjej mala vzniknúť škoda (konaním osoby V. B., resp. členov organizovanej skupiny), zvolila cestu
domáhania sa náhrady škody voči odberateľovi, hoci podľa názoru súdu subjektívna zodpovednosť za
spôsobenú škodu prípadného páchateľa trestného činu má prednosť pred zodpovednosťou objektívnou.

Bol tiež názoru, že žalobkyni by nebolo možné priznať požadovanú istinu s príslušenstvom ani titulom
bezdôvodného obohatenia.
Odvolateľka v odvolaní namietala najmä to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil okolnosti týkajúce
sa poškodenia zabezpečenia plynového meradla, kedy z dokazovania (znalecký posudok, výpoveď
znalca) vyplynulo, že zabezpečenie meradla bolo jasne a zreteľne poškodené, ďalej že súd pri právnom

posúdení nároku na náhradu škody vychádzal zo súdneho rozhodnutia, ktoré nie je na území SR
záväzné a zároveň dané rozhodnutie pojednávalo o odlišnej energetickej komodite, a napokon že súd
sa v rámci právneho posúdenia odchýlil od právneho názoru súdu vyššej inštancie, bez relevantného
odôvodnenia.
Odvolací súd, vychádzajúc z právne záväzných názorov prezentovaných v Náleze Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 9.3.2021 č. k. III. ÚS 114/2020-81, je názoru, že: Právny vzťah medzi žalobkyňou

ako prevádzkovateľom distribučnej siete (ďalej len „PDS“) a žalovanou (resp. pôvodne jej právnym
predchodcom) je vzťahom občianskoprávnym, a to bez ohľadu na to, či je medzi nimi uzatvorená zmluva,
tento vzťah je primárne regulovaný zákonom o energetike, pretože Občiansky zákonník je lex generalis
pre celú súkromnoprávnu sféru vôbec, ktorý upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb
(§ 1 ods. 2 O. z.), vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou je vzťahom majetkovým (predmetom je peňažné

plnenie z titulu náhrady škody) a v tomto vzťahu majú tieto subjekty navzájom rovné postavenie (§ 2 ods.
2 O.z.). Rovnosť sa prejavuje v nemožnosti nanútiť druhej strane povinnosť jednostranným úkonom, a
zároveň v nemožnosti autoritatívneho vynútenia splnenia povinnosti druhého účastníka bez toho, aby
sa príp. oprávnený účastník obrátil na príslušný orgán (napr. súd) so žiadosťou o poskytnutie ochrany
jeho tvrdeného ohrozeného alebo porušeného práva, v konaní pred ktorým majú obaja účastníci rovné

postavenie. Pre koncepciu jednotlivých inštitútov (vrátane inštitútu náhrady škody), ktoré sú prípadne
čiastočne upravené aj v osobitných predpisoch (vrátane aj zákona o energetike), platí, že sa subsidiárne
použijú príslušné ustanovenia O.z.. Nevylučuje to ani povaha zákona o energetike ako verejnoprávneho
predpisu. Inštitút náhrady škody je pritom všeobecne postavený na princípe zodpovednosti za škodu
spôsobenúporušenímpovinnostiaspoňznedbanlivostipodľa§420ods.1a3O.z.,tedatzv.subjektívnej

zodpovednosti. Pokiaľ nie je možné dospieť k záveru o tom, že by v danom prípade malo ísť o osobitný
typ zodpovednosti za škodu, pôjde o všeobecnú zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej
povinnosti, ktorá je vybudovaná na princípe subjektívnej zodpovednosti, t. j. zodpovednosti za zavinenie,
teda aspoň za nedbanlivosť, ktorá sa prezumuje (§ 420 ods. 3 O.z.), pri ktorej má zodpovedný subjekt
možnosť sa spod zodpovednosti vyviniť. Občiansky zákonník upravuje aj osobitné typy zodpovednosti

za škodu (§ 420a a nasl. O.z.), kde sa uplatňuje princíp subjektívnej aj objektívnej zodpovednosti (pri
objektívnej zodpovednosti s možnosťou liberácie alebo bez tejto možnosti). Vo všetkých prípadoch však
prichádza do úvahy aj aplikácia § 441 O.z. o zavinení poškodeného a § 450 O.z., ktoré súdu priznáva
moderačné oprávnenie z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu škody znížiť. Vo svetle týchto
predbežných úvah je potrebné preskúmať inštitút zodpovednosti za neoprávnený odber plynu podľa §

82 ZoE.
Podľa § 82 ods. 1 až 5 ZoE: (1) Neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy
o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej
dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej
siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom,

ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva
odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak
odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa
za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f)

ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal
zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil
prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou
výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil. (2) Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný

uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.(3) Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne
záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). (4) Ak ide o prvý neoprávnený odber

plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva
plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším
takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

(5) Prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej
sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.
Z jednotlivých skutkových podstát opísaných v § 82 ods. 1 ZoE vyplýva, že v podstate vo všetkých
prípadoch možno vystopovať nejaké porušenie alebo opomenutie na strane odberateľa - buď
neuzatvorenie zmluvy [písm. a)], odber nemeraného plynu [písm. b)], bez určeného meradla alebo
s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo

nesprávne zaznamenáva odber plynu [písm. c)], alebo ktoré nebolo namontované PDS [písm. d) druhá
alinea], alebo ak odberateľ neumožnil PDS prerušenie dodávky plynu [písm. e)], nedodržal určené
obmedzenia [písm. f)] alebo zmluvne dohodnuté platobné podmienky [písm. g)] či opakovane bez
vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu [písm. h)]. Vo všetkých týchto prípadoch teda odberateľ
porušuje svoje povinnosti, resp. je si vedomý okolností, pre ktoré je jeho odber plynu neoprávnený, prečo

je spravodlivé od neho požadovať náhradu škody.
Od týchto prípadov sa svojím jazykovým znením odlišuje prípad podľa § 82 ods. 1 písm. d/ prvej aliney
ZoE, z ktorého nevyplýva potreba žiadneho pričinenia odberateľa na protiprávnom stave, dokonca ani
jeho vedomosť o takomto protiprávnom stave, čo podporuje následne aj § 82 ods. 4 ZoE, keďže v
zmysle tohto ustanovenia sa predpokladá neoprávnený odber plynu aj v prípade, ak ide o meradlo

umiestnené na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, keď k takémuto porušeniu môže dôjsť aj vandalizmom. Podľa § 76 ods. 11 ZoE odberateľ
plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo.
Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný. Týmto osobitným
predpisom je v súčasnosti zákon č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne zakazuje poškodzovanie, pozmeňovanie alebo
odstraňovanie okrem iného zabezpečovacej značky (§ 16 ods. 3 cit. zákona), do 30.6.2018 to bol
zákon č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (podľa § 19 ods. 3
poškodzovanie, pozmeňovanie alebo odstraňovanie platných overovacích značiek, zabezpečovacích
značiek alebo značiek montážnika je zakázané.). Z § 76 ods. 11 ZoE teda vyplýva povinnosť odberateľa

plynunepoškodzovaťurčenémeradloanezasahovaťdoň,okreminéhotak,žebytýmpoškodil,pozmenil
alebo odstránil zabezpečovaciu značku. Všeobecné súdy ustanovenia § 76 ods. 1 ZoE (Dodávku plynu
je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému
odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie) a § 82 ods.
1 písm. d/ ZoE vykladajú tak, že je jedno, či o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii,

t. j. zabezpečovacej značky, odberateľ vedel alebo nevedel, t. j. jeho zodpovednosť konštruujú ako
zodpovednosť objektívnu. Vychádzajú pritom najmä z gramatického znenia § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE,
ktoré práve v tomto prípade o žiadnom neoprávnenom konaní odberateľa nehovorí. Tento výklad
substancujú aj potrebou chrániť distribučnú sieť a praktickými možnosťami, ktoré pri plnení tejto úlohy vo
verejnomzáujmePDSmákdispozícii.Vovšeobecnostitaksúdyzohľadňujúajto,žeďalšímdôvodomna

zavedenie objektívnej zodpovednosti môže byť fakt, že z neoprávneného odberu má prospech samotný
odberateľ, a to bez ohľadu na skutočnosť, či neoprávnenú manipuláciu zavinil alebo či o nej vôbec vedel.
S týmto názorom sa súdna prax široko stotožňuje.
V predmetnom spore súd prvej inštancie prišiel k záveru o objektívnej zodpovednosti odberateľa
plynu za neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ prvej aliney ZoE. Aj pri subjektívnej

zodpovednosti by bol tento predpoklad splnený z dôvodu, že zavinenie sa prezumuje a určené meradlo
bolovuzamknutýchpriestorochprávnehopredchodcužalovanej,čímsaprípadnýzásahtretejosobyjaví
byť dostatočne presvedčivo vylúčený. Zo zákonnej konštrukcie objektívnej zodpovednosti odberateľa
možno dovodiť zvýhodnenie žalobkyne ako PDS. V prípade sporu týkajúceho sa neoprávneného odberu
tak častokrát dochádza k stretu dvoch rovnocenných vlastníckych práv. Keďže tu dochádza k stretu

medzi zásahom do majetkového práva odberateľov plynu a zásahom do majetkového práva PDS, ktorý
chráni aj verejný záujem na bezpečných dodávkach plynu, takýto záver o obmedzení práva jednej
osoby (odberateľa) v prospech práva druhej osoby (PDS) je ústavne prípustný aj z hľadiska testu
proporcionality. Cieľom zakotvenia objektívnej zodpovednosti odberateľa za neoprávnený odber priporušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii je stabilita a ochrana distribučnej sústavy, čo je
cieľ legitímny. Na jeho dosiahnutie je zakotvená objektívna zodpovednosť, ktorá motivuje odberateľa
k tomu, aby neuskutočňoval neoprávnený odber prostredníctvom poškodzovania meradla. Uvedený

prostriedok je schopný dosiahnuť takýto cieľ (teda je vhodný), a zároveň je nevyhnutný, keď iné spôsoby
jeho docielenia prezentované dosiaľ neboli. Pokiaľ ide o primeranosť vzniknutej ujmy vo vzťahu k
zamýšľanému cieľu, tu je potrebné pri aplikácii objektívnej zodpovednosti venovať zvýšenú pozornosť
predpokladom, za ktorých táto zodpovednosť vzniká a v akom rozsahu, ako aj využiť súvisiace inštitúty,
ktoré sa pri náhrade škody uplatňujú, čo súd prvej inštancie v danom prípade neopomenul.

Zvýšenú opatrnosť a vyvažovanie vo vzájomnom strete stojacich záujmov odberateľov plynu a PDS
vyžaduje aj zohľadnenie tej skutočnosti, že odberatelia plynu v domácnostiach majú zároveň postavenie
spotrebiteľov, pričom tomuto ich postaveniu by mal zodpovedať aj ich vzťah k PDS, ktorý je od
základného vzťahu k dodávateľovi plynu odvodzovaný. Pokiaľ je odberateľom spotrebiteľ podľa O.z.,
pričomjehoexistujúceprávamajúbyťposilnenéazaručené,znamenáto,žejenevyhnutnéajderivovaný
vzťah medzi spotrebiteľom a PDS posudzovať optikou spotrebiteľského práva; do právneho vzťahu

sa spotrebiteľ a PDS dostávajú len pre účely plnenia spotrebiteľskej zmluvy. Postavenie spotrebiteľa
potom nemôže byť vo vzťahu k PDS vykladané v rozpore so spotrebiteľským právom. Ak majú mať
zaručený rovnaký obsah a rovnakú ochranu právo PDS nebyť majetkovo poškodený (v dôsledku
neoprávneného odberu plynu) a na strane druhej právo odberateľa byť chránený proti úbytku majetku (t.
j. byť zodpovedným za škodu len tam, kde to zákon predvída), nesmie ochrana poskytovaná jednému

subjektu vlastníckeho práva byť v nepomere k možnostiam ochrany, ktoré má druhý subjekt. V dôsledku
relatívnestriktnejzodpovednostiodberateľa(aztohovyplývajúcimzásahomdojehovlastníckehopráva)
treba túto prísnosť vyvažovať inými dostupnými inštitútmi a rozhodne treba trvať na preukázaní zákonom
predpokladaných podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, ako aj jej rozsahu.
Aby vôbec došlo k vzniku objektívnej zodpovednosti, treba naplniť tri základné predpoklady: musí

dôjsť k existencii neoprávneného odberu plynu, musí vzniknúť škoda na strane PDS a musí byť
preukázaná príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom škody. Preukazovanie týchto
skutočností zaťažuje PDS, pričom zároveň musí mať odberateľ možnosť tieto skutočnosti vyvracať
(najmä preukazovať, že k neoprávnenému odberu nedošlo), resp. preukazovať alebo podieľať sa na
zisťovaní toho, k akej skutočnej škode došlo. Nemožno len mechanicky aplikovať zákon, a preto treba

zistenie neoprávneného odberu podrobiť povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti strán a záver o tom,
že došlo k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii podložiť presvedčivými dôkazmi.
Pri náhrade škody vyvolanej neoprávneným odberom plynu platí, že sa nahrádza v prvom rade skutočná
škoda (§ 82 ods. 2 ZoE); škoda určená prepočtom podľa osobitného predpisu (vyhlášky č. 449/2012 Z.
z.) sa použije len v prípade, ak nemožno vyčísliť vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých

podkladov (§ 82 ods. 3 ZoE), čo musí všeobecný súd náležite preskúmať a odôvodniť. Ak však ide
o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na
verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
podľa § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE, výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena
neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet

škodyspôsobenejdruhýmaďalšímtakýmneoprávnenýmodberomplynunatomistomodbernommieste
sa použije postup podľa § 82 ods. 3 ZoE (§ 82 ods. 4 ZoE). Pokiaľ je možné na základe preukázaného
dôkazného stavu skutkovo ustáliť množstvo odobratého plynu, nie je na mieste aplikovať § 82 ods. 3 a
4 ZoE o náhradnom spôsobe určenia výšky škody (či už podľa vyhlášky alebo podľa typového diagramu
dodávky), ktorých aplikácia prichádza do úvahy iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú

škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov.
Z logiky veci potom vyplýva, že aj náhradný spôsob určenia výšky škody sa má čo najviac blížiť k
náhrade len skutočne vzniknutej škody. Preto aj v prípadoch určovania výšky škody podľa vyhlášky
treba preukázať rozhodujúce okolnosti, z ktorých bude vyplývať predpokladaná škoda. Podľa uznesenia
ústavného súdu č. k. IV. ÚS 137/2018 zo 14.2.2018 „uplatnenie občianskoprávneho inštitútu náhrady

škody je založené na náhrade skutočnej škody, keďže náhrada škody plní kompenzačnú, a nie sankčnú
funkciu“. Ak by sa nahrádzala fiktívna škoda vypočítaná podľa vzorca bez ohľadu na skutkové okolnosti,
došlo by k vychýleniu zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom PDS na náhrade skutočnej
škody a ochrane distribučnej siete a zásahom do majetkových práv neoprávneného odberateľa, ktorý
by sa tak stal už zásahom neprimeraným. Pri posudzovaní tejto spravodlivej rovnováhy je nutné

vychádzať z toho, že občianskoprávny inštitút náhrady škody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a
výška škody nemôže byť akousi nadkompenzáciou poškodeného, či dokonca sankciou neoprávneného
odberateľa za neoprávnený odber (podobne nález Ústavného súdu Českej republiky č. k. I. ÚS 668/15z 11. augusta 2015 a č. k. Pl. ÚS 29/13 z 1. apríla 2014). V rámci občianskoprávnej zodpovednosti je
nutné hradiť skutočnú škodu, teda ujmu na majetku poškodeného, a túto preto treba zisťovať.
Na základe fiktívneho výpočtu dochádza k zisteniu teoretického maximálneho množstva odobratého

plynu, teda vychádza sa z maximálnych možných hodnôt odberu a jeho nepretržitého trvania, čo pre
odberateľa nie je vôbec priaznivé. Výška škody sa tak ľahko vyšplhá na hodnoty, ktoré sú celkom
nereálne. Keďže inštitút náhrady škody nie je sankčným prostriedkom, ale má plniť predovšetkým
funkciu kompenzačnú a preventívnu, vypočítaná výška škody nemá byť neúmerná skutočnosti. K jej
stanoveniu by mali všeobecné súdy pristupovať na základe spravodlivého uváženia a vždy prihliadať

na okolnosti prípadu. K určeniu čo najobjektívnejšej skutočnej škody im môžu slúžiť napríklad údaje
o histórii predchádzajúcej spotreby na danom mieste, znalecké posudky, poznatky z prípadného
trestného konania alebo informácie o spotrebičoch na odbernom mieste. Zároveň od vypočítanej
výšky škody je nutné odpočítať prípadné platby (napr. vo forme záloh), ktoré uhrádzal odberateľ v
období neoprávneného odberu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 33 Cdo 3287/2009
z 15. decembra 2011). Bez doplňujúceho zisťovania skutočne spôsobenej škody by bol odberateľ

neprimerane zaťažený, čo by bolo v rozpore s jeho právom na ochranu majetku.
Aj vyčíslenie výšky škody podľa vyhlášky vyžaduje najskôr preukázanie toho, že škoda vôbec vznikla. Z
§ 82 ods. 2 ZoE vyplýva, že odberateľovi vznikne povinnosť uhradiť PDS skutočne vzniknutú škodu, ak
vznikla - teda základným predpokladom vzniku nároku je existencia skutočne vzniknutej škody. Právna
teória a súdna prax za skutočnú škodu (damnum emergens) považuje majetkovú ujmu vyjadriteľnú v

peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného v dobe, keď došlo k škodnej
udalosti. Predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého
stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu
nebolo dobre možné alebo účelné.
Ani princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu nie

je existencia samotnej škody, ale iba to, že na rozdiel od zodpovednosti subjektívnej podmienkou vzniku
zodpovednosti nie je zavinenie škodcu či už vo forme úmyslu, alebo nedbanlivosti.
Citované ustanovenia zákona nezbavujú PDS povinnosti preukázať, že mu vznikla skutočná škoda (v
zmysle už uvedeného). Samotný vznik škody tiež nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky,
keď odsek 3 citovaného ustanovenia je možné aplikovať iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne

vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Predtým, ako k takémuto výpočtu
dôjde, je však nevyhnutné mať vznik skutočnej škody preukázaný.
Zásadne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalujúca strana, zatiaľ čo
okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovanej strany. Okruh rozhodujúcich skutočností,
ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou

hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán konania. Táto norma tak zásadne
určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa
dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno sa delia medzi stranami konania v závislosti
na aktuálnom priebehu konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov
hmotnoprávneho vzťahu. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a rozumie sa ním procesná

zodpovednosť strany konania za preukázanie svojich tvrdení. Úlohou súdu je potom označené a
navrhnuté dôkazy stranami konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej
úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo uviedli strany konania. V spore o náhradu škody
nesie veriteľ bremeno tvrdenia, že boli naplnené atribúty zodpovednostného vzťahu za škodu, medzi

ktoré patrí teda aj vznik škody aj jej výška, ohľadom ktorej nesie tiež dôkazné bremeno.
Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie názoru, že žalobkyňa v predmetnom spore
neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala vznik/existenciu skutočnej škody. Ako už bolo vyššie
uvedené princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti za
škodu nie je existencia samotnej škody, ale iba to, že na rozdiel od zodpovednosti subjektívnej

podmienkou vzniku zodpovednosti nie je zavinenie škodcu či už vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti.
Žalobkyňa bola povinná preukázať, že jej vznikla skutočná škoda, samotný vznik škody nie je možné
zamieňať so spôsobom určenia jej výšky, keď § 82 ods. 2 ZoE je možné aplikovať iba v prípade
nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, avšak
predtým ako k takémuto výpočtu dôjde, je nevyhnutné mať vznik skutočnej škody preukázaný. Len

samotný neoprávnený zásah do zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii ešte nemusí automaticky
znamenať, že meradlo je nefunkčné a jeho meranie je bez ďalšieho irelevantné. PDS/žalobkyňa musí
v konaní preukázať nielen to, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii,
ale aj to, že v príčinnej súvislosti s tým došlo ku škode. Žalobkyňa však v predmetnom sporenetvrdila a nepreukazovala, že došlo k nesprávnemu zaznamenávaniu odberu plynu a že takýmto
spôsobom meraný (alebo nemeraný) odber plynu bol vykonaný odberateľom/pôvodným žalovaným,
čím vznikla žalobkyni/PDS škoda. Netvrdila, že meradlo skutočne vykazuje odchýlku oproti norme,

že je pozmenené, doplnené prostriedkami na ovplyvňovanie meradla alebo inak obídené. Žalobkyňa
by vznik škody mohla preukázať len v prípade, ak by tvrdila a preukázala, že na odbernom mieste
došlo aj k samotnej neoprávnenej manipulácii, ktorej má plomba zabrániť, ak by tvrdila a preukázala,
že pôvodný žalovaný ako spotrebiteľ odobral viac plynu ako zaplatil dodávateľovi, čo však žalobkyňa
netvrdila ani nepreukázala. V danom kontexte preto nebola v konečnom dôsledku podstatnou správnosť

alebo nesprávnosť znaleckého posudku, preto sa odvolací súd viac touto otázkou nezaoberal,
nakoľko žalobkyňa v spore nepreukázala jeden zo základných predpokladov vzniku občianskoprávnej
zodpovednosti za škodu (ktoré predpoklady musia byť splnené kumulatívne), a to existenciu skutočnej
škody, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie správne žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Vo vzťahu k odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nezdôvodnil odklon od stabilnej rozhodovacej
praxevyššíchsúdnychautorít(rozhodnutiaKrajskéhosúduvTrnavesp.zn.24Co/140/2017z10.1.2018,

sp. zn. 26Co/164/2017 z 26.6.2018, sp. zn. 31Cob/40/2017 z 30.5.2018, sp. zn. 9Co/65/2018 z
26.3.2019, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/51/2017 z 22.3.2018, sp.
zn. 5Obdo/32/2018 z 29.11.2018, sp. zn. 2Obdo/32/2018 z 30.5.2019), ktoré potvrdzujú oprávnenosť
nároku žalobkyne a z časového aj názorového hľadiska prekonávajú dovtedajšiu rozhodovaciu prax, na
ktorú prvoinštančný súd poukázal, čím porušil právo žalobkyne na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a

nesprávnym procesným postupom porušil právo žalobkyne na spravodlivý súdny proces, odvolací súd
s poukazom na čl. 2 a § 220 ods. 3 CSP uvádza, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými
skutkovými a právnymi argumentmi oboch strán sporu a so všetkými podstatnými skutkovými a právnymi
otázkami, z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť úvahy súdu, na ktorých založil svoje rozhodnutie a
prečo považoval argumentáciu žalobkyne za nesprávnu. Aj keď v napadnutom rozhodnutí neoznačil

všetky žalobkyňou uvedené rozhodnutia Krajského súdu v Trnave a Najvyššieho súdu SR (označením
súdu a sp. zn.), tak napriek tomu sa vysporiadal dôkladne a presvedčivo s argumentáciou v nich
uvedenou, pretože práve touto argumentáciou argumentovala v konaní žalobkyňa. Žalobkyňa tak
dostala odpoveď na to, prečo jej argumentácia, podporená ňou uvádzanými súdnymi rozhodnutiami, je
nesprávna.

Nedôvodnou bola aj námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na rozhodnutí
súdnej autority iného štátu (Nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 668/15 z 11.8.2015) a že bez akejkoľvek
interpretácie prebral argumentáciu tohto rozhodnutia, keďže súd prvej inštancie uviedol vlastnú
argumentáciu a len podporne poukázal na argumentáciu z tohto rozhodnutia (týkajúceho sa inej
komodity, čoho si bol súd prvej inštancie vedomý, nakoľko to uvádza v 88. bode odôvodnenia), s ktorého

závermi sa stotožnil (podobne ako napr. ÚS SR v jeho Náleze III. ÚS 114/2020-81), rovnako podporne
poukázal na rozhodnutie KS v Trnave sp. zn. 26Co/291/2014, v ktorom odvolací súd poukazoval na
uvedený Nález ÚS ČR.
Vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania strán a štátu odvolateľka neuviedla žiadnu odvolaciu
argumentáciu, ktorou by spochybnila vecnú správnosť rozhodnutia v tejto časti, odvolací súd je názoru,

že rozsudok je aj v takejto časti vecne správny.
Odvolací súd nezistil, že by prvoinštančný súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 191 CSP v súvislosti s
hodnotením dôkazov, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje skutkové
zistenia správne subsumoval pod aplikovaný právny predpis a daný právny vzťah správne právne

posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil, odôvodnenie
napadnutého rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému
uplatneniu.
Súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéstranou,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, jeho zdôvodnenie ako celok spĺňa

parametre zákona na odôvodnenie rozsudku, je v ňom totiž dostatočne vysvetlené z ktorých dôkazov
pri rozhodovaní vychádzal aj ako vec - zistený skutkový stav - právne posúdil.
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, týmnemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
Odvolací súd na základe všetkého vyššie uvedeného preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zamietajúcej žalobu, v časti náhrady trov konania strán a štátu (II., III. a IV.
výrok) z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

10. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal právo na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobkyni, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný
úspech vo veci (žalovaná), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá

vo veci úspech nemala (žalobkyňa), keď odvolací súd nevidel v predmetnej veci žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov konania (§ 257 CSP).

11. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)