Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 18, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoE/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817203756
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8817203756.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803 proti povinnej: N. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX C., o vymoženie 238,95 eura s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7Er/641/2017-35 zo dňa

14.01.2019, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,exekučný súd“) napadnutým
uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu,
že rozhodcovskú doložku obsiahnutú v Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve a uzavretú v rovnaký

deň ako Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (15.10.2015), ktorá mala
založiť právomoc rozhodcovského súdu, vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Samotný
zámer oprávneného dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní záväzku zo
dňa 15.10.2015 súd prvej inštancie vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 2 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva v predmetnej veci je neprijateľnou

podmienkou, ktorá je neplatná. Vzhľadom na uvedené rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať
a vydať exekučný titul. Na základe exekučného titulu preto nie je možné viesť exekučné konanie.

2.Protitomutouzneseniupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieoprávnený.Navrholrozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že v posledných rokoch právny poriadok
Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania prešiel zásadnými zmenami

vyžadovanými právom EÚ. Oprávnený sa všetkým legislatívnym zmenám podrobil a pri uzatváraní
rozhodcovskej zmluvy s povinnou postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel,
ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Povinná rozhodcovskú zmluvu
podpísala sama a dobrovoľne. Navyše oprávnený predložil súdu aj Dotazník vyplnený povinnou, ktorý
preukazujesplneniesiinformačnejapoučovacejpovinnostioprávneného.Napodporusprávnostisvojich
argumentov poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.01.2016, sp. zn. 9CoE/265/2015.

Povinná mala možnosť nielen rozhodcovskú zmluvu nepodpísať, ale v zmysle bodu 3.3 mala možnosť
od tejto zmluvy aj odstúpiť. Súd prvej inštancie teda formuloval svoju argumentáciu tak, aby vyňal
spotrebiteľa spod pôsobnosti rozhodcovského rozsudku. Odvolateľ konštatoval, že vzhľadom k tomu,
že Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých
podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je možné pripustiť,
aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa ZSRK nebol považovaný za exekučný titul, na podklade

ktorého je možné vykonať exekúciu. Oprávnený uviedol, že je zrejmé, že splnil všetky podmienky
stanovené zákonodarcom, a preto nie je dôvod na to, aby exekučný súd považoval uzatvorenierozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia, pretože v predmetnom prípade
bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente, vo veci rozhodoval spotrebiteľský

rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky na udelenie licencie podľa ustanovení ZSRK. V tomto smere
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011. Postupom
exekučného súdu bolo oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom
konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup
môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Záverom uviedol, že aj napriek rozsiahlej argumentácii

exekučného súdu, jeho rozhodnutie je nepresvedčivé a bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri
aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu v
skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu.

3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 243h ods. 1 prvá veta
Exekučného poriadku, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne.

4.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

5. Odvolací súd konštatuje, že text rozhodcovskej zmluvy zo dňa 15.10.2015 bol nesporne predtlačený.

Bol veriteľom vopred pripravený, pričom takáto rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná.
Do zmluvy boli dopísané len údaje o povinnej a dátum jej uzavretia. Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho
zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané. Rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc konkrétneho rozhodcovského
súdu rozhodovať spory účastníkov, je sporná. O obdobnej situácii vypovedá aj rozhodnutie Súdneho
dvora vo veci C-243/08 Pannon, podľa ktorého vopred stanovená podmienka v zmluve uzavretej medzi
spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre
všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predávajúceho alebo

dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná
ako nekalá. Veriteľ tu nanútil spotrebiteľovi rozhodovanie sporu pred rozhodcovským súdom v sídle
veriteľa, pričom spor nebude rozhodovať všeobecný súd, ktorého príslušnosť by bola stanovená podľa
bydliska dlžníka - povinnej. Nemožno predpokladať, aby si spotrebiteľ ako dlžník bol vedomý všetkých
dôsledkov, ktoré so sebou nesú dojednanie rozhodcovskej doložky, kde navyše, rozhodcovská zmluva

v predtlači, do ktorej boli dopísané len osobné údaje dlžníka, vytvára zdanlivý súhlas spotrebiteľa s
tým, aby jeho spory boli prejednané v rozhodcovskom konaní, nie pred všeobecnými súdmi. Dlžníkovi
nie je dostatočne jasným spôsobom vysvetlený rozdiel medzi rozhodcovským konaním a konaním
pred všeobecným súdom a najmä dopad na dlžníka v prípade rozhodovania rozhodcom. Ani text
rozhodcovskej zmluvy nedáva dlžníkom na výber, najmä, keď sa veriteľ rozhodne realizovať svoje

práva z rozhodcovskej zmluvy a podá návrh na rozhodcovský súd. Súd prvej inštancie správne,
po zistení neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, rozhodol neudeliť poverenie súdnemu exekútorovi.
Neprijateľnosť takéhoto dojednania znamená, že v konečnom dôsledku rozhodol rozhodca bez platnej
rozhodcovskej zmluvy. Ak oprávnený nemá titul vydaný rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou,
potom oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie.

6. Odvolací súd v predmetnej veci nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v
štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a

ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľatakejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu.“

7. Predmetná rozhodcovská zmluva síce bola uzatvorená podľa Zákona č. 335/2014 Z.z., stále však
musí byť splnená podmienka jej individuálneho dojednania.

8. Inštitút individuálne dohodnutej podmienky treba vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa ktorej sa

podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ preto nebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl.
3 ods. 2 smernice).

9. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby

medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený v tomto smere
dôkaznébremenonesplnil.Kritériomprezáver,ženejdeoindividuálnedojednanúzmluvujenepochybne
forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola predložená povinnému v pozícii
spotrebiteľa vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho
rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Takúto rozhodcovskú doložku

nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú. Záver neprijateľnosti rozhodcovskej
zmluvy odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od
miesta rozhodcovského konania (E. - M.) je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa
vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť takmer XXX km na rozhodcovské konanie
je odradzujúca (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial).

10. Tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalú
rozhodcovskú doložku a nenamietne ju v súdnom konaní (Océano Grupo Editoriale C-240/98 až
C-244/98), tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na nekalú
rozhodcovskú doložku v rozhodcovskom konaní, a preto je treba na ňu brať ohľad v konaní o zrušenie

rozhodcovskéhorozsudku(MostazaClaroC-168/05)tak,akoexistujenezanedbateľnénebezpečenstvo,
že ani v exekučnom konaní spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku, a preto treba
spotrebiteľa zbaviť jej účinkov v súlade s vnútroštátnymi procesnými predpismi (ASTURCOM C-40/98),
tak o nič menej existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na
nekalú rozhodcovskú doložku a neodstúpi od nej v rámci kontraktácie, resp. neoznámi, že ju neprijíma,

ak nie je zastúpený advokátom. Právo, ktoré by neumožňovalo zbaviť neinformovaného spotrebiteľa
účinkov nekalej rozhodcovskej doložky len preto, že od nej neodstúpil a pritom nebol zastúpený v rámci
kontraktácie advokátom, by odporovalo zásade efektivity únijného práva.

11. Odvolací súd ďalej poukazuje na ust. § 3 ods. 3 písm. b) Zákona č. 335/2014 Z.z., podľa

ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo
spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva.

12. V prejednávanom prípade spotrebiteľskou zmluvou, na základe ktorej si oprávnený uplatnil nároky
v rozhodcovskom konaní, bola Zmluva o poskytovaní verejných služieb X. uzavretá medzi povinnou a

spoločnosťou C. L., a.s. zo dňa 20.11.2012.

13. Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretá medzi oprávneným a
povinným dňa 15.10.2015 nie je spotrebiteľskou zmluvou, ale zabezpečovacím inštitútom v zmysle ust.
§ 558 Občianskeho zákonníka.

14. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahuje označenie Dohody o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach, nie však označenie spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej vznikla pohľadávka
oprávneného.

15. Na dôvažok Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach odvolací súd už v
minulosti opakovane vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku (uznesenie Krajského súdu v Prešove
č.k. 11Co/37/2012 - 88 zo dňa 07.06.2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/71/2015 zodňa 14.6.2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 15Co/39/2013 zo dňa 23.10.2013). Spotrebiteľ
pri uzatváraní tejto Dohody nebol poučený o jej dôsledkoch.

16. Z hľadiska stabilizovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako i uznesenia Ústavného súdu SR
č.k. 425/2011-19 zo dňa 29. septembra 2011, jednoznačne vyplýva ex offo povinnosť všeobecného,
resp. exekučného súdu, kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky
zákonné predpoklady pre vedenie takéhoto konania, okrem iných i existencia relevantného exekučného
titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať. Jednou z podmienok exekučného konania je tak

existencia exekučného titulu v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Odvolací súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, podľa ktorého, pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský

rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný
tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, pre ktorú je nútený výkon rozhodnutia
neprípustný. Obdobne môže postupovať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

17. Najvyšší súd SR judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od

neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Je potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu za neplatnú,
čo má ten dôsledok, že nebola založená právomoc rozhodcovského súdu v tejto veci, a teda rozhodnutie
ním vydané nemožno považovať za exekučný titul. Takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu
ochranu.

18. Pri preskúmavaní podmienok exekučného konania, ako i samotnej exekúcie, sa môžu primerane
uplatniť ustanovenia CSP, vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd v exekučnom konaní
vychádza aj z iných listín či iných dôkazov než tých, ktoré sú výslovne uvedené v príslušných
ustanoveniachExekučnéhoporiadkuanatomzákladeposúdiexekučnýtitulvneprospechoprávneného,

je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí,
zakladá jeho rozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa k
všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Pre ústavnú konformnosť konania ako
celku postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní (viď uznesenie
ÚS SR PL. ÚS 1/2014-27 zo 7.5.2014).

19. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

20. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).