Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 15, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 3T/81/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114011245
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2114011245.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Michalom Pollákom v trestnej veci proti obžalovanej Mgr. Z. N.,

nar. XX.XX.XXXX pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 15. augusta 2019 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

Z.. Z. N., nar. XX.XX.XXXX v K.
trvale bytom: A. C. č. XX, R.
u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e

dňa 29.12.2010 v čase okolo 17.30 hod. v Trnave na ul. V. L. na parkovisku pred predajňou Dráčik
ako obchodný zástupca spoločnosti Provident Financial s.r.o. Bratislava prevzala od klientky B. Z.
finančnú čiastku vo výške 2.380 Eur za účelom predčasného splatenia pôžičiek číslo XXXXXXXXX,
číslo XXXXXXXXX a číslo XXXXXXXXX, uzatvorených B. Z. a B. Q. v spol. Provident Financial s.r.o.
Bratislava, pobočka Trnava, pričom túto sumu si ponechala a splácala tieto pôžičky naďalej za klientky v
zmyslesplátkovéhokalendáraaždomarca2011,kedyklientkaB.Z.oznámilavspol.ProvidentFinancial

s.r.o., že všetky pôžičky už vyplatila dňa 29.12.2010 a následne od mesiaca marec 2011 si zvyšnú sumu
zverenýchpeňazívovýške1.718,27Eurponechalaprevlastnúpotrebuaneodovzdalajuspol.Provident
Financial s.r.o. a ani neuhradila ďalšie splátky z pôžičiek číslo XXXXXXXXX a číslo XXXXXXXXX za
klientky, čím spol. Endepro, s.r.o. v likvidácii (predtým Provident Financial s.r.o.), Z. H. č. XX, Bratislava
spôsobila škodu vo výške 1.718,27 Eur,

t e d a

prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l a

prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa jej určuje skúšobná doba v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 16.06.2014 na tunajšom súde obžalobu na obvinenú
Z.. Z. N. (predtým U.) pre skutok právne kvalifikovaný ako pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1

Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovanú Z.. Z. N., svedka -
poškodeného P.. S. E., svedkyňu B. Z., svedkyňu Z. Z., svedka F. Z., svedka Q. U., svedkyňu A. K.,
svedka P.. K. N., svedkyňu G. E., so súhlasom procesných strán prečítal výpovede svedkyne B. Q. a
svedkyne P. Z. z prípravného konania, oboznámil znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho

ústavu PZ zo dňa 15.01.2013, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2012/17196 a oboznámil listinné dôkazy:
zápisnica o vydaní veci, zmluvy o spotrebiteľských úveroch, výpisy informačného systému, potvrdenia
o prevzatí hotovosti, výpis z bankového účtu, zápisy z pohovoru, výpisy hovorov, odpis registra trestov
obžalovanej, lustráciu obžalovanej v databáze súdov a lustráciu obžalovanej v registri priestupkov.

- Výrok o vine -

Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní nepochybne vyplynuli nasledovné skutočnosti:

Obžalovaná v rozhodnom čase pracovala ako obchodná zástupkyňa poškodenej spoločnosti Provident

Financial s.r.o. a bola oprávnená vyberať splátky úverov poskytnutých poškodenou spoločnosťou od
jednotlivých klientov a tieto mala povinnosť odovzdať poškodenej spoločnosti, čo vyplýva zo zmluvy o
obchodnom zastúpení (č. l. 57 - 63), výpovede obžalovanej (č. l. 278 - 281) a zástupcu pošk. spoločnosti
P.. S. E. (č. l. 281 - 282).

Svedkyne B. Z. (č. l. 291-295) a B. Q. (č. l. 84) uzatvorili s poškodenou spoločnosťou zmluvy o
spotrebiteľskomúvere.SvedkyňaB.Q.uzatvorilaspoškodenouspoločnosťouzmluvuospotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.08.2010 na úver vo výške 400,- Eur (č. l. 105 - 111) a zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.12.2010 na úver vo výške 260,- Eur (č. l. 112-118).
Svedkyňa B. Z. uzatvorila s poškodenou spoločnosťou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX

zo dňa 11.11.2010 na úver vo výške 1.000,- Eur (č. l. 119-127), pričom zostatok nesplatených úverov
predstavoval k marcu 2011 sumu vo výške 1.718,27 Eur.

Z účelom splatenia poskytnutých úverov obžalovanú kontaktovala svedkyňa Z. Z., ktorá prejavila záujem
o úhradu všetkých úverov, ktoré mali v poškodenej spoločnosti jej matka a babka, t. j. svedkyne B. Z.

a B. Q.. Dňa 29.12.2010 v čase okolo 17.30 hod. v Trnave na ul. V. L. na parkovisku pred predajňou
Dráčik prišlo k stretnutiu obžalovanej ako obchodnej zástupkyne poškodenej spoločnosti a svedkýň B.
Z. a Z. Z., pri ktorom za účelom splatenia poskytnutých úverov odovzdala svedkyňa Z. Z. v mene B. Z. a
B. Q. obžalovanej finančnú hotovosť vo výške 2.380,- Eur a obžalovaná im vystavila doklad o zaplatení
predmetnej sumy, čo preukazujú výpovede obžalovanej (č. l. 278 - 281), priamych svedkýň B. Z. (č. l.

291-295) a Z. Z. (č. l. 295-297) a svedkyne B. Q. (č. l. 84).

Obžalovaná vyššie uvedenú finančnú hotovosť vo výške 2.380,- Eur neodovzdala poškodenej
spoločnosti a práve skutočnosť ako s finančnými prostriedkami vo výške 2.380,- Eur naložila, bola
predmetom sporu medzi prokurátorom a obžalovanou v trestnom konaní.

Obžalovaná v rámci svojej obrany tvrdila, že už dňa 29.12.2010 počas cesty domov jej svedkyňa B. Z.
telefonovala a žiadala zaplatené peniaze vrátiť späť s tým, že úver bude splácať ďalej podľa splátkového
kalendára. Ešte v ten deň vo večerných hodinách išla do Dolnej Krupej, kde finančnú hotovosť vo výške
2.380,- Eur vrátila svedkyni B. Z. a tá jej vrátila originál dokladu o zaplatení. Uvedené skutočnosti potvrdil

aj nepriamy svedok Q. U. (č. l. 396-397), bývalý manžel obžalovanej, ktorý sa ich dozvedel priamo od
obžalovanej.

Verziu obžalovanej čiastočne potvrdila aj svedkyňa A. K. (č. l. 297-299), ktorá uviedla, že keď na podnet
dcér B. Z. vznikol spor o splatení poskytnutých úverov, telefonovala so svedkyňou B. Z., ktorá jej

potvrdila, že úver nesplatila.V opozite so skutkovým dejom opísaným obžalovanou je výpoveď svedkyne B. Z. (č. l. 291-295), ktorá
poprela, že by jej obžalovaná finančné prostriedky vo výške 2.380,- Eur vrátila.

Z výpovede svedkyne B. Z. (č. l. 291-295) a výpovede svedkyne Z. Z. (č. l. 295-297) vyplynulo, že dňa
29.12.2010 obžalovanej odovzdali finančnú hotovosť vo výške 2.400 Eur. Obžalovaná im vystavila a
odovzdala doklad o zaplatení sumy 2.380,- Eur s dátumom 10.01.2011 (č. l. 128), pričom sľúbila, že
v tento deň im prinesie províziu za predčasné splatenie úverov. Keď obžalovaná odišla, spomenuli si,

že im nevrátila výdavok 20 Eur, preto ju telefonicky kontaktovali a obžalovaná sľúbila, že výdavok aj
s províziou prinesie dňa 10.01.2011. V tento deň obžalovaná neprišla, a keď ju kontaktovali, stále sa
vyhovárala, že prísť nemôže.

Výpovede obžalovanej a svedkyne B. Z. sa zhodujú v tom, že v rozhodnom období spolu vzájomne
telefonicky komunikovali, avšak obe uviedli rozdielny obsah ich rozhovorov. Obžalovaná tvrdila, že ich

komunikácia sa týkala vrátenia sumy 2.380,- Eur a svedkyňa B. Z. tvrdila, že ich komunikácia sa týkala
vrátenia výdavku 20,- Eur, čo potvrdila aj svedkyňa Z. Z. (č. l. 295-297). Zo zabezpečených záznamov
telekomunikačnej prevádzky (č. l. 152-158, 164-166, 170-173) vyplýva uskutočnenie jednotlivých
hovorov,avšaknevyplývaznichobsahkomunikácie,atedapreustálenieskutkovéhodejanepredstavujú
rozhodný dôkaz.

Svedkyňa B. Z. (č. l. 291-295) ďalej uviedla, že obžalovaná ju osobne navštívila až dňa 23.02.2011, teda
nie dňa 29.12.2010, keď sa predmetná vec začala riešiť s poškodenou spoločnosťou. Obžalovaná jej
uviedla, že má dobrú prácu, o ktorú nechce prísť, roztrhala doklad o splatení úverov, ktorý jej svedkyňa
na požiadanie odovzdala a tiež jednu knižku splátok k úveru a sľúbila, že dá všetko do poriadku. Nakoľko

jej bolo obžalovanej ľúto a nechcela, aby prišla o prácu, potvrdila v telefóne jej vedúcej, že úvery ďalej
spláca.

PredmetnýopisskutkovéhodejavpodstatnýchbodochpotvrdilsvedokF.Z.(č.l.360-362),synsvedkyne
B. Z., ktorý uviedol, že dňa 23.02.2011 obžalovaná osobne navštívila svedkyňu B. Z., roztrhala doklad o

splatení úverov, ktorý však 10 - 15 min. pred návštevou obžalovanej svedok naskenoval (č. l. 128, 175).
Obžalovaná svedkyňu B. Z. prosila, aby uviedla, že splátky úverov sedia a že úver nie je vyplatený.
Potom zazvonil telefón a svedkyňa B. Z. uviedla, o čo ju obžalovaná prosila. Obžalovaná poďakovala
a odišla.

Prítomnosť svedka F. Z. v rodinnom dome dňa 23.02.2011 potvrdila svedkyňa P. Z. (č. l. 76-77), dcéra
svedkyne B. Z., ktorá bola priamym svedkom ako od januára 2011 B. Z. telefonovala obžalovanej,
aby jej priniesla 20 Eur a do knižiek úverov zapísala ich splatenie, no obžalovaná sa do telefónu stále
vyhovárala.

Obžalovaná v trestnom konaní spochybnila relevanciu naskenovaného potvrdenia o splatení úverov,
nakoľko tento mala zničiť už dňa 29.12.2010, a preto bol naskenovaný súbor podrobený znaleckému
skúmaniu.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ zo dňa 15.01.2013, ČES: PPZ-

KEU-BA-EXP-2012/17196 (č. l. 92-99) vyplynulo, že naskenované potvrdenie o úhrade sumy 2.380,-
Eur zo dňa 10.01.2011 pod názvom img103.jpg bolo pravdepodobne vytvorené dňa 23.02.2011 v čase
15:55:44hod.podľasystémovéhočasuzariadenia,naktorombolvytvorený.Znakyomožnejmanipulácii
so súborom neboli zistené.

Predmetný znalecký posudok s vysokým stupňom pravdepodobnosti potvrdzuje údaje o vytvorení
súboru dňa 23.02.2011 a tým aj pravdivosť výpovedí svedkyne B. Z. a svedka F. Z., no pripustil aj
eventualitu, že predmetný súbor mohol byť vytrovený aj s iným dátumom, nakoľko na zariadení mohlo
prísť k zmene nastavenia tzv. systémového času.

Vierohodnosť výpovede obžalovanej však spochybňujú aj výpovede svedkyne G. E. (predtým K.) (č.
l. 397 - 398), ktorá uviedla, že keď bola informovaná o predčasnom splatení úverov, ktoré v systéme
poškodenej spoločnosti figurovali ako aktívne, zavolala v marci 2011 klientov Z. na pobočku, kde bola
prítomná aj obžalovaná a tvrdila, že žiadne úvery klienti nedoplácali a žiadne peniaze neprevzala a ažkeď jej bol predložený doklad o zaplatení, uviedla, že peniaze prevzala, ale následne ich klientke na
jej požiadanie vrátila a svedka Ing. K. N. (č. l. 395-396), ktorý uviedol, že raz sa obžalovanej zdôveril,
že mu vzniklo manko vo výške 100 Eur, na čo mu obžalovaná povedala, že má rovnaký problém len

vo väčšom rozsahu.

Keďže na základe auditu, ktorý bol obžalovanej vykonaný, sa nezistili žiadne nezrovnalosti s výnimkou
úverov B. Z. a B. Q. možno vyvodiť, že problém, s ktorým sa svedkovi P.. K. N. zdôverila, sa týkal práve
splatenia úverov B. Z. a B. Q.. Ak by však obžalovaná celú vec vyriešila už dňa 29.12.2010, ako to v

konaní prezentovala, nemohla mať problém so splácaním žiadneho z úverov svojich klientov.

Na základe vyššie uvedeného napokon súd vyhodnotil výpoveď obžalovanej ako nevierohodnú a
nepravdivú, pričom výpoveď svedka Q. U., nemožno považovať za pravdivú, pretože len reprodukoval
skutočnosti, ktoré mu prezentovala sama obžalovaná, teda de facto sa jednalo opätovne o výpoveď
obžalovanej.

NadruhústranusavýpoveďsvedkyneB.Z.javíakovierohodnáapravdivá,pretožejepodporenáďalšími
dôkazmi, konkrétne výpoveďami svedkov F. Z., ktorý popísal návštevu obžalovanej dňa 23.02.2011 a
svedkyne P. Z., ktorá popísala snahu svedkyne B. Z. telefonicky kontaktovať obžalovanú a dohodnúť
sa na vrátení výdavku 20,- Eur a provízie za predčasné splatenie úverov. Napokon je potrebné uviesť,

že sken dokumentu, ktorý bol predmetom znaleckého skúmania, potvrdzuje popis skutkového deja
prezentovaný svedkyňou B. Z., keďže súd považuje za nepravdepodobné, že by svedok F. Z. bol natoľko
prezieravý, že by už dňa 29.12.2010, kedy mala obžalovaná zničiť doklad o splatení úverov, naskenoval
tento dokument s dátumom 23.02.2011, kedy obžalovaná osobne navštívila svedkyňu B. Z.. Rovnako
je nepravdepodobné, že by vytvoril jeho farebnú kópiu a túto opätovne naskenoval dna 23.02.2011,

nakoľko aj obžalovaná sa vyjadrila, že dňa 29.12.2010 mala byť v rodinnom dome len svedkyňa B. Z..

Súd teda dospel k záveru, že obžalovaná si privlastnila sumu 2.380,- Eur pre vlastnú potrebu, z
jednotlivých úverov postupne uhrádzala len mesačné splátky, aby neprišlo k ich vymáhaniu od klientov
poškodenou spoločnosťou.

Konanie obžalovanej je potrené právne kvalifikovať ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného
zákona, keďže škoda spôsobená poškodenej spoločnosti nedosiahla sumu 2.660 Eur.

Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovanej, súd je toho názoru, že obžalovaná konala v priamom úmysle v

zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, nakoľko si chcela prisvojiť cudzie finančné prostriedky, ktoré jej
boli zverené za účelom odovzdania poškodenej spoločnosti. Vzhľadom na postoj obžalovanej k trestnej
činnosti,spôsobvykonaniačinuajehonásledok,okolnosti,zaktorýchbolčinspáchaný,mieruzavinenia,
pohnútku obžalovanej a výšku spôsobenej škody súd vyhodnotil závažnosť tohto činu ako vyššiu než
nepatrnú.

Súd preto uznal obžalovanú za vinnú zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného
zákona.

Súd odmietol návrh na doplnenie dokazovania opätovným výsluchom svedka P.. S. E., nakoľko súd

mal za preukázané, že výsledky auditu vykonaného obžalovanej nepreukázali iné pochybenia ako
splatenie sporných úverov Z. a svedkyne A. K., nakoľko súd už z doposiaľ vykonaných dôkazov ustálil,
že obžalovaná pred spáchaním stíhaného skutku viedla riadny život. Z týchto dôvodov súd návrhy na
doplnenie dokazovania obžalovanej považuje za nadbytočné.

- Výrok o treste -

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia §
34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu
obžalovanej jej pomery a možnosť jej nápravy. Pri prečine sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného

zákona je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody do 2 rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť
zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, nakoľko
zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona -
obžalovaná pred spáchaním trestného činu viedla riadny život, čo preukazuje jej odpis registra trestov a

lustrácia v registri priestupkov a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. V takto upravenej trestnej sadzbe
trestu odňatia slobody do 16 mesiacov súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici
zákonom stanovej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov, ktorý aj vzhľadom na
odstup času od spáchania trestného činu do meritórneho rozhodnutia považuje vzhľadom na naplnenie
účelu trestu za primeraný.

Vzhľadom na osobu obžalovanej, najmä s prihliadnutím na jej doterajší život a prostredie, v ktorom
obžalovaná žije a okolnosti prípadu dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu obžalovanej nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, a preto jej výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v
páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného
zákona.

Nakoľko poškodená spoločnosť v trestnom konaní neuplatnila voči obžalovanej nárok na náhradu škody,
súd o náhrade škody v trestnom konaní nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať
práva podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.