Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 18, 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 22Csp/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619203773
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5619203773.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: Intrum

Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom JUDr.
Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: D. P., nar. XX.
XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX K. X., v spore o zaplatenie 7.217,30 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie 390,- eur, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21. 11. 2019
do zaplatenia, sa zastavuje.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 27. 12. 2019 sa právny predchodca žalobcu domáhal proti
žalovanej zaplatenia sumy 7.217,30 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 21.
11. 2019 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Uviedol, že je bankou v zmysle ustanovenia § 2 ods.
1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou
ako dlžníčkou bola dňa 23. 05. 2015 uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty
L., a. s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet

č. XXXXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu
vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 3.600,- eur a
bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 120,- eur. V zmysle ustanovenia §
39 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť
obchodnú knihu, ktorou sa na účely tohto zákona rozumie obchodná kniha podľa osobitného predpisu.
Banka je povinná v zmysle zákona o bankách a opatrenia V. P. T. zo dňa 16. 01. 2004 o primeranosti
vlastných zdrojov financovania bánk viesť a evidovať vybrané pozície a obchody v bankovej knihe. V

zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle
klientovi informáciu z informačného systému banky o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov
aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej
karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech
ktorého má byť povinná splátka uhradená, a dátum splatnosti tejto splátky. Klient automaticky potvrdzuje
informáciu o obratoch, ak do 15-tich dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu.
Reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť

povinnú splátku do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácii o obratoch. Dlžný zostatok je
celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so
správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením.
Poslednýkalendárnydeňvmesiacijekartovýúčetzaťaženýúrokmivypočítanýmištandardnouúrokovousadzbouaúrokmivypočítanýmisankčnouúrokovousadzbou,prípadnejevjehoprospechpripísanýúrok
v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaná si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo
zmluvy, a to ani napriek viacerým výzvam zo strany právneho predchodcu žalobcu. Pred odstúpením

pohľadávkynavymáhanieprávnypredchodcažalobcuvystavilkudňu06.11.2019novývýpiszbankovej
knihy s konečným stavom ku dňu 31. 10. 2019, obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny,
poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s
konečným zostatkom na úhradu vo výške 7.217,30 eur. Žalobca si zároveň uplatnil aj úroky z omeškania
v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka, v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. K

žalobe bola pripojená Žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro, výpisy z bankomatky Quatro a Obchodné
podmienkyprevydanieapoužívaniekreditnýchplatobnýchkarietvydávanýchL.F.Ú.P.,a.s.vspolupráci
so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.

2.Výzvouzodňa22.01.2020okresnýsúdpožiadalprávnehopredchodcužalobcuvzmysleustanovenia
§ 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku o doplnenie skutkových tvrdení. Z výzvy vyplýva, že v žalobe

absentovali potrebné skutkové tvrdenia odôvodňujúce žalované právo, najmä spôsob jeho výpočtu a
štruktúry. Žaloba bola formulovaná stručne a v plnej miere odkazovala na predložené listinné dôkazy.

3. Na uvedenú výzvu právny predchodca žalobcu nereagoval.

4. Okresný súd uznesením sp. zn. 22Csp/60/2019 zo dňa 26. 02. 2020 vyhovel návrhu na zmenu
žalobcu, a to tak, že namiesto doterajšieho žalobcu L., a.s. vstúpila do konania spoločnosť Intrum
Slovakia s.r.o.

5. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že chce dlh splatiť, avšak nedisponuje finančnou

hotovosťou, aby mohla dlžobu uhradiť v celom rozsahu. Uviedla, že s pracovníčkou spoločnosti Intrum
Slovakia s.r.o. sa dohodla na pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- eur mesačne.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalovaná svojím podaním uznala nárok
žalobcu, čo do dôvodu aj výšky v celom rozsahu, preto navrhol, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre

uznanie s poukazom na ustanovenie § 282 CSP. Žalobca tiež súhlasil, aby bolo žalovanej umožnené dlh
splácať v splátkach, a to tak, aby dlh bol splatený najneskôr do piatich rokov, a to pod následkom straty
výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej zo splátok. Zároveň poukázal na to, že žalovaná
doposiaľ uhradila sumu 240,- eur, pričom vo vzťahu k uvedenej sume žiadal konanie zastaviť.

7. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zopakovala, že chce splatiť dlh, avšak nedisponuje
dostatočnou finančnou hotovosťou. Tiež zopakovala, že spláca dlh v sume po 50,- eur mesačne.

8. Podaním zo dňa 10. 08. 2020 žalobca oznámil súdu, že žalovaná zaplatila ďalších 150,- eur.

9. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil
skutkový stav nasledovne.

10. Na základe „Žiadosti o aktiváciu bankomatky Quatro“ došlo medzi L. Ú. P., a.s. a žalovanou dňa 23.
05. 2015 k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej bol žalovanej schválený úverový rámec v sume 3.600,-

eur so štandardnou mesačnou splátkou v sume 120,- eur. Úroková sadzba bola dojednaná na 22,80 %
a ročná percentuálna miera nákladov dosiahla 24,01 %.

11. Z predloženého výpisu z bankomatky Quatro mal súd preukázané pohyby na uvedenej karte, a to
v období od 02. 06. 2015 do 31. 10. 2019.

12. Žaloba predstavuje v civilnom procese podanie, ktorým žalobca žiada o poskytnutie ochrany jeho
právam. Zároveň týmto podaním vymedzuje rámec, v ktorom bude konanie prebiehať. Pre začatie
konania, ako aj jeho riadne pokračovanie sa vyžaduje podanie úplnej žaloby s jej náležitosťami v súlade
s § 127 a § 132 CSP. Z podania musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Návrh na rozhodnutie

vo veci samej je ústredným pojmom a ťažiskom každého súdneho konania. Predovšetkým v sporovom
konaní petit určuje neprekročiteľný program konania a rozhodovania súdu (§ 216 ods. 1 CSP). Zo žaloby
musia byť zjavné základné skutkové okolnosti prípadu a požiadavka žalobcu na poskytnutie ochranyjeho zákonným právam. Nie je potrebné, aby strana svoj uplatnený nárok aj právne kvalifikovala. Zo
žaloby však musí byť minimálne zrejmé, v čom bude spočívať predmet konania.

13. Presné vymedzenie skutkových okolností prípadu a konečný žalobný petit je nevyhnutnou
náležitosťou návrhu na začatie konania (žaloby); uvedené súvisí predovšetkým s tým, že ochranu
právam žalobcu možno poskytnúť len v spojitosti s predmetom konania vo veci samej. Súd musí mať
jasno od počiatku konania, v čom bude spočívať podstata sporu a aký má byť konečný verdikt súdu. Táto
požiadavka súvisí aj s otázkou riešenia zásady „nie dvakrát v tej istej veci“, keď vymedzenie sporu jeho

základnými znakmi - okruhom sporových strán, skutkových okolností prípadu a žalobného petitu vytvára
prekážku litispendencie (prekážku veci začatej), resp. prekážku res iudicata (prekážku veci skončenej).
Uvádzané skutočnosti znamenajú esenciálne procesné podmienky pre vedenie sporu a nemožnosť ich
definovania už na začiatku konania znemožňuje pokračovať v súdnom spore.

14. V zmysle vyššie uvedených kritérií mal súd za to, že z formálneho hľadiska splnila žaloba

žalobcu všetky zákonné požiadavky, pretože definovala sporové strany, žalovanú sumu (7.217,30 eur s
príslušenstvom), ako aj skutkové okolnosti prípadu (dlh vznikol súvislosti s používaním kreditnej karty na
základe presne definovanej zmluvy s určením dátumu, ku ktorému bol zostatok vypočítaný). V zmysle
týchto záverov súd následne žalobu prejednal z vecného hľadiska.

15. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti

je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na
strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou
také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou
v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú

povinnosť.

16. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno

tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

17. Keďže žaloba obsahovala len všeobecné skutočnosti znamenajúce odkaz na pripojené dôkazy, súd
aplikoval postup v zmysle § 132 ods. 2 CSP, podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno

nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žaloba neobsahovala elementárne skutočnosti pre posúdenie
žalovanej finančnej čiastky a jej skúmanie výlučne na základe predložených listinných dôkazov (bez
prezentovania skutkových tvrdení) nebolo v zmysle úpravy Civilného sporového poriadku možné. Súd
žalobcu márne vyzval na doplnenie skutkových tvrdení a následne vo veci nariadil termín pojednávania
na 18. 08. 2020, na ktorom sa žalobca nezúčastnil a tým stratil príležitosť oboznámiť sa s predbežným

právnym názorom súdu na posudzovanú vec a použiť tak vhodné procesné nástroje s cieľom dosiahnuť
úspech v spore.

18. Na základe posúdenia obsahu žaloby dospel súd k presvedčeniu, že žalobca neuniesol bremeno
tvrdenia, ani dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ktoré prezentoval v podanom žalobnom

návrhu. Bolo na ňom, aby súdu uviedol dostatočný rozsah argumentov v nadväznosti na predložené
listiny, ktoré by umožňovali riadne preskúmať uplatnenú žalovanú sumu. Súd nemal povinnosť hľadať
v jednotlivých predložených listinách potrebné skutočnosti na posúdenie uplatňovanej sumy a keďže
samotná žaloba nedostatočným spôsobom vysvetlila žalovaný nárok, bol súd nútený žalobu v celom
rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

19. K návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie v spojitosti s prejavom žalovanej, ktorá chcela
dlh splatiť, považoval súd za nevyhnutné venovať pozornosť charakteru prejavu vôle dlžníka, pretože
ten bol jednou z podmienok pre postup podľa § 282 a nasl. CSP. Pokiaľ žaloba neobsahovala dostatokinformácii na posúdenie výšky dlhu (ako sa to uvádza vyššie), potom podľa názoru súdu táto nemohla
byť dostatočne zrozumiteľná ani pre spotrebiteľa. Z uvedeného súd vyvodil nedostatok vážnosti vôle
spotrebiteľky, a preto nemohol vydať rozsudok na základe uznania, ktoré nebolo učinené s dostatkom

vedomosti o žalovanom nároku. Jednoduché „chcenie“ zaplatiť dlh nebolo možné vziať za základ
rozhodnutia pre uznanie.

20. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu čiastočne späť, súd konanie v tejto časti podľa § 145 ods.
2 CSP zastavil.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a § 256 ods.
1 CSP, pričom vychádzal z toho, že žalovaná síce čiastočne zavinila zastavenie konania, keď zaplatila
časť dlhu po začatí konania, avšak v podstatnej miere bol vo výsledku neúspešný žalobca. Žalovanej
žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.