Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Peter Molčan
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7CoE/48/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415205846
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6415205846.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpeného: Advocate s.r.o. so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: U. F., nar. XX. L. XXXX, bytom F. R. XXX, XXX XX,
občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský
úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 20225/15, o vymoženie 562,77 Eur s
prísl., o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7Er/356/2015-15
zo dňa 6. mája 2019, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7Er/356/2015-15 zo dňa 6. mája
2019 p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
uznesením č. k. 7Er/356/2015-15 zo dňa 6. mája 2019 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že oprávnený
návrhom na vykonanie exekúcie spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 11. marca 2015
navrhol vykonanie exekúcie voči povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, zriadený zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., spis. zn. SR 04306/14 zo dňa 27. novembra 2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 30. decembra 2014 a vykonateľnosť dňa 2. januára 2015, na základe ktorého
bola povinná zaviazaná plniť oprávnenému pohľadávku vo výške 562,77 Eur s príslušenstvom. Z
predloženého rozhodcovského rozsudku exekučný súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na
peňažné plnenie na základe zmenky. Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah neúplnou
zmenkou vystavenou dňa 31. mája 2013, kde povinná vystupovala ako vystaviteľ a oprávnený ako
remitent. Keďže si povinná svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnila, stal
sa dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 2. júna 2014. Oprávnený vyplnil dňa 7.
júla 2014 zmenku povinnej v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 562,77 Eur s dátumom
začiatku úročenia dňa 2. júna 2014 a táto bola povinnej predložená na zaplatenie dňa 14. júla 2014. Po
preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania rozhodcovský súd vyhovel žalobe v celom
rozsahu, pričom mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol zmenkový záväzkový
vzťah na základe zmenky vyplnenej v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky. Zo zmluvy o úvere zo dňa
31. mája 2013 uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou (ďalej len „Zmluva“) vyplýva, že oprávnený
poskytol povinnej ako dlžníkovi sumu 200,00 Eur, pričom povinná sa zaviazala vrátiť úver navýšený o
poplatok v sume 196,00 Eur v 12 mesačných splátkach po 33,00 Eur počnúc dňom 10. júla 2013. V
Zmluve je povinná označená svojím menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi. Na zmluve je
podpis povinnej s vyhlásením, že svojim podpisom potvrdzuje aj prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej
v Zmluve. Vzhľadom na označenie dlžníka (povinnej) v Zmluve je z jej obsahu možné ustáliť, že povinná
Zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má
dôkaznébremenonapreukázanienespotrebiteľskéhocharakteruzmluvydodávateľ.Vopačnomprípadeje potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Zo znenia Zmluvy je možné dospieť k záveru, že ju tvorí vopred predtlačený formulár, ktorý používa
oprávnený ako veriteľ pri svojej podnikateľskej činnosti opakovane. Z okolností uzatvárania Zmluvy mal
exekučný súd za to, že oprávnený pri uzatváraní Zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti
a Zmluvu uzatvoril s povinnou ako fyzickou osobou, a teda sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Podľa §
17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vystavenia
zmenky v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho
splnenie zmenkou alebo šekom. Z predloženej kópie zmenky vyplýva, že zmenka bola vystavená dňa
31. mája 2013, t. j. v čase, keď nebolo možné v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť
dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Exekučný súd vzhľadom na uvedené dospel
k záveru, že pri vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, nebolo prihliadnuté na
neprípustnosť použitia zmenky. Z tohto dôvodu exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal,
aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie podľa oprávneného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP a zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Oprávnený má za to, že exekučný súd prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Exekučný súd
podľa oprávneného na zistený skutkový stav aplikoval okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku aj ustanovenie § 45 ZRK. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
z predložených dokladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie)
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa podľa oprávneného obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu
tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný
súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Oprávnený je však toho názoru,
že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať
samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera exekučný súd v
napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a
nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Podľa oprávneného v prípade, ak súd
na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 ZRK spôsobom právneho posúdenia
správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania o práva, ktoré im
priznáva ZRK. Postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZRK dochádza
k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je
v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený ďalej uvádza, že má za to, že exekučný súd nesprávne
zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna
rozhodcovská zmluva / rozhodcovská doložka. Oprávnený totiž poukázal na skutočnosť, že s povinnou
uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a nasled. ZRK formou samostatného právneho
úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci
Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Exekučný súd podľa
oprávneného dostatočne nezisťoval túto skutočnosť, čím zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného
skutkového stavu. V zmysle článku 2 Rozhodcovskej zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Zmluvné strany sa v zmysle čl. 2 ods.
2 druhá veta Rozhodcovskej zmluvy dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o
rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku
zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t. j. povinnej nebola odňatá
možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so Zmluvou na všeobecný súd.
Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu pred všeobecným súdom v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, oprávnený poukázal na odôvodneniezákonodarcu, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia
svoje práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a
uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.
7. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci premetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.
10. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.
12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením exekučného súdu č. k.
7Er/356/2015-15 zo dňa 6. mája 2019 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnutá. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok vydaný
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 04306/14 zo dňa 27. novembra
2014, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 30. decembra 2014 a
vykonateľnosti dňa 2. januára 2015, a ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu
562,77 Eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili
31. mája 2013 Zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnej ako dlžníkovi
úver vo výške 200,00 Eur. V ten istý deň bola uzavretá rozhodcovská zmluva na samostatnej listine,
ktorá v čl. I bod 1 a v čl. II. bod 1 obsahovala text, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúcazmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže
do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu
(zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy
sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Podľa čl. II bod 2 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany
dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý
vznikne právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad
alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu
podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.
13. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov konštatuje vecnú správnosť výroku
napadnutého uznesenia exekučného súdu s tým, že odvolanie oprávneného nekorešponduje s dôvodmi
napadnutého uznesenia, pričom k veci uvádza:
14. Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd zistil, že
Zmluva, ktorú dňa 31. mája 2013 uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník, a predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 200,00 Eur, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52
OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné,
že v prejednávanom prípade sa oprávnený v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnej (dlžníkovi)
finančné prostriedky (formou úveru) za odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52
ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje za dodávateľa. Povinná sa v predmetnej zmluve zaviazala vrátiť
poskytnuté finančné prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4 OZ
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzatvorenej Zmluvy vyplýva, že povinná
bola v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 OZ.
15. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri
výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“
16. Odvolateľ sa dovolával zrušenia napadnutého rozhodnutia aj z dôvodu, že došlo k neúplnému
zisteniu skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Vo svojom odvolaní namieta, že „oprávnený
s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu a to na
samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci Všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.“ Odvolací súd má za to, že oprávnený
týmto svojím tvrdením len prezentuje obvyklý spôsob, akým uzatvára rozhodcovské zmluvy, resp.
rozhodcovské doložky so svojimi klientmi. Toto tvrdenie však nekonkretizuje, akým spôsobom bola
uzavretá rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade.17. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa
ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému
súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je
pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu
zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej vo
forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou
neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje. Pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok, tento trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala
právomoc na vydanie rozhodnutia. Predmetná rozhodcovská zmluva vykazuje znaky neprijateľných
podmienokaspoukazomnaustanovenia§52anasl.OZjuodvolacísúdposúdilakoabsolútneneplatnú,
nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Z textu rozhodcovskej zmluvy zo dňa 31. mája 2013 je zrejmé, že sa viaže priamo k Zmluve,
ktorú uzatvorila povinná (dlžník) so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava. Aj keď je rozhodcovská
zmluva samostatnou zmluvou, podľa jej obsahu ju možno posúdiť ako podmienku Zmluvy z toho istého
dňa, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Túto skutočnosť oprávnený ani nenamietal. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 10Sžr/136/2012 z 15. marca 2013, v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolností súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej závisí“. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná.
Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorí súčasť všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý
deň ako Zmluva, ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dojednaná a svedčí o vôli
povinnej pristúpiť na túto osobitú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen
všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulárové znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných
ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré
má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú
Zmluvu. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej
zmluvnej podmienky vtedy, ak by povinnej boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť
akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. V
danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah
predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Z dôvodov tak, ako je uvedené vyššie, ide o
dojednanie zvyšujúce nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy, keďže vyvoláva hrubý nepomer na
ťarchu spotrebiteľa, a preto ide o dojednanie, ktoré je svojím obsahom v rozpore s § 53 ods. 1 OZ, ako
aj v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov,
ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby
mal možnosť akejkoľvek úpravy či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala
predmetu uzatváranej Zmluvy. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 č. k. IV. ÚS 55/2011-19, v ktorom Ústavný súd
považovalzapotrebnézaujaťstanoviskokzásadnejotázke,čisúdmalprávomocpreskúmaťprípustnosť
exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu): „Súd zastaví exekúciu v
celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu,
ktorí svoju právomoc odvodzovali z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1
písm. c) ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ článku 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby
spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri
preskúmavaní rozhodcovského rozsudku v štádiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zistí exekučný súd vyššie uvedené nedostatky, potom návrh na vydanie poverenia zamietne“.
18. Nebola dôvodná ani námietka oprávneného týkajúcu sa nesprávnej aplikácie § 45 ZRK, keďže
exekučný súd na prejednávanú vec neaplikoval uvedené ustanovenie.
19. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.