Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316207501
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8316207501.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobcu: I. E., L.. XX.XX.XXXX, S. L. K. B.
XXX, XXX XX Y., právne zastúpeného JUDr. Ing. Zuzanou Lodovou Amrichovou, advokátkou so sídlom
Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, IČO: 42341396, proti žalovanej: I. E., L.. XX.XX.XXXX, J. T.
XXX/XX, XXX XX Y., právne zastúpenej JUDr. Danielom Finkom, advokátom so sídlom Valaškovská

21, 066 01 Humenné, IČO: 37 944 924, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 10Pc/6/2016-464 z 25. októbra 2019
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

„Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu takto:
Do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje nasledujúce veci:
1) Nábytkové vybavenie spálne v hodnote 0 eur,
2) Nábytkové vybavenie detskej izby v hodnote 50 eur,
3) Práčka v hodnote 100 eur,
4) Panvica zn. Zepter v hodnote 0,

5) Motorka zn. Hurikán v hodnote 200 eur,
6) Mäsiarsky mlynček na mäso, mäsiarske nože + osielka v hodnote 50 eur,
7) Kominárska štetka v hodnote 14,70 eur, ,
8) Mixér v hodnote 20 eur,
9) Železný stolík a elektrický motor v hodnote 0 eur,
10) Masážny vankúš v hodnote 0 eur,

11) 1 ks plyšový koberec v hodnote 0 eur,
12) Mraziaci box v hodnote 0 eur,
13) 1 ks matrac v hodnote 0 eur,
14) Kosačka Viking v hodnote 80 eur,
15) Flexibrúska v hodnote 200 eur,
16) Zariadenie Skylink v hodnote 105,20 eur,

17) Krovinorez v hodnote 150 eur,
18) Malotraktor v hodnote 0 eur,
Do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje nasledujúce veci:
1) Obývaciu stenu v hodnote 0 eur,
2) Koženú sedaciu súpravu v hodnote 290 eur,
3) Kuchynskú linku v hodnote 400 eur,

4) Chladničku v hodnote 50 eur,
5) Wok panvicu v hodnote 0 eur,6) Sedaciu zostavu v kuchyni v hodnote 50 eur,
7) Strieborný príbor v hodnote 100 eur,
8) Mincer v hodnote 0 eur,

9) Deku z ovčej vlny v hodnote 0 eur,
10) 1 ks plyšový koberec v hodnote 0 eur,
11) Súpravu nerezových hrncov v hodnote 50 eur,
12) 1 ks matrace v hodnote 0 eur,
13) Digitálny tlakomer v hodnote 30 eur,

14) Motocykel zn. Pionier v hodnote 0 eur.
Na konečnom vyrovnaní je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi sumu 17 081,20 eur do jedného roka
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Stranám náhradu trov konania súd nepriznáva.“

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že k zániku bezpodielového spoluvlastníctva
strán sporu došlo právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva Okresného súdu Humenné, sp. zn.
5C/524/2015 zo dňa 14.03.2016. Vzhľadom na rozdielnosť zostatkovej hodnoty hnuteľných vecí, tento
vychádzal z amortizačnej tabuľky zverejnenej na internete. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal
veci v celkovej hodnote 1.019,82 eur a do výlučného vlastníctva žalovanej veci v hodnote 970,- eur.

Prepočítal, že pokiaľ celková hodnota hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len BSM) predstavuje sumu 1.989,82 eur, z čoho polovica je 994,91 eur, tak rozdiel
medzi hodnotou veci prikázaných do vlastníctva žalobcu a hodnotou veci prikázaných do vlastníctva
žalovanej je nepatrný, približne 50,- eur, preto nezaviazal žiadnu zo strán vyplatiť druhej strane nejaké
vyrovnanie za tieto hnuteľné veci.

3.DoBSMzahrnulsúdhodnotuprístavbyrodinnéhodomu,ktorýpatrídovlastníctvažalovanej.Žalovaná
predložila znalecký posudok č. 65/2016 vypracovaný W.. P. C., kde je všeobecná hodnota prístavby k
rodinnému domu 30.639,24 eur, plot od ulice - 977,95 eur, plynová prípojka 15,01 eur, altánok - 1.476,33
eur, kurín s prístreškom - 1.073,12 eur, zhodnotenie rodinného domu - 2.527,28 eur, spolu: 36.700

eur a znalecký posudok W.. I. T., ktorý všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov stanovil na 32.200,-
eur - hodnota rodinného domu 18.698,94 eur, rodinný dom rekonštruovaný 21.492,44 eur, zhodnotenie
rodinného domu 2.793,50 eur, prístavba rodinného domu 24.589,54 eur, kurín 1.077,92 eur, holubník
- 64,32 eur, plot od ulice 2.064,09 eur, plynová prípojka 16,53 eur, altánok 1.629,62 eur. Rozdielnu
hodnotu položky - plot do ulice, kde znalec W.. T. stanovil hodnotu 2.064,09 eur a znalkyňa W.. C.

hodnotu 977,95 eur vyhodnotil súd prvej inštancie v prospech znaleckého posudku W.. I. T.. Na základe
vyššie uvedených skutočností súd zobral do úvahy znalecký posudok W.. I. T. a určil hodnotu vo výške
32.200,- eur. Polovica z tejto sumy predstavuje sumu 16.100,- eur.

4. Súd ďalej uviedol, že je nepochybné, že prístavba rodinného domu bola realizovaná počas trvania

manželstva na základe stavebného povolenia na prístavbu rodinného domu, ktoré bolo udelené obom
stranám sporu dňa 12.5.1980. Žalovaná vo svojich vyjadreniach uvádzala, že prístavba rodinného domu
bola realizovaná výlučne z finančných prostriedkov, ktoré získala ona a ktoré jej poskytli jej príbuzní.
Predložila aj doklady o zakúpení stavebného materiálu, avšak nebolo preukázané, že by tento materiál
bol skutočne použitý na výstavbu rodinného domu. Svedkovia W.. E. G. a O. Č. potvrdili, že na realizáciu

prístavby rodinného domu prispievali rodičia žalovanej, avšak nevedeli uviesť akou sumou. Na základe
vykonaných dôkazov uzavrel, že pokiaľ by aj zobral do úvahy, že na realizáciu prístavby rodinného domu
prispeli aj rodičia žalovanej, nebolo v konaní preukázané ako sumou, či túto sumu resp. materiál poskytli
iba žalovanej alebo obom stranám. Keďže vlastníkom rodinného domu, na ktorom bola realizovaná
prístavba je žalovaná, súd zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 16.100,- eur titulom finančného

vyrovnania za realizáciu stavebných úprav, ktoré boli realizované počas trvania manželstva.

5. Predmetom vyporiadania boli aj dlhy, a to spotrebiteľský úver Flexipôžička zo dňa 7.12.2015 č.
XXXXXXXXXXXXXXX na sumu 800,- eur a spotrebiteľský úver Flexipôžička zo dňa 24.8.2015 č.
XXXXXXXXXXXXXXXnasumu2.000,-eur.Žalovanáuviedla,žeotýchtozáväzkochsadozvedelaažpri

rozvodovom konaní, avšak v roku 2015 boli strany sporu manželia a skutočnosť, že o týchto záväzkoch
žalovaná nevedela, nebola preukázaná. Zo správy Všeobecnej úverovej banky zo dňa 19.12.2016
vyplýva, že úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX mal zostatok k 7.4.2016 vo výške 1.498,98 eur.
Od 7.4.2016 bol úver splácaný z účtu, ktorý je vedený na meno žalobcu; boli uhradené splátky vo výške99,35 eur. Úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX mal zostatok ku dňu 7.4.2016 vo výške 463,41 eur.
Od 7.4.2016 bol úver splácaný z účtu žalobcu; uhradená suma 53,81 eur. Celková výška dlhu ku dňu
zániku BSM, teda ku dňu 7.4.2016 bola suma 1962,39 eur. Súd za preberateľa týchto pôžičiek určil

žalobcu,ktorýtietodlhysplácaajporozvodemanželstvaanadlhochzaviazalžalovanúuhradiťžalobcovi
polovicu týchto dlhov vo výške 981,20 eur. Na konečné vyrovnanie tak zaviazal žalovanú povinnosťou
uhradiť žalobcovi sumu 17.081,20 eur v lehote do jedného roka od právoplatnosti rozsudku.

6. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 148, § 149 ods. 1, 3 a § 150 Občianskeho

zákonníka.

7. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)
s konštatovaním, že úspech oboch strán bol rovnaký a vyporiadanie BSM bolo v záujme oboch strán
sporu, preto im náhradu trov konania nepriznal.

8. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaná.
Namietala nesprávny procesný postup znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Namietala, že súd prvej inštancie neprihliadal na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a pri určení miery pričinenia
neprihliadal na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Z rozsudku Okresného
súdu Humenné, č. k. 5C/524/2015-81 zo dňa 14.03.2016, ktorým rozsudkom bolo manželstvo strán
sporu rozvedené vyplýva, že dôvodom rozvodu bolo dlhoročné fyzicky agresívne a nadradené správanie

žalobcu voči žalovanej a deťom, jeho dlhoročný alkoholizmus, ktorý neskôr prešiel do gemblovania,
nedostatočná starostlivosť o rodinu, míňanie príjmov na alkohol a jeho dlhodobá nezamestnanosť. Na
základe týchto skutočností preto bolo možné dospieť k záveru, že pri vyporiadaní BSM bolo potrebné
určiť podiely inak, a to na ťarchu žalobcu. Žalovanej tak mala byť určená minimálna výplatná povinnosť
voči žalobcovi. Žalobca sa takmer nijakým spôsobom totižto nezaslúžil o nadobudnutie spoločných vecí

ako aj o ich udržanie. Žalobca bol dlhodobo nezamestnaný a ak mal nejaký príjem, tak zväčša na úrovni
minimálnej mzdy, z čoho veľkú časť prepil. Súd prvej inštancie sa s týmito skutočnosťami nevysporiadal,
preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Pochybenie súdu prvej inštancie vzhliadla odvolateľka aj
v tom, že záväzky - pôžičky žalobcu boli zahrnuté do BSM. Tieto pôžičky totižto vznikli v čase, keď
účastníci konania nežili v spoločnej domácnosti, lebo žalovaná sa už v auguste 2015 zo spoločnej

domácnosti odsťahovala a žila v Bratislave. Flexipôžičku vo výške 2.000,- eur si vzal žalobca 27.08.2015
a druhú pôžičku vo výške 800,- eur si vzal 07.12.2015. Preto žalovaná nemala žiadnu vedomosť o
týchto pôžičkách, pričom naviac tieto finančné prostriedky neboli použité na spoločnú domácnosť, ale
výlučne pre potreby žalobcu.

9. Vo vzťahu k hnuteľným veciam žalovaná namietala položku č. 3 kuchynskú linku, ktorá bola zakúpená
z finančných prostriedkov syna, teda nepatrí do BSM. Taktiež položku 13 (digitálny tlakomer) nemá vo
svojej dispozícii, lebo tento si vzal žalobca. Minimálne v tejto časti je preto rozsudok nevykonateľný,
keďže tento by žalovaná nemohla následne žalobcovi vydať. Preto je aj zle určený pomer hnuteľných
vecí.

10. Namietala, že súd prvej inštancie prístavbu rodinného domu vyhodnotil v rozpore s predloženými
dôkazmi. Pochybenie súdu videla v konštatovaní, že „nebolo preukázané, žeby tento materiál bol
skutočne použitý na výstavbu rodinného domu“. Viacerí svedkovia totižto potvrdili, ako dochádzalo k
nákupu materiálu, ako tam robotníci stavali a koľko materiál stál. Z listinných dôkazov predložených v

konaní tiež vyplýva, akou sumou rodičia žalovanej na prístavbu prispeli, čo sa dá jednoducho zrátať.
Tiež z dokazovania vyplynulo, že žalobca nedisponoval takmer žiadnymi finančnými prostriedkami pred
sobášom a ani počas trvania manželstva, bol dlhodobo nezamestnaný a požíval alkohol. Nesprávne
vyhodnotenie vykonaných dôkazov videla žalovaná v závere súdu, že prístavba rodinného domu bola
realizovaná počas trvania manželstva na základe stavebného povolenia vydaného 12.05.1980, teda

počas trvania manželstva. Prevažná časť materiálu na realizáciu prístavby bola zabezpečovaná totižto
vopred, keďže táto prístavba sa plánovala a v minulosti bežným bolo aj to, že realizácia prác sa
uskutočňovala aj pred vydaním stavebného povolenia, čo bol aj tento prípad. Predložené listinné dôkazy
preukazujú, že všetok materiál a stavebné práce zabezpečovali rodičia žalovanej a aj samotná žalovanáz úspor, ktoré jej boli poskytnuté rodičmi a ujom z Kanady ešte pred samotným sobášom. Toto dosvedčili
aj svedkyne O. Č. a E. G.. Žalovaná pred sobášom prevzala úhrnom takmer 100.000,- Kčs od uja z
Kanady, o čom svedčí lístok na prevzatie z banky, ktorý tvorí súčasť spisu. Spis obsahuje rukou písané

poznámky žalovanej z tohto obdobia, kde si značila finančné prostriedky na financovanie stavebných
prác rodinného domu, spolu viac ako 150.000,- Kčs plus cca 2.260 bonov. Všetky tieto prostriedky boli
výlučnými prostriedkami žalovanej, resp. jej rodičov. Súčasťou spisu sú aj vlastnoručné zápisky matky
žalovanej obsahujúce doklady o nákupe materiálu a vybavenia pre domácnosť a prístavbu v čase tesne
pred sobášom alebo aj po sobáši. Pokiaľ súd predložené doklady o nákupe materiálu nezohľadnil, a

to aj pre ich nečitateľnosť, tak žalovaná poukázala na oznámenie predložené súdu s tým, že originály
všetkých dokumentov má k dispozícii a môže ich pre účely kontroly predložiť súdu, čo však súd nežiadal.
Z uvedených skutočností je potrebné prijať záver, že prístavba k rodinnému domu bola financovaná
z finančných prostriedkov nepatriacich do BSM, že táto bola v prevažnej miere realizovaná ešte pred
uzatvorením sobáša, a to za peniaze vo výlučnom vlastníctve žalovanej, resp. čiastočne aj jej rodičov.
Z listinných dôkazov je tiež potrebné dospieť k záveru, že finančné prostriedky od rodičov žalovanej boli

darované nie obom manželom, ale výlučne žalovanej.

11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za nepreskúmateľné, keďže súd sa nezaoberal
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami potrebnými pre posúdenie veci, v dôsledku čoho došlo aj k
odňatiu jej možnosti konať pred súdom. Súd sa mal v odôvodnení rozhodnutia vysporiadať so všetkými

otázkami dôležitými pre rozhodnutie veci, čo neurobil. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

12.Kodvolaniužalovanejsavyjadrilžalobcapodanímz26.11.2019.Stotožnilsasrozsudkompoprávnej
aj vecnej stránke. Mal za to, že skutočnosti, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní boli v priebehu

konania preukázané, prípadne oboma stranami odsúhlasené. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť.

13. Žalovaná odvolaciu repliku nepredložila.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34
CSP, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 379
a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

15. Vo vzťahu k hnuteľným veciam žalovaná namietala položku pod č. 3 prikázanú žalovanej - kuchynská

linka v hodnote 400,- eur a položku 13 - digitálny tlakomer v hodnote 30,- eur. Z čestného prehlásenia
W.. C. E. - syna strán sporu vyplýva, že tento požičal žalovanej finančné prostriedky vrátane 500,- eur
na kúpu novej kuchyne. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že kuchynská linka v hodnote
400,- eur, ktorá sa javí ako reálna, patrí do BSM. V súvislosti s poskytnutou pôžičkou však ostala
nevysporiadaná otázka vrátenia finančných prostriedkov synovi strán sporu. Nebolo preukázané, či táto

suma bola vrátená, resp. ju bude potrebné vrátiť žalovanou, v dôsledku čoho by sa uvedená suma
muselazarátaťdopasívžalovanej.Aktátopôžičkabolasplatenápočastrvaniamanželstva,predpokladá
sa, že bola splatená zo spoločných finančných prostriedkov, čo je potrebné posúdiť vo vzťahu k časovým
obdobiam poskytnutia pôžičky, rozvodu manželstva, či ukončenia vedenia spoločnej domácnosti, teda
aj akéhokoľvek spoločného financovania tak aktív, či pasív strán sporu. K položke evidovanej vo výroku

rozsudkusúduprvejinštanciepodč.13-digitálnytlakomervhodnote30,-eurjedôležitéuviesť,žepodľa
tvrdenia žalobcu tento už neexistuje a podľa tvrdenia žalovanej ho táto nemá vo svojej dispozícii, pričom
ani jedna zo strán sporu svoje tvrdenie nevie preukázať predložením dôkazov. Za tejto situácie takúto
hnuteľnú vec nie je možné vyporiadávať. Rozsudok v takomto znení by sa mohol stať nevykonateľným,
ak predmetná vec neexistovala ku dňu zániku BSM.

16. Hlavnou odvolacou námietkou žalovanej bolo nesprávne vyhodnotenie dôkazov, teda nesprávne
vysporiadanie sa alebo nevysporiadanie sa s predloženými dôkazmi týkajúcimi sa financovania
prístavby, či rekonštrukcie pôvodného domu. Súd prvej inštancie pre svoj záver o spoločnom financovaní
zohľadnil iba vyjadrenie žalobcu a stavebné povolenie na prístavbu rodinného domu udelené dňa

12.05.1980, teda počas trvania manželstva. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
bodu 23 nevyplýva, ako sa vysporiadal so všetkými listinnými dôkazmi, predovšetkým dokladmi o
zakúpení stavebného materiálu. Len samotné konštatovanie, že „nebolo preukázané, žeby tento
materiál bol skutočne použitý na výstavbu rodinného domu“ je absolútne nepostačujúcim. Súd jetotižto povinný hodnotiť všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 CSP), pričom v prospech
tvrdenia žalovanej svedčia aj iné dôkazy, ktoré však súd vyhodnotil iba jednotlivo. Pokiaľ v konaní
boli predložené aj znalecké posudky na hodnotu celého rodinného domu (vrátane prístavby), tak tento

obsahuje aj čas výstavby, čo je logicky porovnateľné s dokladmi o zakúpení stavebného materiálu, či
poznámkami matky žalovanej, ktorých pravosť a čas zhotovenia žalobca nenamietal, čo znamená, že
je možné ich vyhodnotiť ako nesporné (§ 149 a nasl. CSP). Podľa názoru odvolacieho súdu práve tieto
časové súvislosti sú rozhodujúce pre posúdenie pravdivosti tvrdenia žalovanej o realizácii prístavby
rodinného domu z prostriedkov poskytnutých výlučne jej vlastnými rodičmi. Logickým sa javí to, že

pokiaľ rodinný dom patril výlučne žalovanej, tak akékoľvek finančné prostriedky použité na prístavbu
k tomuto rodinnému domu, resp. na rekonštrukciu a poskytnuté rodičmi žalovanej, boli poskytované s
úmyslom dať ich svojej dcére. Ak tieto finančné prostriedky premietnuté v nákupe stavebného materiálu
boli realizované pred uzavretím manželstva a neexistuje dôkaz o výstavbe inej nehnuteľnosti rodičmi
žalovanej, niet reálnej pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalovanej.

17. V prípade, že v ďalšom konaní dospeje súd prvej inštancie k opačnému, než vyššie uvedenému
skutkovému záveru, tak hodnota investícii vložených oboma manželmi je rozdiel medzi hodnotou
nehnuteľnostipredinvestíciouahodnotanehnuteľnostipoinvestíciikudňuvyporiadania,avšakzastavu,
že stavebno-technickým určením je prístavba súčasťou rodinného domu, teda tvorí jednu nehnuteľnú
vec. Pokiaľ znalecké posudky predložené žalovanou nespĺňajú uvedené kritériá, sú pre predmet sporu

nepoužiteľné.

18. Súčasťou výroku rozsudku súdu prvej inštancie nie je záväzok žalobcu splatiť zostatok úverov,
čo je v rozpore so skutočnosťami uvedenými v bode 24 rozsudku. K tvrdeniu žalovanej, že o týchto
pôžičkách nevedela a dozvedela sa o nich až pri rozvodovom konaní, je dôležité uviesť, že pokiaľ by

žalovaná namietala relatívnu neplatnosť týchto právnych úkonov, tak s takouto neplatnosťou je povinný
vysporiadať sa súd ako s otázkou predbežnou. Dôležité je preto posúdenie, či predmetne právne úkony
predstavujúce zmluvy o úveroch sú platnými právnymi úkonmi z pohľadu spoločných dlhov manželov
alebo nie. Pri závere, že predmetné právne úkony sú platné vo vzťahu k obom stranám sporu, je dôležité
vysporiadať sa s námietkou žalovanej, že tieto finančné prostriedky boli použité výlučne na potreby

žalobcu. V prípade preukázania tejto skutočnosti, resp. nevyvrátenia tohto tvrdenia žalobcom v zmysle
§ 151 CSP je rozhodujúce tvrdenie žalovanej. V takomto prípade sa na poskytnutý úver musí hľadieť
ako na investíciu zo spoločného majetku v prospech výlučného majetku žalobcu.

19. S poukazom na uvedené odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vyhodnotiac väčšinu

odvolacích námietok žalovanej ako dôvodných v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP, keďže
nedostatočným odôvodnením rozhodnutia došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces.

20. Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).