Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 18, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Csp/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119202910
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119202910.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovu v spore žalobkyne: I. I., L.. XX.X.XXXX, P. J.

C. Š. XXX, XXX XX G.Š., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r.
o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.749,37
eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 3.749,37 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.2.2019 domáhala voči žalovanému
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3.749,37 eura na základe toho, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov sp.zn. 17C/413/2015 o vydanie bezdôvodného obohatenia
bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná. Ako spotrebiteľka si uplatňuje primerané
finančné zadosťučinenie za porušenie jej spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť v základnom
konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ

nedopúšťal recidívy., zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Primerané finančné zadosťučinenie preto
požaduje vo výške 3 749,37 eura, čo predstavuje polovicu sumy, o ktorú sa chcel žalovaný na jej úkor
bezdôvodne obohatiť.

2. Žalovaný s návrhom nesúhlasil a poukázal na to, že „žalobkyni žiadny nárok na základe ňou
uvádzaných skutočností nevznikol, tvrdí porušenie spotrebiteľských práv, ktoré si musel brániť v
pôvodnom konaní. Súd prvej inštancie v konaní rozhodol o tom, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni

bezdôvodné obohatenie a nahradiť trovy právneho zastúpenia, následne tento rozsudok Krajský súd
v Prešove ako odvolací súd potvrdil. Označené ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
(ktorého aplikáciu popiera ako neprípustnú pre porušenie zákazu retroaktivity) vychádza z predpokladu
konkrétneho porušenia, ktoré namietal a uplatňoval spotrebiteľ a na základe tohto konkrétneho
porušenia prijatý záver o porušení práva spotrebiteľa. Podľa citácie odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie v žalobe bolo ale rozhodnuté na základe záveru o neplatnosti zmluvy na základe všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 37 ods.1 a § 40 ods. 1), a nie ustanovení určených na ochranu

spotrebiteľa a ich porušenia. Z podanej žaloby nevyplýva, aké konkrétne ustanovenie bolo porušené.
Podotkol, že že zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá dňa 08.04. 2005. Namieta aj právnu
stránku veci, nakoľko v čase uzavretia zmluvy č. 47136-76004 ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z.
nejestvovali, čiže žalobkyňa sa dovoláva aplikácie ustanovenia na skutkové okolnosti existujúce predjeho účinnosťou. Zákon č. 250/2007 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 01.07.2007. Poukázal tiež na to, že
existenciu dôvodov, pre ktoré by sa malo poskytnúť finančné zadosťučinenie spochybňuje aj fakt, že
k uplatňovaniu tejto požiadavky dochádza s výrazným časovým odstupom. K uplatňovaniu požiadavky

na finančné zadosťučinenie, ktoré by podľa tvrdenia žalobkyne malo byť satisfakciou za porušenie jeho
spotrebiteľských práv nedošlo v bezprostrednej časovej následnosti po vydaní uvedených rozhodnutí,
ale s výrazným časovým odstupom. Vyššie uvedenými skutočnosťami deklaruje žalovaný to, že na
strane žalobkyne nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna majetková, resp. nemajetková ujma alebo
škoda, ktorá by prípadne zakladala dôvodnosť nároku na finančné zadosťučinenie.“

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením obsahu spisu tunajšieho súdu sp.
zn. 17C/413/2015 ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil, že:

4. Dňa 14.10.2015 podala žalobkyňa na tunajšom súde žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktorá sa viedla pod sp.zn. 17C/413/2015.

5. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 8.2.2016 č.k. 17C/413/2015-49 súd rozhodol tak, že
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 7.498,74 EUR s 5,05
% ročným úrokom z omeškania z priznanej istiny do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku od 23. 1.
2016 do zaplatenia.

6. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 26.6.2017 č.k. 18Co/110/2016-87
potvrdil prvoinštančný rozsudok.

7. Na dovolenie žalovaného uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.10.2018 č.k.

1Cdo/238/2017-108 rozsudok Krajského súdu v Prešove z 26.júna 2017, sp.zn. 18Co 110/2016 zrušil
v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.1.2020 č.k. 18Co/173/2018-137 rozhodol súd tak,
že potvrdil rozsudok.

9. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že „zo Zmluvy o revolvingovej pôžičke č.
47136-76004 vyplýva, že bola podpísaná dňa 8. 4. 2005 a v časti B - Revolvingová pôžička sú údaje
ods. 1 - 144.000, ods. 2 - 36, ods. 3 - 4.000, ods. 4 - 26,43, v časti C - Revolving sú nasledovné údaje:
ods. 1 - 96.000, ods. 2 - 25,16, v časti D - Úverový limit je údaj: ods. 1 - 192.000. Časť E - Zmluvná

odmena obsahuje údaj: ods. 1 - 72.000, ods. 2 - 47.040. Časť F - Poplatok obsahuje údaj ods. 1 - 1.500.
Časť G - Zápočet obsahuje údaj 25.005. Časť H - Typ zmluvy o revolvingovej pôžičke obsahuje údaj ods.
1 bonus. Na druhej strane sú údaje zmluvné dojednania písané v 100 stĺpcových 4 kolonkách, ktoré sú
podpísané dňa 8. 4. 2005 žalovanou. Obsah týchto zmluvných dojednaní je absolútne nečitateľný pre
drobné písmo a nečitateľnú tlač. Čitateľné sú len nadpisy, predmet zmluvy, revolving, zmluvná odmena,

práva a záväzky, odmena, započítanie, záverečné ustanovenia. Vzhľadom na nečitateľnosť textu súd
konštatuje, že obsah zmluvných podmienok je nečitateľný, nezrozumiteľný pre jeho formu, v dôsledku
čoho nie je možné ani zistiť obsah dojednaní.
Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že zmluvu so žalovaným uzatvorila tým spôsobom, že jej
žalovaný poslal na jej adresu tlačivo ako žiadosť o uzatvorenie spotrebiteľského úveru, ktoré vypísala,

vrátila ho späť a dostala od žalovaného peniaze priamo na účet. Žiadala pôžičku vo výške 30.000,- Sk a
túto jej žalovaný zaslal. Zmluva, ktorú podpisovala so žalovaným neobsahovala všetky vyplnené údaje.
Suma 30.000,- Sk sa však v zmluve nenachádza, nepamätá si, ktoré údaje boli vyplnené. Uvedeným
kolonkám v zmluve nerozumela, k tomu nedostala od žalovaného nijakú príručku, len dostala poslané
peniaze vo výške 30.000,- Sk na jej účet, č. účtu, na ktorý mala splácať mesačné splátky po dobu 3

rokov. Po roku splácania jej žalovaný automaticky poslal revolving vo výške 1.625,17 EUR, o ktorý ani
nežiadala, tieto peniaze jej prišli na účet. Naďalej splácala splátky a pretože s jednou splátkou bola v
omeškaní, žalovaný hneď nariadil vykonávanie zrážok z jej mzdy a tieto jej zrážal priamo zamestnávateľ
až do doby, ktorú určil žalovaný. Aj keď sa domáhala u mzdovej účtovníčky, aby zrážky boli ukončené,
ona jej tvrdila, že zrážky musí vykonávať, až kým nedostane od žalovaného oznámenie, že dlh je

vyrovnaný. Takto uhradila vyše 10.000,- EUR. V júni 2015 sa obrátila na Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa,kdebolapodanážiadosťoprevereniesplátok,naktorúžalovanýreagovalvseptembri2015
a až z týchto podkladov zistila, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný jej vtedy zaslal kópiu
zmluvy a splátkový kalendár s históriou platieb. Inú zmluvu ako tú, ktorú jej žalovaný takto zaslal v takejtonečitateľnej forme k dispozícii nemala. Žalovaný ju s obsahom zmluvy neoboznámil, ani so zmluvnými
podmienkami a vyplneným položkám pod písm. B - H nerozumela. Pokiaľ ide o zrážky zo mzdy, tieto jej
boli vykonávané vo výške 132,78 EUR mesačne a bola v tom vedomí, že je v tom započítaná aj zmluvná

pokuta. O tom, či bola vôbec dojednaná zmluvná pokuta zo zmluvných podmienok
nevie zistiť. Zmluva o revolvingovej pôžičke je neurčitá, jednotlivým kolonkám nezodpovedajú údaje, zo
zmluvy nevyplýva, prečo žalovanému vyplatila 10.000,- EUR, keď
jej bol poskytnutý úver vo výške 144.000,- Sk, ktorý nezodpovedá ani sume 5.000,- EUR. Výška RPMN
z tejto zmluvy nie je zrejmá, nie je zrejmé, z akej výšky vychádzal žalovaný, pretože pri týchto kolonkách

nie je uvedené percento a nemožno teda k jednotlivým kolonkám pripojiť tento údaj.

10.Súdprávnevrozsudkukonštatoval,že„zpredloženejZmluvyorevolvingovomúvereč.47136-76004
podpísanej dňa 8. 4. 2005, že druhá strana tejto zmluvy je absolútne nečitateľná pre drobné a
rozmazané písmo, takže ani súd sa nemohol oboznámiť s obsahom zmluvných podmienok, ktoré mali
byť predmetom zmluvných dojednaní na druhej strane zmluvy.

Žalobkyňa dostala od žalovaného k dispozícii len takúto nečitateľnú zmluvu s tým, že čitateľná je len
prvá strana zmluvy, kde sú však uvedené údaje tak, ako vyššie uviedol súd. Je pravdivá argumentácia
žalobkyne, že tieto údaje sú pre ňu nezrozumiteľné a neurčité, lebo pod písm. B - H sú uvedené len čísla,
ktoré je potrebné zaraďoval pod zmluvné dojednania na druhej strane, ktorá je však nečitateľná. Súd
konštatuje, že táto zmluva je neurčitá a nezrozumiteľná v dôsledku nečitateľného textu, teda z dôvodu

nedostatku písomnej formy a v zmysle § 37 ods. 1 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka je takáto
zmluva neplatná.

11. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že zo strany žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie a túto skutočnosť potvrdil aj odvolací súd, keď konštatoval, že pokiaľ ide 10-ročnú objektívnu

premlčaciu dobu, žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad
spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k
nemu sa bude správať poctivo. V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek
nebankovým spôsobom, teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce
sa na poskytovanie úverov. Je dôvodné preto predpokladať, že minimálne vedel, že neuvedením

podstatných náležitostí vyžadovaných zákonom č. 258/2001 Z. z. v zmluve o spotrebiteľskom úvere
nastane zákonom predpokladaná sankcia, t.j. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a pre prípad, že
to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (dolus indirectus, tzv. nepriamy úmysel).
Zákon č. 258/2001 Z. z. platný a účinný už od 01.10.2001 už od jeho prvej účinnosti obsahoval
povinnosť uvedenú v ustanovení § 4 ods. 5 a to uvádzať v zmluvách úroky a poplatky, inak veriteľ od

spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere. Predmetná zmluva bola uzavretá v roku 2005, tzn. už v štvorročnej dobe podnikania žalovanej
v oblasti poskytovania úverov, kedy po celý čas platila zákonná nevyvrátiteľná fikcia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutých úverov v prípade absencie uvedenia úrokov a poplatkov. Jeho
konanie preto nemožno hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia

bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech (porov. rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 12. decembra 2011, sp. zn. 7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského súdu v
Prešove z 21.1.2013, sp. zn. 2Co 9/2012). Profesionál v poskytovaní úverov pokiaľ neuviedol podstatné
náležitostizmluvyospotrebiteľskomúveremuselvedieť,žetýmspôsobombudeinkasovaťodžalobkyne
úroky, na ktoré nemá právo. Ak tieto úroky napriek tomu inkasoval, musel si byť vedomý, že sa na úkor

žalobkyne obohacuje.
Konaniežalovanéhopriuzatváranízmluvy,ktorýnerešpektovalustanoveniazákonaslúžiacenaochranu
spotrebiteľa nemožno považovať za súladné s dobrými mravmi. Jeho konanie preto nemožno hodnotiť
inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne
s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. S ohľadom na okolnosti prípadu možno uzavrieť,

že úmysel bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne bol daný už od uzatvorenia zmluvy, ktorej
návrh koncipovala žalovaný a predložil ho na podpis žalobkyni, a teda bol daný aj v čase, kedy
došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom
obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu
došlo (§ 107 ods. 2 OZ).

12. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že „v tom čase pracovala v detskej nemocnici s príjmom okolo 500
eur, manžel bol nezamestnaný, mali dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Nemala finančné
prostriedky, preto požiadala o tento úver. Dovtedy so žalovaným žiaden zmluvný vzťah nemala, aninevedela o revolvingových úveroch, čo to vlastne je okrem toho jedného kontaktu, že podpísala túto
zmluvu, žiaden iný kontakt už potom so žalovaným nemala. Išlo o to, že jej zakaždým keď som zaplatila
určitú sumu, prišla jej na účet ďalšia suma, len jej oznámili SMS, že jej bol schválený ďalší revolving a

platila tieto splátky. Už potom keď dlhý čas splácala tento úver a zakaždým mala pocit, že by to už malo
byť splatené, tak som v roku 2015 vyhľadala HOOS, kde jej bolo povedané, že už je to dávno všetko
preplatené a že už ďalšiu sumu nemá platiť. Z tohto dôvodu teda aj požiadala Advokátsku kanceláriu
JUDr. Šafranka, aby ju zastupoval v konaní, kde v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia bolo
zistené, že žalovaný jej má toto bezdôvodné obohatenie vydať. Po právoplatnosti rozsudku jej aj bola

táto suma vyplatená. Žiaden iný zmluvný vzťah so žalovaným nemala. V tomto čase vzhľadom na
zlú finančnú situáciu v rodine, mala zmluvný vzťah aj s Pohotovosťou, mala odtiaľ úvery, aj ohľadom
týchto úverov sa viedli konania na tunajšom súde. Toho času sa vedie konanie o primerané finančné
zadosťučinenie v dôsledku súdneho sporu, v ktorom spore s Pohotovosťou bola úspešnou.“

13. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

14. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 3.749,37 eura v súvislosti s úspešným uplatnením porušenia práva zo strany žalovaného na
základe na základe rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/413/2015.

15. Podľa § 3 ods. 5 tretia veta Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súd
úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti týmto
zákonom osobitnými predpismi zodpovedá.

16. Ohľadom námietok žalovaného o nedôvodnosti žaloby a nesplnení podmienok zákona pre priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia, súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 371/2018, ktorý uvádza, že v prípade spotrebiteľskej legislatívy je popri gramatickom výklade
namieste použiť aj výklad teologický v súlade so zmyslom právnej úpravy, ktorý je v tomto prípade
determinovanýprincípompotrebyzvýšenejochranyspotrebiteľa.Tenvychádzazpožiadavkykorektných

spotrebiteľskýchzmlúvvočispotrebiteľom,zozákazuzneužívaniadominantnéhopostaveniadodávateľa
a zákazu používania zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán.

17. Súd konštatuje, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 17C/413/2015 žalobkyňa

úspešne uplatnila porušenie spotrebiteľského práva, pretože aplikácia ustanovení Občianskeho
zákonníka na zmluvné spotrebiteľské vzťahy je prioritná a základná a zákon o spotrebiteľských úveroch
je potrebné považovať za lex specialis voči Občianskemu zákonníku.

18. Ďalej súd poukazuje na to, že konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia bolo vedené pod sp.zn.

17C/413/2015 a súd pojednával o právnom vzťahu, ktorý vznikol na základe návrhu zmluvy v roku
2005, avšak ako vyplýva aj z predložených dôkazov, ktoré boli predložené k tomuto právnemu vzťahu,
tento právny vzťah pokračoval až následne do roku 2012, kedy podľa oznámenia zo dňa 14.9.2015
bola zaplatená posledná splátka, to znamená, že do 13.7.2012 predmetný právny vzťah 7 rokov
existoval a na základe neho aj žalovaná strana od žalobkyne prijímala plnenia. Ako sa v skoršom konaní

17C/413/2015 ukázalo, tieto plnenia boli nezákonnými plneniami, boli plneniami z titulu bezdôvodného
obohatenia a pokiaľ aj súd v konaní riešil 10-ročnú premlčaciu lehotu a priklonil sa k tomuto názoru, že
v danom prípade nárok nie je premlčaný a tento nárok aj priznal, súd mal za to, že je viazaný týmto
právnym posúdením veci aj rozsahom porušenia práva, ktoré v predmetnom konaní bolo zistené.

19. Z tohto dôvodu teda ak žalovaná strana namieta aplikáciu ustanovení zákona, v ktorom neboli platné
v čase uzavretia zmluvného vzťahu, súd poukazuje na to, že v čase, kedy predmetné ustanovenia
zákona existovali, teda od 1.7.2007, právny vzťah stále existoval a žalovaný sa nemôže brániť voči
tvrdeniu, že z tohto právneho vzťahu nie je možné žiadať primerané finančné zadosťučinenie. Nebráni
tomu žiadna právna úprava, ani výklad zákona, ktorý podopretý judikatúrou súdov považuje bezdôvodné

obohatenie v spotrebiteľských vzťahoch na úkor spotrebiteľa za závažný zásah do jeho občianskych
práv. Toto bezdôvodné obohatenie bolo zistené, bolo deklarované a bolo aj konštatované a judikované
rozhodnutiami súdov. Súd teda má za to, že základ nároku je v každom prípade daný a nestotožňuje
sa s námietkou žalovanej strany.Čo sa týka výšky, ktorú odvádza žalobkyňa od sumy priznaného finančného zadosťučinenia, vzhľadom
na charakter tohto sporu a závažných porušení spotrebiteľskej legislatív, súd považuje výšku tohto
finančného zadosťučinenia ako polovicu sumy za o ktorú sa chcel žalovaný na jej úkor bezdôvodne

obohatiť za preukázanú a v celom rozsahu dôvodnú a návrhu v celom rozsahu vyhovel.

20. Súdu neuniklo ani to, že žalovaný napriek judikovaným porušeniam spotrebiteľského práva vôbec
neprejavil žiadnu mieru prijatia zodpovednosti za tento stav.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Súd ustaľuje, že žalobkyňa mala vo veci plný úspech, a preto jej priznal voči žalovanému nárok na
100% náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné

uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).