Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 18, 2020

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 3Em/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820200377
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kurjaková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2020:5820200377.3

Uznesenie

Okresný súd Námestovo vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa B. O., nar. XX.XX.XXXX, v tomto
konaní maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov, matky/oprávnenej: P.. G. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, S. S., právne zastúpená: JUDr. Eva Luticová, advokátka so sídlom
Hviezdoslavova 51, Námestovo a otca/povinného: F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, v konaní o

návrhu matky na výkon rozhodnutia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky - oprávnenej na nariadenie výkonu rozhodnutia rozsudku Okresného súdu
Námestovo č. k.: 1P/24/2018-803 zo dňa 12.12.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.
k.: 11CoP/16/2020-1070 zo dňa 30.06.2020, z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.02.2020 oprávnená - matka, aby súd nariadil výkon
rozhodnutia rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 4P/15/2019- 179 zo dňa 7.11.2019, podľa
ktorého bola oprávnená stretávať sa so synom každý párny víkend v roku v čase od piatku od 19.00
hod. do nedele 15.00, s tým, že si syna mala prevziať od otca a tomuto otcovi odovzdať v T. O. na
adrese X. A. XXXX. Rovnako mala právo so synom sa telefonicky kontaktovať a to 2x do týždňa, v

utorok a štvrtok v čase od 20.00 hod. do 20.30 hod. Uvedený rozsudok nadobudol ppl. dňa 13.11.2019-
čl. 27, pričom tento bol účinný do právoplatnosti rozsudku tunajšieho súd č.k. 1P/24/2018-803 zo dňa
12.12.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 11CoP/16/2020-1070 zo dňa 30.6.2020,
ktorý rozsudok nadobudol ppl. dňa 20.7.2020 a podľa ktorého bola matka oprávnená stretávať sa so
synom v rámci bežného styku každý párny víkend v roku v čase od piatku od 19:00 hod., kedy si matka
prevezme maloletého od otca v T. O. na adrese X. A. XXXX, do nedele do 15:00 hod., kedy maloletého

odovzdá otcovi v T. O. na adrese X. A. XXXX. Rovnako bol matke umožnený telefonický kontakt so
synom 3x do týždňa, v utorok, štvrtok a v nedeľu v čase od 20.00 hod. do 20.30 hod - čl. 274 a čl.
284 spisu.

2. Podaný návrh na nariadenie výkonu vyššie uvedeného rozhodnutia matka odôvodňovala tým, že od
3.5.2019 má problém dostať sa k synovi, pretože od tohto dátumu u nej nestrávil ani víkend. Tvrdila,

že otec maloletého opätovne marí tento rozsudok a jeho znenie nerešpektuje a to tým, že keď prišla
21.02.2020 do T. O. tak tam nebol syn ani jeho otec prítomní, pričom syn jej telefonicky oznámil , že je
doma, napriek tomu, že obaja vedeli, že ona na stretnutie so synom príde. Má za to, že otec maloletého
nepripravuje na stretnutia predovšetkým po psychickej stránke, tento syna manipuluje a nenabáda syna
vytvoriť si pozitívny vzťah k súdne ustanovenému styku so ňou. Ona už 8.2.2020 podala na polícii v T.
O. trestné oznámenie, pretože syn po rozhovore s ňou v aute v daný deň, odmietol odísť s ňou do S.

S., čo odôvodňoval tým, že na stretnutie s ním nepriviedla aj jeho mal. sestru F.. Z uvedeného má za to,
že to nemohlo byť z jeho hlavy a z jeho správania vyplýva, že je otcom manipulovaný. Potom ako malsyn u nej začať tráviť víkendy od 3/2020 si otec spolu s mal. synom začali vymýšľať rôzne argumenty,
aby k styku nedošlo a aj do budúcna nedochádzalo, čoho dôkazom je aj 61 úradných záznamov otca
s kolíznou pracovníčkou p. L.. Matka ďalej uviedla, že maloletý je pod vplyvom otca, ktorý nepriamym

a priamym psychickým vplyvom pôsobí na syna, čo má za následok stratu citového puta k jej osobe.
Maloletý odmieta so ňou kdekoľvek odísť, tvrdí, že sa jej bojí, že sa mu vyhráža, že mu nadáva, papuľuje
jej, nedvíha jej telefón, kladie si nezmyselné podmienky, len aby sa s ňou nemusel stretnúť, hocikedy
si vypne telefón. Dokonca jej povedal, že sa „skurvila", že rozbila rodinu, že všetko číta, čo o ňom
píše na súdy a podobne. Otec ho aktívne zapája do ich problémov, absolútne sa neriadi tým, čo mu

odporučila kolízny pracovníčka p. L. pri výchovnom opatrení, že nemá vťahovať syna do ich problémov.
Robí to a špinavo o nej synovi klame, rovnako ho nepovzbudzuje k tomu, aby sa choval ku nej slušne
a nepripravuje ho na styk so ňou, následkom čoho k realizácii styku nedochádza. Alibisticky sa vždy
opiera o vôľu maloletého a tým pádom si myslí, že je chránený. Doslova sa jej vysmieva. Pritom ona sa
vo svojom záujme pravidelne informuje o synovi u jeho triednej, pýta sa jej ako sa B. cíti, ako sa jej javí
a podobne. Tak isto sa informuje u jeho trénera, ako sa B. darí, necháva mu odkazy, že ho má rada.

3. V ďalšom matka súdu doručila viacero podaní (spolu 11- čl. 32, 44, 100, 174, 175, 181, 187, 201,
265, 268, 271) v ktorých podaniach upresňovala že styk so synom sa nerealizoval ani v nasledovných
dňoch, resp. sa nerealizoval v mieste jej bydliska:
-6.3.2020 (v T. O. nikto nebol)-čl.32,

-20.3.2020 (syn jej 17.3.2020 ako aj 19.3.2020 oznámil, že k nej do S. S. nepôjde. Ona sa musí u
otca SMS správami domáhať aby jej syn vôbec zodvihol telefón, pričom potom ako so synom telefonuje
tento sa ponáhľa, tvrdí jej, že sa musí učiť, že ide spať. Ona synovi píše, volá , no tento jej málokedy
zdvihne, neodpíše, ak áno tak je samá výčitka-čl.44.
-8.3.2020 sa stretnutie malo realizovať, ale odohralo sa len na E., nie v jej mieste bydliska, bol so synom

na prechádzke a v cukrárni, tento sa s ňou odmietal fotiť-čl. 44
-3.4.2020 sa stretnutie opätovne nerealizovalo, keďže syn jej tak v utorok ako aj vo štvrtok oznámil,
že ku nej nepôjde, mal jej povedať, že to je len jej sen, že k nej príde, rovnako jej nedvíhal 9.4.2020
telefón a zdvihla ho otcova priateľka, ktorá jej následne volala, že syn s ňou nechce hovoriť lebo s ňou
v daný deň už telefonoval, čo však bolo len kvôli tomu, že mu to otec prikázal, keďže tomuto mala ona

oznámiť, že mu nedá mal. dcéru F., 14.4.2020 jej bol opäť odmietnutý telefonický kontakt so synom,
keďže opäť zdvihla otcova priateľka-čl. 100
-21.4.2020 ani 23.4.2020 sa synovi nedovolala, 17.4.2020 sa so synom opäť stretla len v T. O. a strávila
s ním len hodinu, syn s ňou do TT neodišiel- čl. 174
-1.5.2020 sa stretla so synom v T. O., keďže tento jej predtým vo štvrtok oznámil že s ňou do TT

nepôjde, no syn sa ku nej správal drzo, papuľoval jej, smial sa jej do tváre a pohŕdavo je hovoril, že s
ňou nikam nejde, otec na to nereagoval, odohrala sa medzi nimi konfliktná scéna-čl. 175
-19.5.2020 sa so synom nemohla telefonicky opäť spojiť, až 21.5.2020 jej syn volal ale len nakrátko
a len na základe toho, že písala SMS otcovi, 17.5.2020 sa stretla so synom no V W., nakoľko syn ju
požiadal, aby prišla nie do T. O. ale do W.- čl. 181

-dňa 3.6.2020 matka požiadala o pozastavenie výkonu rozhodnutia z dôvodu, že spolupracujú s
organizáciou S. a v rámci toho so psychologičkou P. (od 28.4.2020), tiež uviedla, že so synom sa stretla
XX.X.XXXX v W.- čl. 187, pričom priebeh tejto spolupráce opisovala na čl. 201, uviedla, že výsledok tejto
spolupráce sa jej nejaví ako dostatočný, keďže so synom trávi len 10-15 minút v aute pred domom otca
-6.10.2020 sa telefonicky spojila so synom ale len na 4 minúty a 27 sekúnd, opätovne upozorňuje na

to, že sa synovi pokúša takmer denne dovolať, tento jej nedvíha, píše mu SMS, tento jej neodpíše,
keď za ním príde odmieta si s ňou aj sadnúť do auta- čl. 265
-3.11.2020 prišla za synom v rámci svojho stretnutia s psychologičkou a kolíznou pracovníčkou p. L., s
týmto sa nestretla, nakoľko sa medzi ňou a otcom odohral fyzický konflikt, otec ju mal údajne napadnúť,
čo oznámila aj na polícii- čl. 268, 272

4. Otec sa k podanému návrhu matky vyjadril vo dvoch podaniach doručených súdu dňa 10.3.2020
a dňa 22.6.2020, v ktorých potvrdil okolnosti uvádzané matkou a teda, že syn sa s ňou odmieta
pravidelne kontaktovať, či už telefonicky alebo osobne a absolútne odmieta svoj pobyt v S. S. v mieste
bydliska matky. Na strane druhej však popieral tvrdenia matky ohľadne jeho manipulácie so synom, keď

poukazoval na to, že syn matku odmieta už od jej odchodu zo spoločnej domácnosti, tiež na to, že synovi
vo vlastnej réžii zabezpečil telefón aj s kreditom, aby mohol s matkou telefonovať , čo však tento často
nechce využívať, pričom keď sa on dozvie, že sa tel. kontakt medzi nimi neuskutočnil, tak sa snaží abysa tak udialo na ďalší deň, rovnako poukazoval na to, že matka mu telefonuje a píše SMS , ktoré sú plné
urážok, nadávok a vyhrážania sa, rovnako negatívne sa má matka správať aj k maloletému (čl. 35, 190).

5. Kolízny opatrovník podal na dotaz súdu viacero správ po pohovore s obidvoma rodičmi ako aj
mal. dieťaťom, a to správy z 18.3.2020, 3.6.2020, 29.7.2020 a 8.10.2020 z ktorých vyplynulo, že styk
maloletého s matkou v rodinnom prostredí matky v S. S. sa nerealizuje, keďže dieťa styk s matkou
takouto formou odmieta, nepravidelne realizovaný styk je buď v T. O. alebo v W. v rozsahu od 15 minút
do 2 hodín. Rovnako nepravidelne sa realizuje aj telefonický styk syna s matkou, pričom ak syn hovor

od matky neprijme, tak matka kontaktuje otca a tento zabezpečí, aby sa hovor uskutočnil, no trvá vždy
veľmi krátko lebo maloletý tvrdí, že sa ponáhľa (čl. 43, 184, 199, 249). Zo záverov správ kolízneho
opatrovníka vyplýva, že tento nariadenie výkonu rozhodnutia u mal. B. nedoporučuje vzhľadom na jeho
súčasný postoj k matke.

6. Súd si v rámci zisťovania skutkového stavu veci vyžiadal správu z Centra pre deti a rodinu Tenent

- čl. 192, 243, 297, z ktorých správ ohľadne poskytovanej terapeutickej pomoci vyplynulo, že odborná
pomoc bola poskytovaná po dobu od 4/2020 až 9/2020, v 10/2020 sa stretnutia nerealizovali, keďže
táto prejavila nedôveru vo vzťahu ku psychológovi, spoluprácu sa nepodarilo obnoviť ani po osobnom
pohovore s matkou 3.11.2020. Zo správ vyplýva, že hlavným problémom vo vzťahu zainteresovaných
osôb je pretrvávajúca negatívna komunikácia medzi rodičmi, ktorá je spúšťačom negatívnych emócii,

ktoré nedokážu ovládať ani pred maloletým, ktorý sa tak stáva svedkom neadekvátneho správania sa
rodičov- napr. vyhrážky zo strany matky, realizácia videozáznamov z konfliktných situácii medzi rodičmi
realizovaných otcom, t.č. je pre mal. správanie sa rodičov nepredvídateľné, aktuálne hlavne u matky,
pri kontakte s ňou má obavy a strach, že zavolá policajtov ak s ňou nepôjde na víkend do TT, čo mu
niekoľkokrát povedala.

7. Súd v rámci konania o nariadenie výkonu rozhodnutia rozsudku Okresného súdu Námestovo
č.k. 1P/24/2018-803 zo dňa 12.12.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.
11CoP/16/2020-1070zodňa30.6.2020nariadil pojednávanienadeň18.11.2020naktorompojednávaní
vypočul tak rodičov mal. dieťaťa, ako aj mal. B. -čl.308-315.

8. Z výsluchu maloletého bolo zistené, že tento stretnutia s matkou odmieta, rovnako jej odmieta sám
telefonovať a odpisovať na SMS, v súčasnosti tak urobí len v prípade ak je k tomu prehovorený otcom.

9. V rámci skutkového stavu bolo zistené, že mal. B. O. , nar. X.X.XXXX pochádza z manželstva

rodičov - navrhovateľky - matky a povinného -otca (v tomto konaní), ktorých manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1P/24/2018-803 zo dňa 12.12.2019, pričom mal. B. bol zverený do
osobnej starostlivosti matky, jeho sestra F., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, pričom
matka je oprávnená stretávať sa s mal. B. v rámci bežného styku každý párny víkend v roku v čase
od piatku od 19:00 hod., kedy si matka prevezme maloletého od otca v T. O. na adrese X. A. XXXX, do

nedeledo15:00hod.,kedymaloletéhoodovzdáotcovivT.O.naadreseX.A.XXXX. Rovnakobolmatke
umožnený telefonický kontakt so synom 3x do týždňa, v utorok , štvrtok a v nedeľu v čase od 20.00 hod.
do 20.30 hod.. Rozsudok nadobudol ppl. dňa 20.7.2020. Rovnako bolo zistené z výpovede kolízneho
opatrovníka na pojednávaní, že spolupráca zo strany odborného pracovníka CDRK s mal. B. pokračuje
z dôvodu, že mu pomáha spracovávať všetky nespracované zážitky, ako nespracovaný hnev na matku,

že odišla z rod. prostredia, tiež že u maloletého ide už v poradí o tretieho psychológa, keďže s rodinou sa
po psychologickej stránke pracovalo už od začiatku predchádzajúceho rozvodového konania rodičov.

10. Podľa § 370 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (CMP) Podľa tejto časti sa postupuje pri
výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako

peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

11. Podľa § 372 CMP Účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného
titulu oprávnený a povinný.

12. Podľa § 376 ods. 1 CMP Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.13. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia
vo veciach maloletých. Táto vyhláška upravuje podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých.

14. Podľa § 3 ods. 1, 2 Vyhlášky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia
vo veciach maloletých, súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1
zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním
uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú
ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Pri zisťovaní existencie

ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení
povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie
sa a názor maloletého.

15. V zmysle judikatúry ESĽP týkajúcej sa výkonu práva styku rodiča s maloletým, konkrétne z
článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd vyplýva, že vnútroštátne orgány majú pozitívny

záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného puta. Mali by prijať
všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom na okolnosti toho ktorého prípadu rozumne
očakávať za účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom (napríklad Nutinnen proti Fínsku, rozsudok
z 27.06.2000,ods .128). Povinnosť štátnych orgánov prijať také opatrenia, ktoré umožnia kontakt
rodiča s dieťaťom, ktorý nežijú spoločne, však nie je absolútna a porozumenie a spolupráca všetkých

zúčastnených osôb predstavujú dôležitý faktor. Štátne orgány síce majú vyvíjať snahu, aby tejto
spolupráci napomohli, ale ich povinnosť použiť donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená,
musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa
a jeho práva, ktoré mu priznáva článok 8 Dohovoru. Použitie donucovacích opatrení za účelom výkonu
práva styku je tak odôvodnené iba v prípade zjavne nezákonného konania rodiča, s ktorým dieťa žije

(napríklad Zavřel proti Českej Republike, rozsudok z 18.01.2007, ods. 52). Ide o prípady, kedy rodič, s
ktorým dieťa žije aktívne bráni v styku druhého rodiča s dieťaťom. Iná je však situácia, ak rodič, s ktorým
dieťa žije, styku druhého rodiča s dieťaťom aktívne nebráni, avšak dieťa vyslovene styk odmieta. Tu
je významným aspektom odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním toho rodiča a teda ak sa
tento nezachoval vo vzťahu k dieťaťu vždy vhodne a empaticky (Tedovič proti Českej republike). Použitie

donucovacích opatrení v takýchto prípadoch je potom kontraproduktívne a to práve z dôvodu, že môže
mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a neempatickým rodičom (napríklad Kapř proti
Českej republike, rozhodnutie z 28.03.2006).

16. Článok 4 Civilného mimosporového poriadku upravuje participáciu maloletého na konaní , pričom

podľa článku veta druhá, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme
a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a
veci samej. Následne názor dieťaťa je potrebné zisťovať aj vzhľadom vyššie citované ustanovenie §
38 ods. 1 CMP. Súd je tak povinný zisťovať názor maloletého dieťaťa, pričom vyjadrenie jeho názoru
nie je podmienené vekovou hranicou ani rozumovou vyspelosťou, ale jeho schopnosťou vyjadriť sa a to

primárne, samostatne. Spôsob zisťovania názoru maloletého sa ponecháva na rozhodnutí súdu, zákon
však predpokladá prispôsobenie sa veku a vyspelosti maloletého.

17. V tomto prípade súd vypočul názor maloletého dieťaťa, a to na pojednávaní dňa 18.11.2020, kde
bolo zistené, že tento nielenže od začiatku právoplatného rozhodnutia, ktoré je podkladom na výkon

tohto konania odmieta pravidelné víkendové stretnutia s matkou v mieste jej bydliska v S. S., ale tento
v súčasnej dobe po eskalácii konfliktných situácii vzniknutých a vznikajúcich od odchodu matky zo
spoločnej domácnosti v júni 2018 odmieta už v súčasnosti akékoľvek osobné stretnutia s matkou,
telefonický kontakt je ochotný pripustiť len v prípade, ak by tak bolo realizované z jeho strany, no nie
pod nátlakom zo strany matky alebo otca.

18. V zmysle vyššie uvedeného Civilný mimosporovný poriadok v spojení v vykonávacou vyhláškou
oprávnenému rodičovi, v tomto prípade matke umožňuje, aby v prípade, ak povinný (otec) dobrovoľne
nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, podal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ako
tomu bolo aj v tomto prípade, kedy sa matka - oprávnená domáhala stretávania s mal. B., dôvodiac tým,

že mal. B. sa stretnutí s ňou v jej bydlisku v S. S. vôbec nezúčastňuje, iných stretnutí sa zúčastňuje
nepravidelne, príp. vôbec, a teda nie je rešpektovaný rozsah jej stretávania, ktorý je upravený súdnym
rozhodnutím z čoho ona viní otca maloletého, ktorý na syna vyvíja psychický nátlak pod vplyvom
ktorého sa syn ku nej správa a stavia negatívne.19. Z vyššie uvedeného tiež vyplýva, že realizácia rozhodnutia o výchove mal. dieťaťa je od určitého
veku dieťaťa závislá nie len od vôle rodičov, ale aj od vôle maloletého. Procesný postup vykonaný

v rámci vykonávacieho konania stanovuje, že súd zároveň po podaní návrhu na nariadenie výkonu
rozhodnutia, ak sa teda povinný nepodrobí rozhodnutiu pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu
rozhodnutia, je povinný zároveň skúmať v zmysle § 3 ods. 1 vyhlášky č. 207/2016 Z. z., či existujú
ospravedlniteľnédôvody,prektorésapovinnýrozhodnutiupodrobovaťnemôže,pričomprizohľadňovaní
ospravedlniteľných dôvodov súd zohľadňuje tak správanie sa povinného pri plnení povinností,

správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia ako aj správanie sa a názor
maloletého (§ 3 ods. 2 vyhlášky).

20. V prípade výkonu rozhodnutia má súd rovnako za to, že tento by nikdy nemal viesť k neprijateľnému
zásahu do vývoja dieťa, či už psychického alebo citového, alebo do iného neodôvodneného zásahu do
jeho práv. Rodičia pri výkone rozhodnutia často riešia iba otázku svojich práv a povinností a zabúdajú

na dopad celého konania ako aj jeho priebehu na psychický vývoj a stav dieťaťa. Ako už bolo uvedené
vyššie zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že mal. B. absolútne on samotného počiatku marca
3/2020 vylučoval stretnutia s matkou v jej bydlisku za prítomnosti svojho nevlastného súrodenca, starej
mamy a partnera svojej matky, rovnako začal intenzívnejšie odmietať aj pravidelné stretnutia s matkou,
ktoré sa následne realizovali buď v T. O. alebo v W., ako aj telefonické rozhovory s matkou, ktoré mali

byť podľa jeho názoru vždy iba o tom istom, ako sa má a čo robí. Z SMS správ predložených matkou mal
súd za to, že táto nie vždy reagovala vhodným spôsobom v komunikácii so synom, táto sa prejavovala
v istých prípadoch viac emočne a direktívne, čo na dieťa pôsobilo stresujúco a to potom reagovalo
odmietavo ( napr. čl. 8,10, 12, 13). Uvedená matkina emocionálna nestabilita a emocionálne výkyvy
boli konštatovaná aj psychologičkou PhDr. N. P. v jej správach. Zo zisteného skutkového stavu mal súd

preukázané, že mal. B. v súčasnej dobe matku emocionálne odmieta, jej osobu vníma negatívne, čo
sa znásobuje všetkými konaniami ktoré sa ho týkali a týkajú ( súdne konanie pred rozvodom, rozvodové
konanie, teraz konanie o výkon rozhodnutia, s tými súvisiace rôzne pohovory a sedenia u troch rôznych
psychológov v priebehu necelých 2 rokov), ako aj jeho vťahovaním zo strany oboch rodičov , či už
priamo alebo nepriamo do ich konfliktov, ktoré stále prebiehajú a podľa názoru súdu aj prebiehať istú

dobu ešte budú vzhľadom na stretávanie sa otca s mal. F., ako aj ešte neukončený majetkový spor,
ktorého podstata je súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti.

21. Zo strany otca nebolo zistené žiadne aktívne konanie, ktoré by bránilo styku s matkou. Dieťa matke
dopredu oznamovalo, že na stretnutia s ňou nepríde. Ak by aj existoval či už priamy alebo nepriamy

psychický nátlak otca na syna, tak takéto konanie otca zatiaľ nebolo objektivizované znaleckým
dokazovaním v žiadnom konaní. Z konania otca tak súd nemal zatiaľ preukázané, že by tento
dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, a teda žeby tento neviedol maloletého
k stretnutiam s matkou, čo inak popieral aj sám maloletý. Súd chápe matku a teda, že táto má záujem
stretávať sa mal. B. ako aj tú skutočnosť, že vyžaduje, aby tieto stretnutia s mal. boli realizované

pravidelneavjejrodinnomprostredí,avšakvtomtoprípadepoužitiedonucovaciehoopatreniazaúčelom
výkonu pravidelného práva jej styku s mal. B. sa súdu javí ako nežiaduce a kontraproduktívne.

22. Vzhľadom na preukázateľnú existenciu intrapsychických konfliktov mal. B. vo vzťahu k matke, ktoré
zatiaľ maloletý nespracoval, za situácie že tento negatívne vníma nátlak matky na nútený kontakt s

ním, súd návrh matky na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietol, keďže v danom prípade vzhliadol
existenciu ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré sa otec nemôže podrobovať rozhodnutiu, kde uvedené
dôvody spočívajú v skutočnosti, že mal. dieťa sa samo vyhýba stretnutiam s matkou.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP podľa ktorého žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Zo strany matky-
oprávnenej nešlo o šikanózny návrh a preto súd nevzhliadol žiadny dôvod na aplikáciu ustanovenia §
55 CMP.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresnom súde Námestovo). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak
bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

( § 377 ods. 1 CMP v spojení § 362 ods. 1 a 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 CMP).