Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoPv/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114209796
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6114209796.4

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu G. A., bytom J. Z. XXX, XXX
XX J. Z., zastúpeného spoločnosťou Zathurecky InPaRtners, s. r. o., so sídlom Kláry Jarunkovej 4, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 578, proti žalovanej D.. T. E., bytom L. XXXX, XXX XX Y., zastúpenej
JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o určenie, že žalovaná
nie je pôvodcom úžitkového vzoru SK ÚV XXXX, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu

Banská Bystrica č.k. 10CbPv/4/2014-344 zo dňa 17. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10CbPv/4/2014-344 zo dňa 17. apríla 2018 v I.
výrokovej vete mení tak, že žalobu žalobcu zamieta, v druhej výrokovej vete mení tak, že žalovaná má
právo na náhradu trov konania pred okresným súdom voči žalobcovi v rozsahu 100 % a tretej výrokovej
vete mení tak, že Slovenská republika, za ktorú koná Okresný súd Banská Bystrica, má nárok na plnú
náhradu trov konania voči žalobcovi.

II. Žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že žalovaná nie je pôvodcom úžitkového vzoru
SK ÚV XXXX (PÚV XXXXX-XXXX) „Spôsob zhotovenia radiálnych profilových otvorov v prstencových
súčiastkach a zariadenie na vykonávanie tohto spôsobu“ (ďalej len „úžitkový vzor“). Žalobcovi priznal

právo na plnú náhradu trov konania od žalovanej a Slovenskej republike, za ktorú koná Okresný súd
Banská Bystrica priznal nárok na plnú náhradu trov konania od žalovanej.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolací súd uznesením č.k. 41CoPv/8/2017-303 zo dňa
22.11.2017 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 10CbPv/4/2014-250 zo dňa 20.12.2016, ktorým
určil, že žalovaná nie je pôvodcom úžitkového vzoru SK ÚV XXXX (PÚV XXXXX-XXXX) „H.“ z dôvodu,

že rozsudok súdu prvej inštancie nebol riadne odôvodnený, čím bolo porušené právo na spravodlivý
proces. Vyslovil záver, že súd prvej inštancie nezistil rozhodujúce skutočnosti potrebné pre posúdene
otázky,čižalovanájepôvodcomúžitkovéhovzoruažesavodôvodnenínevysporiadalstým,čivsúdenej
veci naliehavý právny záujem na určení vyplýva z osobitného predpisu.

3. Po doplnení vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca a M.. D. E. (manžel

žalovanej) sú spoločníci a konatelia spoločnosti Mechanika, s.r.o., so sídlom Hlinická 1183, Bytča, IČO:
36 398 110 (ďalej len „Mechanika, s.r.o.“) a že žalovaná nemá technické vzdelanie a pôsobí v oblasti J.
E. E. v D.U.. Úžitkový vzor UV XXXX „Spôsob zhotovenia radiálnych profilových otvorov v prstencových
súčiastkach a zariadenie na vykonávanie tohto spôsobu“ bol na základe prihlášky č. XXXXX-XXXX
podanej dňa 29.01.2008 zapísaný v registri úžitkových vzorov Úradu priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky dňa 21.01.2010. Ako majiteľ a pôvodca úžitkového vzoru je uvedená žalovaná,

jej patentovým zástupcom bol M.. G. D.. Úžitkový vzor obsahuje tri nároky na ochranu. Rozhodnutím
PÚVXXXXX-XXXX/ÚVXXXX/I-XX-XXXXzamietolÚradpriemyselnéhovlastníctvaSlovenskejrepublikynávrh spoločnosti Mechanika, s.r.o. a G. A. (žalobcu) na výmaz úžitkového vzoru s odôvodnením, že
nepredložiliprávoplatnérozhodnutiesúdu,zktoréhobyvyplývalo,žežalovanejnepatríprávonaochranu
úžitkovým vzorom podľa § 10 ods. 1 zákona č. 517/2007 Z.z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o úžitkových vzoroch“) a v prípade sporu vo veci pôvodcovstva,
resp. práva na ochranu úžitkovým vzorom úrad odkázal na občianskoprávne súdne konanie. Patentový
zástupca pri zápise úžitkového vzoru M.. G. D. ako svedok súdu prvej inštancie potvrdil, že to, čo
žalovaná navrhla svojmu manželovi M.. D. E. je v úžitkovom vzore uvedené v treťom nároku na ochranu.
Prvé dva nároky na ochranu naformuloval po dohode s M.. D. E. on. Svedok uviedol, že naformulovať

ďalšie dva nároky bolo jeho povinnosťou, lebo bez nich by sa navrhované technické riešenie žalovanej
dalo ľahko obísť. Potvrdil, že vo veci prihlášky úžitkového vzoru komunikoval len s M.. D. E., ktorý mu
predložil i príslušné výkresy. So žalovanou počas vypracovania prihlášky úžitkového vzoru a jej podania
vôbec nekomunikoval. Svedok M.. D. E., manžel žalovanej, vypovedal, že ako konateľ spoločnosti
Mechanika, s.r.o. dostal ponuku vyrábať isté výrobky, bol tu však cenový a technologický limit. Uvažoval,
ako to spraviť a manželka mu navrhla, aby „I. I.“. Pretože tento postup zlacnil výrobu, obrátil sa na

patentovéhozástupcuzaúčelomzápisuúžitkovéhovzoru.Svedokpotvrdil,že zastupovaniepatentovým
zástupcom sprostredkoval on a jeho manželka sa s patentovým zástupcom nestretla. Súd prvej
inštancie mal za nesporné, že dňa 01.01.2011 uzatvorila žalovaná so spoločnosťou Mechanika, s.r.o.
licenčnú zmluvu, ktorou poskytla ako jediný majiteľ úžitkového vzoru nadobúdateľovi výlučnú licenciu
na využívanie technického riešenia s dohodnutou odmenou vo výške 9 % z ročného obratu výroby

statorových kruhov. Žalovaná nespochybnila, že v rokoch 2013 a 2014 dostala licenčné odmeny v
súhrnnej sume cca 60.000,-- Eur. Dospel k záveru, že v konaní nebolo sporné, či technické riešenie
spĺňa náležitosti úžitkového vzoru alebo nie, ale sporné bolo, či má žalobca naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, a či je pôvodcom tohto úžitkového vzoru žalovaná.

4. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení vyplýva z § 137 písm. c) zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorého naliehavý právny záujem
netreba preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V tomto prípade naliehavý právny záujem
žalobcu vyplýva z § 44 ods. 1 písm. b) zákona o úžitkových vzoroch, podľa ktorého Úrad priemyselného
vlastníctva Slovenskej republiky vykoná na návrh tretej osoby (v tomto prípade žalobcu) výmaz

úžitkového vzoru z registra, ak bola prihlasovateľom osoba, ktorá nemala právo na ochranu úžitkovým
vzorom podľa § 10 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch (žalovaná, ak v tomto konaní neuspeje).
Nemožno prehliadnuť, že samotný Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zamietol
návrh žalobcu a spoločnosti Mechanika, s.r.o. na výmaz tohto úžitkového vzoru s odôvodnením, že
nepredložili rozhodnutie súdu, z ktorého by vyplývalo, že žalovanej nepatrí právo na ochranu úžitkovým

vzorom podľa § 10 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch (Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky žalobcu výslovne odkázal na súdne konanie). Preto zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku
naliehavého právneho záujmu žalobcu by nielen odporovalo zákonu, ale bolo by odmietnutím práva.
V tomto prípade netreba pozitívne určenie (bolo by ho treba pri zmene zápisu úžitkového vzoru v
zmysle § 47 zákona o úžitkových vzoroch), ale stačí negatívne určenie, lebo žalobca sa domáha

výmazu úžitkového vzoru. Úspech v tomto konaní a následný výmaz úžitkového vzoru postavenie
žalobcu nesporne zmení, lebo (hoci ako fyzická osoba) je spoločníkom obchodnej spoločnosti a patrí
mu obchodný podiel, ktorý predstavuje finančne vyjadrenú hodnotu podielu na čistom obchodnom
imaní spoločnosti. Ak na základe rozsudku, ktorým súd určí, že žalovaná nie je pôvodcom úžitkového
vzoru, Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky vymaže úžitkový vzor od počiatku, stane

sa licenčné plnenie poskytnuté žalovanej spoločnosťou Mechanika, s.r.o. bezdôvodným obohatením,
ktoré bude žalovaná zo zákona povinná vrátiť, čím sa zvýši čisté obchodné imanie spoločnosti, a tým
i finančná hodnota obchodného podielu žalobcu.

5. Pri posudzovaní, či žalovaná je alebo nie je pôvodcom úžitkového vzoru, súd prvej inštancie vychádzal

z navrhnutého a vykonaného dokazovania, možnosti ktorého boli negatívne ovplyvnené faktom, že
žalovaná pôvodne nezbavila mlčanlivosti svojho patentového zástupcu, čím znemožnila žalobcom
navrhovanú konfrontáciu žalovanej a svedkov (najmä patentového zástupcu), ktorá by mala vyšší
potenciál vec objasniť. Patentový zástupca žalovanej M.. G. D. vypovedal ako svedok napokon až v
čase, keď mu bola známa výpoveď žalovanej i svedka M.. D. E.. Napriek tomu súd prvej inštancie

konštatoval, že aj na základe takto obmedzeného dokazovania možno dospieť k záveru, že žalovaná
nie je pôvodcom predmetného úžitkového vzoru. Vyslovil názor, že žalovaná popísala technické riešenie
úžitkového vzoru veľmi zjednodušene, laicky, bez jeho začlenenia do širších súvislostí a nemožno
ignorovať,že„riešeniežalovanej“jevyjadrenélenv 3.odsekunaochranuúžitkovéhovzoru(čožalovanáani nespochybnila). Sám patentový zástupca potvrdil, že hlavný nárok č. 1 i nárok č. 2 vypracoval sám v
snahe „ochrániť“ pomerne jednoduché technické riešenie žalovanej. Z výpovede žalovanej, jej manžela
M.. D. E. i patentového zástupcu M.. G. D. mal za nesporné, že žalovaná s patentovým zástupcom

počas procesu vypracovania prihlášky úžitkového vzoru vôbec nekomunikovala. Nikdy nezhmotnila svoj
nápaddomateriálnejformytak,abyosobaodbornespôsobilábolaschopnápremietnuťhodoúžitkového
vzoru. Mal za to, že niet rozumného vysvetlenia pre fakt, že žalovaná s patentovým zástupcom počas
vypracovania prihlášky úžitkového vzoru (najmä, keď jej nápad nebol zhmotnený v náčrte či nákrese)
nekomunikovala.Pretojetvrdenieopôvodcovstvežalovanejkrajnenedôveryhodnéa(okremjejtvrdenia

a tvrdenia jej manžela) ničím nepreukázané (ani patentový zástupca nemôže vedieť, kto je pôvodcom
úžitkového vzoru, keď so žalovanou nekomunikoval). Vzhľadom na uvedené, ako aj na absenciu
technického vzdelania, a najmä technických skúseností a praxe žalovanej, súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žalovaná autorom technického riešenia a pôvodcom predmetného úžitkového vzoru nie je.
Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel.

6. K námietke právneho zástupcu žalovanej, že na písomné podanie právneho zástupcu žalobcu zo
dňa 16.03.2018 by súd ako na oneskorené nemal prihliadať, súd prvej inštancie uviedol, že argumenty
uvedené v tomto písomnom vyjadrení nie sú nové a sú len variáciou už prednesených tvrdení a
argumentov.

7. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd prvej inštancie v zmysle § 255 CSP priznal plnú náhradu
trov konania.

8. Rozhodnutie o nároku Slovenskej republiky na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil
tým, že v časti vyplatenia svedočného svedkovi M.. G. D. z rozpočtových prostriedkov vystupoval v

konaní do 30.06.2016 štát, za ktorý konal súd v zmysle § 94 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), lebo sa plnilo z finančných prostriedkov, s ktorými hospodári. Od
01.07.2016 sa na konanie použili ustanovenia CSP, ktoré s účasťou štátu v konaní nepočítajú. Napriek
tejto legislatívnej zmene, ktorá spôsobila zánik účasti štátu v konaní, rozhodoval o náhrade trov konania
vynaložených štátom. Ak by súd o týchto trovách nerozhodol, bolo by to v rozpore s princípom právnej

istoty, legitímnych očakávaní a zásadou zákazu retroaktivity. Štát do zmeny právnej úpravy vyplatením
svedočného z rozpočtových prostriedkov v konaní vynaložil trovy a mohol podľa v tom čase platnej
právnej úpravy legitímne očakávať, že podľa výsledkov konania bude od jednej zo strán priznaná ich
náhrada (podľa § 148 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016). Zmena zákona, ktorou k 01.07.2016
zanikla účasť štátu v konaní, nemôže pôsobiť na štát spätne v tom zmysle, že nebude rozhodnuté o jeho

nároku na náhradu trov vynaložených do zániku jeho účasti v konaní. Štát v tomto prípade nevystupoval
v mocenskej pozícii, ale v pozícii účastníka konania, a preto mu musí byť poskytnutá rovnaká ochrana
jeho práv ako ktorémukoľvek inému účastníkovi. Pretože stranami v konaní sú len žalobca a žalovaná
(§ 60 CSP), nemožno na štát aplikovať ustanovenia o nároku na náhradu trov konania medzi stranami.
Za použitia analógie (článok 4 ods. 1 CSP) aplikoval súd prvej inštancie na rozhodnutie o trovách štátu

ustanovenie § 259 CSP ako keby išlo o inú osobu, ktorej vznikli výdavky v súvislosti s dokazovaním,
lebo štát mal postavenie účastníka len v časti ním vynaložených trov v súvislosti s výpoveďou svedka.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná.
Odvolanie odôvodnila tým, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.

Žalobca ako fyzická osoba nemôže mať naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe, keďže
je spoločníkom a konateľom spoločnosti Mechanika s.r.o.. Takýto naliehavý právny záujem môže mať
len spoločnosť Mechanika s.r.o., ktorá nie je stranou tohto konania Poukázala na to, že v súčasnosti
na Krajskom súde v Žiline prebieha konanie o vylúčenie spoločníka G. A. zo spoločnosti Mechanika
s.r.o., pričom výsledok tohto súdneho sporu môže mať zásadný význam pre posúdenie procesnej

spôsobilosti žalobcu v tomto konaní. Žalobca (ako fyzická osoba), ktorý je spoločníkom spoločnosti
Mechanika s.r.o. je cudzou osobou a nemôže suplovať a nahrádzať v žalobe spoločnosť Mechanika
s.r.o.. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, prečo by malo byť nesprávne postavenie
žalobcu bez určenia že žalovaná nie je pôvodcom úžitkového vzoru ohrozené alebo neisté. Jeho
postavenie sa nijakým spôsobom nezmení a žiadne ohrozenie mu z takýchto skutočností ani nevyplýva.

Žalobca netvrdil, že on je pôvodcom úžitkového vzoru a nepreukázal rozhodujúce skutočnosti, z ktorých
možno vyvodzovať existenciu tohto právneho záujmu. Súd prvej inštancie neskúmal, že v prípade
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalobca získa účelovú výhodu a môže používať takýto vzor
ako spoločník inej spoločnosti. Vzhľadom na to, že sa jedná o odbornú otázku, súd nemôže posudzovaťoprávnenosť žaloby len na základe výsluchu strán, resp. patentového zástupcu, ale mal si vyžiadať
vo veci odborné stanovisko, resp. mal nariadiť vo veci znalecké dokazovanie. Žalobca ako spoločník
spoločnosti Mechanika s.r.o. mal vedomosť o tom, že dňa 01.01.2011 uzatvorila s touto spoločnosťou

licenčnú zmluvu, ktorou ako jediná majiteľka úžitkového vzoru poskytla nadobúdateľovi výlučnú licenciu
na využívanie technického riešenia s dohodnutou odmenou, pričom žalobca tieto skutočnosti nenamietal
a nenamietal ani vyplatenie odmeny schválenej riadnou účtovnou závierkou. Všetky podklady k návrhu
na výmaz úžitkového vzoru, ktorý podala spoločnosť Mechanika s.r.o. a žalobca dohodla ona s M.. G.S.
na základe písomnej dohody o poskytnutí služieb a ceny za jej poskytnutie. Žalobca ako spoločník a

konateľ tejto spoločnosti odpredal všetky nehnuteľnosti a hnuteľné veci spriaznenej osobe, a teda táto
spoločnosť v súčasnej dobe nemá žiadny majetok. Uviedla, že súd ju nemôže diskvalifikovať len preto,
že nemá technické vzdelanie a pracuje v inom odbore.

10.Žalovanáďalejvodvolaníuviedla,žepozrušujúcomrozhodnutíodvolaciehosúdusúdprvejinštancie
v tejto veci vykonal dva pojednávania. Na prvom pojednávaní konanom dňa 23.01.2018 vykonal len

výsluch právnych zástupcov strán konania a pojednávanie odročil s tým, že uložil právnemu zástupcovi
žalobcu, aby v lehote 20 dní písomne odôvodnil naliehavý právny záujem. Právny zástupca vyjadrenie
doručil súdu prvej inštancie dňa 16.03.2018, t.j. až potom, ako súd určil termín pojednávania na deň
17.04.2018, pričom na tomto pojednávaní súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok tak, že určil, že žalovaná
nie je pôvodcom úžitkového vzoru SK ÚV XXXX (PÚV XXXXX-XXXX.) „Spôsob zhotovenia radiálnych

profilových otvorov v prstencových súčiastkach a zariadenie na vykonávanie tohto spôsobu“ a rozhodol ,
že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania od žalovanej. V písomnom vyhotovení rozsudku
však súd prvej inštancie doplnil ďalší výrok rozsudku, a to, že Slovenská republika, za ktorú koná
Okresný súd v Banskej Bystrici má nárok na plnú náhradu trov konania od žalovanej, ktorý nie je
zaznamenaný v zápisnici z pojednávania a ani v zvukovom zázname. Mala za to, že takéto konanie

súdu prvej inštancie je v rozpore s Civilným sporovým poriadkom, pretože výrok vyhláseného rozsudku
nezodpovedá písomnému vyhotoveniu rozsudku a už v tomto smere je takýto rozsudok nezákonný.

11. Vzhľadom na to, že žalobca zmeškal súdom stanovenú lehotu na preukázanie naliehavého právneho
záujmu vyslovila názor, že súd nemal na takéto dodatočné vyjadrenie žalobcu prihliadať. Po zrušení

rozsudku súdu prvej inštancie žalobca nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie a nepredložil žiadne
dôkazy. Nebolo jej povinnosťou dokazovať, že je autorom a pôvodcom úžitkového vzoru. Súd sa mal
v prvom rade zaoberať aktívnou legitimáciou žalobcu na podanie tejto žaloby a až následne skúmať
naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení. Keďže žalobca vo veci nenavrhol nariadiť znalecké
dokazovanie a ani nepredložil znalecký posudok a jednalo sa o odbornú otázku, ktorú súd nemohol

odborne posúdiť mala za to, že súd prvej inštancie nerešpektoval rozhodnutie odvolacieho súdu a
nevysporiadal sa so skutočnosťami týkajúcimi sa veci samej. Napadnuté rozhodnutie považovala za
svojvoľné, neobjektívne a nepreskúmateľné, pretože súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom
nevysporiadal otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcu v tomto konaní. Súd prvej inštancie v
napadnutom rozhodnutí tiež prejudikoval otázku bezdôvodného obohatenia, ktoré by mala zo zákona

povinnosť vrátiť spoločnosti Mechanika s.r.o.. Odôvodnenie napadnutého rozsudku, že možnosti
dokazovania boli negatívne ovplyvnené faktom, že nemala zbaviť mlčanlivosti svojho patentového
zástupcu M.. G. D. a tento ako svedok vypovedal až v čase, keď mu bola známa jej výpoveď a výpoveď
svedka M.. E. nemá oporu v zákone, pretože svedok bol poučený o následkoch krivej výpovede. Dala
do pozornosti, že ako autorka úžitkového vzoru je zapísaná aj na Úrade priemyselného vlastníctva

Českej republiky, kde sa voči jej osobe nevedie žiadny súdny spor. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta a priznal jej všetky trovy, ktoré účelne
vynaložila na bránenie svojich práv.

12. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie v napadnutom

rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil existenciu jeho naliehavého právneho záujmu. Súd prvej
inštancie pri rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania a zo skutkových a právnych tvrdení
obsiahnutých v ním riadne a včas predložených písomných podaniach a prednesoch. Podľa § 137c)
CSP naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Zákon
o úžitkových vzoroch podmieňuje rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

o prepise majiteľa úžitkového vzoru, resp. o výmaze úžitkového vzoru predložením právoplatného
rozhodnutia súdu (§ 47 ods. 1, 2 a 4 zákona o úžitkových vzoroch), v ktorom súd rozhodne, že osobe
pôvodného majiteľa neprislúchalo právo na ochranu úžitkovým vzorom podľa § 10 ods. 1 a 3 zákona
o úžitkových vzoroch. Z ustanovenia § 47 zákona o úžitkových vzoroch vyplýva právomoc súdurozhodovať vo veci, ako aj forma negatívneho určenia podľa § 137 písm. c) CSP, že tu právo nie je.
Konanie o výmaze úžitkového vzoru je formálnym konaním, Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej
republikynevykonávadokazovanie,zasplneniaformálnychpodmienokúžitkovývzorvymaženazáklade

predloženého právoplatného rozhodnutia súdu. Úžitkový vzor bude s poukazom na § 44 ods. 3 zákona
o úžitkových vzoroch vymazaný od počiatku. Nikdy netvrdil, že je pôvodcom úžitkového vzoru a že
podanou žalobou sa domáha prepisu úžitkového vzoru podľa § 47 zákona o úžitkových vzoroch.
Výmazom úžitkového vzoru od počiatku sa stane licenčné plnenie poskytované žalovanej zo strany
spoločnosti Mechanika, s.r.o. bezdôvodným obohatením a žalovanej vznikne povinnosť podľa § 451 a

nasl. Občianskeho zákonníka takéto bezdôvodné obohatenie vrátiť tejto spoločnosti. V danom prípade
nie je možná žaloba na plnenie z dôvodu, že licenčné plnenie sa stane bezdôvodným obohatením až
dňom, kedy rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky o výmaze úžitkového
vzoru žalovanej nadobudne právoplatnosť. Úrad priemyselného vlastníctva rozhodnutím zn. PÚV
XXXXX-XXXX/ÚV XXXX/I-XX-XXXX zo dňa 26.2014 zamietol návrh spoločnosti Mechanika s.r.o. a
žalobcu na výmaz úžitkového vzoru č. XXXX s odôvodnením, že nevyhnutnou podmienkou na úspešné

uplatnenie tohto výmazového dôvodu je preukázanie skutočnosti, že prihlasovateľom bola osoba,
ktorá nemala právo na riešenie, t.j. v danom prípade predloženie právoplatného rozhodnutia súdu
vo veci práva na ochranu úžitkovým vzorom a odkázal žalobcu na súdne konanie. Z uvedeného
dôvodu je daný jeho naliehavý právny záujem na určení, že žalovaná nie je pôvodkyňou úžitkového
vzoru č. XXXX podľa § 137 písm. c) CSP. Výmazom úžitkového vzoru Úradom priemyselného

vlastníctva na základe právoplatného rozhodnutia súdu sa stane licenčné plnenie poskytnuté žalovanej
zo strany spoločnosti Mechanika, s.r.o. bezdôvodným obohatením a žalovanej vznikne povinnosť takéto
bezdôvodné obohatenie vrátiť. Vrátením bezdôvodného obohatenia spoločnosti Mechanika, s.r.o. sa
zvýši čisté obchodné imanie spoločnosti, na ktorého podiel vo výške jednej polovice má nárok žalobca
ako spoločník tejto spoločnosti. Preukázaná potreba ochrany hodnoty jeho obchodného podielu je

splnením podmienky preukázania naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Obo 222/2001 zo
dňa 05.04.2002.

13. K pôvodcovstvu žalovanej k technickému riešeniu, ktoré je predmetom ochrany úžitkovým vzorom

č. XXXX žalobca uviedol, že súd prvej inštancie v tomto konaní vykonal všetky navrhnuté dôkazy
a na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav. Z vykonaného dokazovania, najmä
zo svedeckej výpovede M.. D. jednoznačne vyplynuli skutkové závery prijaté súdom prvej inštancie,
z ktorého dôvodu nebol daný dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania, ktorého sa opakovane
domáha žalovaná v podanom odvolaní. Poukázal na vykonané dokazovanie, najmä na všetky jeho

písomné a ústne vyjadrenia a v nich obsiahnuté skutkové a právne závery, na výpovede svedkov
a na konanie žalovanej, ktorým znemožnila vykonať dokazovanie súčasným výsluchom žalovanej i
svedkov tak, ako ho navrhol. Svedok M.. D. ako patentový zástupca svedeckou výpoveďou potvrdil
jeho tvrdenia, že formálne zapísaná pôvodkyňa úžitkového vzoru nie je pôvodcom úžitkového vzoru.
Žalovaná svojim pokusom o popis technického riešenia na pojednávaní sama poskytla priamy dôkaz o

pravdivosti jeho tvrdení, pretože opis žalovanej sa ani okrajovo nedotkol technických znakov riešenia
obsiahnutých v hlavnom nároku 1. Podľa popisu technického riešenia žalovanou by nebolo možné
spracovať prihlášku úžitkového vzoru a ani predmetné technické riešenie zostrojiť. Z uvedeného dôvodu
žalovanú nemožno považovať za pôvodkyňu technického riešenia UV XXXX. Na záver žalobca uviedol,
že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol správne, správne zistil skutkový stav a svoje

rozhodnutie odôvodnil riadne, úplne a presvedčivo. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a priznal mu náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania.

14. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení uviedla, že tvrdenia žalobcu vo vyjadrení

k odvolaniu sú nesprávne a vychádzajú z nesprávnej aplikácie právnych predpisov a Obchodného
zákonníka. Poukázala na to, že základné imanie spoločnosti Mechanika, s.r.o. je tvorené nepeňažným
vkladom, ktorý tvorili nehnuteľnosti na ktorých táto spoločnosť mala svoje sídlo a vykonávala svoju
podnikateľskú činnosť. Žalobca ako spoločník tejto spoločnosti bez súhlasu valného zhromaždenia,
v rozpore so stanovami spoločnosti previedol bezplatne tieto nehnuteľnosti na spriaznenú osobu,

pričom táto osoba za tieto nehnuteľnosti riadne a včas nezaplatila. Poukázala na úmysel žalobcu,
ktorý je spoločníkom konkurenčnej spoločnosti s obdobným predmetom podnikania využívať tento
úžitkový vzor pre svoje účely. Zároveň opakovane namietala aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto
súdnom konaní a na konanie žalobcu ako spoločníka spoločnosti Mechanika, s.r.o.. V čase, keď tátospoločnosť dosahovala zisky aj na základe tohto úžitkového vzoru žalobca nemal výhrady k platbám
schváleným spoločníkmi tejto spoločnosti, mal o nich vedomosť. Súd prvej inštancie napadnutým
rozsudkom nerešpektoval zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu. Napadnuté rozhodnutie nemá základ

vo vykonanom dokazovaní.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné
podaťodvolanie,beznariadeniapojednávaniavsúlades§385ods.1CSP,viazanýrozsahomodvolania,

odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383
CSP), prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

16. Aj s poukazom na § 390 CSP, keď už vo veci nenastala zmena skutkového stavu, a na vyjadrenia
strán k rozhodujúcemu ustanoveniu, ktorého aplikácia v spore je nevyhnutná a určujúca pre jeho
riešenie, odvolací súd konštatuje, že nebol dôvod, ani procesná možnosť vec zrušiť a vrátiť súdu prvej

inštancie a odvolací súd pristúpil k prejednaniu veci. Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd
pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý
verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP), čo v predmetnej veci nebolo naplnené a vec rozhodol odvolací súd
verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania.

17. V posudzovanom prípade žalobca podal žalobu voči žalovanej a domáhal sa, aby súd určil, že
žalovaná nie je pôvodcom úžitkového vzoru SK ÚV XXXX (PÚV XXXXX-XXXX) s názvom „Spôsob
zhotovenia radiálnych profilových otvorov v prstencových súčiastkach a zariadenie na vykonávanie
tohto spôsobu“. Tvrdil, že v zmysle § 44 písm. b) zákona o úžitkových vzoroch na návrh tretej osoby
úrad vykoná výmaz úžitkového vzoru z registra, ak bola prihlasovateľom osoba, ktorá nemala právo na

ochranu úžitkovým vzorom podľa § 10 ods. 1, § 10 ods. 3 alebo § 11 ods. 1. Argumentoval, že vzdelanie
žalovanej ako i minulé a súčasné zamestnanie žalovanej v oblasti J. E. E. v D.U. dôvodne spochybňuje
postavenie žalovanej ako pôvodcu úžitkového vzoru SK ÚV XXXX. Žalovaná nedisponovala a
nedisponuje potrebným penzom vedomostí z oblasti strojného inžinierstva nevyhnutným pre vytvorenie
technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom SK ÚV XXXX. Technické riešenie za týchto

okolností nemohlo byť výsledkom tvorivej duševnej činnosti žalovanej. Žalovanej tak neprislúchajú práva
pôvodcu technického riešenia a to ani právo podať, či nepodať prihlášku úžitkového vzoru. Rozhodnutie
súdu,vktoromsúdurčí,žežalovanániejepôvodcomúžitkovéhovzoruSKÚVXXXX budepodkldompre
podanie návrhu na výmaz úžitkového vzoru na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky,
ktorývzmysle§44písm.b)zákonaoúžitkovýchvzorochnanávrhtretejosobyvykonávýmazúžitkového

vzoru z registra, ak bola prihlasovateľom osoba, ktorá nemala právo na ochranu úžitkovým vzorom podľa
§ 10 ods. 1. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení vyplýva z § 137 písm. c) CSP,
podľa ktorého naliehavý právny záujem netreba preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V tomto
prípade naliehavý právny záujem žalobcu vyplýva z § 44 ods. 1 písm. b) zákona o úžitkových vzoroch,
podľa ktorého Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky vykoná na návrh tretej osoby (v

tomto prípade žalobcu) výmaz úžitkového vzoru z registra, ak bola prihlasovateľom osoba, ktorá nemala
právonaochranuúžitkovýmvzorompodľa§10ods.1zákonaoúžitkovýchvzoroch(žalovaná,akvtomto
konaní neuspeje). Nemožno tiež prehliadnuť, že samotný Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky zamietol návrh žalobcu a spoločnosti Mechanika, s.r.o. na výmaz tohto úžitkového vzoru s
odôvodnením, že nepredložili rozhodnutie súdu, z ktorého by vyplývalo, že žalovanej nepatrí právo

na ochranu úžitkovým vzorom podľa § 10 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch. Úrad priemyselného
vlastníctva žalobcu výslovne odkázal na súdne konanie. Tvrdí, že právoplatné rozhodnutie o negatívnom
určení podľa § 80 písm. c) O.s.p. predstavuje podklad pre rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky o výmaze úžitkového vzoru (§ 47 ods. 4 zákona o úžitkových vzoroch) resp. o
prepise majiteľa úžitkového vzoru (§ 47 ods. 1, 2 zákona o úžitkových vzoroch).

18. Podľa ust. § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

19. V zmysle § 137 písm. c) CSP žalobca nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na
určení (ne) existencie práva, ak právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. V takom prípade žalobca
nemá ani povinnosť uviesť v žalobe tvrdenia, že naliehavý právny záujem je daný. Právny záujem naurčení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej vkladá
podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu.

20. Podľa § 44 ods. 1 písm. b) zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom k 30.04.2014 na návrh
tretej osoby úrad vykoná výmaz úžitkového vzoru z registra (ďalej len "výmaz"), ak bola prihlasovateľom
osoba,ktoránemalaprávonaochranuúžitkovýmvzorompodľa§10ods.1,§10ods.3alebo§11ods.1.

21. Podľa § 47 ods. 4 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom k 30.04.2014, ak osoba, ktorej podľa

právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na ochranu úžitkovým vzorom, alebo jej právny nástupca
nepodá žiadosť o prepis v lehote podľa odseku 1 písm. c), úrad vymaže úžitkový vzor z registra z úradnej
moci.

22. Podľa § 47 ods. 1 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom k 30.04.2014, úrad zapíše ako
majiteľa úžitkového vzoru osobu žiadateľa, ak

a) z právoplatného rozhodnutia súdu zistí, že osobe pôvodne zapísanej ako majiteľ úžitkového vzoru
právo na ochranu úžitkovým vzorom podľa § 10 ods. 1, § 10 ods. 3 alebo § 11 ods. 1 neprislúchalo,
b) žiadosť o prepis podala osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na ochranu
úžitkovým vzorom, alebo jej právny nástupca a
c) žiadosť o prepis bola doručená v lehote troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu

23. Podľa § 47 ods. 2 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom k 30.04.2014, prílohou žiadosti je
právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 písm. a).

24. Podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona o úžitkových vzoroch v znení účinnom k 30.04.2014, právo na ochranu

úžitkovým vzorom má pôvodca technického riešenia (ďalej len "pôvodca").Pôvodcom je ten, kto vytvoril
technické riešenie vlastnou tvorivou činnosťou.

25.Podľa§4zákonaoúžitkovýchvzorochvzneníúčinnomk30.04.2014,technickériešeniejespôsobilé
na ochranu úžitkovým vzorom, ak je nové, je výsledkom vynálezcovskej činnosti a je priemyselne

využiteľné.

26. Žalobca založil svoje tvrdenie na tom, že žalovaná nie je pôvodcom úžitkového vzoru, že technické
riešenie nie je výsledkom činnosti žalovanej, nie je spôsobilé na ochranu užitkovým vzorom z dôvodu,
že v jej laickom a nezrozumiteľnom popise technického riešenia chýba zmienka o väčšine podstatných

súčastí riešenia v ich vzájomných prepojeniach a funkciách. Tvrdený nápad žalovaná nikdy nezhmotnila
v náčrte alebo náryse tak, ako by osoba odborne spôsobilá v tejto oblasti, mohla takýto patent zhotoviť.
Naviac výpoveďou svedka - patentového zástupcu M.. G.S., bolo preukázané, že počas konania o zápis
úžitkového vzoru so žalovanou nekomunikoval a podklady na spracovanie prihlášky mu predložil M..
D. E., manžel žalovanej. Žalovaná navrhla svojmu manželovi to, čo je v úžitkovom vzore uvedené v

tretom nároku na ochranu a prvé dva nároky na ochranu naformuloval po dohode s M.. E. patentový
zástupca, nakoľko sa navrhované technické riešenie žalovanej dalo ľahko obísť. Svedok M.. E. potvrdil,
že ako konateľ spoločnosti Mechanika, s.r.o. dostal ponuku vyrábať isté výrobky. Ale nakoľko existoval
technologický a cenový limit. Uvažoval ako to spraviť. Manželka mu však navrhla, aby „ I. I.“. Tento
postup preveril na stroji a zistil, že postup funguje a výroba zlacnela , preto sa obrátil na patentového

zástupcu za účelom zápisu úžitkového vzoru. Potvrdil, že zastupovanie so zástupcom sprostredkoval on
a jeho manželka s patentovým zástupcom nekomunikovala. Podľa názoru žalobcu tieto dôkazy spolu
s absenciou technického vzdelania a technických skúseností a praxe žalovanej, ktorá pôsobila ako S. v
D.U. a teraz J. E. V. D.U. preukazujú, že žalovaná nie je pôvodcom technického riešenia.

27. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu je potrebné zdôrazniť, že žalobca v žalobe ani v konaní pred
okresným súdom nepreukázal a ani netvrdil, ktoré konkrétne podstatné súčasti riešenia a funkcie
chýbajú v laickom popise technického riešenia.

28. Požiadavka na technickosť riešenia, ktoré má byť chránené úžitkovým vzorom vyplýva z citovaného

ustanovenia § 4 zákona o úžitkových vzoroch, pričom vo všeobecnosti platí, že riešenie má technický
charakter vtedy, ak rieši technický problém.29. Pre posúdenie splnenia podmienok stanovených v § 4 citovaného zákona je podstatné to, či riešenie,
tvoriace predmet úžitkového vzoru je technickým riešením, resp. má technický charakter.

30. Žalovaná počas pojednávania konaného dňa 1.3.2016 pred okresným súdom uviedla, že úžitkový
vzor je pomerne jednoduchý a opísala, že išlo o riešenie vyrezávania otvorov pre lopatky do statorového
kruhu a problém spočíval v tom, že rezanie prebiehalo šikmo a navrhované riešenie od dodávateľa
výroby kruhov do lopatiek bolo časovo náročné. Ju napadlo riešenie, že keby sa kruh dal kolmo a
odklonil sa drát, ktorý vyrezával do lopatky otvory, drát by sa odklonil pomocou kladky a tak by

výroba prebiehala rýchlejšie. Jej manžel, ktorému to povedala to skúsil, fungovalo to, preto nechali
tento postup zapísať ako úžitkový vzor. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalovaná jednoduché technické
riešenie, ktoré vyriešila vlastnou činnosťou opísala a vysvetlila tak jasne a úplne, aby ho mohol odborník
uskutočniť. Na tejto skutočnosti nič nemení ani vzdelanie žalovanej, na ktoré žalobca poukazoval, ani
skutočnosť, že patentový zástupca M.. G.S. komunikoval len s manželom žalovanej, ktorý mu predložil
podklady na spracovanie prihlášky. Žalobca po zverejnení prihlášky nepodal v stanovenej lehote od

zverejnenia úradu námietky proti zápisu úžitkového vzoru do registra z dôvodu, že predmet prihlášky
nespĺňa podmienky ochrany podľa § 4 cit. zákona, konanie o prihláške nebolo zastavené, prihláška
nebola zamietnutá.

31. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca, ako tretia osoba, a spoločník a zároveň aj konateľ

spoločnosti Mechanika, s.r.o. podal predmetnú žalobu až po zhoršení vzťahov medzi ním a druhým
spoločníkom a konateľom spoločnosti, manželom žalovanej. Prostredníctvom tejto žaloby a kladného
rozhodnutia sa snaží dosiahnuť, aby úrad vykonal výmaz úžitkového vzoru a následne aby sa licenčné
plnenie poskytnuté žalovanej spoločnosťou Mechanika, s.r.o., vrátilo späť tejto spoločnosti titulom
bezdôvodného obohatenia.

32. Žalobca v žalobe a ani v konaní nepreukázal , že opísané technické riešenie žalovaná nevytvorila
vlastnou tvorivou činnosťou, že jej preto nepatrí právo na riešenie. Svoje námietky, že napadnuté
riešenie je založené na laickom a nezrozumiteľnom popise technického riešenia žalovanou, nakoľko
nemá technické vzdelanie, a chýbajú podstatné časti riešenia, je námietkou nekonkrétnou, nakoľko

žalobca ničím nekonkretizoval, v čom je argumentácia žalovanej nesprávna a nejasná.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia,
keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo do preukázania, že žalovaná nie je pôvodcom
úžitkového vzoru SK ÚV XXXX/PÚV XXXXX-XXXX odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej

inštancie a žalobu zamietol.

34.Knámietkežalovanej,ževýrokpísomnéhovyhotovenianapadnutéhorozsudkunezodpovedávýroku
rozsudku vyhláseného na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 17.04.2018 odvolací
súd uvádza, že treťou výrokovou vetou v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku súd prvej

inštancie rozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania od žalovanej. Toto rozhodnutie má charakter
procesného rozhodnutia, ktoré nevyžaduje, aby bolo vyhlásené verejne ako rozhodnutie vo veci samej
a má formu uznesenia. V súlade s § 262 CSP súd rozhodne o základe, t.j. o nároku na náhradu trov
konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným
uznesením. Výrok o nároku na náhradu trov konania je preto potrebné vnímať ako uznesenie, a

nie ako samostatnú časť rozsudku. Odvolací súd preto aj napriek tomu, že súd prvej inštancie pri
verejnom vyhlásení rozsudku opomenul rozhodnúť o nároku štátu na trovy konania a následne písomné
vyhotovenie napadnutého rozsudku doplnil o tento chýbajúci výrok, nepovažoval za takú skutočnosť,
ktorá by mohla mať za následok zrušenie rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd túto námietku žalovanej považoval za nedôvodnú.

35. O trovách konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa
§ 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a ich náhradu priznal úspešnej žalovanej
proti žalobcovi, ktorý úspech nemal.

36. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 CSP).37. Odvolací súd zmenil výrok o nároku na náhradu trov konania Slovenskej republiky, za ktorú koná
Okresný súd Banská Bystrica tak, že nárok na náhradu trov konania má Slovenská republika, za ktorú
koná Okresný súd Banská Bystrica voči žalobcovi s použitím článku 4 ods. 1 CSP v spojení s § 259

CSP a § 396 ods. 1 CSP, a to v súvislosti s neúspechom žalobcu v celom konaní.

38. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).