Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13Er/485/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8706210483
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8706210483.3

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, práv. zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava
proti povinnému: E. S., nar.: XX.XX.XXXX, trv. bytom B. XX, XXX XX B., vedenej u súdneho exekútora
Ing. JUDr. Karola Mihala, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 34, 040 01 Košice, pod sp. zn. Ex
1278/06, o vymoženie pohľadávky vo výške 2.486,23 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora nevyhovuje.

II. Exekúciu z a s t a v u j e .

III. Povinný n e má nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému.

IV. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady
trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na návrh oprávneného sa dňa 25.10.2006 začalo exekučné konanie proti povinnému pre vymoženie
pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761,
Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, sp. zn. SR 2451/06 zo dňa 06.07.2006. Súd vydal poverenie na
vykonanie exekúcie dňa 14.11.2006.

2. Uznesením č. k. 13Er/485/2006-15 zo dňa 27.06.2011 súd zastavil exekučné konanie v časti
vymoženia úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 2.565,89 eur od 30.03.2006 do

02.05.2006, zo sumy 2.549,30 eur od 03.05.2006 do 31.05.2006, zo sumy 2.542,66 eur od 01.066.2006
do06.09.2006,zosumy2.509,47eurod07.09.2006do18.09.2006,zosumy2.476,27eurod19.09.2006
do zaplatenia. Voči uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, následkom
čoho, Krajský súd uznesením č. k. 17CoE/101/2011-21 zo dňa 26.01.2012 zrušil uznesenie súdu prvého
stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Dňa 31.05.2012 bol súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Oprávnený
navrhol poveriť vykonaním exekúcie exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

4. Podľa § 243h Exekučného poriadku v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci

pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.5. Podľa § 44 ods. 10 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného
konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd
rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

6.Skôr,nežsúdpristúpilkrozhodovaniuonávrhuoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútora,súdajbez
návrhu pristúpil k opätovnému preskúmaniu zákonnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
sp. zn. SR 2451/06 zo dňa 06.07.2006, k preskúmaniu Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi,
vrátane Všeobecných obchodných podmienok, ktoré uzatvorený zmluvný vzťah bližšie upravujú ako aj

podmienok exekúcie z pohľadu materiálneho výkonu spravodlivosti.

7. Vzhľadom na uvedené tunajší súd výzvou zo dňa 20.06.2012 tunajší súd vyzval oprávneného
na predloženie rozhodcovskej doložky, na základe ktorej založil svoju právomoc Stály rozhodcovský
súd. Dňa 26.07.2012 zaslal oprávnený súdu Všeobecné obchodné podmienky, súčasťou ktorých je aj
rozhodcovská doložka. Výzvou zo dňa 09.01.2014 súd vyzval oprávneného na zaslanie zmluvy o úvere

uzatvorenej medzi oprávneným a povinným z dôvodu potreby posúdenia zákonnosti exekučného titulu.
Dňa 05.06.2014 oprávnený doručil súdu Zmluvu o úvere č. 7201041 zo dňa 25.10.2005.

8. Šetrením zo súdneho spisu mal súd za preukázané, že medzi oprávneným a povinným došlo dňa
25.10.2005 o uzatvoreniu Zmluvy o úvere č. 7201041, pričom povinný sa zaviazal poskytnutý úver

splatiť v dohodnutých splátkach a lehotách. Súčasťou Zmluvy o úvere č. 7201041boli aj Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, ktorých súčasťou bola aj rozhodcovská doložka, na základe ktorej založil
svoju právomoc rozhodcovský súd.

9. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh
účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

10. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

11. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014
proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

12. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

13. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

14. S účinnosťou od 1.1.2008 bol zákonom č. 568/2007 Z. z. v ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka rozšírený indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, okrem iného aj o zákaz

rozhodcovskej doložky, ktorá by vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní

15. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú odplatné

zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 Obč. zák., ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskejčinnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských
zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu

zmluvy alebo jej zmeny.

16. Súd šetrením z príslušných registrov nezistil, aby povinný mal v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere
č. 7201041 oprávnenie podnikať, preto mal súd za jednoznačne preukázané, že Zmluva o úvere č..
7201041zo dňa 25.10.2005 túto charakteristiku spĺňa, ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52

a nasl. Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nepochybne vyplýva, že
oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky vo forme odloženej platby a povinný sa zaviazal
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Povinným v danom prípade bola fyzická osoba.
Súd posúdil povahu zmluvy o úvere aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného ako dodávateľa
podľa výpisu z obchodného registra, ako aj s ohľadom na to, že súdu je z rozhodovacej činnosti
známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Nie je sporná otázka, či uzavretá

zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Je nepochybné, že
oprávnený, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov, je v pozícii dodávateľa

voči prijímateľovi úveru, spotrebiteľovi. Z obsahu spisu nijako nevyplýva opak, t. j. že je možné
charakterizovať povinného ako podnikateľa, resp. inak spochybniť jeho postavenie v pozícii spotrebiteľa
vo vzťahu k oprávnenému, poskytovateľovi spotrebného úveru. Definovanie predmetného zmluvného
vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského dáva súdu oprávnenie na vec aplikovať ustanovenia príslušných
právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné podmienky,

ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené vopred pre neobmedzený počet spotrebiteľov.
Rozhodcovská doložka uzavretá s povinným ako spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012).

17. V stanovisku schválenom dňa 27.9.2010 na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa (okrem iného) uvádza, že: „Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne

dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol
byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj
vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by

bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel
zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola
uzavretá pred 1. januárom 2008.“ V odôvodnení tohto stanoviska sa uvádza : „vysoká miera zneužitia,
zjavnéuprednostňovanieefektivitypredobjektívnymrozhodovacímprocesomafakt,žesarozhodovanie
rozhodcami stalo predmetom biznisu plne opodstatňuje zvýšenú pozornosť rozhodcovským rozsudkom

ako exekučným titulom“. Takisto sa v ňom uvádza, že podľa názoru právnej vedy (Kristián Csach): „z
pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania
mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený
pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý
mechanizmus spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“

18. Súd mal taktiež za preukázané, že súčasťou zmluvy o úvere boli aj Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, kde v bode 17 bola upravená rozhodcovská doložka, pričom v tejto rozhodcovskej
doložke sa účastníci konania dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom

zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde. V tomto prípade má byť rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu.19. Z uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že táto síce zdanlivo dáva spotrebiteľovi možnosť výberu
medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak by dodávateľ podal žalobu

na rozhodcovský súd predtým ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd, neplatí ustanovenie
vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek zmluvnej strany na
všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky, a teda spotrebiteľ je v takom prípade
(nedochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky) nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému
konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou

doložkou a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde. Súd na základe uvedeného musí konštatovať,
že z vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že táto teda nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu
medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom.

20. Rozhodcovská doložka je zároveň neprijateľná aj z geografických dôvodov /miesto rozhodcovského
konania je v Bratislave. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti,

nakoľko rozhodcovský súd sa nachádza podstatne ďalej ako všeobecný súd spotrebiteľa. Neprimeraná
vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre
spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť niekoľko desiatok km na
rozhodcovské konanie je odradzujúca. Hrubá nerovnováha vyplýva v zmysle citovanej judikatúry v
zásade z tzv. geograficky neprijateľného miesta rozhodcovského konania. Súd nevidí dôvod na odklon

od judikatúry súdneho dvora, ktorá neprijateľnosti miesta súdneho konania z tzv. geografických dôvodov
priznáva relevanciu, ak sa tým na strane spotrebiteľa sťaží uplatnenie jeho práv. Európsky súdny
dvor v rozsudkoch C-240/98 až C-244/98 (spojené prípady Océano Grupo Editorial SA) konštatoval
existenciu rizika, že spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú podmienku a vzniká otázka, prečo by
tomu malo byť inak pri výbere rozhodcovského konania, resp. pri možnosti výberu rozhodcovského

konania neinformovaným spotrebiteľom. Podstata nekalej podmienky podľa súdneho dvora vyžaduje,
aby sa neuplatnila a na to súd prihliada aj bez návrhu (rozsudok C-618/2010 Banco Espaňol, rozsudok
C-168/05, rozsudok C-243/08 Pannon a iné).

21. Predmetná rozhodcovská doložka preto podľa názoru exekučného súdu a v zmysle vyššie

citovaného stanoviska Krajského súdu v Prešove, v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ (účinným od
1.1.2008) bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok (na návrh dodávateľa) mohol
byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská
doložkavpredmetnejveci,ktorámalazaložiťlegitimitupreexekučnýtitul,znemožňujevoľbuspotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako
prvý. Súd zastaví exekučné konanie v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej

zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK.) Rozhodcovská doložka je neprijateľná,
pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

22. Na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky nemohla byť založená právomoc rozhodcovského
súdu na rozhodovanie vo veci a pre nedostatok právomoci nemohol byť takýmto orgánom vydaný
exekučný titul, preto sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2
ZoRK. Vzhľadom na to súd podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

23. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky ju súd považoval v celosti za neprijateľnú
podmienku a teda neplatnú, pričom poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98
až C-244/98, C-40/08). Dáva do pozornosti najmä rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci
C-40/08 Asturcom Telecomunicationes SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená

predbežné otázka, ktorá sa týkala výkladu smernice 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprijateľných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu
uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplývapovinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v
rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky má súd preskúmavať v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných

opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

24. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

25. Opätovným preskúmaním zákonnosti exekučného titulu, Zmluvy o úvere č. 7201041 zo dňa
25.10.2005, vrátane Všeobecných obchodných podmienok ako aj podmienok exekúcie a z vyššie
uvedených dôvodov súd exekúciu aj bez návrhu zastavil.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhodol o zastavení exekúcie, v súlade so zásadou hospodárnosti
konania ako aj s poukazom na skutočnosť, že v tejto fáze konania by bola zmena súdneho exekútora

nadbytočná a v tomto štádiu konania nemá pre Ďalšie štádium konania význam, o návrhu oprávneného
na zmenu súdneho exekútora rozhodol tak, že zmenu súdneho exekútora nepripustil.

27. Podľa § 9a ods. 1,2,3 a 4 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Ustanovenia Civilného

sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako
návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad
exekúcie. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa

tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

30. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
keď možno konštatovať, že oprávnený procesne zavinil zastavenie konania, avšak súd má za to. že v

doterajšom štádiu konania povinnému žiadne trovy nevznikli, pričom zohľadnil aj skutočnosť, že povinný
bol v konaní pasívnou stranou, preto súd rozhodol, že povinný nárok na náhradu trov konania nemá

31. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol v zmysle § 203 Exekučného poriadku
v znení platnom v čase začatia exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 Ex. por., aj dôjde k zastaveniu zavinením

oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, z toho dôvodu súd vyslovil,
že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Na účelne vynaložené trovy
má súdny exekútor nárok voči oprávnenému, keďže zisťoval majetkové pomery povinného, a to i napriek
tomu, že súd exekúciu po vydaní poverenia zastavil. Toto právo na úhradu nevyhnutných trov mu
nemožno uprieť, ako to vyplýva zo samotného znenia § 203 ods. 1 Ex. poriadku.

32. Podľa § 262 ods. 2 cit. Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

ProtiII.,III.aIV.výrokutohtouzneseniajemožnépodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.