Uznesenie Judgement was issued on Thursday, November 22, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoPv/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114209796
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114209796.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci
žalobcu G. A., XXX XX J. Z. XXX, právne zastúpený Zathurecky InPaRtners, s.r.o., Kláry Jarunkovej 4,
Banská Bystrica, IČO: 36 867 578 proti žalovanej D.. T. E., L. XXXX, XXX XX Y., právne zastúpenej JUDr.
ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s.r.o. Treskoňova 816/1, 014 01 Bytča, IČO: 47 253 223, o určenie,

že žalovaná nie je pôvodcom úžitkového vzoru SK ÚV XXXX, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 10CbPv/4/2014-250 zo dňa 20.decembra 2012 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 10CbPv/4/2014-250 zo dňa 20.decembra 2012
zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomOkresnýsúdvBanskejBystriciurčil,žežalovanániejepôvodcomúžitkového

vzoru SK ÚV XXXX ( PÚV XXXXX-XXXX. ) „ H.“. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči
žalovanej.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žiadal, aby súd určil, že žalovaná nie je pôvodcom úžitkového
vzoru SK ÚV XXXX (PÚV XXXXXX-XXXXX ) „ H.“, s poukazom na § 10 zákona č. 517/2007 Z.z. o
úžitkových vzoroch ( ďalej len „ZoÚV“), podľa ktorého má právo na ochranu úžitkovým vzorom pôvodca

technického riešenia ( ten, kto vytvoril technické riešenie vlastnou tvorivou činnosťou ).

3. Žalobca argumentoval, že žalovaná nemá vedomosti v oblasti strojného inžinierstva nevyhnuté
pre vytvorenie technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, technické riešenie nemôže byť
výsledkom jej tvorivej duševnej činnosti, a preto jej nepatria práva pôvodcu technického riešenia.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnil ustanovením § 44 ZoÚV. Žalobca tvrdil,

žalovaná vo svoje výpovedi nebola schopná popísať podstatné znaky technického riešenia a naviac
patentový zástupca M.. G. D. potvrdil, že počas vypracovania prihlášky úžitkového vzoru so žalovanou
nekomunikoval.

4. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Namietala neexistenciu naliehavého právneho záujmu a s
poukazom na § 10 ZoÚV argumentovala, že pôvodcom úžitkového vzoru je fyzická osoba ako subjekt

tvorivého myslenia bez ohľadu na jej spôsobilosť na právne úkony. Pre vytvorenie technického riešenia
nie je dôležité, či má na vytvorenie úžitkového vzoru potrebné vzdelanie, nakoľko v danom prípade
podstata riešenia problému spočívala v návrhu na odklonenie rezacieho drôtu pomocou kladiek tak, ako
je to zadefinované v závislom nároku na ochranu č. 3. Z dôvodu ochrany technického riešenia patentový
zástupcaformulujúcidefiníciunárokovnaochranunavrholkonkrétneriešenievdefiníciihlavnéhonároku
zovšeobecniť tak, ako je definované v druhom hlavnom nároku na ochranu č. 2.5. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že úžitkový vzor ÚV XXXX bol na
základe prihlášky č. XXXXX-XXXX podanej dňa 29. 1.2008 zapísaný v registri úžitkových vzorov Úradu
priemyselného vlastníctva ( ďalej len „ÚPV“) dňa 21.1.2010. Ako majiteľ a pôvodca úžitkového vzoru

je uvedená žalovaná a jej patentovým zástupcom bol M.. G. D.. Úžitkový vzor obsahuje tri nároky na
ochranu. Rozhodnutím ÚPV XXXXX-XXXX/ÚV XXXX/I-XX-XXXX úrad zamietol návrh navrhovateľov
Mechanika, s.r.o. Bytča a G. A. na výmaz tohto úžitkového vzoru s odôvodnením, že nepredložili
právoplatné rozhodnutie súdu, z ktorého by vyplývalo, že žalovanej nepatrí právo na ochranu úžitkovým
vzorom podľa § 10 ods. 1 ZoÚV.

6. Okresný súd v konaní považoval za nesporné, že dňa 1.1.2011 uzatvorila žalovaná so spoločnosťou
Mechanika, s.r.o. Bytča, licenčnú zmluvu, ktorou poskytla ako jediný majiteľ úžitkového vzoru
nadobúdateľovi výlučnú licenciu na využívanie technického riešenia s dohodnutou odmenou vo výške
9 % z ročného obratu výroby statorových kruhov. Žalovaná nespochybňovala, že v rokoch 2013 a
2014 dosiahla licenčné odmeny v súhrnnej výške cca 60.000,-Eur. Rovnako v konaní nie je sporné,

či technické riešenie spĺňa náležitosti úžitkového vzoru alebo nie. Sporné je, či pôvodcom úžitkového
vzoru môže byť žalovaná, ktorá nedisponuje primeraným technickým vzelaním.

7. Okresný súd uplatnený nárok žalobcu posúdil podľa § 4, § 10 ods. 1 a 2, a § 44 ods. 1 písm. b) ZoÚV.
Konštatoval, že naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení je daný jeho postavením

spoločníka v spoločnosti Mechanika, s.r.o., s ktorou žalovaná uzavrela licenčnú zmluvu, na základe
ktorej dostala licenčné poplatky. Naliehavý právny záujem je daný zo znenia § 44 ZoÚV, lebo inak ako
prostredníctvom žaloby sa nemôže domôcť výmazu úžitkového vzoru z registra ÚPV.

8. Okresný súd mal za to, že len sama skutočnosť, že žalovaná nemá technické vzdelanie jej

pôvodcovstvo nevylučuje. Pri rozhodovaní vychádzal z výpovede žalovanej a svedkov - jej manžela
M.. D. E. a najmä patentového zástupcu M.. G. D.. Podľa názoru súdu žalovaná popísala technické
riešenie úžitkového vzoru veľmi zjednodušene, laicky bez jeho začlenenia do širších súvislostí. Riešenie
žalovanej je vyjadrené len v treťom nároku na ochranu úžitkového vzoru. Prihliadol na výpoveď
žalovanej, svedkov a zistil, že žalovaná s patentovým zástupcom počas procesu vypracovania

prihlášku úžitkového vzoru nekomunikovala. Komunikoval s ním jej manžel, ktorý predložil patentovému
zástupcovi príslušné výkresy. Patentový zástupca potvrdil, že hlavný nárok č. 1 a nárok č. 2 vypracoval
sám v snahe ochrániť pomerne jednoduché technické riešenie žalovanej uvedenej v nároku č. 3.
Považoval za nesporný fakt, že žalovaná nebola osobou, ktorá prezentovala patentovému zástupcovi
technické riešenie úžitkového vzoru, čo spochybňuje pôvodcovstvo i schopnosť žalovanej vlastnou

činnosťou technické riešenie vytvoriť. Preto súd žalobu zamietol a úspešnému žalobcovi priznal plnú
náhradu trov konania podľa § 255 CSP.

9. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie sama žalovaná podaním doručeným okresnému
súdu dňa 15.3.2017. Namietala, že žalobca ako fyzická osoba nemôže mať naliehavý právny záujem

na takejto určovacej žaloby, keďže je spoločníkom a konateľom spoločnosti Mechanika s.r.o.. Takýto
naliehavý záujem by mohla mať len spoločnosť Mechanika, ktorá nie je účastníkom konania. Poukázala
narozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Cdo34/1999zodňaz28.4.1997,podľaktoréhourčovacou
žalobou sa žalobca môže domáhať vydania rozhodnutia súdu o tom, že určitý právny vzťah alebo
právo tu je ( tzv. pozitívna určovacia žaloba ), alebo že tu nie je ( tzv. negatívna určovacia žaloba ).

Takéhoto určenia sa žalobca môže domáhať len vtedy, ak na určení právneho vzťahu alebo práva
je naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu bez tohto určenia je
ohrozené alebo neisté. V tejto súvislosti uviedla, že z odôvodnenia okresného súdu nevyplýva, prečo
by malo byť právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia ohrozené alebo neisté. Jeho postavenie
sa žiadnym spôsobom nezmení a žiadne ohrozenie mu z takýchto skutočností nevyplýva. Je nesporné,

že úžitkový vzor existuje, že ho niekto vymyslel a snaha žalobcu vyplýva len z toho, že je spoločníkom
konkurenčnej spoločnosti, ktorá by takýto úžitkový vzor chcela využívať vo svoj prospech. V odvolaní
argumentovala aj tým, že ide o výlučne odbornú otázku, preto súd nemôže posudzovať oprávnenosť
žaloby len na základe výsluchu účastníkov, resp. patentového zástupcu. Podľa jej názoru si mal vyžiadať
vo veci odborné stanovisko resp. nariadiť znalecké dokazovanie. Súd nemôže žalovanú diskvalifikovať

len preto, že nemá technické vzdelanie a pracuje v inom odbore. Táto skutočnosť sama o sebe nie je
dôkazom o tom, že by nemohla byť pôvodcom úžitkového vzoru. V odvolaní vytýkala okresnému súdu,
že záverečnú reč , ktorú žalobca predložil súdu na pojednávaní, na ktorom svoju neúčasť ospravedlnila,
jej súd nedoručil.10. Záverom zdôraznila, že ak súd v odôvodnení konštatoval, že žalovaná ako učiteľka nemôže
byť pôvodcom úžitkového vzoru, pretože nemá technické vzdelanie, tak potom túto otázku nemôže

objektívne posúdiť ani zákonný sudca, ktorý rovnako nemá technické vzdelanie. Rozsudok preto
považuje za zmätočný, nezákonný a neodborný.

11. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala žalovaná odvolanie prostredníctvom
právneho zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) f) a h) CSP. Žalovaná je presvedčená,

že žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Podľa jej názoru naliehavý
právny záujem na určení mohla mať spoločnosť Mechanika, s.r.o., ktorá žalobu vzala späť. Podľa
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/56/2009 z 22.9.2010 žalobca musí
existenciu naliehavého právneho záujmu preukázať, a naliehavý právny záujem musí existovať nielen
v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy rozsudok súdu bol vyhlásený. Naliehavý právny záujem
na požadovanom určení nie je daný aj preto, že ani na základe žalobcom požadovaného negatívneho

určenia, že žalovaná nie je pôvodcom úžitkového vzoru, nedôjde k zmene právneho postavenia žalobcu.

12.Ďalejvodvolaníprávnyzástupcažalovanejuviedol,žeajkeďnemátechnickévzdelanie,neznamená
to, že nemôže byť pôvodcom predmetného úžitkového vzoru ÚV XXXX. Aj keď nedisponuje detailnými
odbornými znalosťami, aby mohla presne popísať podstatu úžitkového vzoru, bezpochyby však popísala

princíp technického riešenia úžitkového vzoru, ktorý je predmetom sporu. Podstatu úžitkového vzoru
popísala na pojednávaní dňa 1.3.2013 a z jej popisu možno jednoznačne usúdiť, že žalovaná je
pôvodcom úžitkového vzoru a to aj napriek tomu, že jej manžel, ktorý disponuje odbornými znalosťami v
danej problematike komunikoval s patentovým zástupcom. Podstata riešenia problémov súvisiacich so
zhotovovaním radiálnych profilových otvorov na uloženie statorových turbínových lopatiek v statorových

kruhoch spočívala v návrhu na odklonenie rezacieho drôtu pomocou kladiek tak, ako je to zadefinované
v závislom nároku na ochranu č. 3. Ide o veľmi jednoduchý nápad, avšak s významným prínosom
na odstránenie existujúcich problémov výroby statorových kruhov. Je len samozrejmé, že uvedenie
konkrétneho riešenie v definícii hlavného nároku na ochranu, by malo za následok, že zapísaný úžitkový
vzor by neposkytoval efektívnu ochranu proti zneužitiu, dal by sa ľahko obísť, preto patentový zástupca

formulujúcidefiníciunárokovnaochranunavrholpôvodné,konkrétneriešenievdefiníciihlavnéhonároku
zovšeobecniť tak, ako je to zadefinované v druhom hlavnom nároku na ochranu č. 2. Záverom vo svojom
odvolaní žalovaná konštatuje, že odôvodnenie rozsudku považuje za nedostatočne jasné presvedčivé
a to z dôvodu, že okresný súd zhrnul len fakty prezentovaného sporovými stranami a konštatoval, ktoré
skutočnosti sú nesporné. V bodoch 11 a 12 odôvodnenia niekoľkými vetami zhrnul dôkaznú situáciu,

právne posúdenie veci, spôsob na základe ktorého dospel k rozhodnutiu. Podľa názoru žalovanej
odôvodnenie je nedostačujúce, nepreskúmateľné. Okresný súd porušil žalovanej právo na spravodlivú
ochranu jej práv a právo na spravodlivý proces. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania.

13. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním doručeným okresnému súdu dňa 7.4.2017.
Tvrdil, že existuje naliehavý právny záujem zo strany žalobcu na určení, že žalovaná nie je pôvodcom
úžitkového vzoru č. XXXX.

14. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že v konaní boli nariadené a uskutočnené tri pojednávania, ktoré boli

odročené a na ktorých nedošlo k vykonaniu navrhnutých dôkazov výlučne z dôvodu obštrukčných
úkonov žalovanej. Žalovaná vo veci vypovedala až na pojednávaní konanom dňa 1.3.2016, takmer dva
roky po podaní žaloby, pričom mala dostatočný časový priestor oboznámiť sa s prihláškou úžitkového
vzoru, úžitkovým vzorom samotným i súvisiacou oblasťou techniky a pripraviť sa na svoju výpoveď.
Konaním, resp. nekonaním žalovanej, ktoré možno hodnotiť ako obštrukčné, bola výrazne zhoršená

možnosť žalobcu včasným a riadnym vykonaním dôkazov preukázať tvrdené skutočnosti, a to všetko
za situácie, keď žalobca dôkazy navrhol riadne a včas. Žalovaná svojím pokusom o opis technického
riešenia na pojednávaní sama poskytla priamy dôkaz pravdivosti tvrdení žalobcu. V laickom a najmä
v nezrozumiteľnom popise technického riešenia žalovanou absentuje zmienka o väčšine podstatných
súčastí technického riešenia, ako aj o ich vzájomnom prepojení a funkciách. Opis žalovanej sa ani

okrajovo nedotkol technických znakov riešenia obsiahnutých v hlavnom nároku č. 1.15. Zákon č. 517/2007 Z.z. o úžitkových vzoroch podmieňuje rozhodnutie ÚPV o prepise majiteľa
úžitkového vzoru, resp. rozhodnutie o výmaze úžitkového vzoru predložením právoplatného rozhodnutia
súdu, podľa ktorého osobe pôvodného majiteľa neprislúcha právo na ochranu úžitkovým vzorom podľa

§ 10 ods. 1 a 3 zákona. Z daného ustanovenia vyplýva právomoc súdu rozhodovať vo veci aj formou
negatívneho určenia, že žalovaná nie je pôvodcom úžitkového vzoru. Podľa názoru žalobcu okresný
súd správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

16. Namietal, že podľa popisu technického riešenia žalovanou by nebolo možné spracovať prihlášku

úžitkového vzoru ani predmetné technické riešenie zostrojiť. Svedok M.. D. ako patentový zástupca
spracoval prihlášku úžitkového vzoru vrátane jej príloh a v prihláške uviedol žalovanú ako pôvodcu
predmetného úžitkového vzoru nepochybne na základe pokynu svedka M.. E., s ktorým patentový
zástupca technické riešenie a podanie prihlášky konzultoval. Svedok M.. D. potvrdil, že to, čo žalovaná
navrhla manželovi M.. E. je v úžitkovom vzore uvedené v treťom nároku na ochranu. Prvé dva nároky na
ochranu naformuloval M.. D. po dohode s M.. E.. Pokiaľ patentový zástupca formuloval hlavý nárok č. 1 a

nárok č. 2 po dohode s M.. E. znamená to, že žalovaná nie je pôvodcom hlavného nároku. V prípade ak
by žalovaná bola pôvodkyňou nároku č. 3, ktorý svedok M.. D. popisuje len na základe sprostredkovanej
informácie, nemôže však byť považovaná za pôvodkyňu technického riešenia chráneného úžitkovým
vzorom UV XXXX ak nie je pôvodkyňou hlavného nároku č. 1 a nároku č. 2, na ktorom je nárok č. 3
závislý a na ktorý nadväzuje. Podľa názoru žalobcu svedok M.. D. ako patentový zástupca svedeckou

výpoveďou potvrdil pravdivosť tvrdenia žalobcu, že formálne zapísaná pôvodkyňa úžitkového vzoru nie
je pôvodcom úžitkového vzoru.

17. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní namietala, že jej bola odňatá možnosť vyjadriť sa k záverečnej
reči žalobcu uviedol, že záverečná reč žalobcu v písomnej podobe zo dňa 20.9.2016 bola doručená

súdu a súdom doručená právnemu zástupcovi žalovanej. Žalovaná mala možnosť sa so záverečnou
rečou oboznámiť a k nej sa vyjadriť písomne alebo ústne na vytýčenom pojednávaní dňa 27.10.2016, na
ktoré sa právny zástupca žalovanej nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Okresný súd nariadil nový
termín pojednávania na 20.12.2016, na ktoré sa právny zástupca opäť nedostavil a svoju neúčasť opäť
neospravedlnil. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok ( ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné,
preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Žalovaná v podanom odvolaní namietala porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces, pretože
považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné.

20. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že je dôvodná námietka žalovanej týkajúcej sa
nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočne odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia okresného
súdu.

21. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáha, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia, právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

22. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva
na spravodlivý proces, zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky zakotvené aj v článku 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné
zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný bola danáodpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

23. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie aj v Náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu ( IV.ÚS

115/03 ).

24. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnuté aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne
skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov.

25. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu nebol riadne

odôvodnený, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Okresný súd napadnutým rozsudkom
určil, že žalovaná nie je pôvodcom predmetného úžitkového vzoru a pri rozhodovaní vychádzal najmä
z opisu technického riešenia úžitkového vzoru, ktorý prezentovala žalovaná v konaní pred súdom prvej
inštancie. Prezentovaný opis technického riešenia úžitkového vzoru žalovanou považoval súd prvej
inštancie za veľmi zjednodušený, laicky bez začlenenia do širších súvislostí. Vychádzal aj zo svedeckej

výpovede manžela žalovanej M.. D. E. a patentového zástupcu M.. G. D. a následne spochybnil
pôvodcovstvo i schopnosť žalovanej vlastnou činnosťou vytvoriť technické riešenie úžitkového vzoru aj z
dôvodu, že technické riešenie neprezentovala patentovému zástupcovi a nekonzultovala s patentovým
zástupcom spracovanie prihlášky.

26. Takto odôvodnené rozhodnutie vo veci o určenie, že žalovaná nie je pôvodcom predmetného
úžitkového vzoru odvolací súd považuje za nedostatočne odôvodnené. Nekvalitné odôvodnenie je
nepostačujúce, ak súd len na základe vymenovaných vykonaných dôkazov spochybnil pôvodcovstvo
a schopnosť žalovanej vlastnou činnosťou vyriešiť technické riešenie úžitkového vzoru, a sám posúdil
odbornú otázku technického riešenia úžitkového vzoru len na základe opisu žalovanou ako veľmi

zjednodušene a laicky. Odvolací súd je toho názoru, že okresný súd pri rozhodovaní nezistil rozhodujúce
skutočnosti potrebné pre posúdenie otázky, či žalovaná je alebo nie je pôvodcom predmetného
úžitkového vzoru. V tomto smere odvolací súd považoval odôvodnenie tohto rozsudku za skutočne
nedostatočné.

27. K námietke žalovanej, že na strane žalobcu neexistuje naliehavý právny záujem na požadovanom
určení odvolací súd dopĺňa, že v zmysle § 44 ods. 1 písm. b) zákona č. 517/2007 Z.z. o úžitkových
vzoroch a doplnení niektorých zákonov, na návrh tretej osoby úrad vykoná výmaz úžitkového vzoru z
registra, ak bola prihlasovateľom osoba, ktorá nemala právo na ochranu úžitkovým vzorom podľa § 10
ods. 1, § 10 ods. 3 alebo § 11 ods. 1.

28. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona, právo na ochranu úžitkovým vzorom má pôvodca technického
riešenia ( ďalej len „ pôvodca“ ).

29. Podľa § 10 ods. 3 citovaného zákona, spolupôvodcovia technického riešenia (ďalej len

„spolupôvodcovia“) majú právo na ochranu úžitkovým vzorom v rozsahu, v akom sa podieľali na
vytvorení technického riešenia.

30. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, ak pôvodca vytvoril technické riešenie v rámci plnenia úloh
z pracovnoprávneho vzťahu, obdobného pracovného vzťahu alebo členského vzťahu, prechádza právo

na ochranu úžitkovým vzorom na zamestnávateľa, ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak. Právo
na pôvodcovstvo tým nie je dotknuté.

31. V zmysle § 137c CSP žalobca nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení
( ne ) existencie práva, ak právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. V takom prípade žalobca nemá

ani povinnosť uviesť v žalobe tvrdenia, že naliehavý právny záujem je daný. Právny záujem na určení
práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej vkladá podať
bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu.32. V posudzovanom prípade žalobca podal žalobu voči žalovanej a domáhal sa, aby súd určil, že
žalovaná nie je pôvodcom úžitkového vzoru. Tvrdí, že právoplatné rozhodnutie o negatívnom určení
podľa § 80 písm. c) O.s.p. predstavuje podklad pre rozhodnutie ÚPV SR o výmaze úžitkového vzoru ( §

47 ods. 4 ) resp. o prepise majiteľa úžitkového vzoru ( § 47 ods. 1, 2 ).

33. Podľa § 47 ods. 4 citovaného zákona, ak osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí
právo na ochranu úžitkovým vzorom, ale jej právny nástupca nepodá žiadosť o prepis v lehote podľa
odseku 1 písm. c) úrad vymaže úžitkový vzor z registra z úradnej moci.

34. Podľa § 47 ods. 1 citovaného zákona, úrad zapíše ako majiteľa úžitkového vzoru osobu žiadateľa, ak

a) z právoplatného rozhodnutia súdu zistí, že osobe pôvodne zapísanej ako majiteľ úžitkového vzoru
právo na ochranu úžitkovým vzorom podľa § 10 ods. 1, § 10 ods. 3, alebo § 11 ods. 1 neprislúchalo,
b) žiadosť o prepis podala osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na ochranu

úžitkovým vzorom, alebo jej právny nástupca a
c) žiadosť o prepis bola doručená v lehote troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.

35. Podľa § 47 ods. 2, citovaného zákona, prílohou žiadosti je právoplatné rozhodnutie súdu, podľa
odseku 1 písm. a).

36. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia sa vôbec nevysporiadal s otázkou, či v posudzovanom
prípade naliehavý právny záujem na požadovanom určení o tom, že žalovaná nie je pôvodcom
úžitkového vzoru vyplýva z osobitného predpisu. Obmedzil sa iba na citovanie ustanovenia § 44 ods.
1 písm. b) citovaného zákona bez toho, aby bližšie posúdil, či právoplatné rozhodnutie súdu o takomto

negatívnom určení môže byť podkladom pre rozhodnutie ÚPVS SR o výmaze úžitkového vzoru, resp.
o prepise.

37. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu nebol riadne odôvodnený, čím došlo
k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie. Táto vada zakladá dôvod pre zrušenie rozhodnutia

súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Vzhľadom na to odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

38. O náhrade trov rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci podľa § 396 ods. 3 CSP.

39. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).