Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 17, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 47Ek/441/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121236207
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Hederová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6121236207.1

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnomkonaníoprávneného:MestoŽilina,sosídlomNámestieobetí
komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, prav. zast.: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom
Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti povinnému: F. S., D.. XX.XX.XXXX, H. N.
N..Z..H. XXX/XX, XXX XX Ž., o vymoženie 65,70 Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie vo výške 42,00 Eur zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.02.2021 domáhal od
povinného vymoženia sumy 65,7 Eur na základe exekučného titulu - výkazu daňových nedoplatkov
Mesta Žilina, sp. zn. EO/KO/ZICH/162/0443431zo dňa 05.10.2012.
2. Súd v konaní vedenom pod sp. zn. 47Ek/441/2021 preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho
prílohy v súlade s § 53 ods. 1 Exekučného poriadku a zistil, že oprávnený v časti formulára F) Trovy

exekúcie si uplatnil trovy exekúcie vo výške 42,00 Eur, avšak oprávnený nemá nárok na náhradu týchto
trov, pretože podľa ustanovenia § 9 ods. 3 Zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných
konaní okrem náhrady súdneho poplatku za návrh oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s
jeho podaním, má nárok len na náhradu trov za zaplatený súdny poplatok za opätovný návrh vo výške
16,50 Eur (v tomto prípade je oprávnený oslobodený zo zákona od súdneho poplatku) pričom nemá
nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním ani nárok na úhradu trov starej exekúcie vo výške

42,00 Eur.
3.Podľa§53ods.1zákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.233/1995Z.z.osúdnychexekútoroch
aexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonov,súdpreskúmanávrhna
vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd
do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného.
Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť

exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému,
ktorý je fyzickou osobou.
4. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
5. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.

6. Podľa § 9 ods. 3 Zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon o ukončení niektorých EK´´), okrem náhrady súdneho
poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
7. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o ukončení niektorých EK, ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa
tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť
exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo

k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa
námietky odmietli.8. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o ukončení niektorých EK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov
exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene
ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje

sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného
predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
9. Podľa § 6 ods. 2 Zákona o ukončení niektorých EK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve
oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor
paušálne trovy uplatňuje.

10. Podľa § 6 ods. 3 Zákona o ukončení niektorých EK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie
s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od
ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
11. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie predložil aj Upovedomenie o zastavení starej exekúcie
a výzvu na úhradu trov starej exekúcie sp. zn. EX 3305/2012 zo dňa 10.06.2020, vydané súdnym
exekútorom: JUDr. Marián Janec so sídlom exekútorského úradu Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina

(ďalej len „súdny exekútor“) v rámci exekučného konania vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn.
3Er/5915/2012 (ďalej len „upovedomenie o zastavení starej exekúcie“).
12. Rovnako tak oprávnený predložil k návrhu na vykonanie exekúcie aj oznámenie o ukončení
exekučného konania vydaného súdnym exekútorom JUDr. Marián Janec so sídlom exekútorského
úradu Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina pod sp. zn. EX 3305/2012, kde ten oznámil, že došlo k ukončeniu

predmetného exekučného konania dňa 17.07.2020.
13. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený predložil aj potvrdenie o úhrade - úhrada trov starej
exekúcie vo výške 42 Eur.
14. Súd preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie mal za preukázané, že oprávnený si v tomto
exekučnom konaní uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania, ktorý pozostával zo sumy

zaplatených trov starej exekúcie v celkovej výške 42 EUR. Súd v tomto bode dáva do pozornosti § 6
ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., v zmysle ktorého paušálne trovy vo výške 42 EUR (35 EUR + DPH)
znáša oprávnený v starej exekúcii, a zároveň § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., v zmysle ktorého
okrem náhrady súdneho poplatku za podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 9
ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. V

tomto exekučnom konaní nebol zo strany oprávneného uplatnený nárok na náhradu trov exekučného
konania za zaplatený súdny poplatok a to z dôvodu, že oprávnený súdny poplatok nezaplatil, keďže je
oslobodený od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. c) v spojení s § 4 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov. Na základe uvedených skutočností súd mohol v tomto bode konštatovať,
že zákon č. 233/2019 Z. z. jednoznačným a kogentným spôsobom stanovuje osobu povinnú (v tomto

prípade oprávneného v exekučnom konaní) platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi, v čoho
dôsledku zákon č. 233/2019 Z. z. v žiadnom svojom ustanovení nestanovuje povinnosť inej osoby platiť
trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi v rámci pôvodného exekučného konania.
15. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, a teda v exekučnom

konaní sa uskutočňuje výkon priznaného nároku uvedeného v exekučnom titule. Súd v tomto bode
ďalej konštatuje, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie nemožno považovať za exekučný
titul, ktorým by oprávnený v novom exekučnom konaní mohol vymáhať sumu vo výške 42 EUR od
povinného, keďže ním bola uložená povinnosť zaplatiť trovy starej exekúcie vo výške 42 EUR len
oprávnenému v rámci pôvodnej starej exekúcie, v čoho dôsledku upovedomenie o zastavení starej

exekúcie predstavuje exekučný titul len vo vzťahu súdneho exekútora voči oprávnenému v starej
exekúciizaúčelomvymoženiatrovstarejexekúcie,apretoupovedomenieozastavenístarejexekúcievo
vzťahu k povinnému v tomto exekučnom konaní nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul podľa
§ 45 ods. 2 písm. l) Exekučného poriadku, na podklade ktorého by bolo možné zo strany oprávneného
podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku požadovať vymoženie sumy vo výške 42 EUR od povinného

v tomto exekučnom konaní.
16. Súd v tomto bode dáva do pozornosti § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ktorý stanovuje
subsidiárne použitie Exekučného poriadku okrem jeho § 53 ods. 3 písm. g), a preto zákon č. 233/2019 Z.
z. predstavuje špeciálny právny predpis, ktorého normy majú pre konkrétne prípady v ňom obsiahnuté
prednosť pred právnymi normami upravujúce exekučné konanie obsiahnuté vo všeobecnom predpise a

to v Exekučnom poriadku. Uvedené predstavuje odzrkadlenie všeobecne prijímaného právneho princípu
Lex specialis derogat legi generali. Na základe uvedeného súd v exekučnom konaní konštatuje, že
právna úprava náhrady trov exekučného konania v súvislosti s opätovným návrhom na vykonanie
exekúcie tak ako je obsiahnutá v § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. má prednosť pred všeobecnouprávnom úpravou náhrady trov oprávneného v exekučnom konaní tak ako je stanovená v § 199a ods.
1 Exekučného poriadku v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku paušálnu
náhradu trov starej exekúcie vo výške 42 EUR nemožno považovať za spôsobilé hotové výdavky

spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd dáva
do pozornosti, že zákon č. 233/2019 Z. z. neobsahuje právnu úpravu, na základe ktorej by oprávnený
mohol v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť sumu zaplatených trov
starej exekúcie v celkovej výške 42 EUR ako náhradu trov nového exekučného konania, ktorú by bolo
možné vymáhať od povinného. Ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. pozitívnym spôsobom

vymedzujelenjedinýzákonnýnároknanáhradutrovoprávnenéhovnovomexekučnomkonanívprípade
podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., a
to je náhrada za zaplatený súdny poplatok, v čoho dôsledku všetky ostatné nároky na náhradu trov
exekučného konania sú v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. vylúčené, a teda nevymáhateľné v
rámci nového exekučného konania, v čoho dôsledku ostatné trovy exekučného konania znáša výlučne
len oprávnený.

17. Oprávnený sa v obdobných prípadoch odvoláva na dôvodovú správu. Súd preto považuje za
potrebné uviesť, že dôvodová správa je dokument, ktorý má ozrejmiť dôvody, myšlienky, ciele a význam
navrhovanej novej právnej úpravy a má tak svoju špecifickú úlohu pri legislatívnom procese. Dôvodová
správa však nie je prameňom práva, nemá žiadnu právnu silu a nie je pre súd záväzná. Súd by síce
mal v sporných prípadoch pri výklade určitej právnej normy, ktorá nie je jednoznačná, prihliadať aj na

zámer zákonodarcu (ktorý je vyjadrený napr. aj v dôvodovej správe), avšak v uvedenom prípade pri
aplikácii všetkých výkladových pravidiel znenie zákonného ustanovenia nevyvoláva žiadne pochybnosti
o jeho zmysle a obsahu, je dostatočne jasné a zrozumiteľné. Ak by zákonodarca zamýšľal priznať
oprávnenému pri opätovnom podaní návrhu aj náhradu iných trov, ktoré mu vznikli, zakomponoval by
tútoskutočnosťajdozneniazákona,čosavšaknestalo,naopak,explicitnevylúčilmožnosťoprávneného

nárokovať si akékoľvek iné výdavky okrem zaplateného súdneho poplatku.
18. Oprávnený v obdobných prípadoch dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky (ďalej len ´´ÚS SR´´), sp. zn. IV. ÚS 160/2020 zo dňa 13.05.2020, súd k uvedenému uvádza,
že ÚS SR vo svojom rozhodnutí konštatoval, že sťažovateľky majú možnosť podať opätovný návrh na
vykonanie exekúcie, v rámci ktorej si môžu uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako

nákladspojenýsuplatnenímpohľadávky,alezároveňnekonštatoval,žebysťažovateľkymalinanáhradu
týchto trov starej exekúcie právo alebo právny nárok, ani nekonštatoval, že by im ich súd v exekučnom
konaní musel priznať.
19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil
rozpor návrhu na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie so zákonom, preto v súlade s citovaným

ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v
časti vymoženia trov exekúcie v sume 42,00 Eur zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.