Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 31, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 19Ek/1446/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121323971
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kulichová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6121323971.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, v exekučnej veci oprávneného: Mesto Žilina, IČO: 00 321 796, so sídlom
Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, zast.: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., IČO: 36 715
352, so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti povinnému: Z. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom S. XXXX/XX, XXX XX L., o vymoženie 89,12 EUR a trov exekúcie, o návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške
42,- EUR z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 11. 05. 2021 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 89,12 EUR a trov exekúcie, na základe exekučného titulu
- výkaz daňových nedoplatkov sp. zn.: OE/Aug/162/0140911 zo dňa 13. 10. 2014, ktorý nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13. 10. 2014 (ďalej ako „Exekučný titul“).

2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie

exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí
rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

4. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.

5. Podľa 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

6. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“), ak oprávnený po zastavení starej
exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie

exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu,ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky
alebo ktorým sa námietky odmietli.

7. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku
1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

8. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov
exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene

ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje
sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného
predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

9. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve
oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor

paušálne trovy uplatňuje.

10. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z., upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou
na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia
exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

11. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto
zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

12. Návrhom na vykonanie exekúcie si oprávnený v časti F) elektronického formulára „Trovy exekúcie -

oprávnený“ uplatnil nárok na trovy exekúcie v sume spolu 42,- EUR, ktoré majú v zmysle odôvodnenia
trov predstavovať paušálne trovy starej exekúcie. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie zároveň
uviedol, že si s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. neuplatňuje trovy
právneho zastúpenia, avšak v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 223/2019 Z. z. zotrváva na uplatnení
paušálnych trov exekúcie vo výške 42,- EUR.

13. Súd preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie mal za preukázané, že oprávnený si v tomto
exekučnom konaní uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania, ktoré pozostávajú zo sumy
zaplatených trov starej exekúcie v celkovej výške 42,- EUR. Súd v tomto bode dáva do pozornosti §
6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., v zmysle ktorého paušálne trovy v maximálnej možnej výške 42,-

EUR (35,- EUR + DPH) znáša oprávnený v starej exekúcii, a zároveň § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019
Z. z., v zmysle ktorého okrem náhrady súdneho poplatku za podanie opätovného návrhu na vykonanie
exekúcie podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených
s jeho podaním. Na základe uvedených skutočností súd mohol v tomto bode konštatovať, že zákon
č. 233/2019 Z. z. jednoznačným a kogentným spôsobom stanovuje osobu povinnú (v tomto prípade

oprávneného v exekučnom konaní) platiť trovy starej exekúcie súdnemu exekútorovi, v čoho dôsledku
zákon č. 233/2019 Z. z. v žiadnom svojom ustanovení nestanovuje povinnosť inej osoby platiť trovy
starej exekúcie súdnemu exekútorovi v rámci pôvodného exekučného konania.

14. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu pretože povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. V exekučnom konaní
sa uskutočňuje výkon priznaného nároku uvedeného v exekučnom titule. Súd v tomto bode ďalej
uvádza, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie nemožno považovať za exekučný titul, ktorým
by oprávnený v novom exekučnom konaní mohol vymáhať sumu vo výške 42,- EUR od povinného,
keďže ním bola uložená povinnosť zaplatiť trovy starej exekúcie oprávnenému v rámci pôvodnej starej

exekúcie. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie predstavuje exekučný titul len vo vzťahu súdneho
exekútora voči oprávnenému za účelom vymoženia trov starej exekúcie. Upovedomenie o zastavení
starej exekúcie vo vzťahu k povinnému v tomto exekučnom konaní nemožno považovať za spôsobilý
exekučný titul podľa Exekučného poriadku.

15. Súd v tomto bode dáva do pozornosti § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ktorý stanovuje
subsidiárne použitie Exekučného poriadku okrem jeho § 53 ods. 3 písm. g), a preto zákon č. 233/2019 Z.
z. predstavuje špeciálny právny predpis, ktorého normy majú pre konkrétne prípady v ňom obsiahnuté
prednosť pred právnymi normami upravujúce exekučné konanie obsiahnuté vo všeobecnom predpisea to v Exekučnom poriadku. Uvedené predstavuje odzrkadlenie všeobecne prijímaného právneho
princípu Lex specialis derogat legi generali. Na základe uvedeného súd v exekučnom konaní konštatuje,
že právna úprava náhrady trov exekučného konania v súvislosti s podaním opätovného návrhu na

vykonanie exekúcie tak ako je obsiahnutá v § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. má prednosť pred
všeobecnou právnom úpravou náhrady trov oprávneného v exekučnom konaní tak ako je stanovená
v § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku náhradu trov exekúcie vo výške 42,- EUR
nemožno považovať za spôsobilé hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. S
prihliadnutímnauvedenéskutočnostisúduvádza,žezákonč.233/2019Z.z.neobsahujeprávnuúpravu,

na základe ktorej by oprávnený mohol v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie
uplatniť sumu zaplatených trov starej exekúcie a trov právneho zastúpenia. Ustanovenie § 9 ods. 3
zákona č. 233/2019 Z. z. pozitívnym spôsobom vymedzuje len jediný zákonný nárok na náhradu trov
oprávnenéhovnovomexekučnomkonanívprípadepodaniaopätovnéhonávrhunavykonanieexekúcie,
a to je náhrada za zaplatený súdny poplatok, v čoho dôsledku všetky ostatné nároky na náhradu trov
exekučného konania znáša výlučne len oprávnený.

16. Súd k argumentácii oprávneného uvádza, že dôvodová správa je dokument, ktorý má ozrejmiť
dôvody, myšlienky, ciele a význam navrhovanej novej právnej úpravy a má tak svoju špecifickú úlohu pri
legislatívnom procese. Dôvodová správa však nie je prameňom práva, nemá žiadnu právnu silu a nie
je pre súd záväzná. Súd by síce mal v sporných prípadoch pri výklade určitej právnej normy, ktorá nie

je jednoznačná, prihliadať aj na zámer zákonodarcu (ktorý je vyjadrený napr. aj v dôvodovej správe),
avšak v uvedenom prípade pri aplikácii všetkých výkladových pravidiel znenie zákonného ustanovenia
nevyvoláva žiadne pochybnosti o jeho zmysle a obsahu, je dostatočne jasné a zrozumiteľné. Ak by
zákonodarca zamýšľal priznať oprávnenému pri opätovnom podaní návrhu aj náhradu iných trov, ktoré
mu vznikli, zakomponoval by túto skutočnosť aj do znenia zákona, čo sa však nestalo, naopak, explicitne

vylúčilmožnosťoprávnenéhonárokovaťsiakékoľvekinévýdavkyokremzaplatenéhosúdnehopoplatku.
17. Na základe uvedeného súd v exekučnom konaní považoval uplatnenie nároku zo strany
oprávneného na náhradu iných trov vo výške 42,- EUR za nedôvodné, a preto v súlade s citovaným
ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42,-

EUR zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.