Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoCsp/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717205925
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8717205925.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov

senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: O. Q. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. N., U. V. XX, o zaplatenie 1.752,21 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Poprad, č. k. 14Csp/23/2017-101 zo dňa 26.07.2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
č. k. 14Csp/23/2017-112 zo dňa 26.11.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a o trovách konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.753,21 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 20.4.2017
do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobkyni priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100%, pričom o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako spotrebiteľskú podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v spojení s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z.., ďalej podľa ust. § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka a podľa ust. § 3 nariadenia vlády 87/1995
Z. z. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca na základe zmluvy o úvere č XXXXXX poskytol
žalovanej úver vo výške 2.000,- eur. Keďže žalovaná ani po opakovanej výzve nesplnila svoje povinnosti
vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný. Žalovaná uznala pohľadávku, preto ju súd zaviazal na
úhradu žalovanej sumy a poukázal na možnosť vzájomnej dohody. Žalovaná sa dostala do omeškania

s peňažným plnením, preto priznal žalobkyni aj úrok z omeškania. V dopĺňacom rozsudku uviedol, že u
žalobcu neexistuje nárok na riadne (zmluvne dohodnuté) úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
a v danom prípade vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zanikla zmluva o spotrebiteľskom
úvere, týmto okamihom sa zastavila zmluvne dohodnutá povinnosť spotrebiteľa platiť dohodnuté úroky
a spotrebiteľ je povinný vrátiť veriteľovi popri nesplatenej istine iba tie úroky, ktoré boli splatné k
predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Keďže žalobca nepreukázal, že uplatnený úrok je úrokom
pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru, tento mu súd prvej inštancie nepriznal. O trovách konania

rozhodol podľa ust. § 251, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku ( ďalej len
„CSP“).3. Proti rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal v včas odvolanie
žalobca. Namietal porušenie práva na spravodlivý súdny proces, nakoľko rozhodnutie je zmätočné
a nepreskúmateľné. Rozsudok zo dňa 26.07.2019 je protichodný s doplňujúcom rozsudkom zo dňa

26.11.2019, pretože žalovaná uznala pohľadávku v celom rozsahu, čo vyplýva aj z rozsudku zo dňa
26.07.2019. Súd prvej inštancie sa v rozsudku zo dňa 26.07.2019 nezaoberal žiadnymi dôvodmi, pre
ktoré by mala byť žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, čo ani nebolo potrebné, pretože žalovaná
uznalacelúpohľadávku.Súdzaťažilrozhodnutievadou,prektorújepotrebnénapadnutýrozsudokvrátiť.
Ďalejuviedol,žetvrdenieotom,žežalobcovinepatríúrokpozosplatneníúveruniejebližšieodôvodnené

a bol toho názoru, že nárok na dohodnutý úrok nie je viazaný (obmedzený) na zosplatnenie dlhu, ale
na vrátenie v rámci poskytnutých peňažných prostriedkov. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie
veci. Ust. § 502 Obchodného zákonníka stanovuje len dobu odkedy je dlžník povinný platiť úroky a nie
moment, do ktorého táto povinnosť trvá. V zmysle ust. § 503 Obchodného zákonníka je dlžník povinný
zaplatiť dohodnutý úrok len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Povinnosť
uhradiť úroky za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia ustanovuje

aj Zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 16 ods. 1. Obsahom záväzku dlžníka je vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky aj (zmluvné) úroky, ktoré nemožno stotožňovať s (zákonnými) úrokmi z omeškania.
Výklad prezentovaný súdom v napadnutom rozhodnutí by znamenal, že porušenie zmluvy zo strany
dlžníka sankcionuje veriteľa, ktorý prichádza o dohodnutý zmluvný úrok a zvýhodňuje dlžníka vo forme
zníženia úroku na úroveň zákonného úroku z omeškania. Poukázal na dôvodnú správu k zákonu č.

106/2014, s tým že navrhovaná zmena ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nebola nikdy legislatívne
prijatá a žiaden zákon neobsahuje ust. odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení
dlhu. Ďalej poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a odvolacích súdov. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil a vydal dopĺňací rozsudok, ktorým vyhovie
žalobe v plnom rozsahu a žalobcovi prizná náhradu trov konania a trov odvolacieho konania v rozsahu

100 % - vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP
v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou
(§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu (§ 379 písm. a/ CSP), ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

5. Odvolateľ má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva
v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju
nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju

nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

6. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a vec správne
právne posúdil. Na týchto zisteniach sa nezmenilo nič ani v štádiu odvolacieho konania, a preto odvolací
súd poukazuje na dostatočné a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom.

7 V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu je potrebné zdôrazniť, že úver je odplatným právnym
úkonom, pri ktorom odplatu predstavujú spravidla úroky. Je to zrejmé z § 497 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažnéprostriedkydourčitejsumyadlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiť

úroky.

8. Vychádzajúc z uvedeného, úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú,
medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Ak si ale účastníci dohodnú úverové obdobie a dlžník
poskytnuté peňažné prostriedky do splatnosti úveru nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po

splatnosti úveru úroky z omeškania. Inštitút úrokov z omeškania je odlišný od inštitútu odplatných úrokov
a má sankčnú povahu. Úroky z omeškania v občianskoprávnych veciach sú právne regulované, čo do
ich maximálnej výšky.9. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Teda
podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že

veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v
splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne
v splátkach vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto
predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru
k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok

splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je
obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok veriteľa na úroky ako ceny dočasne obetovaných peňazí, ktorých
dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty
získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade

svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na
dispozíciusistinouúveru,atýmobmedzenieobchodovaniaspeniazmi,ktoréuždlžníknemáprávovrátiť
v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa
na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom

by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia
jednorazovozosplatnenejpohľadávky.Aknastalstav,kedyspotrebiteľužnemáprávnytitulmaťpeňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený

krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.

10. Možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je právne

upravená v ust. § 565 Občianskeho zákonníka, na ktoré v prípade plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy
nadväzuje ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany
žalobcu ako veriteľa v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka zmluva zaniká. Zanikajú
všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy a zaniká aj povinnosť žalovaných ako spotrebiteľov
splácať žalobcovi poskytnutý úver v dohodnutých splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie úroky.

Úroky majú akcesorický charakter k hlavnej zmluve, a teda nemožno požadovať úroky za obdobie,
v ktorom už zmluva neexistovala, pretože zanikla. Ak hlavný záväzok zanikne, zaniká aj akcesorický
záväzok a pretrváva len povinnosť nahradiť už splatné úroky. Spotrebiteľovi vzniká povinnosť vrátiť
nesplatenú istinu a splatné úroky, ktorých výška sa ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo
strany veriteľa zafixuje. V prípade omeškania spotrebiteľa s vrátením týchto prostriedkov je spotrebiteľ

povinný platiť výlučne úroky z omeškania, avšak nie riadne úroky.

11. Čo sa týka obchodnoprávnej úpravy splatnosti úrokov táto vyplýva z ustanovenia § 503 Obchodného
zákonníka. Ustanovenie § 503 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje otázku riadneho
splácania úrokov dohodnutých v zmluve, pričom odstavec 2 tohto ustanovenia upravuje toto riadne

splácaniepreprípad,žesaposkytnutépeňažnéprostriedkymajúvrátiťvsplátkach.Preotázkusplatnosti
úrokov je podstatná prvá a posledná veta ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. V čase,
keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Práve prvá a posledná veta uvedeného ustanovenia ustanovujú, že veriteľ je oprávnený na úroky

len do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti. Obchodný zákonník expresis verbis v prvej vete
ustanovenia § 503 ods. 1 upravuje, že „záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť“ použité
peňažné prostriedky a nie „záväzok platiť úroky je splatný v momente vrátenia“ použitých peňažných
prostriedkov. Expresis verbis úpravu obsahuje tiež tretia veta uvedeného prvého odseku ustanovenia
§ 503 Obchodného zákonníka, keď splatnosť úrokov nastáva „v čase, keď sa má vrátiť“ zvyšok

poskytnutých peňažných prostriedkov a nie „v čase, keď dlžník vráti“ zvyšok poskytnutých prostriedkov.
Ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je koncipované jednoznačne a nepripúšťa žiaden
iný výklad.12. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z..

13. Za čas po splatnosti úveru patrí veriteľovi iba právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej
všeobecne záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva
do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj navyšovanie

úrokov z omeškania o úroky za úver po lehote splatnosti úveru. Zároveň z bodu 1.2 predmetnej zmluvy
o úvere vyplýva, a teda bolo zreteľne dojednané, že výška úrokovej sadzby 11,5 % p. a. je fixná do
splatnosti. Žalovaný vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 19.04.2017, preto mu po tomto dátume
zmluvne dojednaný úrok nepatrí.

14. Občiansky zákonník v ustanovení § 559 ods. 2 ukladá povinnosť dlžníkovi dlh splniť riadne a včas.

Riadne a včasné nesplnenie dlhu má za následok omeškanie dlžníka čo je zrejmé z ustanovenia § 517
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Pri omeškaní s plnením peňažného dlhu v zmysle ustanovenia
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká veriteľovi iba právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania vo výške stanovenej vykonávacím predpisom.

15. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva.Právnypredpis,ktorého
súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku

Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa
ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

16. So zreteľom na všetky tieto dôvody hodnotí odvolací súd preskúmavaný rozsudok súdu prvej

inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny, v dôsledku čoho bol potvrdený postupom podľa §
387 CSP, pričom správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj výrok o trovách konania.

17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a
nasl. CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej

v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).