Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 26, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8CoE/46/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614207642
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6614207642.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie
Zdráhalovej Rúfusovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX M., vedenej

súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821
08 Bratislava, pod sp. zn. L., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške XXX,XX Eur s prísl., o
odvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduA..k.XXEr/XXX/XXXX-XXzodňaXX.M.XXXX,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd A. (ďalej len „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením exekúciu zastavil
podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

2. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplynulo, že exekučným titulom v tomto konaní
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská a.s., IČO: XX XXX XXX, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. J. XXXXX/XX
zo dňa XX.XX.XXXX., ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. a
vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. Tento exekučný titul bol vydaný na základe neúplnej (blankozmenky)
zmenky vystavenej dňa XX.XX,XXXX, ktorou oprávnený a povinný zabezpečili zmluvný vzťah zo zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa XX.XX.XXXX.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvy o úvere jednoznačne nevyplýva, či povinný uzavrel

zmluvu o úvere ako fyzická osoba podnikateľ alebo fyzická osoba nepodnikateľ, keďže povinný bol v
zmluve o úvere označený aj ako podnikateľ (obchodné meno, miesto podnikania a IČO) a aj osobnými
údajmi typickými pre fyzickú osobu nepodnikateľa. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade
pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
vzťahu dodávateľ, pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné
konanie. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak dospel k záveru, že
vzhľadom na povahu účastníkov a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári bola
zmluva o úvere bola uzavretá ako spotrebiteľská zmluva podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Dňa XX.XX.XXXX súdny exekútor postúpil exekučnému súdu podanie oprávneného zo dňa
XX.XX.XXXX. označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods.1

zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“, ktoré bolo súdnemu exekútorovi
doručené dňa XX.XX.XXXX. V podaní oprávnený uviedol, že skutočnosti preukazujúce vlastný vzťah spovinnou sú od začiatku súčasťou exekútorského spisu. Exekučný titul bol vydaný v dôsledku riadne
vedeného sporového konania aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok,
obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, z ktorého
vyplýva, že vymáhaný nárok bol oprávnenému priznaný ako nárok zo zmenky. S poukazom na § 243f
ods. 6 súd prvej inštancie preskúmal, či sú tu podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie zistil, že blankozmenka bola vyplnená dňa XX.XX.XXXX.,

t. j. v čase, keď bola možnosť zabezpečiť spotrebiteľský úver zmenkou alebo šekom, len ak išlo o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma bola v čase vyplnenia maximálne vo výške XX % istiny
poskytnutého spotrebiteľského úveru. Istina úveru predstavovala sumu XXX,- Eur, pričom zmenková
suma v čase vyplnenia mohla byť maximálne v sume XXX,- Eur. Súd prvej inštancie preto exekúciu
podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

5. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že
odvolanie podáva z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“).Oprávnenýodmietolpostaveniepovinnéhozozmluvyoúvere
ako spotrebiteľa a zdôraznil, že je potrebné chrániť dobrú vieru veriteľa pri uzatváraní zmluvy, nakoľko
povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že žiada o poskytnutie úveru na

účel zamestnania. Oprávnený uviedol, že neskúma na čo konkrétne bol povinnému poskytnutý úver
použitý, nakoľko je to už pre neho nepodstatná informácia. Povinný ako dlžník nemá voči oprávnenému
zo zákona informačnú povinnosť na preukazovanie skutočného použitia poskytnutých finančných
prostriedkov. V prípade postavenie oprávneného tak treba akceptovať dobrú vieru, s ktorou do právneho
vzťahu s povinným vstupoval. Z týchto dôvodov mal oprávnený za to, že pre účelovosť úveru, ktorý

bol poskytnutý povinnému nemožno aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko
tento vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Pokiaľ je predmetom právneho vzťahu medzi oprávneným a
povinným účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov nespochybnil, potom vzhľadom
na ustanovenie § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver. Z týchto
dôvodov mal oprávnený za to, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie

§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil.

6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento

zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP a
§ 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a
uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX bola za prítomnosti
splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom zápisnica, obsahom ktorej
je návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa XX.XX.XXXX o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je v tomto konaní rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: XX XXX

XXX, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. J. XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý podľa
vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX.
Súd prvej inštancie vydal dňa XX.XX.XXXX poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa XX.XX.XXXX
súdny exekútor doručil exekučnému súdu podanie oprávneného zo dňa XX.XX.XXXX označené ako
„Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o

súdnychexekútorochaexekučnejčinnosti“,ktorébolosúdnemuexekútorovidoručenédňaXX.XX.XXXX
Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX zastavil súd prvej inštancie exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku. Oprávnený podal v zákonnej lehote voči uzneseniu odvolanie.11. Podľa § 243f ods. 1 a 6 Exekučného poriadku; v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie

exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (1) Ak oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. (6)

12. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku; v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,

ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1) neprijateľné zmluvné podmienky,
2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

15. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere); spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch platné v čase uzavretia zmluvy o úvere;
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch; spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná
v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

18. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch; veriteľom fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

19. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinného ako spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho
súdu, právny vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle
§ 52 a nasl. OZ. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre

spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah
upravený (§ 52 ods. 2 OZ a § 54 ods. 1,2 OZ). K tomuto záveru odvolací súd dospel napriek tvrdeniu
oprávneného, že úver bol poskytnutý za účelom zamestnania. Súd prvej inštancie v napadnutom
uznesení uviedol, že povinný bol v zmluve o úvere označený údajmi typickými pre fyzickú nepodnikateľa,
ako aj údajmi typickými pre fyzickú osobu podnikateľa, odvolací súd po preskúmaní zmluvy o úvere

zistil, že povinný je označený menom, priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. V
záhlaví rozhodcovského rozsudku je taktiež povinný označený menom, priezviskom, rodným číslom a
adresou trvalého pobytu. To znamená, že povinný je označený len ako fyzická osoba - nepodnikateľ.
Povinný nie je označený údajmi, ktoré by ho identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení
s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Z toho vyplýva, že rozhodcovský súd

jednal s povinným ako s fyzickou osobou - nepodnikateľom. Povinný síce označil v zmluve o úvere, že
účelom použitia úveru je jeho zamestnanie, to ale nebráni tomu, aby bola považovaný za spotrebiteľa
v zmysle definície uvedenej v § 52 ods. 4 OZ. Toto ustanovenie totiž za spotrebiteľa považuje osobu,ktorá nekoná v rámci podnikania, a takouto osobou je aj osoba konajúca v rámci jej zamestnania, ako
je tomu v danom prípade.

20. Rovnako možno povinného považovať za spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch
nie je možné vylúčiť len na základe toho, že vo formulári zmluvy o úvere je zaškrtnuté, že účelom
poskytnutia úveru je zamestnanie. Poskytnutie úveru na zamestnanie totiž musí byť dostatočne overené,
t. j. musí ísť materiálne o účelový úver. V danej veci povaha zmluvy má adhézny charakter. To znamená,

že bola vopred pripravená oprávneným, povinný nemohol v zásade meniť jej znenie a jej súčasťou boli
obchodné podmienky.

21. V záujme zachovania princípu ochrany spotrebiteľa je podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku
potrebné prihliadať na hospodársku kauzu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. z akých dôvodov poskytol
oprávnený povinnému úver za účelom povolania, najmä ak uvedenie účelu podľa obsahu formulárovej

zmluvy od povinného vyžadoval.

22. Z postoja oprávneného vyplýva, že ide o snahu veriteľa účelovo vylúčiť aplikáciu zákona o
spotrebiteľských úveroch. Takýto postup oprávneného popiera účel zákona o spotrebiteľských úveroch,
ktorý má chrániť spotrebiteľa pri poskytovaní úverov od podnikateľov. Uvedený údaj o účele poskytnutia

peňažnýchprostriedkovvzbudzujedojem,žeúčelomvyššieuvedenéhoustanoveniajelensnahavyhnúť
sa aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušných spotrebiteľských ustanovení v OZ. To
predstavuje podľa názoru odvolacieho súdu konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ),
porušenie princípu ochrany spotrebiteľa.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pri vydaní exekučného titulu
boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, keď rozhodcovský súd
neposúdil právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský a neposkytol povinnému náležitú ochranu. Súd prvej
inštancie exekúciu zastavil z dôvodu, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou
a nebolo prihliadnuté na obmedzenie použitie zmenky. Za nekalú obchodnú praktiku je taktiež potrebné

považovať aj skutočnosť, že povinný musel vyplniť blankozmenku, pričom dohoda o vyplnení zmenky
bola obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach. Podľa názoru odvolacieho súdu je tak
naplnený dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení
účinnom do XX.XX.XXXX, nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané
v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti

sospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, v medziach

podaného odvolania, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Navyše odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie bolo doručené súdu
prvej inštancie až dňa XX.XX.XXXX, t. j. po uplynutí lehoty podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku
(XX.XX.XXXX). Odvolací súd v súvislosti s doručením doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa
§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. N.

zo dňa XX.XX.XXXX a uznesenie č. k. III. N. v zmysle ktorých bolo potrebné predmetné doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie doručiť v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie
súdnemu exekútorovi. Ústavný súd uviedol, že doplnenie návrhu bolo potrebné podľa § 243f doplniť
priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti

ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny
exekútor. Súd prvej inštancie zaoberajúc sa obsahom doplnenia návrhu, ktorý bol podaný po lehote,
poskytol oprávnenému viac práv ako v prípade keby pristúpil k zastaveniu exekúcie podľa § 243f
ods. 5 Exekučného poriadku.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení

zákona č. 2/2017 Z. z., účinného od 01.04.2017) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti
uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.