Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 18, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoCsp/80/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319204330
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2319204330.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Fedor Benka a sudkýň: JUDr. Silvia

Hýbelová a Mgr. Katarína Arnouldová, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom
Majerníková 3479/3A, Bratislava, proti žalovanej: O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, Q., o
zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty 140 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 25. augusta 2020, č.k. 18Csp/191/2019-72, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovanej náhradu
trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 54a, § 100 ods. 1,
§ 101, § 103, § 565 a § 879v Občianskeho zákonníka, ako aj § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, keď na základe
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 19.05.2016

úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 1.000 eur za úrok 256 eur
(v prípade riadneho a včasného splatenia úveru) a poplatok za expresné spracovanie úveru 100 eur a
žalovaná sa zaviazala celkovú čiastku 1.356 eur splatiť v 12 pravidelných mesačných splátkach tak, že
prvéštyrisplátkyzaplatívovýške1euroaďalšiesplátkyvovýške169eurvždyk19.kalendárnemudňuv
mesiaci, počnúc dňom 19.06.2016. Predmetná úverová zmluva je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou
s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
žalobcakonalažalovanánekonalavrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti.

Zároveň sa v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver upravený zákonom č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa skutkových tvrdení žalobcu v žalobe, žalovaná nesplácala úver riadne a včas,
neuhradila 4 po sebe idúce splátky, pričom ju vyzval na úhradu jej záväzku, preto sa jej dlh stal splatný
dňa 24.09.2016. Žalovaná skutkové tvrdenia, že neuhradila 4 po sebe idúce splátky úveru a že bola
vyzývaná žalobcom na úhradu záväzku nerozporovala v konaní, súd preto uvedené skutkové tvrdenia
považoval za nesporné. Nesporným v konaní taktiež bolo, že žalovaná neuhradila žalobcovi svoj dlh ani

čiastočne. V danom prípade sa strany sporu v zmysle bodu 15 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, dohodli okrem iného, že ak spotrebiteľ neuhradí
včasštyriposebeidúcesplátkystávasacelýdlhsplatnýokamžite.Prizohľadneníbodu15Všeobecných
podmienokposkytnutiaúveru,naktorépoukazujeajsámžalobca,úversasplatnýmvcelomrozsahudňa19.09.2016 (dňa 19.09.2016 bola splatná štvrtá po sebe idúca nezaplatená splátka). Žaloba bola podaná
na súd dňa 26.09.2019, súd preto v prejednávanej veci aplikoval ust. § 54a Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať. Podľa dôvodovej správy

k zákonu č. 343/2018 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník a ktorým bolo zavedené ust.
§ 54a, pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po
uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí
premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu
štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak

sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie
dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie priestoru
na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom
čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku
ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr.
nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej

doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným
subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). Za vymáhanie
premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné
konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy
zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať

veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr. V danom prípade bolo nesporým, že žalovaná bola v
omeškaní s úhradou štyroch po sebe idúcich splátok, bola žalobcom vyzvaná na úhradu svojho záväzku
(ktoré skutočnosti tvrdí žalobca v žalobe a žalovaná ich nerozporovala), pričom bola dojednaná strata
výhody splátok v prípade omeškania štyroch po sebe idúcich splátok, preto došlo k zosplatneniu úveru
v celom rozsahu. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť otázku premlčania predmetného dlhu v

zmysle ust. § 103 OZ, podľa ktorého, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba
v zmysle § 103 OZ plynula odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol úver zosplatnený (4
nesplnenej splátky), teda od splatnosti splátky splatnej dňa 19.09.2016 a uplynula dňa 19.09.2019.
Keďže žaloba bola na súd doručená dňa 26.09.2019, treba konštatovať, že pohľadávka žalobcu z

predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je premlčaná. Je pritom potrebné zdôrazniť, že aj v prípade,
akbysúdprihliadolnatvrdeniažalobcuozosplatneníúverudňa24.09.2016,bolabypohľadávkažalobcu
premlčaná. Vzhľadom na ust. 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018 súd preto žalobu
v celom rozsahu zamietol, pričom náležitosťami spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 9 zákona o
spotrebiteľských úveroch sa z toho dôvodu už nezaoberal, nakoľko by to bolo v prejednávanej veci

bez právneho významu. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z toho, že
žalovaná bola síce v spore procesne úspešná, avšak žiadne trovy konania si neuplatnila a z obsahu
spisu vyplýva, že jej ani žiadne trovy v tomto konaní nevznikli. Bolo by preto nadbytočné rozhodnúť
priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanej a následne o výške náhrady trov konania rozhodnúť
tak, že jej súd žiadne trovy konania nepriznáva. Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods.

2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu
a o náhrade trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní,
ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP
zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. Z

týchto dôvodov súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho
názoru predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez
poplatkov vzhľadom na to, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. V zmluve je jasne
určené rozlíšenie splátky istiny, úrokov a poplatkov (1.000 eur + 256 eur + 100 eur). Žalovaný v prípade,
že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo

že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez
uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené
právo nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so
všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. V prípade osoby žalovaného mal za to, že sajedná o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a
posúdiťzmyselaúčelkonania,akoijazykovévyjadreniaprávnychúkonovobsiahnutýchvlistinách,ktoré
podpísala. Žalovaný navyše žiadnym spôsobom nebol k podpisu zmluvy o úvere donútený a zmluvu

podpísal bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie
o premlčaní jeho nároku a bol toho názoru, že pohľadávka nie je premlčaná vzhľadom na to, že v
zmluve je uvedené, že zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
poslednej splátky spotrebiteľského úveru nastane dňa 19.05.2017.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

6. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu

vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a preto odvolací súd s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.

7. Žalobca v odvolaní namietal, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže byť posúdená
ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom na to, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne
náležitosti.

8. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke žalobcu uvádza, že súd prvej inštancie neposudzoval zmluvu

o spotrebiteľskom úvere ako bezúročnej a bez poplatkov z dôvodu, že by neobsahovala náležitosti
vyžadované v § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov. Táto odvolacia námietka je preto vo vzťahu k napadnutému rozsudku
irelevantná.

9. Ďalej žalobca v odvolaní namietal, že v prípade, ak žalovaná po podpise zmluvy o spotrebiteľskom
úvere nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo, že odplata a úrok či ročná percentuálna
miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu, pričom žalobca mal za
to, že sa jedná o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej
vnímať a posúdiť zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v

listinách, ako aj že žalovaná žiadnym spôsobom nebola k podpisu zmluvy o úvere donútená a či podpis
učinila bez akéhokoľvek psychického a fyzického nátlaku.

10. K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že ani tieto okolnosti neboli predmetom
skúmania a rozhodovania súdom prvej inštancie a odôvodnenie napadnutého rozsudku nebolo založené

na týchto okolnostiach, preto aj v tejto časti bolo potrebné odvolanie považovať za irelevantné.

11. Ďalej sa žalobca nestotožnil s posúdením jeho nároku ako premlčaného, čo odôvodnil tým, že doba
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín poslednej splátky bol dohodnutý dňa 19.05.2017.

12. Odvolací súd túto odvolaciu námietku považuje za nedôvodnú.

13. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ak nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa jej zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.15. Prvoinštančný súd správne aplikoval citované ustanovenia a dospel k záveru, že nakoľko v danom
prípade bolo dohodnuté plnenie v splátkach, premlčanie dlhu nie je viazané na okamih využitia práva
veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, resp. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka - predčasného

zosplatnenia celého úveru, ale na okamih splatnosti tej splátky, pre ktorú sa toto právo (zosplatnenie)
využíva. Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka rešpektuje zásadu zmluvnej voľnosti občiansko-
právnych vzťahov. Zákon stanovuje, kedy v prípade dohody o splácaní plnenia v splátkach začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok. Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne. Zákon určuje, že
premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa zročnosti každej jednotlivej splátky. Ďalšie

nezaplatené splátky sa však už nebudú premlčovať samostatne, pokiaľ pre nesplnenie niektorej zo
splátok sa stane zročným celý dlh v prípade, ak veriteľ pristúpi k postupu podľa § 565 Občianskeho
zákonníka.

16. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za nerozhodné, bez
potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku či pripomienku, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04,

II.ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej
veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

17. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal

od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Z dôvodu, že
odvolacie dôvody odvolateľa neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu
prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP),
preto rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1
CSP) a rovnako ho potvrdil aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania,

keď súd prvej inštancie správne o tomto nároku rozhodol v zmysle pomeru úspechu žalobcu v spore,
pričom v podrobnostiach odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, ako aj čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu

rozhodnúť priamo tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, keďže jej žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním preukázateľne nevznikli a
bolo by zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu
priznať jej nárok na náhradu trov konania.

19. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).