Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 6, 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/28/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010132

Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3820010132.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovanej U. N.
na hlavnom pojednávaní dňa 6.10.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku súd obžalovanú U. N., O.. XX.XX.XXXX X. B., V. Y. X.,
U. XXX/XX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza 2Pv 531/19/3307, doručenej súdu 11.3.2020,
pre prečin v bodoch 1, 2 obžaloby právne posúdený ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), b) Trestného zákona v spojení s § 138 písmeno a), § 139

odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že

1) dňa 24.12.2019 v čase okolo 14:00 hod. v rodinnom dome na adrese U. XXX/XX, Y. X., na chodbe do
kuchyne pristúpila k poškodenému - jej manželovi Ľ. N. približne na vzdialenosť dvoch metrov, v ruke
pri tom držala kuchynský nôž a povedala mu: „raz ťa aj tak zabijem“, pričom k zraneniu poškodeného
nedošlo,

2) dňa 28.12.2019 v presne nezistenom čase približne po 13:00 hod. v rodinnom dome na adrese
U. XXX/XX, Y. X., vošla do kuchyne, odkiaľ si zo zásuvky pod sporákom vzala nôž, začala ho brúsiť
kamenným pilníkom a začala kráčať smerom k zamknutým dverám poškodenej - jej dcéry Y. N. a nahlas
je povedala: “ty špina zabijem ťa“, pričom k zraneniu poškodenej nedošlo,

pričom tieto konania a vyhrážky zabitím vzbudili u poškodených Ľ. N. R. Y. N. dôvodnú obavu o ich
život a zdravie,

pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaná stíhaná.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovanú U. N. (ďalej len obžalovaná), vypočul svedkov -
poškodených Ľ. N. (ďalej len poškodený) a Y. N. (ďalej len poškodená), vypočul svedkov R. B., U. Š.,
O. K.Ú., oboznámil sa so znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi.Obžalovaná jednoznačne spáchanie skutkov, pre ktoré bola na jej osobu podaná obžaloba, poprela,
všetko si to manžel vymyslel a je jej len ľúto, že to až tak ďaleko došlo, že ju až tak veľmi nenávidí.
V minulosti mali spory, tie sa tiahli dlho, no už dlhšie sa spolu vôbec nerozprávali, každý žil svoj život,

robil si, čo chcel. S poškodeným nemalo (podľa nej) ani zmysel sa rozprávať, len by po nej kričal. Ona
plánovala potichu z manželstva odísť, žili takto asi 2 roky. Tvorila si vlastný život, dala aj zálohu na byt,
kúpila si nábytok, elektroniku. Nechcela hádky, chcela podať návrh na rozvod ona, to aj nakoniec urobila.
Dcéra o tom všetkom vedela, veď jej aj pomáhala vyberať veci. Ona alkohol nepila, je poctivý svedomitý
človek, veď má aj skúšky pracovníka SBS. S dcérou mala dobrý vzťah, veď spolu chodili na nákupy, na

kávu, požičiavala jej aj auto, dávala jej veci. Dcéra bola na jej strane, keď ju finančne podporovala, keď jej
dal peniaze otec, otočila sa na jeho stranu. Dňa 24.12.2019 varila kapustnicu, bola doma s oboma deťmi,
manžel (poškodený) prišiel okolo 14:00 hod.. Ona sa s obžalovaným vôbec nerozprávala, zabalila si veci
a sama autom odišla z domu preč, nechcela už byť s ním za jedným štedrovečerným stolom. Deťom v
ten deň dala aj vianočné darčeky, vedeli o tom obaja, teda aj syn aj dcéra, že na večeru domov nepríde.
Synovi dala peniaze 50 eur, že pôjde do Piešťan a sa tam aj ubytuje. Dňa 25.12. má narodeniny, obe

deti jej písali SMS, vinšovali jej, dcéra dokonca chcela za ňou prísť, nesúhlasila s tým, tak sa dcéra asi
aj urazila. Poškodený o tom nevedel, postavila ho pred hotovú vec. Ona s poškodeným v dome nebola,
stretli sa (podľa nej) na dvore. Odišla za priateľom, išli sa na sviatky ubytovať spolu do motorestu v
Bánovciach. Nevznikol žiaden incident, vôbec sa spolu s poškodeným ani nerozprávali, veď už predtým
sa s ním ani nezdravili. Pri varení možno používala nôž, no určite sa nedopustila toho, čo jej kladie za

vinu skutok pod bodom 1) obžaloby. Ku dňu 28.12.2019 vypovedala, že ona bola v kúpeľni, poškodený
na ňu kričal, že minula jeho veci, ako si to dovolila, aby zmizla. Počula, ako medzi dverami jej povedal,
že je „magor“, ona mu odpovedala, aby podal žiadosť o rozvod. Odišla za priateľom, vrátila sa okolo
13:30 hod., prišla autom, nechala ho pred domom, poškodený nebol doma, odomkla dvere, zobrala si z
domu pár vecí, krájala chlieb, lebo priateľ bral klobásu, vzala si župan, papuče a z domu odišla. Videla

ju pri odchode suseda, tá bola vysypať smeti, bola kľudná. Dcéra má v dome izbu na ľavej strane, je tam
chodbička. Skutočne, či bol niekto doma, nevedela, dom neprezerala ani veci, nikoho nepočula, myslela
si, že doma nie je nikto, bolo tam ticho. Určite ale nôž nebrúsila, použila ho len na krájanie chleba. Či
bola doma dcéra, nevedela, nechodila po dome. Z domu odišla v pohode, naštartovala a odišla. Zobudili
ju asi o 02:00 hod. policajti, bola s priateľom ubytovaná vo wellness centre, odišla s nimi dobrovoľne.

Až na polícii sa dozvedela o vyhrážaní dcére. To, čo tvrdí dcéra, si nevie vysvetliť, dvere na dome boli
zamknuté, nebola s ňou. Určite pred dcérou nikdy nehovorila o zabití manžela. On, keď je nahnevaný,
povie hocičo, nie ona.

Svedok - poškodený vypovedal, že bol Štedrý večer, bol preč z domu v lese. Vošiel do chodby domu,

chodba susedí s obývacou izbou a kuchyňou, dcéra sedela v obývacej izbe pri televízore, manželka
bola v kuchyni pri sporáku, asi 3-4 metre od seba. Obžalovaná tam niečo pripravovala. Pretože zacítil
zápach, povedal im, že by si mohli vyvetrať. Na chodbe bol asi 1-2 minútu, stále stála za sporákom, asi
tam niečo smažila. Bola mu otočená chrbtom. Už pri jej otočení videl, že má v ruke nôž. Obžalovaná
podišla k nemu s nožom v ruke a povedala: „Aj tak ťa raz zabijem“. Nôž držala za rúčku, čepeľ noža

mala natočenú voči nemu. Obžalovaná so slovami - vyhrážkami prestala, keď aj on cúvol. Vybehol na
chodbu. Ako sa jej dostal nôž do rúk, on nevidel, bola predsa otočená chrbtom, či ho používala pri
varení, nevidel. Z vyhrážok mal obavu. U obžalovanej boli výbuchy zlosti v minulosti pravidelné, preto aj
povedal o možnosti vyvetrať v množnom čísle, aby ju neprovokoval. Obžalovaná z domu odišla asi po
15 minútach, sadla do auta a odišla. Potom s dcérou rozmýšľali, čo spraviť, či volať políciu, bol Štedrý

večer, tak sa rozhodli neriešiť to políciou. Doma bol aj syn, ten má obsedantne kompulzívnu poruchu,
nechceli ho rozrušiť. Obžalovaná bola pripravená, že Štedrý večer a sviatky nestrávi s nimi, nebrala
ohľad na syna, ako to bude znášať. Rozhodol sa, že si s obžalovanou pohovorí, keď sa vráti domov.
Dovtedy on nevedel, čo si chystala, že teda z domu odchádza. Obžalovaná sa domov vrátila 27.12.2019.
Situácia bola v domácnosti taká, že sa spolu nerozprávali, buchla dverami, zamkla sa v synovej izbe.

On aj s dcérou odišli do Prievidze, keď sa vrátili, obžalovaná bola dosť mimo, ako po fláme. To mu
však povedala len dcéra, lebo on sa s obžalovanou nerozprával. Opäť sa s ňou nerozprával, nechal
obžalovanú, aby sa vyspala a že sa s ňou porozpráva nasledujúci deň. Pri tom rozhovore jej vyčítal
jej spôsob života, na čo mu obžalovaná povedala, aby sa do toho nestaral. Poškodený uvádzal, že
obžalovaná dlhodobo užívala alkohol, pila potajomky, vyčítal jej aj veštice, prístup k synovi. Jej postoj

k synovi bol hlavný dôvod ich konfliktov, podľa neho, je syn chorý, no obžalovaná to nechcela pripustiť.
Popisoval jej správanie, že sa napr. zamkla do kúpeľne, odtiaľ vykrikovala, aby to všetci počuli, on sa
jej predtým pýtal na jej správanie dňa 24.12.2019 voči nemu, veštenie, správaniu voči synovi. Vzala
si veci aj plavky, sadla do auta a odišla. Z domu odišiel aj syn aj ona. V čase medzi 13-14 hod. mutelefonovala dcéra, bola rozrušená, že kde je, že matka (obžalovaná) ju chce zabiť, že ona uteká bosá
dedinou. Povedal jej, aby išla tam, kde sú ľudia, a že on zavolá políciu. Keď sa s dcérou stretol, už bola
pri nej hliadka polície. Dcére verí, že jej išlo o život, že to nebolo hrané. Do rodinného domu vošli spolu

s hliadkou polície, nôž bol na kuchynskej linke. Poškodený ďalej aj popísal, aké bolo správanie, podľa
neho nezvyčajné, obžalovanej dňa 28.12.2019, že keď prišla autom, nemala hlasno pustenú hudbu,
inokedy áno. Dcéra sa z domu dostala tak, že otvorila okno na jej izbe, je to vo výške asi 1 meter a
vyskočila z okna. Pod oknom neskôr našli aj čerstvý ohorok z cigariet, čo podľa neho nasvedčovalo
tomu, že sa tam bola obžalovaná po tom, čo dcéra vyskočila, pozrieť. Uviedol, že s obžalovanou mali

narušené vzťahy, mali hektické spolužitie, ale mali aj obdobie, že sa spolu vôbec nerozprávali, potom aj
pohodové obdobie spolužitia. Takto to bolo do roku 2018 od júla, kedy mu umrel brat, odvtedy, od tohto
obdobia, sa však už s obžalovanou vôbec nerozprávali. On nepodal návrh na rozvod, s rozvodom ani
nesúhlasil, veď kto sa bude starať o syna, je síce pravdou, že už je dospelý, no je potrebné sa o neho
starať. K vzťahu obžalovanej k dcére - poškodenej uviedol, že vzájomne vychádzali, chodili spolu aj na
kávu, asi lepšie vychádzala s obžalovanou ako s ním. Prečo obžalovaná konala tak, ako popísal, voči

dcére, vysvetlil tak, že asi obžalovaná si myslela, že určité veci mu musela povedať len dcéra, že ju
teda pred manželom prezradila a že stála na jeho strane. Dcéra vedela, že obžalovaná nechce sviatky
stráviť s nimi, že chce odísť. Vyjadroval sa k tomu, že aj v minulosti mala obžalovaná stále niečo s jeho
smrťou, udalosti, ktoré sa udiali, vysvetľovala, že on teda tu už dlho nebude, vykladala si aj karty, kedy
zomrie. On v rodine nechcel hádky, chcel mať pokoj, možno aj keď mu dcéra na jeseň chcela o mame

niečo povedať, tak ju nevypočul, chcel mať pokoj. Obžalovaná dala deťom aj na Štedrý deň darčeky,
deti vedeli, že matka na sviatky nebude doma. Po odchode z domu 24.12.2019 sa vrátila až 27.12.2019,
zatvorila sa do izby. Oni sa od toho roku 2018 vôbec spolu s obžalovanou nerozprávali, nekomunikovali,
neboli vôbec ani žiadne hádky.

Svedkyňa - poškodená vypovedala, že dňa 24.12.2019 ona v obývacej izbe sedela a pozerala televízor,
mamavkuchynivyprážalarybu.Otecbolpreč,akoprišiel,povedal,žebysimohlivyvetrať,nebolzapnutý
digestor. Obžalovaná sa za ním otočila, otec podišiel za ňou do kuchyne, obžalovaná mu povedala: “Aj
tak ťa raz zabijem“. Pri vyhrážkach mala v rukách nôž špičkou k nemu. Otec ustúpil, odišiel na dvor.
Z miesta, kde pri televízore sedela, mala dobrý výhľad, matka dosmážala rybu, držala panvicu, nôž pri

tom nedržala v ruke, ten nôž vybrala pred otočením k otcovi z prvého šuplíka kuchynskej linky po tom,
čo povedal to s tým vyvetraním. To jednoznačne videla, matka k nej stála otočená tvárou k nej, pod
úrovňou tela sú skrinky kuchynskej linky. Otec stál k matke od chrbta, z akého uhla, teda či videl, že
nôž vyberala, nevedela objasniť. Matka si pobalila veci, vzala im rybu, šalát a odišla autom preč. Na
konanie matky mala výhľad z obývacej izby, kde sedela, pretože je spojená s kuchyňou. Nebola doma

do 27.12.2019, kedy sa vrátila, otvorila si z chladničky pivo, zamkla sa do bratovej izby. Dňa 28.12.2019
ráno otec vyčítal matke - obžalovanej, že sa nestará o syna, že pije, veští si z karát. Obžalovaná sa
zamkla v kúpeľni, potom z domu odišla. Otec z domu odišiel, išiel do lesa prikŕmiť zver, volal aj ju, ona
nešla. Doma teda ostala ona a brat. Obžalovaná volal bratovi, pýtala sa, či je doma otec, potom brat
z domu odišiel na autobus. Teda doma ostala len ona. Chcela sa ísť osprchovať, zamkla sa vo svojej

izbe, zamkla sa zvnútra izby, začala si vyzliekať nohavice. Dôvod, prečo sa v izbe zamkla, v jednej časti
výpovede vysvetľovala tak, že veď nemohla vedieť, čo od matky mohla očakávať, tak sa radšej zamkla,
a v inej časti výpovede, keď bola žiadaná o vysvetlenie, že veď matka nebola doma, tak prečo mala
dôvod sa zamknúť, uviedla, že ona sa bežne v izbe zamkýna. Dvere na dome boli tiež zamknuté, tie cez
deň bývajú aj zamknuté aj odomknuté, ona ich zamkla, lebo sa išla osprchovať. Po príchode matky spolu

nekomunikovali, no bola na chodbe jej bunda, topánky ako aj kľúče, a tak matka musela vedieť, že je
doma. Z okna videla, ako prichádza autom obžalovaná, vystúpila z auta. Dvere domu boli zamknuté, tak
obžalovaná sa vrátila do auta po kľúče a odomkla dvere. Ona spozornela, lebo ráno otec matke vyčítal
správanie. Obžalovaná začala kričať ako zmyslov zbavená, keby nevedela, že je to mama, tak by ju po
hlase ani nespoznala, že si zoberie podprsenku, zošit, knihu. Kráčala po podlahe a z počutia počula, že

si veci dala na chodbu. Z prvej zásuvky spod šporáku vytiahla nôž aj osličku a začala ňou brúsiť nôž,
nadávala: „..špina, sviňa...“. Toto počula zo svojej izby, ktorá je vo vzdialenosti asi 6 metrov od kuchyne.
Rozprávala sa sama so sebou. Dvere na chodbe boli otvorené, položila osličku a išla za ňou a vtedy jej
povedala: „Špina, zabijem ťa.“. Ona z izby nevidela, či mala vtedy v ruke nôž, to len usudzuje z toho, čo
hovorila, a že počula brúsiť nôž. Ako bola v polovici chodby, ona si obliekla nohavice a otvorila okno, je

asi pol metra od zeme a ním vyskočila von, otvorila si bránku a ušla. Zavolal otcovi a povedala mu, čo
sa stalo. Schovala sa pri Jednote, otec zavolal políciu. Ona mala z konania matky strach, že ju môže s
tým nožom zabiť. Popísala jej vzťah k matke s tým, že uviedla, že mali dobrý vzťah, aj matke na preukaz
SBS požičala peniaze. Dvere na jej izbe sú drevené, plné - bez skla. Že matka kráča k jej izbe, teda lenpočula podľa chôdze, nie že by ju bola videla. Ten krik obžalovanej bol intenzívny až nepríčetný. Brat
nebol doma, odišiel, do jej izby však inokedy chodieva, teda dalo sa predpokladať, že by tam mohol byť
aj on, či matka vedela o tom, že brat ide do plavárne, sa nevedela vyjadriť. O tom, že matka nebude tráviť

s nimi Vianoce, vedela, hovorila jej o tom, vedel o tom aj brat, dala im aj darčeky skôr, jej aj s bratom
gratulovali k narodeninám, ktoré mala obžalovaná dňa 25.12. Teda ich vzťah bol dobrý, ten sa (podľa
nej) zrejme zhoršil preto, že povedala o tom otcovi. Popisovala, že ja v minulosti mali obdobné roztržky.

Svedok R. B. vypovedal, že bol práci s kolegyňou a z operačného strediska dostali hlásenie, že

telefonoval pán, že pri obchode Jednota je jeho dcéra len v tričku, lebo sa jej matka mala vyhrážať
zabitím. Po príchode na miesto tam našli poškodenú, oblečenú len v tričku a legínach, bola tiež len v
ponožkách. Bola rozrušená, triasol sa jej hlas, možno na to mala vplyv aj zima. Na mieste im táto uviedla,
že bola doma sama, počula, ako si matka brúsila nôž, a počula aj vyhrážky, že ju zabije. Vyskočila z izby
a utiekla. Presunuli sa k miestu bydliska poškodenej, tam bol jej otec, ten otvoril dom, nikto v ňom nebol.
Na mieste im otec poškodenej (zistené, že poškodený N.) hovoril, že manželka vo zvýšenej miere požíva

alkohol, že majú navzájom narušené spolužitie, a to že už dlhšie nie je dobré. Povedal im, že už dňa
24.12.2019 sa stalo, že medzi dverami mu povedala, že ho zabije. Poškodená im nepovedala, že bola s
obžalovanou, že len vyskočila z okna svojej izby a utekala pešo k obchodu. To mohlo byť vo vzdialenosti
asi 500 metrov od ich domu. Dcére - poškodenej sa mal vybiť mobilný telefón. Nevedel sa vyjadriť, či
dvere na izbe, v ktorej pôvodne mala byť poškodená, boli pri ich príchode zamknuté alebo otvorené.

Vyššie uvedené skutočnosti vo svojej výpovedi potvrdila a zhodne vypovedala i svedkyňa O. K.. Ďalej
uviedla, že im bola ukázaná kuchyňa, otváral dom poškodený, hlavné dvere na dome boli zamknuté,
otváral aj izbu, no či bola zamknutá, sa nevedela vyjadriť ani svedkyňa. Okno na danej izbe bolo
otvorené. Nože nevideli, resp. si svedkyňa na túto skutočnosť bližšie nepamätala.

Svedkyňa U. Š. vypovedala, že obžalovanú pozná ako susedu, tak ako i poškodeného. K samotnému
skutkusanevedelanijakobližšievyjadriť.VpredmetnýŠtedrývečerboladoma,veďpripravovalavečeru.
Ničvšaknaulicinespozorovala,aninaničvýznamnéztohodňasinespomenula.Dňa28.12.2019maljej
syn 1 rok, tak pripravovala oslavu. Či sa v ten deň stretla s obžalovanou, si pre odstup času nepamätala.

Súd sa oboznámil so znaleckým posudkom č. 16/2020 na č.l. 107-131, z ktorého predovšetkým
vyplýva, že u obžalovanej sú prítomné histriónske prejavy ako aj egocentrizmus, teatrálne správanie,
pútanie pozornosti, no netrpí duševnou poruchou v pravom zmysle slova. Trpí adaptačnými poruchami
na závažné zmeny v živote následkom závažných zmien a ňou vyvolávajúcou stresovou situáciou.

Obvinená nie je závislá na alkohole ani od iných návykových látkach, v dôsledku požívania alkoholu
nedošlo u nej k zmene jej osobnosti. Nie je jej potrebné uložiť ochranné liečenie.

Súd návrh obhajcu na vypočutie svedka U. N. v zmysle § 277 odsek 2 Trestného poriadku zamietol. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že tento svedok nemal byť bezprostredným svedkom ani jedného

zo žalovaných skutkov, dokonca dňa 28.12.2019, kedy malo ku skutku dôjsť, nebol vôbec ani v
predmetnom dome. Vzhľadom na predložené lekárske správy k zdravotnému stavu tohto svedka,
okolnostiam, za akých by eventuálne jeho výsluch bolo možné realizovať, no predovšetkým k obsahu
okolností, ku ktorým by mal byť svedok vypočúvaný (zápisnica z hlavného pojednávania zo dňa
4.9.2020), jeho vypočutie ako svedka súd vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy považoval pre svoje

rozhodnutie nie za potrebné, a preto tento návrh na doplnenie dokazovania odmietol.

Skutková veta podanej obžaloby kládla za vinu obžalovanej, že sa inému vyhrážala a smrťou takým
spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - so
zbraňou a na chránenej osobe.

Súd má za to, že v rámci vykonaného dokazovania sa vytvorili dve skupiny dôkazov. Na jednej strane
by to mali byť dôkazy, ktoré podľa obžaloby majú preukazovať, že sa obžalovaná dopustila skutkov tak,
ako jej to kládla za vinu podaná obžaloba. Sú to dôkazy - výpoveď poškodených, na to nadväzujúca
výpoveď svedkov - príslušníci polície, ktorí mali dňa 28.12.2019 prísť do styku s poškodenou, a teda o

okolnostiach majú poznatok len z počutia od poškodenej. Na druhej strane je to výpoveď obžalovanej,
ktorá spáchanie trestnej činnosti, spáchanie skutkov popiera. Obžalovaná nepopiera, pripustila, že v
dané časy bola v ich dome - na adrese U. XXX/XX X. Y. X., no rozhodne ani v jeden z dní sa tomu -
ktorému poškodenému nevyhrážala s nožom v ruke zabitím. K takémuto konaniu nemala ani dôvod, veďs poškodeným ani nekomunikovala, už viac ako 2 roky sa ani nerozprávali, nepozdravili, bola rozhodnutá
od neho odísť, budovala si samostatnú, novú domácnosť, s poškodenou vychádzala dobre, nemali
konflikt a ani nevedela vôbec, že v daný čas je doma. Obžalovaná na tejto svojej výpovedi zotrváva

konzistentne od počiatku trestného konania. Naopak, bližšie berúc do úvahy dôkazy, ktoré majú vinu
obžalovanej preukazovať, súd musel nevidieť rozpory v týchto usvedčujúci dôkazoch, ktoré potom súd
viedli k záveru o nevierohodnosti, účelovosti týchto dôkazov. Je síce pravdou, že obaja poškodení tvrdia,
že obžalovaná svojmu manželovi povedala s nožom v ruke „raz ťa zabijem“, dôležitý je tu moment, kedy
a akým spôsobom sa nôž, ktorý mal byť pri skutku použitý, mal dostať do ruky obžalovanej. Poškodený

súdu tvrdil, že tento mala obžalovaná v ruke pri tom, ako varila a ako sa po jeho slovách otočila k nemu,
stále ho v rukách mala a použila vyhrážky, naopak poškodená jednoznačne vypovedala, že videla, ako
sa poškodená nahla do prvej zásuvky a odtiaľ nôž vybrala. Z pohľadu súdu je to tak závažný rozpor,
ktorý v kontexte možného motívu konania obžalovanej resp. kontextu výpovede svedkov - poškodených
z usvedčovania obžalovanej z trestnej činnosti vedie súd k záveru o nevierohodnosti ich výpovedi,
a teda neexistencii jednoznačného dôkazu, ktorý by bez akýchkoľvek pochybností preukazoval, žeby

sa obžalovaná dopustila skutku pod bodom 1) obžaloby. Tu súd poukazuje i na neustále tvrdenie
poškodeného, že ako to mohla obžalovaná im, predovšetkým deťom urobiť, pripraviť ich o spoločné
vianočné sviatky, pri tom však aj z výpovedí obžalovanej ale i výpovedí poškodenej vyplýva, že deti
boli o tejto skutočnosti vopred vyrozumené, bez akýchkoľvek problémov to vzali na vedomie, vymenili
si vzájomné darčeky a dokonca nasledujúci deň aj matke - obžalovanej k narodeninám vinšujú. Tu

neušlo súdu pozornosti výpoveď poškodeného, že o tom, čo mu mala matka povedať, dcére povedal,
nevedeli však čo majú robiť, no napriek okolnosti, že by bolo otcovi matkou vyhrážané, jej táto na
druhý deň bezproblémovo vinšuje k sviatku, narodeninám a dokonca sa s ňou chce stretnúť. Ku skutku
z 28.12.2019 súd vnímal až preemotivovanú výpoveď svedkyne - poškodenej, ktorá sa snažila súdu
vysvetliť, že hoci bola v zavretej izbe, dvere na jej izbe sú plné, teda nie je cez dvere vidieť, jednoznačne

vie, že obžalovaná mala v ruke nôž a s nožom v ruke sa jej vyhrážala zabitím. V daný deň s ňou
obžalovaná nebola, no určite musela vedieť, že v izbe je len ona, prečo tam nemohol byť napr. niekto iný,
napr. brat, ktorý tiež v dome býval, nevedela objasniť. Počula, ako si obžalovaná nôž s osličkou ostrila,
ktoré veci vzala z prvého šuplíka kuchynskej linky, bez toho, aby to mohla reálne aj vidieť, no to presne
popisovala, podišla s ním k jej izbe. Súdu sa zdá byť aj nevierohodné to, žeby sa osoba, ktorá je v dome

sama v izbe, dôvodne aj v izbe zamkýnala. Opäť všetky tieto skutočnosti, hoci súd nespochybňuje, že
bola poškodená nájdená políciou pri obchode Jednota v legínach a bosá, opäť ako účelové, pripravené
v snahe kriminalizovať obžalovanú ako pomstu za to, že opustila spoločnú domácnosť a snažila sa
nájsť nový život. Súdu, podľa jeho názoru, absolútne absentuje akýkoľvek relevantný motív, ktorý by
mal obžalovanú viesť k takému konaniu, aké je jej kladené za vinu v oboch skutkoch obžaloby. Dňa

24.12.2019, napriek vôli odísť, pripravuje všetkým Štedrovečernú večeru, má úmysel odchádzať, s
poškodeným dlhodobo nekomunikuje (čo nakoniec pripustil aj poškodený, že od júna 2018 sa spolu
ani nerozprávali) a bez významné konfliktu by mala použiť slová vyhrážok. Dňa 28.12.2019 si príde
len pre svoje veci, s nikým v dome sa reálne nestretne a napriek tomu má za značne emotívneho až
nenormálneho kriku voči poškodenej, o ktorej prítomnosti v danej izbe nemá z čoho reálne vedieť, sa

jej má vyhrážať.

S poukazom potom na tieto dôkazy, tieto úvahy, je súd názoru, že prihliadnuc i na základnú zásadu
platnú v trestnom práve „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného) nemal súd bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaná stíhaná, teda nemal

bez akýchkoľvek pochybností vinu obžalovanej tak, ako jej to kládla za vinu skutková veta obžaloby,
preukázanú, vyvstali z dokazovania výrazné pochybnosti, a preto súd obžalovanú v zmysle § 285
písmeno a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnástich) dní odo dňa oznámenia

rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.