Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 3, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoE/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202894
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8516202894.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň
JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej v exekučnej veci oprávneného EOS
KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti povinným: 1/ G. L., nar.
XX.XX.XXXX, 2/ D. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom E., P. D. XX, o vymoženie sumy 927,51

EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 21. mája
2020 č.k. 7Er/261/2016 - 85 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým exekučný súd exekúciu zastavil a
vo výrokoch o trovách exekúcie a trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom pripustil zmenu účastníka na strane
oprávneného tak, že namiesto doterajšieho oprávneného, Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom
Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, vstupuje spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava,
Pajštúnska 5. Druhým výrokom exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu

exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi, Exekútorský úrad Banská Bystrica, trovy exekúcie vo výške 218,40
EUR v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Oprávnenému a povinným náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil exekučný súd s odkazom na § 57 ods. 1
písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku s tým, že z návrhu súdneho exekútora na
zastavenie exekúcie vyplynulo, že povinné subjekty nedisponujú žiadnym majetkom, z ktorého by
bolo možné uspokojiť nároky oprávneného, pričom pri rozhodovaní o zastavení exekúcie z dôvodu

nemajetnosti je relevantný stav, majetkové pomery povinného v čase rozhodovania súdu. Výrok o
povinnosti oprávneného uhradiť trovy exekútora odôvodnil súd § 196, § 199, § 200 Exekučného poriadku
vspojenís§14,§15,§22,§25vyhláškyč.288/1995Z.z.oodmenáchanáhradáchsúdnychexekútorov,
po posúdení účelnosti a dôvodnosti vyúčtovaných trov súdneho exekútora.

2. Proti tomuto rozhodnutiu, voči výroku o zastavení exekúcie a súvisiacim výrokom III. a IV. o trovách

exekučného konania a trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Poukázal na to,
že jemu ako oprávnenému subjektu nebol zo strany súdneho exekútora doručený návrh na zastaveniu
exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, t.j. nemal možnosť sa k nemu vyjadriť, či namietať
navrhovaný postup. Tento záver súdneho exekútora považuje za predčasný, exekučné konanie sa
nevedie takú dlhú dobu, aby bol tento záver relevantný. U oboch povinných ide o osoby v produktívnom
veku (43 a 45 ročné osoby), ktoré v súčasnosti nie sú v konkurznom resp. oddlžovacom konaní,

nejde o bezdomovcov, ani o osoby vyššieho veku, či osoby inak znevýhodnené, aby bolo možné bez
ďalšieho vysloviť definitívny záver o ich nemajetnosti. Taktiež zdôraznil, že súdny exekútor nevykonalvšetky úkony, ktoré prichádzajú do úvahy za účelom zisťovania majetku povinných, mal preto v
exekúciipokračovaťapriebežnevurčitýchintervalochmajetkovépomery,predovšetkýmmožnézískanie
príjmu povinných, preverovať. Svoje argumenty oprel o uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

16CoE/358/2016, nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 311/07 a I ÚS 33/2012.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, v súlade s § 470 ods. 1, 2 CSP
preskúmalnapadnutérozhodnutiespoluskonaním,ktorémupredchádzalovsúlades§379a§380CSP

v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

4. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že pôvodný oprávnený podal dňa 22.07.2016 návrh na
vykonanie exekúcie voči povinným na základe exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Stará

Ľubovňa zo dňa 27.01.2016 č.k. 7C/189/2015 - 48, ktorým bola povinným uložená povinnosť, spoločne a
nerozdielne, zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 927,51 EUR s prísl., spolu s trovami konania 55,50
EUR v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Dňa 09.08.2016 exekučný súd vydal poverenie
pre súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka.

5. Dňa 16.03.2020 bol exekučnému súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinných. Uviedol, že z
dôvodu zistenej nemajetnosti povinných nie je exekúciu možné vykonať. Ďalšie pokračovanie v exekúcii
by bolo nehospodárne, v rozpore so zásadou účelnosti a prinieslo by iba neúčelné vynakladanie
výdavkov a zvyšovanie trov exekúcie. Poukázal na to, že od roku 2016 šetrením nebol zistený žiaden

majetok podliehajúci exekúcii, nebola vymožená žiadna suma z vymáhanej istiny. Opakované šetrenia
majetkových pomerov boli s negatívnym výsledkom. Svoj návrh podporil s odkazom na rozsiahlu
rozhodovaciu prax všeobecných súdov na všetkých stupňoch, vrátane Ústavného súdu SR.

6. Súdny exekútor vo vyjadrení k podanému odvolaniu opakovane zdôraznil, že vo vzťahu k povinným

boli ich majetkové pomery šetrené opakovane, dôsledne, pričom stále s tým istým záverom, t.j. že
ide o nemajetné osoby, pričom možno konštatovať, že ide o dlhodobý stav. U oboch povinných ide
o dlhodobo nezamestnané osoby, ktoré boli v sociálnej poisťovni naposledy evidované v roku 2012
resp. 2013, v zmysle Centrálneho registra exekúcii je proti nim vedených viacero exekučných konaní,
majetkové podiely na zistených nehnuteľnostiach sú tak nízkej hodnoty, pričom je na ne zriadených

viacero záložných práv a na ďalších spoluvlastníkov je vedených viacero exekúcií, že možný výťažok z
potenciálneho predaja je takmer nulový, povinní nevlastnia v zmysle evidencie žiadne motorové vozidlá,
nevedú účet v bankových inštitúciách, sú evidovaní v zozname dlžníkov zdravotnej poisťovne (povinný v
1/ rade so sumou 2 264,- EUR a povinná v 2/ rade so sumou 576,92 EUR). Navyše, povinná v 2/ rade sa
dlhodobo nachádza na neznámom mieste, podľa šetrení vo Veľkej Británii. Akýmikoľvek ďalšími úkonmi,

šetrením na mieste a.i., by len dochádzalo k navyšovaniu trov exekúcie, ktoré by znášal oprávnený.
Všetky tieto závery svedčia oprávnenosti a odôvodnenosti podaného návrhu na zastavenie exekúcie.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

8. Exekučný súd je povinný skúmať, či v konaní sú dané dôvody pre rozhodnutie o zastavení exekúcie.
Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku stanovuje ako dôvod pre zastavenie exekúcie
nemajetnosťpovinného.Nemajetnosťmusívyplývať predovšetkýmzozistenísúdnehoexekútora.Záver
exekučného súdu o nevyhnutnosti zastaviť nútený výkon rozhodnutia tak musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného skutkového stavu a komplexne preverených majetkových pomerov povinnej osoby súdnym
exekútorom.

9. Pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca
skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, keďže pre

rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP). Možnosť
nadobudnutia majetku v budúcnosti má význam z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže
podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný subjekt nadobudne majetok, resp.
získa iný príjem, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku uspokojiť, keďže rozhodnutie o zastaveníexekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej osoby povinného nezakladá prekážku res iudicatae, t.j. práva
oprávneného subjektu v prípade, ak povinný v budúcnosti nadobudne majetok, nebudú dotknuté. Táto
odvolacia námietka oprávneného preto nie je dôvodná.

10. Odvolací súd v tejto veci poukazuje na návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie,
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ako aj pripojený spis súdneho exekútora, z ktorých nesporne
vyplýva, že povinný subjekt nedisponuje majetkom, aby bolo pokračovanie v exekúcii dôvodné.
Skutočnosti vo vzťahu k majetkovým pomerom povinného, zistené súdnym exekútorom (neexistencia

hnuteľného a nehnuteľného majetku postihnuteľného výkonom rozhodnutia, dlhy na zdravotnej
poisťovni, žiadne finančné prostriedky povinného na bankových účtoch, dlhodobá neevidencia na
Sociálnej poisťovni), nasvedčujú tomu, že pokračovanie v exekúcii nie je hospodárne a to aj napriek
nesúhlasu oprávneného so zastavením exekúcie a viedlo by iba k nedôvodnému navyšovaniu nákladov
a trov exekúcie, ktoré by v konečnom dôsledku znášal oprávnený.

11. Odvolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že oprávnený v podanom odvolaní nenamietal, že
zistenia súdneho exekútora nevychádzajú z reálneho stavu, nepreukázal existenciu majetku povinných,
či to, že má vedomosť o tom, že minimálne jeden z povinných poberá nejaký príjem, je zamestnaný a
pod., ale odvolanie je založené iba na teoretickom tvrdení o možnosti nadobudnúť majetok v budúcnosti,
resp. s odkazom na nedostatočnú dĺžku exekučného konania. Táto hypotetická možnosť tak na zmenu

záveru o nevyhnutnosti zastavenia exekúcie nepostačuje.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie exekučného súdu je založené
na dostatočne zistenom skutkovom stave vo vzťahu k majetkovým pomerom povinného subjektu,
rozhodnutie je primerane odôvodnené a vyplývajú z neho rozhodujúce skutočnosti na preukázanie

záveru o nemajetnosti povinnej osoby, čo bolo dostatočne preukázané šetrením súdneho exekútora. Na
rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku preto boli splnené
zákonné predpoklady.

13. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného

súdu ako vecne správne potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný. Ostatným stranám trovy odvolacieho konania
nevznikli.

15. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).