Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, May 30, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317207567
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8317207567.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

BranislavaBrezuaJUDr.AnnyKovaľovejvprávnejvecižalobkyne:F.Q.,nar.X.XX.XXXX,trvalýpobytJ.
XXXX/XX,A.,právnezastúpenejMgr.OtoSaloky,advokátsosídlomHlavná94,Prešov,protižalovaným:
1. Mgr. F. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, A., 2. F. M., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt J.
XXXX/XX, A., obaja žalovaní právne zastúpení: JUDr. Ing. Zuzana Lodová Amrichová, advokátka so
sídlom Námestie slobody 25, Humenné, o určenie absolútnej neplatnosti závetu, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 18.11.2019 č.k. 9C 42/2017-151 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že
I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaným priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobkyni.

III. Slovenskej republike priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobkyni.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
11.7.2017 domáhala určenia, že závet poručiteľa Ing. L. Q., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy
trvale bytom J. XXXX/XX, A., napísaný vo forme notárskej zápisnice podpísanej dňa 11.1.2013 N XX/
XXXX, Nz XXX/XXXX, S. XXX/XXXX, S. XXX/XXXX je absolútne neplatný, a náhrady trov konania.

3. Žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX zomrel poručiteľ Ing. L. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX,

naposledy trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX A., občan SR. Dňa 12.06.2017 v sídle Notárskeho úradu
JUDr. X. D., notárka so sídlom v A. sa uskutočnilo v dedičskej veci po vyššie uvedenom poručiteľovi
pojednávanie v rámci dedičského konania, ktorého účastníkmi sú žalobkyňa F. Q.ová (manželka po
poručiteľovi), žalovaná v 1. rade Mgr. F. M. a žalovaný v 2. rade F. M.. Na pojednávaní vyplynulo, že
poručiteľ Ing. L. Q. zanechal závet spísaný vo forme notárskej zápisnice JUDr. W. U., notárom so sídlom
v A., v ktorom nehnuteľný majetok: k. u. A., zapísané na LV XXXXX, byt č. XX na šiestom poschodí,
vo vchode č. XX v obytnom dome so s. č. XXXX, ktorý je postavený na CKN parcele č. XXXX na

ulici J., pozemok: parcela registra „C" - parc. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 318 m2,
podiel pod B XX v X/X ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a spoluvlastnícky podiel k pozemku v XXXX/XXXXXX ako aj bytové zariadenie nachádzajúce sa v
predmetom byte a k. u. A., zapísané na LV č. XXXX, garáž so s. č. XXXX, ktorá je postavená na CKNparcele č. XXXX/X, pozemok: parcela registra „C" - parc. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
18 m2, podiel pod B 1, 2 v celosti, odkázal žalovanej v 1. rade Mgr. F. M., rod. N.. V tom istom závete
nehnuteľnostik.ú.M.,zapísanénaLVXXXX,rodinnýdomsos.č.XXX,ktorýpostavenýnaCKN,parcele

č. XXX, pozemok: parcely registra „C" - parc. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2, parc.
XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 137m2, podiel pod B2 v l/2, k. ú. M., zapísané na LV č.
XXX, parcela registra „C" - parc. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1050 m2, podiel pod
B1 v 1/1, odkázal žalovanému v 2. rade F.ovi M.ovi. Poručiteľ trpel od roku 2008 výraznými fyzickými a
psychickými ťažkosťami zapríčinenými chorobami, ktoré mu zabraňovali objektívne vnímať realitu, trpel

preludmi, nebol schopný sa sám o seba postarať, čo bolo zapríčinené aj jeho vysokým vekom (v čase
spísania závetu mal XX rokov). Niekoľkokrát bol hospitalizovaný v nemocnici, kde sa u neho prejavovala
starecká demencia. Súčasne bol negatívne ovplyvnený žalovanou v 1. rade (dcéra manželky z druhého
manželstva) a žalovaným v 2. rade (manžel žalovanej v 1. rade), ktorí s cieľom získať majetkový
prospechnaviedliporučiteľa,abyimvyššieuvedenénehnuteľnostizanechal,keďženepochopilskutočný
úmysel žalovaných aj vzhľadom na duševnú poruchu spôsobenú uvedeným zlým zdravotným stavom a

vekom. Zo samotného závetu vyplýva, že väčšinu svojho majetku poručiteľ zanechal práve žalovaným
v l. a 2. rade, pričom žalobkyni F. Q. patri iba druhá polovica predmetných nehnuteľností z titulu zániku
a vysporiadania BSM ako pozostalej manželke. Poručiteľ v čase spísania závetu sa nachádzal v takom
psychickom stave v dôsledku duševnej poruchy, že nebol spôsobilý vykonávať akýkoľvek právny úkon
slobodne, vážne a zrozumiteľne, pričom jeho rozpoznávacie schopnosti boli ku dňu spísania závetu

zaniknuté. Žalobkyňa ako manželka poručiteľa namietala absolútnu neplatnosť závetu a notár ako súdny
komisár JUDr. X. D. vyzvala žalobkyňu na podanie žaloby na súde v lehote 30 dní odo dňa spísania
zápisnice o pojednávaní.

4. Žalovaní v písomných vyjadreniach k žalobe uviedli, že matka žalovanej v 1. rade sa dňa 18.12.1976,

t.j. v čase, kedy mala žalovaná v 1. rade XX rokov, vydala za Ing. Q.a. Tento v tom čase, ani neskôr
nemal vlastné deti a žalovanú v l. rade od počiatku vnímal veľmi pozitívne a po celý čas až do svojej
smrti sa k nej správal ako k vlastnej dcére. So žalovanou v 1. rade sa pravidelne stretával, a po tom,
čo sa vydala a narodili sa jej tri dcéry, tieto od ich narodenia vnímal ako svoje vnučky a od narodenia
ho aj volali svojím dedkom. K intenzite vzájomných vzťahov prispelo aj to, že nebohý Ing. Q. žil až

do svojej smrti v byte nachádzajúcom sa v paneláku vzdialenom pár desiatok metrov od paneláku, v
ktorom žije s rodinou žalovaná v l. rade. Vynikajúce vzťahy medzi Ing. Q.om a žalovanou v 1. rade
pretrvali aj po tom, čo po smrti manželky (matky žalovanej v 1. rade) sa Ing. Q. znova oženil, a to
so žalobkyňou. O tom, že tento vzťah bol korektný a dobrý svedčí aj skutočnosť, že žalovaná v 1.
rade sa v dedičskom konaní po svojej zosnulej matke vzdala svojho dedičského podielu v prospech

nebohého Ing. Q.a, keďže rešpektovala, že majetok nadobudnutý počas manželstva s jej mamou on
užíval a chcela, aby ho aj naďalej užíval. Ako príklad uviedla garáž, ktorá je uvedená v napadnutom
závete, bola predmetom dedenia po nebohej matke žalovanej v 1. rade, pričom svojho dedičského
podielu na nej sa vzdala v prospech Ing. Q.a. Po celý čas (aj nového manželstva Ing. Q.a) sa Ing. Q.
so žalovanou v l. rade, jej manželom a dcérami často navštevovali, stále sa zaujímal o dcéry, svoje

vnučky ako ich nazýval, o ich pokroky, štúdium, a do poslednej chvíle bol s celou rodinou v kontakte. Aj
oslava jeho 90.tych narodenín v Q. reštaurácii v A. prebehla za účasti žalovanej v l. rade a jej rodiny. Aj
keď zdravotný stav Ing. Q.a sa prirodzene zhoršoval vzhľadom na jeho pribúdajúci vek, nemal žiadne
psychické problémy a nebol nikdy liečený alebo hospitalizovaný v súvislosti s nejakými psychickými
ťažkosťami.Ojehodobromduševnomstavesvedčítiežskutočnosť,žesazúčastňovalvoliebsvýnimkou

posledných. Ing. Q. netrpel žiadnymi psychickými ochoreniami, nikdy nebol vyšetrený ani liečený u
psychiatra a psychológa. Neužíval psychiatrické lieky, čo sa dá zistiť zo zdravotnej dokumentácie a
zo záznamov jeho zdravotnej poisťovne. Bol síce opakovane hospitalizovaný, ale boli to ochorenia
chirurgického charakteru. Operovaný bol na zlomeninou poškodenú dolnú končatinu, prasknutý vred a
herniu. Počas poslednej hospitalizácie sa po celkovej anestézii objavili prechodné niekoľko dni trvajúce

stavy zmätenosti, ktoré sú normálnou reakciou po anestézii hlavne u starších ľudí, tie sa však po
čase rozplynuli a po týždni sa myseľ vyčistila. Pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie žalobkyne o demencii
nebohého Ing. Q.a, jeho demencia by musela byť psychiatrom diagnostikovaná na základe vykonaných
kognitívnych testov (t.j. testov na rozmýšľanie, pohotovosť a orientáciu) a následne by mu boli pravidelne
predpisované lieky na doporučenie psychiatra. Podľa vedomostí žalovanej v 1. rade. Ing. Q. na to, že

mal XX rokov, netrpel počas života vážnejšími chorobami, nebral pravidelne žiadne lieky, a do ordinácie
svojej ošetrujúcej lekárky chodil veľmi zriedkavo, nanajvýš mu žalobkyňa príležitostne vypýtala lieky
na spanie. O jeho dobrom duševnom stave svedčí aj to, že do poslednej chvíle sa aktívne zaujímal o
spoločenské a politické dianie a dennodenne sledoval najmä kanál TA3. Nebohý Ing. Q. veľmi ťažkoznášal, že syn žalobkyne, L. D., vedie neusporiadaný spôsob života a holduje alkoholu. Pre opakované
konflikty vyplývajúce z tohto dôvodu jej syn ani nezdieľal s matkou a Ing. Q.om spoločnú domácnosť,
napriek tomu že nemá vlastnú rodinu, ale dlhodobo býva v rodinnom dome v obci M., ktorý je takisto

zahrnutý v závete poručiteľa Ing. Q.a, a to na základe toho, že mu to umožnila žalobkyňa. Ing. Q.
sa opakovane vyjadroval k tomu, že veľmi ťažko znáša, že celý majetok, ktorý počas svojho života
by nadobudol, po jeho smrti a následne smrti jeho manželky zdedí práve tento jej syn, o ktorom bol
presvedčený, že tento majetok nezveľadí a nevyužije na dobrý účel, práve naopak, minie ho na účely,
ktoré sa Ing. Q.ovi protivili. Preto je žalovaná v 1. rade presvedčená, že práve toto bol jeden z dôvodov,

pre ktorý sa Ing. Q. rozhodol pristúpiť k spísaniu závetu a určeniu závetných dedičov, aby sa vyhol
premrhaniu svojho majetku spôsobom, s ktorým nesúhlasil, a taktiež preto, že sa rozhodol časť svojho
majetku odkázať ľuďom, ktorých mal rád a ktorí vždy mali radi jeho. Tvrdenia žalobkyne o tom, že
žalovaná v 1. rade a jej rodina vyvinula akýkoľvek nátlak na Ing. Q.a s cieľom, aby spísal závet a uviedol
ju ako závetnú dedičku, sú absurdné, a to nielen preto, že žalovaná v 1. rade nie je žiadnym spôsobom
majetkovo odkázaná na majetkový prospech vyplývajúci z napadnutého závetu, ale najmä preto, že od

svojej plnoletosti mala s Ing. Q.om výborný vzťah a neskôr celá jej rodina a už len z úcty k nemu a samej
sebe by sa nikdy takéhoto konania nedopustila. Je predovšetkým nemorálne a neetické, že žalobkyňa
- manželka zosnulého Ing. Q.a, po jeho smrti chce z neho urobiť duševne chorého, dementného a
nesvojprávneho človeka. Z dôvodu majetkového prospechu nie je ochotná ponechať v platnosti ním
vyjadrenú jeho vôľu, ako sa má po jeho smrti naložiť s jeho majetkom. Pokiaľ by bolo možné spochybniť

závet a jeho platnosť iba z dôvodu veku poručiteľa v čase jeho spísania bez existencie akejkoľvek jeho
psychiatrickej diagnózy, výlučne z dôvodu, že pozostalí nesúhlasia s obsahom závetu, poprel by sa
predsa samotný inštitút závetu ako možnosti a práva každého človeka naložiť so svojím vlastníctvom či
už za života, alebo ku dňu svojej smrti, a toto právo každého človeka je predsa garantované aj platným
právnym poriadkom. Žalovaná v l. rade takisto upriamuje pozornosť na to, že napadnutý závet nie je

predsa nejakým pamfletom spísaným nebohým tesne pred smrťou, ale verejnou listinou spísanou vo
forme notárskej zápisnice 4 roky pred smrťou nebohého Ing. Q.a v notárskom úrade JUDr. W. U.. Okrem
toho, že nebohý zjavne v tom čase bol v natoľko dobrom fyzickom a psychickom stave, že sa za účelom
spísania závetu dostavil do notárskeho úradu na W. ulici, je tak žalobkyňou napadnutím platnosti závetu
spochybnená aj hodnovernosť verejnej listiny spísanej notárom a jeho spôsobilosť napriek dlhoročnej

praxi nadobudnúť pochybnosť o tom, či osoba, s ktorou právne tak významný úkon spisuje do notárskej
zápisnice, je alebo nie je spôsobilá pochopiť jeho obsah a vyjadriť svoju vôľu, či tento úkon chce z
vlastnej vôle urobiť. Navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania v celom
rozsahu.

5. Žalobkyňa v replike uviedla, že sa o nebohého Ing. Q. starala každodenne, preto dobre vie, aké
zdravotné ťažkosti mal, a aký zlý bol jeho zdravotný stav, najmä po roku 2008, aj po duševnej stránke,
a to nielen počas hospitalizácií. Ing. Q. už nebol samostatný, vyžadoval si neustálu opateru a pomoc.
Stalo sa, že ak sa niekam nebohý sám vybral, zablúdil, bol dezorientovaný. Žalobkyňa však práve s
ohľadom na svoj vzťah k nebohému sa oňho trpezlivo starala, pritom nepovažovala z úcty k nemu a

spoločne prežitý život za potrebné, dôstojné a vhodné riešiť jeho zdravotný stav prípadným obmedzením
spôsobilostinaprávneúkony.Nechjeakochce,Ing.Q.bysabolcítilponížený,kebynebolplnespôsobilý
na právne úkony. Pomerne často osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony sa cítia do istej
miery menejcenné, bez ohľadu na dôvodnosť takého obmedzenia.

6. Žalovaní v duplike zdôraznili, že základný dôvod, pre ktorý žiadajú žalobu zamietnuť, je to, že
poručiteľ v žiadnom prípade nebol a nemohol byť ku dňu spísania závetu v takom stave, že by jeho
rozpoznávacie schopnosti boli obmedzené či zaniknuté. Žalovaní boli až do smrti nebohého s ním v
pravidelnom kontakte, a to minimálne dvakrát do týždňa, keďže žalovaná v l. rade Mgr. F. M. chodila
pravidelne dvakrát v týždni pomáhať žalobkyni s kúpaním a holením Ing. Q.a a žalovaný v 2. rade

F. M. takisto v prípade potreby pomáhal s inými obslužnými činnosťami pri starostlivosti o nebohého
Ing. Q.a, ktorý v tom čase bol v zlom fyzickom stave, avšak v žiadnom prípade nebol aj v zlom
psychickom stave. Krátkodobé zhoršenie psychického stavu uňho bolo badať iba pri hospitalizáciách
spojených s operačným zákrokom, kedy tento stav bol pár dňový a bol následkom anestézie, čo je
u ľudí v takomto veku bežné. Na to, aby žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania

psychickej nespôsobilosti nebohého Ing. Q.a na spísanie závetu je potrebné nepochybne preukázať,
že jeho psychický stav v januári 2013 bol natoľko objektívne zlý, že nebol schopný zvážiť dopad
spísania poslednej vôle a posúdiť jej obsah. Pokiaľ by bol totiž psychický stav nebohého natoľko zlý,
že by nedokázal slobodne konať a posúdiť význam tak dôležitého úkonu, akým je závet, určite by bolopotrebné predpísať mu príslušnú liečbu, keďže tieto problémy by museli sťažovať každodenný život
celej rodiny. U nebohého nikdy okrem stavu po operáciách žiadne psychické problémy nezbadali, a
to napriek veľmi častému osobnému kontaktu. Žalovaní aj keď na predmete dedičstva nie sú nijako

majetkovomotivovaní,pokladajúzasvojumorálnupovinnosťvtomtokonanípreukázať,ženebohýnebol
v rozhodnom čase v žiadnom prípade senilný či psychicky nespôsobilý rozhodovať o sebe či svojom
majetku, práve naopak, bol to človek ktorý napriek veku si zachoval maximum svojich rozumových a
rozpoznávacích schopností napriek zhoršenému fyzickému zdraviu. Žalovaní považujú za nemorálne,
žezdôvodunesúhlasusobsahomporučiteľovejposlednejvôleexistujesnahavykresliťhoakopsychicky

chorého človeka, ktorý nedokázal posúdiť svoje konanie.

7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého zo zápisnice o
pojednávaní napísanej dňa 12.6.2017 JUDr. X. D., notárkou so sídlom v A. súd zistil, že z dôvodu,
že žalobkyňa manželka poručiteľa Ing. L.a Q., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy trvale
bytom J. XXXX/XX, A., namietla absolútnu neplatnosť závetu v zmysle § 194 ods. 1 až 3 Civilného

mimosporového poriadku, súdny komisár vyzval manželku poručiteľa na podanie žaloby na súd v lehote
30-tich dní odo dňa podpísania tejto zápisnice, o čom manželka poručiteľa mala predložiť potvrdenie o
podaní žaloby na Okresný súd A..

8. Dňa 11.1.2013 bol pojatý závet do notárskej zápisnice N XX/XXXX, Nz XXX/XXXX, S. XXX/XXXX, S.

XXX/XXXX napísanej na Notárskom úrade JUDr. W. U. v A.. Ing. L. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J.
XXXX/XX, A., pre prípad smrti svoj majetok a to byt č. XX situovaný na 6. poschodí obytného domu v
A. na ul. J. č. XXXX, vchod č. XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu vo výške XXXX/XXXXXX, spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXXX z pozemku, na ktorom je obytný
dom postavený, parcela CKN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 318 m2, zapísané na LV

č. XXXX, katastrálne územie A. pod B XX v podiele X/X, bytové zariadenie nachádzajúce sa v byte č. XX
v A. na ul. J. XXXX/XX, garáž č. XXXX na parcele č. XXXX/X a parcele G. č. XXXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere 18, zapísanú na LV č. XXXX, katastrálne územie A. pod M. X, X v celosti, odkázal
Mgr. F. M.ovej, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, A. v celosti. Dom č.s. XXX postavený na
parcele č. XXX spolu s príslušenstvom a parcele CKN č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere

137 m2, parcela G. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2, zapísané na LV č. XXX,
katastrálne územie M. pod B X v podiele 1/2, parcela CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere 1050 m2, zapísanú na LV č. XXX, katastrálne územie M. pod B X v celosti, odkázal F.ovi M.ovi,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XX, A. v celosti. Vyhlásil, že prípadný ostatný hnuteľný a nehnuteľný
majetok, majetkové práva a iné majetkové hodnoty, ktoré v čase smrti bude vlastniť, ponecháva na

zákonné dedenie. Bol poučený o neopomenuteľnosti zákonných dedičov, avšak vyhlásil, že žiadnych
neopomenuteľných dedičov nemá. Vyhlásil, že toto je jeho posledná vôľa. Tento závet činil pri plnom
vedomí, bez akéhokoľvek fyzického alebo psychického nátlaku a žiadal všetkých, aby táto jeho posledná
vôľa bola po jeho smrti v plnom rozsahu rešpektovaná. Vyhlásil, že bol poučený, že tento závet môže
kedykoľvekzmeniťalebozrušiť,podľajehovlastnéhouváženia.Notárpotvrdil,žetútonotárskuzápisnicu

napísal, účastníkovi prečítal a vysvetlil, na čo ju tento ako úplnú a správnu pochopil a schválil a na znak
súhlasu vlastnoručne podpísal.

9. Žalobkyňa vypovedala tak, že poručiteľ od r. 2008 z domu nevychádzal nikde sám, a keď vyšiel, tak
sa nevedel vrátiť. Už potom musel byť len v plienkach od r. 2012. Býval doma dosť nervózny, všetko

jej trhal, aj posteľné prádlo, v noci mal halucinácie. Žalovaní jej začali pomáhať až v r. 2013, asi keď už
vedeli, že bol spísaný závet. Aj tak toho pomáhania nebolo toľko ako uvádzali, sú to výmysly. Na jednej
ruke by sa dalo spočítať koľkokrát jej ho pomohla žalovaná okúpať, to bolo posledný týždeň pred jeho
smrťou. Strihať a holiť ho chodil žalovaný taktiež až posledné roky. Myslí si, že ten závet skombinovali
oni a poručiteľ o tom ani nevedel. Bol v takom stave, že to ani nevnímal. Myslí si, že žalovaná zaviezla

poručiteľa k notárovi na spísanie závetu, keď ona nebola doma. K nim chodili väčšinou v posledných
rokoch vždy vtedy, keď žalobkyňa nebola doma. Niekoľkokrát ich pristihla, ale vždy potom rýchlo odišli.
V období rokov 2012-2013 nevedel už poručiteľ hospodáriť s peniazmi, nechala mu možnosť, aby si
riešil záležitosti a myslí si, že peniaze dával žalovaným. Našla tri obálky, na ktorých bolo napísané
200 e, ale bolo tam dvadsať stoviek, teda 2000. Jedna obálka zmizla a následne peniaze odniesla na

účet do sporiteľne. Závet bol napísaný presne po pár dňoch ako peniaze odniesla na účet. Zmizla jej
zlatá retiazka s príveskom, dva prstene. Myslí si, že poručiteľ to mohol aj darovať žalovaným. Keď sa
ho opýtala, čo sa stalo s peniazmi, pozeral na ňu zmätene a nevedel uviesť ako sa minuli. V časeneprítomnosti žalobkyne, žalobkyňa požiadala susedu, aby išla pozrieť poručiteľa. Niekedy ho zobrala
aj k sebe domov.

10. Žalovaná vypovedala tak, že poručiteľ bol jej nevlastným otcom, s jej matkou žili spolu 6 rokov. Tvorili
spolu spokojnú šťastnú a normálnu rodinu. Po jej smrti 4 roky neprerušili kontakty, bol pre ňu otcom
a pre jej deti dedkom. Po štyroch rokoch sa zoznámil so žalobkyňou, neprerušili kontakty, ich vzťahy
boli vždy slušné a korektné až do chvíle, keď sa dozvedeli, že zanechal závet, tak začali invektívy zo
strany žalobkyne, prípadne niektoré obvinenia. Je pre ňu prekvapením, že sa od r. 2008 nevedel vrátiť.

Jeho zdravotný stav v r. 2008 bol úplne normálny po stránke mentálnej. Možno mal problémy fyzického
charakteru po zlomenine, ktoré boli riešené na chirurgickom oddelení. O žiadnych halucináciách nie
je možné hovoriť, bol to veľmi inteligentný človek, ktorý mal vzdelanie a permanentne sa zaujímal o
dianie v okolí, sledoval televíziu, čítal, bol to rozhľadený človek a je smutné, že žalobkyňa zo svojho
manžela robí človeka, ktorý je dementný a nebodaj nesvojprávny. Za poručiteľom chodievala vzhľadom
k tomu, že je zamestnaná, po šestnástej, sedemnástej hodine. Žalobkyňa chodievala na chatu a vracala

sa okolo devätnástej, dvadsiatej hodiny a až posledný rok zostávala doma a na chatu už nechodievala.
Je pochopiteľné, že sa z tohto dôvodu nestretávali. Jej rodina nikdy nebola odkázaná na to, aby si
nejakým pokútnym spôsobom vymáhala peniaze, alebo bola odkázaná na peniaze od človeka, ktorý
mal dôchodok. Po stránke morálno-etickej by to nikdy neurobila. Pamätá si, že poručiteľ spomínal, že
mu zmizlo, orientačne uvádzal okolo 800,- eur a bol z toho pobúrený, že kto mu ich mohol zobrať. V

rámci dobrých medziľudských vzťahov sa navzájom obdarovávali, či to boli sviatky, narodeniny alebo
Vianoce. Poručiteľ dával darčeky jej deťom z toho dôvodu, že ich mal rád a boli to darčeky ako knihy,
ktoré mal v domácnosti, alebo dary, ktoré dostal. Veľmi dobre si pamätá na jeho vek 90 rokov, keď v
tomto veku bol po rozumovej a mentálnej stránke zdravý, čiperný. V tom čase sa vyjadril, že prvýkrát
mal plienku, vzhľadom k tomu, že boli v reštaurácii na oslave 90-tych narodenín. V období, keď mal 90

rokov, čítal, sledoval televíziu, spoločenské dianie. Postrehla problém s komunikáciou, že hľadal vhodné
slová. Nevedel si trebárs spomenúť, alebo mu dlhšie trvalo, nenašiel vhodné slová, prípadne na meno.
V rokoch 2008 až 2014 poručiteľa navštevovala v závislosti od toho, ako jej to dovoľovali pracovné
povinnosti, minimálne raz alebo dvakrát do týždňa. Keď prišla na návštevu, alebo dcéry, bol rád. Keď
poručiteľ zomrel, organizovala pohreb. Dostala predvolanie k notárke JUDr. X. D., zašla za žalobkyňou,

nevedela prečo dostala predvolanie iba ona a hovorila jej, aby tam išli spolu. O závete sa dozvedela až u
notárky JUDr. X. D.. Pred smrťou postrehla, že poručiteľ bol nervózny, že bol skôr nepokojný. Poručiteľa
vnímala ako svojho otca, pretože nemal vlastné deti a 40 rokov neprerušili kontakty, ani 4 roky po smrti
jej matky, keď žil sám. Deti žalovaných vnímal ako svoje vnúčatá, vždy sa o nich zaujímal. Deti ho volali
dedko.

11. Žalovaný vypovedal tak, že im nejde o majetkové zisky, ale o to, aby sa zohľadnila posledná
vôľa poručiteľa. Poznal ho veľmi dobre odkedy sa vzali s manželkou. Bol to férový človek, mal s ním
korektnévzťahy.Predsmrťouhorok-dvachodilholiť,strihať.Poručiteľbolpredsedomokresnéhovýboru,
riaditeľom Agrokomplexu, zaujímal sa o dianie vo svete, spoločnosti a do posledného dychu sledoval

stále TA3. To znamená, že bol po duševnej stránke v pohode. Posledný polrok pred smrťou nevedel už
dobre komunikovať, hľadal slová, ale hlavu mal úplne čistú. Preberal si sám dôchodok, znamená, že po
finančnej stránke bol v poriadku. Zúčastňoval sa aj volieb, boli u neho doma s krabicou, to znamená,
že vedel stále, čo robí.

12. Svedok D. W. vo svojej výpovedi uviedol, že na M.e mal dvadsať rokov chatu, mali tam chatu
žalobkyňa, aj žalovaní a tam sa spoločne rodiny stretávali. S poručiteľom sa stretával dlhé roky, spolu
upratovali, kosili, jednali. Keď bolo treba poskytnúť nejakú zdravotnú pomoc, nikdy neodmietol, vždy mu
poskytol. Ošetrujúcim lekárom poručiteľa nebol. Približne v r. 2004-2005, keď si zlomil nohu, ho ošetril a
osobne vzal do nemocnice. Keď mu povedal, že treba operovať, poručiteľ povedal, že ako F. rozhodne,

jeho dcéra. Navštevoval ho aj keď ležal na izbe v nemocnici. Prepúšťal ho a hovoril mu, kedy má prísť k
nemu na ošetrenie. Potom ako bol prepustený do domáceho liečenia v súvislosti so zlomeninou, potom
ho už nenavštevoval z toho dôvodu, že neadekvátne sa choval ku svojej zlomenine. Navštevovali sa
až kým nezomrel. Keď mu dával rady v súvislosti so zlomeninou, hovoril, že za neho rozhodnú iní. V
posledných rokoch ho videl, že má zmenu stareckú, aj psychickú, avšak uviedol, že nie je psychiater

ani psychológ. To že poručiteľ nerešpektoval pokyny svedka ohľadom liečebného režimu, súviselo so
svedkovou tvrdohlavosťou, ako aj so starobou. Podľa názoru svedka by uvedené poručiteľ neurobil,
ak by bol mladší o 10, 15 rokov. V posledných desiatich rokoch u poručiteľa videl nejaké zmeny, ktoré
nastupujú u starších ľudí, avšak nemôže to posúdiť, nie je psychológ ani psychiater. Lieky mu nikdynepredpisoval, je zásadne proti liekom. V posledných piatich rokoch sa videli raz za pol roka. Je mu
ťažko posúdiť, keďže nemá psychiatrické vzdelanie, ako laikovi, či by poručiteľa charakterizoval ako
dementného.

XX. Svedok M. N. vo svojej výpovedi uviedol, že s poručiteľom pracoval 15 rokov. Niekedy na jeseň v
r. 2013 ho poručiteľ požiadal o stretnutie, navrhol Plzeňskú reštauráciu, pretože tam v blízkosti svedok
býva. Poručiteľ bol nespokojný s tým, že v spoločnosti Agrokomplex predali podnikovú chatu a poručiteľ
tvrdil, že bol urobený podvod, pretože chata bola napísaná na žalobkyňu a že poručiteľ to takto nechcel

urobiť. Bola to podniková chata, ktorá sa predala pre Q.ových. Keď videl kúpno-predajnú zmluvu, nebolo
tonapísanénaQ.ovýchalenaQ.ovú.Poručiteľhonabádal,abysvedokmupomoholtozrušiť.Chcel,aby
aj poručiteľ tam figuroval ako vlastník. Svedok mu hovoril, že to nemá zmysel sa o tom baviť. Poručiteľ
stále o tom istom rozprával, stále dokola opakoval tie isté veci. Potom napádal aj svedka, že aj on v
tom ide, v tom podvode. Svedok mu hovoril, že pri predaji nebol, ani pri tvorbe kúpno-predajnej zmluvy.
Poručiteľ hovoril, že má nejaké doklady, kde aj poručiteľ figuruje ako vlastník. Poručiteľ mu hovoril, že si

niekde udrel hlavu, aby mu prepáčil, že stále hovorí to isté. Neskôr sa už s poručiteľom nestretol. Poznal
ho tak, že rozprával stále rozumné veci plynule. Tentokrát nevedel kde je vchod do reštaurácie, musel
vyjsť vonku a ho zavolať. Nebolo to logicky prezentované. Hlavu si mal udrieť dva-tri mesiace dozadu
do kuchynskej linky. Bolo vidno ešte škrabanec. Pred rokom 2013 bol dvakrát blahoželať poručiteľovi
na narodeniny. Približne raz ročne sa príležitostne stretli v meste. Pred rokom 2013 naňho poručiteľ

nepôsobil ako dementný človek. V r. 2008, 2009, 2010 sa stretávali častejšie, videl ho sem-tam v meste
a myslí, že poslednýkrát v r. 2010 mu aj bol blahoželať na narodeniny. Od r. 2010 do 2013 nevidel ho
v meste, nemal s ním ani stretnutie.

14. Svedkyňa X. Y. vo svojej výpovedi uviedla, že poznali sa ako susedia, pretože bývajú v jednom bloku.

Zomrela jej v r. XXXX mama, a predtým bola v takom stave, že mala dosť starostí a nemohla sa venovať
nejakým ostatným záležitostiam a vnímať, čo sa dialo v okolí bloku. Ale napríklad sa stalo, že išla do
pivnice a poručiteľa videla motať sa, hľadať niečo, nevedel ani sám čo chce, tak ho odprevadila naspäť
domov do bytu. Nenavštevovali sa, ale náhodou ho stretla pred výťahom v pyžame ako si volal výťah a
nevedel jej povedať kam ide, ani odpovedať na otázku, tak ho odprevadila do bytu, zavrela za ním dvere

a odišla. Párkrát ju zavolala žalobkyňa ako susedu, či by nedozrela na poručiteľa. Bola u nich doma,
poručiteľ ležal v obývačke na gauči, televízor mal zapnutý, nevedel ani odpovedať, nevedel ani kto tam
je. Keď sa ho niečo opýtala, tak odpovedal áno alebo nie, aj to neadekvátne k otázke. Netrvalo dlho,
aby bola pri ňom, hodinu, maximálne dve hodiny. Bola tam možno dvakrát, trikrát. Bolo to po r. 2012
ako jej zomrela matka. Mohlo to byť rok alebo dva roky predtým ako poručiteľ zomrel. Zdal sa jej čudný,

že nevnímal ani televízor, čo mal zapnutý. Žalobkyňa sa nikdy s ňou nerozprávala o problémoch, ktoré
mala s poručiteľom. Keď ju zavolala, aby sa postarala, tak bolo to zrejme také východisko z núdze. Ináč
sa o neho starala sama. Svedkyňa stretla v pyžame poručiteľa pri výťahu a videla ho v pivnici blúdiť v
roku 2012 alebo 2013. Približne v roku 2013 žalobkyňa žiadala svedkyňu o pomoc s poručiteľom. Lieky
poručiteľovi nepodávala. Poručiteľa sa napríklad pýtala, či mu má podať vodu, on povedal, že nie, pričom

podľa jej názoru tú vodu potreboval a keď mu ju priniesla, tak uviedol, že áno. Poručiteľ odpovedal iba
áno, alebo nie.

15. Svedkyňa F. Z., dcéra žalovaných, vo svojej výpovedi uviedla, že poručiteľa vnímala a volala
ho dedko. Aj žalobkyňu volala babka. Celý život pre ňu bola babka a mali nadštandardné vzťahy

medzi sebou, snažili sa si pomáhať vzájomne. Je lekárka, všimla si aj psychickú a fyzickú spôsobilosť
poručiteľa. Celý život netrpel žiadnym chronickým ochorením, bol iba štyrikrát operovaný, boli to
somatické ochorenia ako zlomenina, prasknutý vred na žalúdku a dvakrát operácia pruhu. Nikdy
nebol sledovaný v žiadnej psychiatrickej, ani neurologickej ambulancii. Pokiaľ by trpel demenciou
alebo vážnymi psychickými problémami, jednoznačne by vyžadoval takýto pacient adekvátnu zdravotnú

starostlivosť. Bol to človek veľmi rozhľadený, čítajúci denno-denne tlačové správy, noviny, sledujúci
televíziu TA3, zaujímal sa o politickú situáciu a všetko dianie okolo seba. Vzhľadom k tomu, že sa dožil
vysokého veku, tak posledný rok pred smrťou badala na ňom horšie vyjadrovanie, zhoršenú novopamäť,
ale žiadne psychické ťažkosti, sklony k agresivite, demenciu, nebadala. Od r. 2011 sa odsťahovala do
S., kde aj žije. S poručiteľom sa videli sporadicky. Bolo to zhruba päťkrát, šesťkrát do roka. Vždy prišli

s vnúčikom a manželom pozrieť žalobkyňu a poručiteľa a neskôr aj s mladšou dcérou. V r. 2013 mal
jej syn jeden a pol roka počas Vianoc boli navštíviť žalobkyňu s poručiteľom, bol v poriadku, žiadne
psychické ťažkosti nezbadala. Žiadnu chronickú medikáciu neužíval. Nevie o tom, aby mal nejakú
chronickúchorobu.VposlednýchdesiatichrokochužívalN.,trpelzápchouaobčasnejakýlieknaspanie.Svedkyňa nevedela uviesť presne o aký liek na spanie malo ísť, pretože ich je množstvo, ale mohol to
byť liek C.. N. sa podáva starším pacientom, ktorí majú inverziu spánku, to znamená, že v noci sú hore
a cez deň pospávajú, aby sa im navodil spánok v noci, vtedy kedy majú spať. S. sa podáva v prípade,

ak je človek úzkostnejší, ale nejde o psychiatrickú chronickú liečbu. Sú to lieky na predpis.

16. Svedkyňa P. M., dcéra žalovaných, vo svojej výpovedi uviedla, že v r. 2010 sa vrátila z dlhodobej
práce v zahraničí. S poručiteľom sa stretávala, pretože žila v Q. a cez víkendy chodievala k rodičom,
tak ho chodila navštevovať. Poručiteľ bol úplne v poriadku po mentálnej stránke. Pamätá si to preto,

lebo v júni 2010 prišla na svadbu svojej sesternice. V roku 2015 sa vydala a počas tých rokov ešte stále
chodila navštevovať žalobkyňu a poručiteľa. Poručiteľ všetko vnímal, čítal si dennú tlač, pozeral správy.
Nepozvala ho na svadbu z toho dôvodu, že je to diaľka a nemali preňho zabezpečený odvoz do S. a
bolo by to náročné po fyzickej stránke pre žalobkyňu a poručiteľa takú dlhú cestu absolvovať. Nemal
žiadne ťažkosti, až posledný rok, rok a pol keď prišla na návštevu, mal také ťažkosti, že sa nevedel
vyjadriť, neprichádzali mu myšlienky na um. Pamätá si, že poručiteľovi sa na 80-tku robila oslava, boli

tam celá rodina, žalobkyňa, poručiteľ, žalovaní. Bol úplne pri vedomí, v poriadku, všetko vnímal. V r.
2010 až 2013, keď chodievala na návštevu, poručiteľ bol v poriadku, odpovedal jej vždycky na otázky.
Zaujímal sa ako sa má, ako sa má v práci, čo má nové. Poručiteľa nenavštevovala každý víkend, ale
keď bola príležitosť, tak rada ho išla pozrieť. Potom ako sa vrátila zo zahraničia, nevnímala úpadok, až
posledný rok. Nevnímala úpadok, iba to, že sa nevedel vyjadrovať, nič iné na ňom nebadala.

17. Svedok JUDr. W. U., notár, vo svojej výpovedi uviedol, že na poručiteľa si nepamätá, ale štandardne
pri spracovaní závetu postupuje tak, že pohovorom zisťuje jeho orientovanosť z časového priestoru, či
človek reálne vypovedá čo chce, akým spôsobom. V prípade, že má pochybnosť, takýto právny úkon
odmietne. Keď tento právny úkon vyhotovoval, nemal pochybnosť o tom, že tento človek je spôsobilý

tento právny úkon urobiť. Nemá záujem sa zúčastňovať takýchto sporových vecí, hlavne nemá záujem
vyvolávať spor medzi účastníkmi. Účastníci prichádzajú do kancelárie bez toho, aby si ich nejakým
spôsobom volali. Predniesú svoju požiadavku. Je tam na to, aby takúto listinu vyhotovil, pokiaľ nemá
pochybnosť. Psychický stav nemá právo zisťovať, nemá na to patričné vzdelanie, ale s týmto človekom
rozpráva. Sú to otázky, aby povedal svoje meno, kde, kedy sa narodil, kde býva, aký právny úkon chce,

aký je deň. Ak má pochybnosť, že tento človek rozpráva z cesty, tak mu povie, aby prišiel opätovne,
alebo tento právny úkon odmietne. V prípade starších osôb si dáva ešte viacej pozor pri spísaní závetu
a pri spísaní a podpísaní sú iba dvaja, notár a závetca.

18. V znaleckom posudku č. XXX/XXXX znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria

MUDr. L. Q., vypracovanom dňa 14.7.2019, odpovedal na otázky, že u nebohého Ing. L.a Q. v
období januára 2013 nezistil prejavy psychickej choroby, či poruchy. Podľa záznamov z chirurgického
oddelenia, posudzovaný najmenej od r. 2005, teda od svojich 81. roku trpel ischemickou chorobou srdca.
Uvedené ochorenie je chronického charakteru a aj napriek liečbe dochádza postupne v jej dôsledku k
poškodzovaniu cievneho arteriálneho systému a prejavom aterosklerózy, ktorá bola u posudzovaného

taktiež zaznamenaná MUDr. V. pri vyšetrení v r. 2009. Vedomie posudzovaného pravdepodobne nebolo
nikdy kvantitatívne ani kvalitatívne psychoticky narušené. Skoro s istotou nebola narušená ani jeho
orientácia, či už miestom, osobou, časom, či situáciou (správy z hospitalizácií). Pripúšťa, že ľahké
psychické zmeny a psychopatologické prejavy posudzovaného sa mohli rozvíjať a prejavovať postupne
v priebehu trvania ischemickej choroby, hypertenzie a aterosklerózy. Je vysoko pravdepodobné, že

okolie posudzovaného (bližšie či vzdialené) si tieto zmeny vzhľadom na senilný vek posudzovaného
nemuselo všimnúť, pretože jednak boli iba ľahké a najmä nenarušovali jeho, či už sociálnu, pracovnú
alebo vzťahovú adaptabilitu. Posudzovanému v januári 2013 (9.1.2013) boli cestou OL predpisované
lieky - lekárka neurobila v karte žiaden záznam, ktorý by svedčil o tom, že jeho psychický stav je v
uvedenýdeňzmenený,atedapredpokladá,ževjanuári2013bolporučiteľIng.L.Q.správneorientovaný

v osobe, priestore a čase. Posudzovanému v januári 2013 (9.1.2013) boli cestou OL predpisované lieky
- lekárka neurobila v karte žiaden záznam, ktorý by svedčil o tom, že jeho psychický stav je v uvedený
deň zmenený, a teda predpokladá, že poručiteľ Ing. L. Q. bol schopný v období januára 2013 posúdiť
svoje konanie v celej šírke, slobodne a vážne sa samostatne rozhodovať a robiť právne úkony, posúdiť
ich význam a zmysel. V zdravotnej dokumentácii nenachádza záznamy o sugestibilite nebohého Ing. L.a

Q. v januári 2013. Iné skutočnosti nezistil. Z jemu dostupnej zdravotnej dokumentácie, rovnako podľa
údajov z výpisu z účtu poistenca vyplýva, že nebohý Ing. L. Q. nebol nikdy psychiatricky vyšetrovaný, či
liečený, teda nepredpokladá narušenie jeho psychického stavu, ktoré by mu bránilo slobodne a vážne
rozhodnúťospísanízávetuajehoobsahu.Vobdobírokov2008-2013vzdravotnejdokumentáciinezistilžiadneinformácieazáznamy,ktorébysvedčiliprenejakúťažšiuduševnúporuchu,napr.demenciualebo
psychózu. Pripúšťa, že ľahké psychické zmeny a psychopatologické prejavy posudzovaného sa mohli
rozvíjať a prejavovať postupne v priebehu trvania ischemickej choroby, hypertenzie a aterosklerózy. Je

vysoko pravdepodobné, že okolie posudzovaného (bližšie, či vzdialené) si tieto zmeny vzhľadom na
senilný vek posudzovaného nemuselo všimnúť, pretože jednak boli iba ľahké a najmä nenarušovali
jeho, či už sociálnu, pracovnú alebo vzťahovú adaptabilitu. Z jemu dostupnej zdravotnej dokumentácie,
rovnako podľa údajov z výpisu z účtu poistenca vyplýva, že nebohý Ing. L. Q. nebol nikdy psychiatricky
vyšetrovaný, či liečený. Narušenie kognitívnych funkcií môže byť pri demencii po stránke kvantitatívnej

rôzne ťažkého stupňa od ľahšieho až po ťažký. Ľahká demencia je charakterizovaná poklesom pamäti
a výrazným zhoršením schopnosti učiť sa novým veciam a sťaženým vybavovaním si zvlášť nových
informácií, takže ide o zreteľnú prekážku v bežnom dennom živote, viaznu zložitejšie denné aktivity
(plánovanie...), sebestačnosť však nie je ešte úplne zásadne narušená. Pri stredne ťažkej demencii
sú prejavy takmer úplnej neschopnosti vštiepiť si (zapamätať) nové poznatky, orientovať sa miestom a
časom, denné aktivity sa obmedzujú len na jednoduché úkony, bez pomoci druhých osôb. Postihnutí

jedinci nie sú schopní samostatne fungovať. Ťažká demencia znamená úplnú neschopnosť zapamätať
si nové poznatky, z minulých vedomostí pretrvávajú len fragmenty základných životných dát, jedinec je
celkom odkázaný na pomoc druhých osôb.

19. Svedkyňa MUDr. A. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa je jej pacientkou aj poručiteľ bol jej

pacientom. Poručiteľ bol taký pacient, že nechodil po lekároch. Vyšetrovala ho v byte. V r. 2016, v júni,
volala jej žalobkyňa, že je chorý, prechladnutý, tak ho bola ošetriť. Mal zápal priedušiek, zmerala mu tlak.
Komunikácia bola veľmi ťažká. Odpovedala jej na otázky žalobkyňa. Mal teplotu, nasadila mu antibiotiká,
odišla preč a potom ho už zase nevidela. Bola v byte ešte v januári 2017 privolaná žalobkyňou, bol
veľmi chorý, ešte horšie ako v júni pred rokom. Mal vysoké teploty, ťažko dýchal, vyše 39 stupňov, bol

celý spotený, mal zápal priedušiek, chrípku so zápalom priedušiek. Chcela ho dať na hospitalizáciu, ale
žalobkyňa hovorila, že ešte si to rozmyslí. Nasadila mu antibiotiká, podala mu injekcie. Komunikácia
s ním bola zlá, pretože keď starý človek má teploty, ťažko komunikuje. Nepamätá si, aby jej nejakú
vetu odpovedal, so žalobkyňou komunikovala. Nepamätá si, aby v rokoch 2012-2013 bol poručiteľ u
nej vyšetrený na ambulancii. Keď má záznamy, tak chodila žalobkyňa, keď niečo trebalo. Informovala

ju, ak trebalo lieky pre poručiteľa. Videla ho v rokoch 2016-2017, keď bola na byte, preto nemôže
povedať aký bol jeho psychický stav v roku 2012-2013, ale žalobkyňa sa sťažovala, že aj porobí pod
seba. Celkovo málo chodil na ambulanciu, možno 20-25 rokov dozadu, čo mal operovaný žlčník alebo
zlomenú nohu. Nepamätá si, či od r. 2008 až do r. 2015 poručiteľ bol osobne na ambulancii, tak málo
chodil, že by to mohla spočítať na prstoch. Chodila žalobkyňa stále za neho. Pred rokmi 2016-2017

osobne nezaznamenala nejaké zmeny psychiky, lebo nebol na ambulancii. Žalobkyňa jej hovorila, že sa
divne správa, svedkyňa jej hovorila, aby s ním prišla, že pôjde na psychiatriu, ale svedkyňa ho nevidela,
takže ho ani nikde neposlala. Možno 10 rokov spätne sa žalobkyňa sťažovala na jeho správanie, že ju
nepočúval, robil jej naprieky, že ju diriguje, že sa nechce umývať, prezliekať. Manželky sa sťažujú na
manželov bežne. Radila jej, aby s ním prišla, že treba psychiatra alebo neurológa, ale neprišla s ním.

Ani lieky mu nepísala. Raz asi v roku 2016 žalobkyni na ambulancii písala niečo na ukľudnenie pre
poručiteľa. So žalobkyňou rozprávala, ale iba na základe jej ponosov. Poručiteľa nevidela, tak žalobkyni
ani nemohla doporučiť obmedzenie spôsobilosti na právne úkony poručiteľa. Žalobkyňa ani nežiadala
také niečo ako pozbaviť ho spôsobilosti na právne úkony, pretože s ním nikde nechcela ísť. Svedkyňa
nevedela,čivr.2012-2013bolzdravotnýstavporučiteľataký,abysasámmoholniekdedostaviť,pretože

ho nevidela. Od r. 2011 do r. 2013 predpisovala mu lieky na vysoký tlak a zrejme po úraze nohy, ktorý
mal, mu predpísala heparoid mastičku.

20. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, §
194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, § 38 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka a dospel

k nasledovným záverom.

21. Predmetom tohto sporu je určenie neplatnosti závetu, ktorý bol spísaný poručiteľom Ing. L.om Q.om,
nar. 0X.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, spísaného formou notárskej zápisnice N XX/XXXX Nz XXX/
XXXX S. XXX/XXXX S. XXX/XXXX zo dňa 11.01.2013 notárom JUDr. W. U..

22. Žalobkyňa odôvodňovala neplatnosť závetu, že v čase spísania závetu poručiteľ, ktorý bol jej
manželom, trpel duševnou poruchou v dôsledku ktorej nebol spôsobilý vykonávať akýkoľvek právnyúkonslobodne,vážneazrozumiteľne,pričomjehorozpoznávacieschopnostibolikudňuspísaniazávetu
zaniknuté.

23. V konaní bolo nespornou skutočnosťou že dňa 11.01.2013 Ing. L. Q. na Notárskom úrade JUDr. W.
U. v A. urobil závet formou notárskej zápisnice, ktorým pre prípad svojej smrti odkázal žalovanej polovicu
bytu, bytové zariadenie, garáž v celosti a žalovanému polovicu domu a v tomto závete špecifikovaný
pozemok v celosti.

24. Závet bol v rámci dedičského konania predložený žalobkyni, pričom táto v rámci dedičského
konania spochybňovala platnosť tohto závetu, a preto bola notárkou odkázaná v zmysle § 194 Civilného
mimosporového poriadku na podanie žaloby na súd o neplatnosť závetu. Žalobkyňa dodržala stanovenú
lehotu a podala žalobu o neplatnosť závetu na súd dňa 11.07.2017 teda v určenej lehote.

25. Žalobkyňa namietala platnosť závetu z dôvodu, že jej nebohý manžel, teda poručiteľ, trpel od roku

2008 výraznými fyzickými a psychickými ťažkosťami zapríčinenými chorobami, ktoré mu zabraňovali
objektívne vnímať realitu, trpel preludmi, nebol schopný sa sám o seba postarať, čo bolo zapríčinené
aj jeho vysokým vekom (v čase spísania závetu mal XX rokov). Niekoľkokrát bol hospitalizovaný v
nemocnici, kde sa u neho prejavovala starecká demencia. Súčasne bol negatívne ovplyvnený žalovanou
v 1. rade (dcéra manželky z druhého manželstva) a žalovaným v 2. rade (manžel žalovanej v 1. rade),

ktorí s cieľom získať majetkový prospech naviedli poručiteľa, aby im vyššie uvedené nehnuteľnosti
zanechal, keďže nepochopil skutočný úmysel žalovaných aj vzhľadom na duševnú poruchu spôsobenú
uvedeným zlým zdravotným stavom a vekom. Žalobkyňa tvrdila, že jej manžel, teda poručiteľ, v čase
spísania závetu sa nachádzal v takom psychickom stave v dôsledku duševnej poruchy, že nebol
spôsobilývykonávaťakýkoľvekprávnyúkonslobodne,vážneazrozumiteľne,pričomjehorozpoznávacie

schopnosti boli ku dňu spísania závetu zaniknuté.

26. Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
a to za účelom zistenia duševného stavu poručiteľa v čase spísania závetu. Poverený znalec v tomto
konaní MUDr. L. Q. vypracoval znalecký posudok č. XXX/XXXX, pričom zo záveru tohto znaleckého

posudku vyplýva, že u poručiteľa Ing. L.a Q. v období januára 2013 nezistil znalec prejavy psychickej
choroby, či poruchy. Vedomie poručiteľa pravdepodobne nebolo nikdy kvantitatívne ani kvalitatívne
psychoticky narušené. Skoro s istotou nebola narušená ani jeho orientácia, či už miestom, osobou,
časom, či situáciou. Pripúšťa, že ľahké psychické zmeny a psychopatologické prejavy posudzovaného
sa mohli rozvíjať a prejavovať postupne v priebehu trvania ischemickej choroby, hypertenzie a

aterosklerózy. Je vysoko pravdepodobné, že okolie posudzovaného si tieto zmeny vzhľadom na senilný
vek posudzovaného nemuselo všimnúť, pretože jednak boli iba ľahké a najmä nenarušovali jeho, či
už sociálnu, pracovnú alebo vzťahovú adaptabilitu. Poručiteľovi v januári 2013 (9.1.2013) boli cestou
obvodnej lekárky predpisované lieky, avšak lekárka neurobila v karte žiaden záznam, ktorý by svedčil
o tom, že jeho psychický stav je v uvedený deň zmenený, a teda predpokladá, že v januári 2013

bol poručiteľ správne orientovaný v osobe, priestore a čase, bol schopný v období januára 2013
posúdiť svoje konanie v celej šírke, slobodne a vážne sa samostatne rozhodovať a robiť právne úkony,
posúdiť ich význam a zmysel. V zdravotnej dokumentácii nenašiel záznamy o sugestibilite poručiteľa v
januári 2013. Iné skutočnosti nezistil. Poručiteľ nebol nikdy psychiatricky vyšetrovaný, či liečený, teda
nepredpokladá narušenie jeho psychického stavu, ktoré by mu bránilo slobodne a vážne rozhodnúť o

spísaní závetu a jeho obsahu. V období rokov 2008 - 2013 v zdravotnej dokumentácii nezistil žiadne
informácie a záznamy, ktoré by svedčili pre nejakú ťažšiu duševnú poruchu, napr. demenciu alebo
psychózu.

27. Neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy

vtedy, ak je účastník právneho úkonu rozhodnutím súdu pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti
na právne úkony. Neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje
bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania, alebo
svoje konanie ovládať.

28. Zistenie neplatnosti právneho úkonu, ktorý urobila fyzická osoba v konkrétnom prípade, napríklad
napísala závet pod vplyvom duševnej poruchy, môže konštatovať iba súd. Svoje zistenie musí súd
opierať o znalecký posudok. Riešenie otázky, či osoba v čase, keď urobila príslušný právny úkon, konala
v duševnej poruche, závisí od posúdenia skutočností, na ktoré sú v zmysle § 207 Civilného sporovéhoporiadku potrebné odborné znalosti. Zo znaleckého posudku musí vyplývať, že v danom prípade (in
concreto) išlo u konajúceho o prechodnú duševnú poruchu.

29. Ak má byť urobený právny záver, že právny úkony je podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka
neplatný, musí byť bez pochybnosti preukázané (urobený istým v procesnom zmysle), že predmetná
osoba konala v duševnej poruche aspoň prechodnej povahy, ktorá by ju robila na predmetný právny
úkon nespôsobilou, teda nie každá duševná porucha fyzickej osoby, ktorá robí právny úkon, vedie k
jeho absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ale len taká duševná porucha, ktorá konajúcu osobu robí

na tento právny úkon neschopnou z dôvodu, že nemôže posúdiť následky svojho konania, alebo svoje
konanie ovládať.

30. Keďže neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje bezpečné
zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania, alebo svoje konanie
ovládať, je vylúčené urobiť záver o konaní v duševnej poruche na základe pravdepodobnosti, či za

skutkových okolností, ktoré aj napriek dôkaznej verifikácii súdu v zmysle § 191 Civilného sporového
poriadku neumožňujú urobiť v uvedenom smere celkom jednoznačný skutkový záver, na ktorý by bolo
možné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

31. Pod duševnou poruchou podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka má zákon na mysli nielen

duševnú poruchu, ktorá sa u konajúceho prejavovala po dlhší čas, ale aj prechodnú (chvíľkovú) duševnú
poruchu. Zároveň musí byť splnená podmienka, že momentálny duševný stav vylúčil u konajúcej osoby
možnosťposúdiťnásledkysvojhokonania(vôľovázložka),čivlastnékonanieovládať(ovládaciazložka).

32. Dôkazné bremeno o tom, či konajúci konal v konkrétnej situácii pod vplyvom duševnej poruchy,

majú tí, ktorí sa na základe určovacej žaloby domáhajú neplatnosti právneho úkonu urobeného takouto
osobou, napríklad zákonní dedičia, ak ide o neplatnosť závetu.

33. V predmetnom spore bolo teda potrebné preukázať existenciu duševnej poruchy a či táto duševná
porucha mala vplyv na schopnosť konajúcej osoby posúdiť následky svojho konania a ovládať svoju

vôľu. Zistenie týchto právne významných skutočností si vyžadovalo znalecké posúdenie. To, či v danej
veci konajúca osoba vedela posúdiť následky svojho konania alebo ho ovládať, musel posúdiť znalec
z odboru psychiatrie.

34. Súd považoval vypracovaný znalecký posudok za presvedčivý a hodnotil ho s ďalšími dôkaznými

prostriedkami a s prihliadnutím na všetko čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany
sporu.

35. Znalec u poručiteľa v období januára 2013 nezistil prejavy psychickej choroby či poruchy.

36. Vzhľadom k tomu, že nebolo dokazovaním preukázané, že poručiteľ urobil závet v duševnej poruche
aspoň prechodnej povahy, ktorá vylučovala jeho rozpoznávaciu schopnosť (schopnosť posúdiť následky
svojho konania) a schopnosť určovaciu (schopnosť ovládať svoje konanie), prípadne aspoň jednu z
nich, nebolo možné konštatovať neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
preto súd musel žalobu žalobkyne zamietnuť. Bolo povinnosťou žalobkyne v súdnom konaní preukázať

dôvody neplatnosti právneho úkonu.

37.Nazákladevýpovedisvedkov,ktoríniesúodbornespôsobilýmiosobaminato,abymohlikonštatovať
duševnú poruchu poručiteľa v čase urobenia závetu, nemohol súd žalobe vyhovieť, pretože ako bolo
vyššie uvedené, potvrdiť túto skutočnosť môže iba znalec z odboru psychiatrie a musí byť jednoznačne

preukázaná.

38. Aj keď svedkovia navrhnutý žalobkyňou, M. N. vypovedal, že až na jeseň roku 2013 (závet bol
spísaný v januári 2013) poručiteľ pri stretnutí stále dookola opakoval tie isté veci a svedkyňa X. Y. vo
svojej výpovedi uviedla, že približne v roku 2012 alebo 2013 poručiteľa stretla pred výťahom v pyžame

a nevedel odpovedať kam ide a blúdiť v pivnici, z týchto výpovedi nie je preukázané, aby tieto ojedinelé
prejavy poručiteľa sa udiali v čase spísania závetu, v januári 2013, ani aby spolu s vyhodnotením
celkového zdravotného stavu poručiteľa znalcom boli takého závažného charakteru, aby konštatoval
duševnú poruchu v čase urobenia závetu. Pochybnosti o duševnom stave poručiteľa nevyplynuli ani zvýpovede svedkyne MUDr. A. Z., ošetrujúcej lekárky poručiteľa, ktorá ho v rozhodnom období (január
2013) nevidela, osobne nevyšetrovala, mala iba sprostredkované informácie o jeho zdravotnom stave
od jeho manželky, žalobkyne. Súd poukazuje aj na výpoveď notára JUDr. W. U., ktorý závet spísal, že

pri spisovaní takýchto právnych úkonov komunikuje s účastníkmi, obzvlášť pokiaľ ide o staršie osoby,
bez prítomnosti tretích osôb a pokiaľ má pochybnosti o spôsobilosti účastníka právneho úkonu resp.
jeho vôli, takýto právny úkon odmietne.

39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. O trovách konania žalobkyne vo vzťahu k žalovaným súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného

sporového poriadku a úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni.

42. Uznesením zo dňa 08.10.2018 súd uložil stranám sporu zložiť preddavok na znalecké dokazovanie
vo výške po 250 eur. Uznesením zo dňa 04.03.2019 v spojení s uznesením zo dňa 12.04.2019 súd
nariadil znalecké dokazovanie. Uznesením zo dňa 12.08.2019 súd priznal znalcovi odmenu vo výške

625,50 eur. Odmena bola poskytnutá zo záloh vo výške 2x 250 eur a zvyšok zo štátnych prostriedkov,
pretože zložené preddavky nepokryli v celom rozsahu odmenu znalca.

43. Vzhľadom k tomu, že štátu vznikli trovy spojené s dokazovaním v predmetnej veci, trovy dôkazu
neboli v celom rozsahu kryté preddavkom, boli vyplatené zo štátnych prostriedkov, súd rozhodol tak, že

neúspešnú žalobkyňu, zaviazal na náhradu týchto trov štátu.

44. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

45. Žalobkyňa v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe
vyhovie,žalobkynipriznánároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%avýrokonáhradetrovkonania
Slovenskej republike proti žalobkyni zruší.

46. Ďalej uviedla, že skutkový záver súdu prvej inštancie s poukazom na obsah výpovedí svedkov M.a

N.a, X. Y., MUDr. A. Z. a MUDr. W. nie je správny.

47. Uvedení svedkovia, podľa názoru odvolateľky, potvrdili, že v období rokov 2012 - 2013 už boli zjavné
osobnostné zmeny u poručiteľa, resp. vyžadoval opateru. Svedok MUDr. W. uviedol, že posledných 10
rokov videl u poručiteľa charakterové zmeny v súvislosti s jeho vekom.

48. Žalobkyňa psychický stav Ing. L.a Q.a nechcela riešiť a ani neriešila s odborným lekárom - nejavilo
sa to potrebné a nepredpokladala, že by stav poručiteľa mohol byť zneužitý.

49. V ďalšej časti podaného odvolania žalobkyňa namietala, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou,

že v napadnutom závete poručiteľa bol uvedený aj majetok, ktorý nikdy nebol jeho vlastníctvom -
nehnuteľnosti v k.ú. M., vedené na LV č. XXX, ako parcela CKN XXX/X- zastavané plochy a nádvoria
o výmere 14 mX, CKN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 137 m2 a rodinný dom súpisné
č. XXX, postavený na parcele CKN XXX, na čo žalobkyňa v priebehu konania poukázala aj pri svojom
záverečnom návrhu. Poručiteľ teda nespísal závet platne, navyše v konaní Okresného súdu A. sp. zn.

12C 28/2017 súd vyhovel jej žalobe o určenie, že uvedené nehnuteľnosti nepatria do dedičstva po
poručiteľovi, a to rozsudkom z 29.01.2018. Súd bol pri hodnotení skutkového stavu selektívny, ak na
túto skutočnosť vôbec neprihliadol.

50. Ak v závete bol zahrnutý aj vyššie uvedený majetok, zjavne nepatriaci poručiteľovi, pričom podľa

žalovaných mal byť psychický stav poručiteľa v januári 2013 vynikajúci a aj notár JUDr. U. pred súdom
dňa 31.01.2019 uviedol, že v prípade starších ľudí býva obzvlášť opatrný a ak sa má v závete uvádzať
konkrétny (nehnuteľný) majetok, tak si zvykne vytlačiť listy vlastníctva, je potom pochybné, prečo sa do
znenia závetu uvedený majetok dostal, teda prečo by notár umožnil poručiteľovi urobiť úkon neplatnýmspôsobom, resp. nepožadoval od poručiteľa preukázanie jeho majetkového práva, prípadne potvrdenie
lekára o zdravotnom stave poručiteľa. Respektíve je pochybné, že by plne príčetný poručiteľ bol takýto
jemu nepatriaci majetok do svojho závetu sám z vlastnej vôle uviedol.

51. Znalec v posudku č. XXX/XXXX navyše nevylúčil prítomnosť duševnej poruchy u poručiteľa, svoje
závery odkázal iba na absenciu relevantných záznamov v zdravotnej dokumentácii poručiteľa.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené a na základe v konaní vykonaných dôkazov vo vzájomných

súvislostiach, považuje žalobkyňa zistenia a skutkové závery súdu prvej inštancie o duševnom stave
poručiteľa v čase spísania závetu za nesprávne a následne súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil, ak nevyhodnotil závet poručiteľa ako neplatný, nakoľko dôvody pre to vyplynuli z výpovedí
nestranných svedkov uvedených vyššie a z formálnej logiky medzi tvrdeniami žalobkyne a výpoveďami
týchto svedkov.

53. Odvolanie voči výrokom II. a III. rozsudku žalobkyňa odôvodňuje skutočnosťou, že aj v prípade, že
by zamietnutie žaloby vo veci samej bolo dôvodné, nebol by za okolností veci dôvod priznať žalovaným
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože za daných okolností veci nemožno mať za to,
že by v konaní nebola žalobkyňa čiastočne úspešná. Je totiž zrejmé, že žalobkyňa sa obsahu závetu
sčasti už ubránila, ako to vyplýva z vyššie uvedeného rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 12C 28/2017 zo

dňa 29.01.2018. Pritom žalobu v tejto veci podala na súd dňa 11.07.2017 a žalobu vo veci 12C 28/2017
až následne dňa 10.08.2017. Určenie, že vec nepatrí do dedičstva po osobe, vedie k záveru, že závet
spísaný na konkrétny majetok je minimálne v tejto časti neplatný. Mierou úspechu sa preto súd prvej
inštancie mal zaoberať podrobnejšie, čo neučinil, preto výrok o priznaní žalovaným nároku na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % neobstojí.

54. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.

55. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

56. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je treba poukázať na to, že z obsahu spisu,
žaloby, žalobného tvrdenia a žalobného petitu je zrejmé, že žalobkyňa podanou žalobou žiadala určiť,
že v petite špecifikovaný závet poručiteľa Ing. L.a Q.a je absolútne neplatný.

57. V žalobe tvrdila, že poručiteľ trpel v roku 2008 výraznými fyzickými a psychickými ťažkosťami

zapríčinenými chorobami, ktoré mu zabraňovali objektívne vnímať realitu, trpel preludmi, nebol schopný
sa sám o seba postarať, čo bolo zapríčinené aj jeho vysokým vekom (v čase spísania závetu mal XX
rokov). Niekoľkokrát bol hospitalizovaný v nemocnici, kde sa u neho prejavovala starecká demencia.
Súčasne bol negatívne ovplyvnený žalovanou v 1. rade (dcéra manželky z druhého manželstva)
a žalovaným v 2. rade (manžel žalovanej v 1. rade), ktorí s cieľom získať majetkový prospech

naviedli poručiteľa, aby im vyššie uvedené nehnuteľnosti zanechal, keďže nepochopil skutočný úmysel
žalovaných aj vzhľadom na duševnú poruchu spôsobenú uvedeným zlým zdravotným stavom a vekom.

58. Zo samotného závetu vyplýva, že väčšinu svojho majetku poručiteľ zanechal práve žalovaným v 1.
a 2. rade, pričom žalobkyni F. Q.ovej patrí iba druhá polovica predmetných nehnuteľností z titulu zániku

a vysporiadania BSM ako pozostalej manželke. Poručiteľ v čase spísania závetu sa nachádzal v takom
psychickom stave, v dôsledku duševnej poruchy, že nebol spôsobilý vykonávať akýkoľvek právny úkon
slobodne, vážne a zrozumiteľne, pričom jeho rozpoznávacie schopnosti boli ku dňu spísania závetu
zaniknuté.

59. Žalobkyňa ako manželka poručiteľa namietala absolútnu neplatnosť závetu a notár ako súdny
komisár JUDr. X. D. vyzvala žalobkyňu na podanie žaloby na súde v lehote 30 dní odo dňa spísania
zápisnice o pojednávaní.60. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 05.09.2018 vyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci:

61. „Predmetom konania je určenie neplatnosti závetu poručiteľa Ing. L.a Q.a, ktorý bol spísaný vo

forme notárskej zápisnice dňa 11.01.2013. Právne bude súd posudzovať tento vzťah podľa § 38 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Riešenie otázky, či osoba v čase, keď robila príslušný právny úkon, konala
v duševnej poruche, závisí od posúdenia skutočností, na ktoré súd v zmysle § 207 C.s.p. potrebné
odborné znalosti.“

62. Z obsahu spisu je rovnako zrejmé, že žalobkyňa žalobné tvrdenia v priebehu konania nezmenila.

63. Ak v podanom odvolaní tvrdí, že v priebehu konania, aj pri svojom záverečnom návrhu predniesla
iné tvrdenia, s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal, takúto skutočnosť z obsahu spisu nemožno
vyvodiť.

64. Konštatovanie právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa 18.11.2019, že „Ing. Q. nebol v
rozhodnom čase spôsobilý na právny úkon k závetu, čomu svedčí aj tá skutočnosť, že do závetu boli
zahrnuté, bol zahrnutý aj majetok, ktorý nebol jeho vlastníctvom alebo spoluvlastníctvom“ podľa názoru
odvolacieho súdu je možné posudzovať len ako argument, že Ing. Q. nebol v rozhodnom čase spôsobilý
na právny úkon závetu.

65. Na tvrdenia a dôkazy, špecifikované až v podanom odvolaní, že v napadnutom závete poručiteľa
bol uvedený aj majetok, ktorý nikdy nebol jeho vlastníctvom, už odvolací súd nemôže prihliadať (§ 366
C.s.p.). Rovnako v zmysle hore uvedeného nemožno prihliadať na námietky vo vzťahu k náhrade trov
konania.

66. Záver súdu prvej inštancie vyjadrený v bode 39. napadnutého rozsudku, považuje odvolací súd za
správny a náležitým spôsobom odôvodnený. K námietkam vo vzťahu k vypočutým svedkom sa súd prvej
inštancie vyjadril v bode 41. odôvodnenia rozsudku, s čím sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

67. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

68. Zároveň úspešným žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ust.
§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne

súd prvej inštancie.

69. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).