Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 31, 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Pc/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321200864
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8321200864.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou o návrhu maloletého dieťaťa Y. T., nar.

XX.XX.XXXX, bytom T. Č.. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny M., o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva maloletým, dieťa matky Y. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. Č.. XX, a otca G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Č.. XX, XXX XX M., takto t a k t o

r o z h o d o l :

Súd pripúšťa zapretie otcovstva dieťaťom: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, narodeným z matky Y. P.E., nar.
XX.XX.XXXX, otca G. T., nar. XX.XX.XXXX.

Súd určuje, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie otcovstva obom rodičom, je

v záujme dieťaťa.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom podalo dňa 10.03.2020 na tunajšom súde návrh
na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva voči matke a otcovi. Podanie návrhu odôvodnil tým, že
otec uznal otcovstvo dobrovoľne pred matričným úradom. Chce si byť istý, že je 100 % otcom dieťaťa.
S matkou mal otec iba dvojmesačný vzťah, po ktorom sa rozišli. Následne mu matka oznámila, že je
tehotná. On má však vedomosť, že v tom čase matka mala aj iného partnera.

2. Z uznesenia Okresného súdu Humenné č.k. zo dňa 07.03.2019 vyplýva, mal. I. C., nar. XX.XX.XXXX
bol súdom ustanovený kolízny opatrovník: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny F., a to na podanie
návrhu o prípustnosť zapretia otcovstva. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že v rodnom liste mal. I. C.,
nar. XX.XX.XXXX je ako matka zapísaná: N. C., nar. XX.XX.XXXX a ak otec: C. C., nar. XX.XX.XXXX.
Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že kolízneho opatrovníka súd na podanie návrhu ustanovil z dôvodu, že
rodičom mal. dieťaťa uplynula lehota ustanovená na zapretie otcovstva.

3. Matka a otec dieťaťa sa na základe výzvy súdu k podanému návrhu nevyjadrili.

4. Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len ,,Zákon o rodine“), ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa
lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia
otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

Podľa§96ods.2Zákonaorodine,.aksúdrozhodnetak,ženávrhupodanémupodľaodseku1vyhovie,a
určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti
tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky,
možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov.

Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov,

môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol
byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

Podľa § 93 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa
je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

Podľa § 93 ods. 3 Zákona o rodine, ustanovenia § 86 ods. 2 a § 88 ods. 1 sa použijú primerane.

5. V zmysle čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa má každé dieťa od narodenia právo na meno, právo
na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.

6. Podľa § 108 ods. 4 zákona č. 161/2005 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
účastníkom konania o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom je len dieťa.

7. Z vykonaného dokazovania ako aj z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v danom
prípade prichádza do úvahy aktívna legitimácia dieťaťa najprv požiadať všeobecný súd o rozhodnutie

o prípustnosti zapretia otcovstva, a v prípade kladného rozhodnutia súdu následne podať návrh na
zapretie otcovstva. Táto zákonná legitimácia dieťaťa je však viazaná na podmienku, že rodičom dieťaťa
už uplynula zákonná lehota, v ktorej boli oni legitimovaní otcovstvo zaprieť.

Dieťa má právo na to, aby došlo k zosúladeniu otcovstva zapísaného v matrike a biologického otcovstva

a má aj právo, na rozvíjanie prirodzeného vzťahu otec- dieťa. Ak je to potrebné v záujme dieťaťa
a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa
rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. Vzhľadom na to, že rodičom uplynula lehota na zapretie
otcovstva a s poukazom na záujem dieťaťa, súd rozhodol o prípustnosti zapretia otcovstva. Dieťa môže
po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.

8. O trovách konania súd v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.