Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 11, 2021

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620202380
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2021:6620202380.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska,
so sídlom: Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: U. Č., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom: G. N. XXXX/XX, XXX XX I., štátny občan SR v spore o zaplatenie 269,01
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 134,56 Eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 128,36 Eur, úhradu poštových sadzieb spojených
s vymáhaním vo výške 1,45 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd žalobu v časti o zaplatenie 6,09 Eur z a m i e t a .
IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 01.06.2020 písomné podanie označené ako „Návrh na vydanie
platobného rozkazu“, ktorým sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy v celkovej výške
269,01 Eur (istina v sume 252,01 Eur, pokuta vo výške 17,-Eur), poštovej sadzby v sume 1,45 Eur, ako

aj náhrady trov.

2.Svoj písomný návrh žalobca odôvodnil tým, že je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe
Zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska v znení noviel. Aktívna vecná legitimácia na
podanie tohto návrhu mu vyplýva z § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 Zákona č.
340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska

a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti
podľa § 3 písm. a/ Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska vo výške 4,64 Eur (podľa § 6 ods. 1 podľa uvedeného zákona)
s periodicitou platenia úhrad: mesačne (podľa § 7 uvedeného zákona).

3.Žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska zistil, že žalovaný ku dňu podania návrhu nezaplatil

úhrady v zmysle zákona za kontrolované obdobie od 01.06.2014 do 30.06.2019.
Písomnou výzvou zo dňa 25.06.2019 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., žalobca vyzval
žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním
výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštovné sadzby v lehote 30 dní od doručenia
výzvy, je povinný zaplatiť aj pokutu v zmysle § 10 ods. 3 Zákona č. 340/2012 Z.z.
o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska vo výške 17,00 Eur. Dlh

žalovaného predstavuje sumu 252,01 Eur a pozostáva z 54 neuhradených mesačných platieb podľa
predpisov v kontrolovanom období od 01.06.2014 do 30.06.2019. Pohľadávka žalobcutak predstavuje sumu 252,01 Eur, pokutu vo výške 17,00 Eur, t.j. in summa 269,01 Eur a poštové sadzby
spojené s vymáhaním žalobca vyčíslil sumou 1,45 Eur.

4.Okresný súd Lučenec v skrátenom konaní vydal Platobný rozkaz č.k. XC/XX/XXXX-XX dňa
02.06.2020, proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, ktorým vzniesol námietku premlčania
s poukazom na § 101 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Žalovaný navrhol zrušenie
platobného rozkazu, odmietnutie návrhu žalobcu a zaviazanie žalobcu na náhradu trov konania. (č.l.
30-31 spisu)

5.Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný podal včas voči platobnému rozkazu odpor, súd ho s poukazom
na § 267 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
Uznesením č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 05.08.2020 zrušil v celom rozsahu.

6.Žalobcadoručilsúdudňa18.08.2020svojepísomnévyjadrenieačiastočnéspäťvzatiežaloby,vktorom

poukázal na to, že nárok žalobcu nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a žalobca nie je dodávateľom v
zmysle § 52 ods. 3 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a je preto vylúčené, aby v tomto
konaní šlo o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 290 CSP.
a) Nárok žalobcu nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy

Úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS a ich príslušenstvo, ktorých zaplatenie je predmetom
tohto konania, platiteľ (žalovaný) neplatí na základe zmluvného vzťahu so žalobcom, táto povinnosť mu
vyplýva priamo zo Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS (ďalej len
„Zákon“) a nie zo spotrebiteľskej, či inej zmluvy.
Úhrada za služby verejnosti je vo svojej podstate neekvivalentnou platbou; platitelia sú teda povinní ju

platiťbezohľadunato,čislužbyžalobcu využívajúalebonie,zpodstatyvecipretonemôžeísťozmluvný
vzťah. Vzhľadom na túto neekvivalentnosť sa úhrady za služby verejnosti najviac približujú daniam.
Pre naplnenie definície platiteľa úhrady v zmysle § 3 Zákona stačí, ak je fyzická osoba evidovaná
ako odberateľ elektriny v odbernom mieste, alebo ide o zamestnávateľa s kvalifikovaným počtom
zamestnancov. V zmysle výslovného znenia Zákona, nie je významné ani to, či platiteľ reálne odoberá

v odbernom mieste elektrinu, ale že ho dodávateľ energie v tomto odbernom mieste ako odberateľa
eviduje. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že mu nie je poskytovaná služba Rozhlasom a televíziou
Slovenska, a z vyššie uvedeného § 3 Zákona vyplýva, že je fyzická osoba evidovaná ako
odberateľ elektriny v odbornom mieste a dodávateľ energie ho v tomto odbernom mieste ako odberateľa
eviduje, tým mu fakticky a aj právne služba poskytovaná je a žalobcovi nevnikla ďalšia

povinnosť v tom, aby dodatočne informoval žalovaného o jeho zákonnej povinnosti platiť úhrady za
služby verejnosti.
b) Žalobca nie je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka
V zmysle výslovného znenia § 290 Zákona č. 160/2015Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„ CSP“) pre konštatovanie spotrebiteľského sporu nestačí, ak spor vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy

alebo s ňou súvisí, ale musí ísť o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Je vylúčené,
aby v tejto veci šlo o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom v zmysle § 290 CSP, keďže nemôže
byť pochýb o tom, že žalobca pri vymáhaní úhrad za služby verejnosti nevystupuje ako dodávateľ, t.j.
ako osoba, ktorá koná v rámci svojej obchodnej, či inej podnikateľskej činnosti. Hlavný
predmet činnosti žalobou a jeho poslanie sú uvedené v § 3 a v § 5 Zákona č. 532/2010 Z. z. o

Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v texte len zákon č. 532/2010
Z. z.). Zjednodušene je možné povedať, že hlavným predmetom činnosti žalobcu je vysielanie
televíznej a rozhlasovej programovej služby vo verejnom záujme, a to pri zachovaní svojho poslania,
ktorým je rozvíjanie národného povedomia a kultúrnej identity obyvateľov SR.
Zákon č. 532/2010 Z. z. vo svojom § 6 síce pripúšťa, že žalobca môže mimo hlavného predmetu činnosti

vykonávať aj podnikateľskú činnosť, avšak iba za veľmi obmedzených podmienok (podnikateľská
činnosť musí súvisieť s hlavným predmetom činnosti žalobcu a zároveň nesmie ohroziť
plnenie jeho poslania).
V zmysle § 19 ods. 6 Zákona č. 532/2010 Z. z. žalobca nemôže verejné prostriedky podľa § 20 ods.
1 písm. a) Zákona č. 532/2010 Z. z., t.j. príjmy z úhrad za služby verejnosti, ktorých zaplatenie je

predmetom tohto konania, používať na podnikateľskú činnosť. Taktiež v zmysle § 4 ods. 3
Zákona č. 340/2012 Z. z. príjmy z úhrady a príjmy z pokút použije žalobca výhradne na zabezpečenie
služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania. Z uvedeného je zrejmé, žeprostriedky získané z úhrad za služby verejnosti môžu byť používané výlučne na financovanie hlavného
predmetu činnosti žalobou, a nie jeho podnikateľskej činnosti.
c) Možnosť porušenia princípu rovnosti zbraní

V zmysle nálezu Ústavného súdil SR zo dňa 18. apríla 20 13. sp. zn.: II ÚS 249/2012: ..z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že princíp rovnosti zbraní ako jeden z prvkov širšej
koncepcie spravodlivého konania vyžaduje, aby každému účastníkovi bola daná primeraná možnosť
predniesť svoj prípad za podmienok, ktoré ho neumiestnia do zjavnej nevýhody voči jeho protistrane.“
Žalobca poukázal na to, že pokiaľ by súd spor považoval za spotrebiteľský podľa §

290 CSP, šlo by o nesprávny procesný postup, ktorý by mohol žalobcovi znemožniť, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere. že by mohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý
proces.
Tento nesprávny procesný postup by spočíval v aplikácii nesprávnych ustanovení CSP, ktoré sú
špecifické pre spory s ochranou slabšej strany.
V súvislosti s posudzovaním tohto konania ako spotrebiteľského sporu žalobca ďalej poukazuje aj na

právny názor uvedený v rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/282/2017 zo dňa 31.
októbra 2017:
„Koncesionársky poplatok je považovaný za osobitný príspevok na finančné zabezpečenie
plnenia zákonom stanovených povinnosti a úloh Žalobcu ohľadom poskytovania verejnej služby.
Koncesionárske poplatky nie sú platbou za ponuku programov ani za ich užívanie, t. j. sledovanie

určitých programov, ale platbou, ktorá sa vzťahuje na každého, kto je odberateľom elektriny. Fyzická
osoba i právnická osoba teda platí za vysielanie formou koncesionárskych poplatkov. Prostredníctvom
koncesionárskych poplatkov fyzická osoba resp. právnická osoba) financuje verejnú službu, ktorá mu
je poskytovaná ako občanovi (nie v pozícii spotrebiteľa). Krajský súd zároveň v odseku 16 . vyslovene
uvádza : ,Ako už bolo uvedené, medzi Žalobcom a žalovanou nejde o spotrebiteľský spor vyplývajúci

zo spotrebiteľskej zmluvy medzi Žalobcom a žalovanou nebola uzavretá žiadna spotrebiteľská zmluva)
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, preto povinnosťou okresného súdu nebolo ex offo skúmať,
či žalobcom uplatnený nárok (ne)bol premlčaný.
Právny záver z rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 12Co/282/2017 je spomenutý aj v
odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Prešove sp zn. 6Co/93/2017. V odseku 10. predmetného

rozsudku je uvedené: ..V analogických prípadoch súdy nepriznali prijímateľovi predmetnej služby status
spotrebiteľa (porov. napr. rozhodnutie KS r Banskej Bystrici z 31.10.2017 č. k. 12Co/282/2017). Odvolací
súd sa nižšie uvedených dôvodov od uvedených názorov odkláňa“. Vzhľadom na odklon od ustáleného
právneho názoru vyjadreného v rozhodnutiach súdov (ktorý v konečnom dôsledku priznáva aj samotný
súd) v analogických prípadoch žalobca považuje tento rozsudok za exces. Žalobca zároveň poukazuje

na argumentáciu uvedenú v Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-147/16 zo dňa
17.05.2018.
V zmysle uvedeného je žalobca presvedčený, že nejde o spotrebiteľský spor. Žalobca navyše poukazuje
na to, že § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľov a o zmene zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával stratil účinnosť a platnosť. Nakoľko
podľa nálezu Ústavného súdu uverejneného pod č. 271/2018 Z. z. toto ustanovenie nie je v súlade s

Čl. 46 ods. 1 v spojení s Čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Ustanovenie § 3 písm. a) a b) o úhradách za služby
verejnosti poskytované RTVS (v texte len „Zákon“) určuje postavenie platiteľa úhrad, v zmysle ktorého
nie je rozhodujúce, či fyzická alebo právnická osoba, resp. jej zamestnanci využívajú alebo nevyužívajú
služby verejnosti v oblasti televízneho alebo rozhlasového vysielania. Kritériom pre vznik povinnosti
platiť úhrady je skutočnosť, že určitú osobu eviduje dodávateľ

elektriny ako odberateľa elektriny v danom odbernom mieste.
Žalovaný v odpore vzniesol námietku premlčania. Vzhľadom na námietku premlčania žalovaného
žalobca vzal žalobu čiastočne späť vo výške 134,56 Eur a naďalej sa domáhal zaplatenia:
- istiny vo výške 117,45 Eur,
- pokuty vo výške 17,-Eur,

- úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 Eur,
- náhrady trov konania.V súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby žalobca navrhol konajúcemu súdu, aby v zmysle § 11
ods. 3 Zákona č. 71/1992 Zb. rozhodol o vrátení pomernej časti zaplateného súdneho poplatku . (č.l.
42-43 spisu)

7.Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie. Súd vo veci konal a
rozhodoval v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil s
poukazom na hospodárnosť konania s tým, že žiada, aby súd konal v jeho neprítomnosti a rozhodol
v zmysle žalobného petitu, pričom sa pridržiava tvrdení uvedených v návrhu, ako aj v neprítomnosti

žalovaného, ktorý ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a súhlasil s pojednávaním v jeho
neprítomnosti.

8.Súd vykonal dokazovanie prečítaním výzvy na zaplatenie nedoplatku, prehľadu predpisov a platieb,
doručenky od žalovaného, potvrdenia Tarifnej ceny za úhradu, odporu žalovaného, vyjadrenia žalobcu
k odporu a zistil nasledovný skutkový stav:

9.Žalobca, ktorý je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe zákona č. 532/2010
Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, listom zo dňa 25.06.2019 vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku ku dňu 30.06.2019
vo výške 253,46 Eur. Žalobca upozornil žalovaného, že ak nedoplatok nezaplatí v plnej výške do 30 dní

od doručenia výzvy, uplatní si nárok prostredníctvom súdu spolu s pokutou 17,00 Eur. (č.l. 3 spisu)

10.Z prehľadu platieb, ktorý predložil žalobca je preukázané, že nedoplatok žalovaného je vyčíslený vo
výške 253,46 Eur. (č.l. 4 spisu)

11.Z Potvrdenia Slovenskej pošty, a.s. o tarifnej cene za úradnú zásielku má súd za preukázané, že
tarifné ceny pre produkt: Úradná zásielka do 30.06.2019 sú za 1 kus 1,55 Eur, cez ePodací hárok v
sume 1,45 Eur - oslobodené od DPH. (č.l. 8 spisu)

12.Z prehľadu predpisov a platieb k VS: XXXXXXXXXX má súd za to, že daný predpis sa viaže k osobe

žalovaného, a to konkrétne k odbernému miestu G. X/X, I. , pričom suma predpisov za obdobie od
201201 do 201906 činí sumu 420,50 Eur, suma platieb činí sumu 167,04 Eur, t.j. nedoplatok je vyčíslený
vo výške 253,46 Eur (252,01 + 1,45 poštovné). (č.l. 5-6 spisu)

13.Z kópie doručenky má súd za preukázané, že Výzva na zaplatenie nedoplatku zo dňa 25.06.2019

bola žalovaným prevzatá, t.j. riadne doručená dňa 01.07.2019. (č.l. 7 spisu)

14.Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 532/2010 Z.z., zriaďuje sa Rozhlas a televízia Slovenska ako
verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu
verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania.

15.Podľa § 20 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 532/2010 Z.z., príjmy Rozhlasu a televízie Slovenska sú:
úhrada za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska podľa
osobitného predpisu.

16.Podľa § 3 písm. a/ Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou, platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je
a) fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v
domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v
rodinnom dome.

17.Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.
Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny
v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu za príslušné obdobie, za ktoré sa úhrada

platí, bez ohľadu na počet jeho odberných miest len raz.

18.Podľa§8Zákonač.340/2012Z.z.oúhradezaslužbyverejnostiposkytovanéRozhlasomatelevíziou,
kontrolu plnenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady.19.Podľa § 10 ods. 1, ods. 3 ods. 5 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní

so zaplatením úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30
dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 Eur.
Nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových
sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.

20.Podľa§100ods.1,ods.2Občianskehozákonníka,právosapremlčíaksanevykonalovdobevtomto
zákoneustanovenej(§101až§110).Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžník
premlčania dovolá nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

21.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22.Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

23.Súdvprvomradekonštatuje,žespormedzistranaminemápovahuspotrebiteľskéhosporuvzmysle§
290 CSP, keďže nevyplýva zo zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. V zmysle platnej právnej
úpravy platiteľom úhrad za služby verejnosti poskytované RTVS, je fyzická osoba, ktorá je dodávateľom
elektriny evidovaná v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti

v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo rodinnom dome; fyzická osoba sa teda stane platiteľom
úhrady v okamihu, keď je zaevidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov
elektriny. Úhrady za služby verejnosti, poskytované RTVS a ich príslušenstvo platiteľ neplatí na základe
zmluvného vzťahu, ale táto povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona. Nejde pritom o zmluvný vzťah,
a nie je významné, či ju platitelia služby RTVS využívajú. Z uvedeného vyplýva, že povinnosť platiť

koncesionárske poplatky vzniká priamo zo zákona, ich výška a splatnosť je určená priamo zákonom.
Žalovaný nie je teda na základe uvedeného v pozícii spotrebiteľa.

24.Žalobca je verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom č. 532/2010 Z.z., ktorej jedným zo spôsobov
financovania je aj prijímanie úhrad za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované Rozhlasom a

televíziou Slovenska podľa osobitného predpisu (§ 20 ods.
1 písm. a/ Zákona č. 532/2010 Z.z.) Rozhlas a televízia Slovenska je podľa Zákona č. 340/2012 Z.z
vyberateľom a príjemcom úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania ( § 1, § 4 ods. 1 Zákona č. 340/2012
Z.z) Žalovaný sa podľa § 3 písm. a/ Zákona č. 340/2012 Z.z. považuje za platiteľa úhrady z dôvodu,

že je fyzickou osobou evidovanou dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti
ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

25.Z vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v
ich vzájomnej súvislosti súd mal za preukázané, že žaloba je dôvodná len čiastočne. Z ustanovenia

§ 8, § 10, ods. 5 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou, eklatantne vyplýva povinnosť žalobcu domáhať sa na súde zaplatenia nedoplatku na
úhradách, poštových sadzieb a pokút. Žalobca preukázal, že žalovanému zaslal výzvu na zaplatenie
dlhu listom zo dňa 25.06.2019, ktorú žalovaný prevzal dňa 01.07.2019, čo preukazuje žalobcom
doložená kópia doručenky. (č.l. 7 spisu) Žalovaný v stanovenej lehote 30 dní poplatok

nezaplatil.

26.Žalovaný v rámci svojej repliky vzniesol námietku premlčania, na základe čoho navrhol zrušiť
platobný rozkaz a žalobu zamietnuť. Na základe čoho žalobca vzal žalobu čiastočne späť vo výške
134,56 Eur (29 mesiacov) a domáhal sa zaplatenia istiny v sume 117,45 Eur, pokuty vo výške 17,-Eur a

úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 Eur, ako aj náhrady trov konania.

27.Z dôvodu, že zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania nároku žalobcu, súd skúmal
v súlade s ustanovením § 100, § 101 Občianskeho zákonníka, či právo uplatnené žalobou je premlčanéalebo nie. Žalobca sa po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal zaplatenia úhrady za služby bez
uvedenia obdobia v sume istiny 117,45 Eur, pokuty vo výške 17,-Eur, úhrady poštových sadzieb
spojených s vymáhaním v sume 1,45 Eur, ako aj náhrady trov konania. Žalobca sa žalobou doručenou

tunajšiemu súdu dňa 01.06.2020 domáhal zaplatenia úhrady in summa 269,01 Eur za obdobie od
01.06.2014 do 30.06.2019. Do omeškania s platením úhrady za služby poskytované
žalobcom sa žalovaný dostal prvýkrát v mesiaci jún 2014, pričom táto v zmysle § 7 ods. 2 Zákona
č. 340/2012 Z.z. bola splatná do 30.06.2014. Súd z prehľadu platieb má zároveň za preukázané, že
žalovaný platil úhrady žalobcovi v rokoch 2014 ( január 4,64 Eur, február 4,64 Eur, apríl 9,28 Eur, máj

4,64 Eur, júl 4,64 Eur, august 4,64 Eur, november 4,64 Eur) a 2015 (marec 4,64 Eur, máj 9,28 Eur,
august 4,64 Eur) nepravidelne, v rokoch 2016 až 2019 neplatil žalobcovi úhrady vôbec. Podľa § 7
ods. 2 Zákona o úhrade za služby verejnosti, úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny
mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Žaloba na
súd bola podaná dňa 01.06.2020, na základe tohto v rámci plynutia premlčacej lehoty (podľa § 101
Občianskeho zákonníka) žalobcovi vznikol nárok na úhrady za obdobie od 01.06.2017 do 30.06.2019,

čo predstavuje istinu v sume 24 x 4,64=111,36 Eur (súd zistil matematickým výpočtom, že do istiny
si žalobca v sume 117,45 Eur, ktorú označil výlučne ako istinu -započítal úhradu poštových sadzieb
spojených s vymáhaním v sume 1,45 Eur, ktorú si uplatnil ešte aj osobitne, ako aj plus jednu
platbu vo výške 4,64 Eur, teda za obdobie 25 mesiacov).
28.Žalobcovi okrem úhrady istiny v sume 111,36 Eur vznikol aj nárok na zaplatenie úhrady za poštové

sadzby vo výške 1,45 Eur, ktoré vynaložil podľa § 10 ods. 2 citovaného zákona, a ktoré mu vznikli
v súvislosti s odoslaním výzvy. V súdnom konaní bolo preukázané doručenie výzvy žalovanému dňa
01.07.2019 (č.l. 7 spisu). Keďže žalobný nárok nebol premlčaný v rozsahu istiny 111,36 Eur, pokuty
vo výške 17 Eur a poštových sadzieb vo výške 1,45 Eur súd v tejto časti žalobe vyhovel, v sume 6,09
Eur (1,45 Eur + 4,64 Eur) žalobu žalobcu zamietol, v časti o zaplatenie sumy 134,56 Eur na základe

čiastočného späťvzatia žaloby konanie zastavil.

29.Lehotu na plnenie určil súd v súlade s ustanovením podľa § 232 ods. 3 CSP, pretože na určenie
dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie nezistil dôvod.

30.Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

31.Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny 269,01 Eur s
príslušenstvom. Žalobca vzal žalobu čiastočne späť, a to o zaplatenie sumy 134,56 Eur z dôvodu
žalovaným uplatnenej námietky premlčania, na základe čoho žalobca procesne zavinil zastavenie
konania v tomto rozsahu, z ktorej súd na základe vide supra sumu 6,09 Eur žalobcovi zamietol. Súd

konštatuje, že v konaní bol žalobca úspešný v rozsahu 48,25 % a žalovaný v rozsahu
51,75 % ( 129,81 x 100 = 12981 : 269,01= 48,25 % úspech žalobcu a 51,75 % úspech žalovaného,
51,75 % - 48,25 % = 3,50 % = úspech žalovaného ). Vzhľadom na to, že pomer úspechu a neúspechu
u oboch strán je približne rovnaký, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP.

33.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto

náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo
222/2016).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec,
Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,

nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so
samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na

niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá

ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od

právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v
ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,

c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.