Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 10, 2021

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21Csp/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620202447
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2021:5620202447.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Intrum Slovakia

s.r.o.,sosídlomMýtna48,Bratislava,IČO:35831154,zastúpenéhoJUDr.JánomŠoltésom,advokátom,
so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO : 37927795 proti žalovanému Ľ. K., nar. XX. X. XXXX, s trvalým
pobytom M. XXX, M.Ž., o zaplatenie sumy 7.158,18 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške
tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 28. 8. 2020 sa právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová

banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO : 31320155) domáhal rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 7.158,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne z tejto sumy od 21. 7. 2020 do zaplatenia. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že právny
predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník 18. 6. 2014 uzatvorili zmluvu o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť
žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s
dohodnutým zmluvným úrokom vo výške 23,76 % ročne. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal

žalovaný schválený úverový rámec vo výške 3.600 eur a bol povinný právnemu predchodcovi žalobcu
platiť štandardné mesačné splátky vo výške po 120 eur. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok
na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním
karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Žalovaný si však
neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, a to ani napriek viacerým výzvam zo strany právneho
predchodcu žalobcu. Pred odstúpením pohľadávky právnym predchodcom žalobcu na vymáhanie,
právnypredchodcažalobcuvystavilku4.7.2020novývýpiszbankovejknihy,skonečnýmstavomku30.

6. 2020, obsahujúcim súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného
úroku, s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného, s konečeným zostatkom na úhradu vo výške
7.158,18 eur. Konečný dlh žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu
7.158,18 eur. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť uhradiť si svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti
určenej vo výpise z bankovej knihy, s konečným stavom ku 30. 6. 2020, t.j. v lehote splatnosti do 20.
7. 2020. Právnemu predchodcovi žalobcu tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej
výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 21. 7. 2020

do zaplatenia.

2. Výzvou tunajšieho súdu zo 16. 9. 2020 (viď č.l. 49 spisu), doručenou zástupcovi právneho predchodcu
žalobcu 16. 9. 2020 (viď č.l. 50 spisu) bol právny predchodca žalobcu vyzvaný, aby v lehote 10 dní oddoručenia tejto výzvy doplnil žalobu, a to tak, že uvedie v akej celkovej výške žalovaný čerpal úver, akú
čiastku žalovaný uhradil celkom a koľko na istine, koľko na úrokoch a koľko na poplatkoch, a tiež, aby
uviedol nezaplatením ktorej splátky došlo k zospaltneniu úveru. Právny predchodca žalobca bol pritom

v tejto upozornený, že dôkazné bremeno, ako aj bremeno tvrdenia zaťažuje tú sporovú strana, ktorej je
toto tvrdenie na prospech, v danom prípade právneho predchodcu žalobcu, s tým, že tieto rozhodujúce
skutočnosti nemožno nahradiť odkazom na priložené dôkazy podľa § 132 Civilného sporového poriadku.

3. Dňa 28. 9. 2020 bolo na tunajší súd doručené podanie právneho predchodcu žalobcu z 28. 9. 2020

(viď č.l. 52 spisu), v ktorom právny predchodca žalobcu požiadal tunajší súd o predĺženie lehoty „na
predloženie požadovaných listinných dôkazov“ o 20 dní.

4. Písomným oznámením tunajšieho súdu z 1. 10. 2020 (viď č.l. 57 spisu), doručeným zástupcovi
právneho predchodcu žalobcu 8. 10. 2020 (viď č.l. 58 spisu) bolo právnemu predchodcovi žalobcu
oznámené, že súd akceptuje jeho žiadosť o predĺženie lehoty z 28. 9. 2020 a predlžuje lehotu „na

predloženie požadovaných listinných dôkazov“ o 20 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.

5. Uznesením vyššej súdnej úradníčky tunajšieho súdu zo 14. 10. 2020, č. k. : 21Csp/48/2020 - 105,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 4. 11. 2020 (viď č.l. 105 a nasl.), bolo vyhovené návrhu na pripustenie,
aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu (Všeobecnej úverovej banky, a.s.) ako nový žalobca

vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO : 35831154.

6. Vo vyjadrení k žalobe z 30. 11. 2020, doručenom na tunajší súd 2. 12. 2020 (viď č.l. 121) žalovaný
uviedol, že si je vedomý svojho záväzku voči Všeobecnej úverovej banke, pričom do tejto situácie sa
dostal z dôvodu pomoci rodičom, ktorí boli v tom čase hlboko zadlžení. Kvôli ich chybám sa aj on dostal

do obrovského zadlženia a to až tak, že nebol schopný svoj záväzok uhradiť.

7. Napriek výzve tunajšieho súdu podľa § 167 ods. 3 CSP vo forme uznesenia z 10. 12. 2020, č. k. :
21Csp/48/2020 - 123 na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe (t.j. na repliku), žalobca právo
repliky nevyužil.

8. Následne bolo (po príprave sudcu na základe preštudovania spisu) pokynom sudcu z 18. 1. 2021
rozhodnuté o nariadení pojednávania v tejto veci na 23. 3. 2021, pričom predvolanie na pojednávanie
bolo žalovanému doručené 26. 1. 2021 a zástupcovi žalobcu 21. 1. 2021.

9. Následne pokynom sudcu z 15. 3. 2021 bolo rozhodnuté o tom, že osoby predvolané na pojednávanie,
ktoré sa malo konať 23. 3. 2021, budú upovedomené o zrušení pojednávania vytýčeného na 23. 3. 2021
a jeho odročení na nový termín 10. 6. 2021 (z dôvodu vtedajšieho zákazu vychádzania súvisiaceho s
epidemiologickou situáciou.) Upovedomenie o odročení pojednávania na 10. 6. 2021 bolo zástupcovi
žalobcu doručené 31. 3. 2021 a žalovanému 19. 3. 2021.

10. Dňa 18. 3. 2021 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobcu, v ktorom boli doplnené skutkové
tvrdenia zo žaloby spôsobom bližšie uvedeným v tomto podaní.

11. Pojednávania konaného na tunajšom súde 10. 6. 2021 sa nezúčastnila žiadna z predvolaných osôb,

pričom zástupca žalobcu, ako aj žalovaný svoju neúčasť ospravedlnili a vyjadrili súhlas s konaním
pojednávania v ich neprítomnosti. Súd na pojednávaní vykonával dokazovanie, avšak len v rozsahu
žalobcom (v žalobe) tvrdených skutočností.

12. Zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty (uzatvorenej schválením žiadosti

žalovaného o aktiváciu kreditnej karty právnym predchodcom žalobcu z 18. 6. 2014 - viď č.l. 5 až 6) mal
súd preukázané skutkové tvrdenie právneho predchodcu žalobcu zo žaloby, že 18. 6. 2014 bola medzi
právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o vydaní a
používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal
poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX, a kde bol dojednaný

zmluvný úrok vo výške 23,76 % ročne.

13. Z výpisu z AUTOKARTY (kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.) ku 4. 7. 2020, za obdobie od 22. 9.
2014 až do 30. 6. 2020 (viď č.l. 7 až 25) mal súd preukázané skutkové tvrdenia právneho predchodcužalobcu zo žaloby, že ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec
vo výške 3.600 eur, bol povinný právnemu predchodcovi žalobcu platiť štandardnú mesačnú splátku vo
výške 120 eur, a že celkový debetný zostatok na tomto kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a

poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou
v súvislosti s poistením ku 30. 6. 2020, ako tzv. konečný zostatok na úhradu predstavuje sumu 7.158,18
eur.

14. Pri právnom posúdení (žalobcom tohto neúplne opísaného a dokazovaním v tomto rozsahu formálne

preukazovaného skutkového stavu) súd aplikoval predovšetkým tieto hmotnoprávne ustanovenia.

15. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. z 18. 6. 2014, ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

16. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie

spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

17. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

18. V prípade zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty z 18. 6. 2014 ide o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere vo forme kreditnej karty, ktorý spotrebiteľský úver treba považovať za osobitný
druh povoleného prečerpania (ako explicitne vyplývalo už z už neúčinného zákona č. 258/2001 Z.z. - o
spotrebiteľských úveroch, a ako to implicitne vyplýva zo zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v

čase uzatvorenia tejto zmluvy z 18. 6. 2014.) Na spotrebiteľský úver vo forme povoleného prečerpania,
ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do 3 mesiacov platí pre obsahové náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (a následky ich absencie) osobitná úprava (ako lex specialis) uvedená v § 10 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzatvorenia tejto zmluvy
z 18. 6. 2014.) Avšak, v danom prípade nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo forme povoleného

prečerpania v zmysle tejto osobitnej úpravy podľa § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
(účinného v čase uzavretia tejto zmluvy), pretože z obsahu zmluvy vyplýva, že sa má spotrebiteľský úver
vo forme povoleného prečerpania splácať mesačnými splátkami vo výške po 80 eur, resp. neskôr po
120 eur. Z uvedeného vyplýva, že sa teda nemôže aplikovať osobitná úprava podľa § 10 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch, ale (pokiaľ ide o obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a

príslušné následky bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského) sa musí aplikovať všeobecná
úprava zákona o spotrebiteľských úveroch uvedená v § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch.

19. Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty z 18. 6. 2014 uzatvorená medzi právnym

predchodcom žalobcu (Všeobecnou úverovou bankou, a.s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom,
teda napĺňa všeobecnú charakteristiku zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona
o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia tejto zmluvy, nakoľko v danom prípade išlo
o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom podľa § 2 písm. b) tohto zákona (právnym
predchodcom žalobcu) ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v

rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) tohto zákona (žalovanému) ako
fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania.

20. Žalobca, resp. predtým jeho právny predchodca napriek výzve súdu zo 16. 9. 2020 (viď č.l. 49),
doručenej právnemu predchodcovi žalobcu 16. 9. 2020 (viď č.l. 50) nedoplnil svoje neúplné skutkové

tvrdenia zo žaloby v lehote určenej v tejto výzve súdu, ktorá lehota bola následne predĺžená v oznámení
tunajšieho súdu z 1. 10. 2020 (viď č.l. 57), ktoré oznámenie bolo doručené právnemu predchodcovi
žalobcu 8. 10. 2020 (t.j. v lehote do do 28. 10. 2020) tak, aby skutkové tvrdenia žalobcu bolo možné
považovať za úplné podľa § 150 ods. 1 CSP, čím možno mať za to, že napriek tejto fakultatívnej výzvesúdu podľa § 150 ods. 2 CSP (na doplnenie skutkových tvrdení, ktoré presahujú rámec tzv. základných
skutkových tvrdení) žalobca dostatočne neuniesol bremeno tvrdenia, čo viedlo k jeho prehre v spore vo
forme zamietnutia žaloby.

21. Žalobca pritom v žalobe uviedol tzv. základné skutkové tvrdenia, t.j. také tvrdenia, ktoré umožňujú
nezameniteľným spôsobom identifikovať predmet konania po skutkovej stránke, pretože je zrejmé, že si
uplatňoval dlžnú sumu 7.158,18 eur, ktorá vyplýva z debetného zostatku z výpisu z kartového účtu k 4. 7.
2020, s konečným stavom k 30. 6. 2020, a že tento účet sa týkal zmluvy o vydaní a používaní kreditnej

platobnejkartyz18.6.2014,ktorúzmluvuuzatvorilprávnypredchodcažalobcuakoveriteľsožalovaným
akodlžníkom,apretozostranysúduvôbecnebolnamiestepostuppodľa§129CSP(odmietnutiežaloby
po predchádzajúcej márnej výzve súdu), ale zamietnutie žaloby pre neunesenie bremena tvrdenia (po
predchádzajúcejmárnejvýzvesúdupodľa§150ods.2CSP.)Žalobcomtvrdenýskutkovýstavvrozsahu,
v akom bol uvedený v žalobe nebolo totiž (vzhľadom na chýbajúce relevantné skutkové tvrdenia) možné
subsumovať pod príslušné hmotnoprávne ustanovenia, ktoré by boli spôsobilé privodiť úspech žalobcu

v tomto spore. Žalobca si pritom nemohol splniť povinnosť tvrdenia podľa § 150 ods. 1 CSP odkazom
na (k žalobe) priložené listinné dôkazy, nakoľko je to vo výslovnom rozpore s ust. § 132 ods. 2 CSP.
Navyše, treba povedať, že dokazovaním sa preukazujú stranami sporu tvrdené skutočnosti a nezisťujú
sa skutočnosti, ktoré strany opomenuli uviesť. Súd nie je povinný, a ani oprávnený suplovať aktivitu
strán sporu, keď tieto si nesplnili svoju základnú procesnú povinnosť tvrdenia. V osobe žalobcu navyše

ide o dodávateľa, zastúpeného advokátom, teda silnejšiu stranou sporu v porovnaní so žalovaným ako
spotrebiteľom. Žalobca v tomto prípade (napriek výzve súdu podľa § 150 ods. 2 CSP) neuviedol koľko
žalovaný uhradil celkom (t.j. výšku kreditných operácií žalovaného), koľko na istine, koľko na úrokoch
a koľko na poplatkoch, a taktiež neuviedol ani v akej výške čerpal úver (t.j. výšku debetných operácií
žalovaného.) Pre rozhodovanie súdu nemohlo byť pritom relevantné (prípadné) zlyhanie komunikácie

medzi pôvodným žalobcom, resp. jeho zástupcom a novým žalobcom, resp. jeho zástupcom. Podľa
§ 80 ods. 3 ten kto vstupuje do konania prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu, t.j. k právoplatnosti
rozhodnutia o pripustení zmeny strany sporu.

22. Vo vzťahu k doplneniu skutkových tvrdení realizovaných (z vlastnej iniciatívy žalobcu) v rámci

podania žalobcu doručeného na tunajší súd 18. 3. 2021, ku ktorému podaniu došlo až potom ako
sudca pokynom z 18. 1. 2021 rozhodol o nariadení pojednávania (ako aj potom ako sudca pokynom
z 15. 3. 2021 zrušil termín pojednávania, ktoré sa malo konať 23. 3. 2021 a rozhodol o jeho odročení
na 10. 6. 2021 z dôvodu epidemiologickej situácie a potom čo boli predvolaným osobám odoslané
na poštovú prepravu predvolania na pojednávanie), ktorým rozhodnutiam sudcu predchádzala jeho

nevyhnutné štúdium spisu a príprava na pojednávanie, súd uplatnil sudcovskú koncentráciu podľa §
153 ods. 1 a ods. 2 CSP, a teda na tieto prostriedky procesného útoku, ktoré žalobca nepredložil včas
(v lehotách vyplývajúcich z výzvy súdu podľa § 150 ods. 2 CSP a oznámenia o predĺžení tejto lehoty,
ako aj v lehote vyplývajúcej z následnej výzvy súdu na repliku podľa § 167 ods. 3 CSP), hoci žalobca,
resp. predtým jeho právny predchodca tieto prostriedky procesného útoku mohol uplatniť aj skôr, ak by

konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, súd neprihliadal, pretože prihliadnutie
na takéto oneskorené prostriedky procesného útoku by vyžadovalo (ďalšie) odročenie (už opakovane
nariadeného) pojednávania, a následné vykonávanie ďalších úkonov súdu, a to predovšetkým vydanie
uznesenia (výzvy) súdu na dupliku (vyjadrenie) pre žalovaného podľa § 167 ods. 4 CSP. Súd v tejto
súvislosti znovu poukazuje na to, že žalobca je dodávateľom, teda silnejšou stranou sporu, navyše

zastúpenou advokátom, v kontraste s postavením žalovaného ako nezastúpeného spotrebiteľa, a pritom
nijakým spôsobom neospravedlnil toto omeškané uplatnenie prostriedkov procesného útoku. V tejto
súvislosti súd tiež poznamenáva, že nariadenie pojednávania je rozhodnutie súdu (sudcu) o tom, že
vo veci sa uskutoční pojednávanie s tým, že sa určí jeho miesto, začiatok a osoby, ktoré budú na
pojednávanie predvolané, ktoré je rozhodnutím o vedení konania, ktoré je v spise realizované ako

písomný pokyn sudcu pre asistenta na doručenie predvolaní na pojednávanie určeným osobám na
určený čas a miesto (viď aj komentár k CSP , C.H.BECK, r. 2016, str. 656, Števček a kol.)

23. Porovnaním žalobného petitu a výroku tohto rozsudku, súd dospel k záveru, že plne úspešnou
stranou v tomto spore bol žalovaný, a má preto podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP voči

žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil,
že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá príslušný súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský

súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.