Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 11, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/30/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320204700
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2320204700.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: matky R. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, a otca L. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. M. XXX/XX, T., toho času bytom U. XXXX/XX, T., o návrhu matky na

zmenuúpravystykuotcasmaloletýmdieťaťomanávrhumatkynanariadenieneodkladnéhoopatrenia,o
odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 8. januára 2021, č.k. 21P/178/2020-20,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že otec je oprávnený stýkať sa s
maloletým každý párny kalendárny týždeň od piatka 16:00 hod. do nedele 18:00 hod. tak, že matka je
povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a pripraveného v stanovenom čase otcovi odovzdať

v mieste bydliska dieťaťa a otec je povinný na rovnakom mieste maloletého matke vrátiť.

Toto neodkladné opatrenie bude platiť do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
oprávnil otca stýkať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň od piatka od 15:00 hod. do nedele

do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok vždy od 15:00 hod. do 18:00
hod. tak, že matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a v stanovenom čase odovzdať
otcovi v mieste bydliska maloletého a otec je povinný na rovnakom mieste dieťa matke vrátiť a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1 až 3,

§ 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, ods. 2, § 330 ods.
1, ods. 2, § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a ust. § 360 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej CMP), vecne potom tým, že matka maloletého osvedčila potrebu
navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd uviedol, že matka svoj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia matka odôvodnila absenciou súdnej úpravy styku otca s maloletým, ktorá skutočnosť vyvoláva
medzi rodičmi konflikty. Otec sa síce s maloletým stretával spočiatku na základe dohody rodičov, časom

sa ale začal stretnutí dožadovať bez ohľadu na potreby dieťaťa a keď mu nebolo okamžite vyhovené,
obviňoval matku, reagoval podráždene, kričal na ňu a zároveň začal s maloletým manipulovať a
ovplyvňovať ho voči matke, navyše otcove výchovné narušujú režim dieťaťa, ktorý má u matky, po
návštevách u otca je odmietavý a dožaduje sa voľného režimu, ktorý má u otca, takže matka má vážne
obavy o zdravý vývoj maloletého. Neodkladným opatrením chce matka zabrániť tomu, aby si otec mohol
maloletého svojvoľne kedykoľvek vziať k sebe napriek jeho potrebnému ustálenému režimu. Žiadala

preto upraviť styk otca s maloletým každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 19:00 hod.s tým, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska maloletého a na tom istom mieste maloletého
matke včas a riadne odovzdá.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že matka dostatočným spôsobom osvedčila naliehavosť potreby
upraviť styk otca s maloletým a to najmä so zreteľom na skutočnosť, že sa s otcom dieťaťa nevedia
dohodnúť na podmienkach a pravidelnej realizácii styku. Bolo preukázané, že rodičia maloletého sa
pri poslednom rozhodovaní súdu (rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 21P/211/2017-148 zo dňa
4.4.2018) dohodli na zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a na neobmedzenom styku

otca s maloletým na základe dohody rodičov. Z dokazovania vyplýva, že takáto realizácia styku aj
fungovala, avšak v súčasnej dobe sa už rodičia nedokážu sami dohodnúť. Otec chce ponechať styk
s maloletým neobmedzený ako tomu bolo doteraz, nakoľko pracuje na zmeny, ktoré sa každý mesiac
menia. Matka maloletého chce mať riadne upravený čas stretávania otca s maloletým, nakoľko otec
podľa jej tvrdenia nerešpektuje dohodnutý rozsah styku s maloletým a svojvoľne si ho mení bez ohľadu
na vzájomnú dohodu. Pri odovzdávaní maloletého dochádza ku konfliktom medzi rodičmi, pri ktorých

je prítomný aj maloletý a na podnet matky už bola volaná aj polícia. Z uvedených dôvodov je podľa
názoru súdu dočasná úprava styku opodstatnená. Nezhody medzi rodičmi týkajúce sa úpravy styku s
maloletým negatívne vplývajú na jeho psychický vývin, preto je nariadenie neodkladného opatrenia v
záujme maloletého. Maloletý žil do septembra 2020 v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi, otec sa
o neho od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti preukázateľne zaujíma, trávi s ním čas niekoľkokrát

do týždňa a maloletý u otca aj prespáva. Mal. G. je na otca zvyknutý a otec sa o neho vie postarať,
zároveň má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletého a súd nezistil
v jeho starostlivosti zo strany otca žiadne nedostatky. Maloletý sa vyjadril, že má rád obidvoch rodičov a
chcel by s nimi tráviť rovnaký čas. Súd preto považoval matkou navrhovaný rozsah styku s maloletým za
nedostatočný, keď aktuálne neexistuje žiadny dôvod, aby maloletý do právoplatného rozhodnutia súdu

vo veci samej trávil s otcom len niekoľko hodín ako navrhuje matka. Preto rozhodol tak, ako je uvedené
vyššie majúc za to, že ide o úpravu styku primeranú a dostatočne širokú na zachovanie funkčného
vzťahu medzi otcom a maloletým.
4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka. ktorá poukázala na to, že jej
pracovný čas na základnej škole v T. je stanovený od 07:00 hod. do 15:00 hod. a maloletý navštevuje

v T. materskú školu, kam ho matka každý deň odprevádza a po skončení pracovného času aj berie
domov, preto z jej strany nebude fyzicky možné dodržiavať napadnuté uznesenie súdu, pretože s
maloletým G. sa domov dostanú najskôr až okolo 16:00 hod. Odovzdanie maloletého otcovi nie je možné
zabezpečiť ani pomocou starých rodičov, matka totiž maloletého musí vyzdvihnúť z materskej školy
sama, keďže s rodičmi býva v M.. Okrem toho otec dieťaťa už viackrát slovne atakoval aj rodičov matky,

a pri prípadnom odovzdaní a preberaní dieťaťa by dochádzalo medzi nimi k ďalším konfliktom, ktorým
v záujme maloletého treba predísť. Matka zdôraznila, že s otcom maloletého nie je možné dohodnúť
sa ani na elementárnych veciach (napr. že by maloletého vyzdvihol z materskej školy) a vzhľadom
na súčasnú napätú situáciu je presvedčená, že by sa v uvedený čas zámerne dostavil do bydliska
dieťaťa a dožadoval by sa výkonu uznesenia, hoci by vedel, že matka ho reálne nedokáže dodržať. Už

dňa 19.01.2021 otca požiadala o realizáciu napadnutého uznesenia a nebol ochotný ho rešpektovať,
opätovne pred maloletým matku i jej otca slovne atakoval a matka bola nútená požiadať o asistenciu
polície. Polícia tak bola svedkom toho, ako maloletý G. v dôsledku správania otca začal plakať a nechcel
s ním odísť, zatiaľ čo otec vykrikoval, že ak ho môže mať len na 3 hodiny, tak ho ani nechce. Nakoniec
maloletý s otcom sadol do auta, ale po desiatich minútach ho otec vrátil domov. Z uvedeného je zrejmé,

žeotecnemáskutočnýzáujemomaloletéhoachcesnímstráviťčaslenvtedy,keďmutovyhovuje.Preto
by bolo neefektívne upraviť styk otca v utorok a štvrtok s vyzdvihnutím maloletého z materskej školy,
nakoľko dňa 19.01.2021 sa otec vyjadril, že ho takto brávať nebude a mohla by teda nastať situácia, že
pre syna by neprišiel a každý raz by sa musela matka vracať pre dieťa do T.. Zároveň maloletý by zažíval
negatívne zážitky čakajúc márne na otca, pričom matka zdôraznila, že maloletý G. je už zo správania

otca psychicky vyčerpaný. Navrhla preto upraviť styk každý párny týždeň od piatka 16:00 hod. do nedele
18:00 hod. V priebehu odvolacieho konania súdu oznámila, že dňa 31.01.2021 maloletý zavolal otcovi
a v rámci rozhovoru sa ho aj opýtal, prečo pre neho neprišiel, na čo mu otec povedal, že on sa súdnym
rozhodnutím riadiť nebude a potom mu to vysvetlí, keď príde po neho.

5. Otec maloletého v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu opísal históriu jeho vzťahu s matkou
maloletého, uviedol, že táto sa od neho odsťahovala aj so synom do Košút v roku 2019, po jej odchode
sa stýkal s maloletým počas svojho voľna a vždy sa vedeli s matkou telefonicky alebo ústne na tom
dohodnúť. V lete 2020 mu ale začala robiť žiarlivostné výstupy, robiť mu peklo zo života a od septembra2020 mu začala brániť v stretávaní so synom. Odvtedy sa jej otec maloletého nevie dovolať, všetko si
zablokovala a nevie byť ani v kontakte so svojím synom tak, ako boli dovtedy na to zvyknutí. Hoci mal
neobmedzený styk s maloletým, matka mu napriek tomu zakazovala či rozkazovala kedy s ním môže

byť, keď si po syna prišiel, naschvál mu ho nedala, provokovala ho a vždy potom volala políciu, že jej
chce vziať syna bez jej súhlasu. Maloletý ju pritom sám prosil, aby mohol zostať s otcom. Problémy
robila aj vtedy, keď išiel pre syna do škôlky, pretože sa matke nevedel dovolať, hoci predtým ho brával aj
zo škôlky. Otec preto s obsahom jej odvolania nesúhlasí, so synom si veľmi dobre vychádzajú a chcel by
ponechať styk s ním neobmedzený, nakoľko je zamestnaný v zdravotníctve a má nepretržitú prevádzku,

slúži 12-hodinové služby aj cez víkendy. Matka aj tak syna necháva doma so starými rodičmi, hoci syn
by bol radšej s otcom.

6. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

8. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú

primerane.

10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Vyššie citované ustanovenia Zákona o rodine predstavujú hmotnoprávny podklad rozhodovania
súdov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov maloletých detí, ktorí spolu nežijú, a
ustanovenia§324anasl.CSPvspojenís§360anasl.CMPpredstavujúpodkladprocesnoprávnyvtedy,
ak to vyžaduje úprava pomerov účastníkov konania pred začatím konania, alebo počas konania ale skôr
ako súd rozhodne vo veci samej, prípadne aj po skončení konania vo veci samej. Nedostatok dohody

rodičovopodmienkachvýkonuktoréhokoľvekzprávapovinnostítýkajúcichsamaloletéhodieťaťa,môže
byť dôvodom pre úpravu príslušnej otázky súdom, v prípade potreby i formou neodkladného opatrenia
a to dokonca aj bez návrhu zo strany účastníka (§ 23 ods. 2 CMP v spojení s § 360 ods. 1 CMP).

12. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý je na základe

súdneho rozhodnutia zverený do osobnej starostlivosti matky bez toho, aby bol upravený jeho styk s
otcom,čovposlednomobdobívediekstálevyhrotenejšímkonfliktommedzirodičmi,ktorýchsvedkomsa
stáva aj maloletý Lukáš. Keďže rodičia sa nevedia v otázke styku otca so synom nekonfliktne dohodnúť,
matka sa obrátila na súd s návrhom na úpravu ich styku a zároveň žiadala, aby súd poskytol dočasnú
úpravu pomerov účastníkov konania dovtedy, kým súd rozhodne vo veci samej.

13. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru,
že matka osvedčila potrebu neodkladného opatrenia, pretože absencia súdnej úpravy styku otca s
maloletým pri súčasnej preukázanej neschopnosti rodičov spolu komunikovať pôsobí deštruktívnena existujúce vzťahy medzi účastníkmi a má nepriaznivý vplyv aj na maloletého Lukáša. Odvolací
súd nemohol prisvedčiť otcovi a ponechať jeho stretávanie so synom neobmedzené, pretože práve
neexistencia pravidiel v tejto otázke je dôvodom vyostrujúcich sa konfliktov medzi rodičmi, čo v

konečnom dôsledku by mohlo viesť k odmietaniu otca zo strany maloletého ako logický dôsledok
skutočnosti, že každé odovzdávanie a preberanie dieťaťa sa stáva pre neho stresujúcim zážitkom.
Uvedená situácie nepochybne nie je v záujme maloletého, ktorý má síce právo byť vychovávaný
oboma rodičmi, zároveň však nemožno dieťa vystavovať situáciám, ktoré môžu negatívnym spôsobom
zasiahnuť do jeho zdravého psychického vývoja. Je preto nevyhnutné, aby medzi rodičmi boli nastolené

jasné pravidlá pri stretávaní otca s maloletým, ktoré eliminujú na minimum konflikty medzi rodičmi a
zabezpečia pravidelné styky medzi nimi do skončenia prebiehajúceho konania vo veci samej.

14. Odvolací súd v zásade nemal dôvod nesúhlasiť s rozsahom styku otca upraveným súdom prvej
inštancie v napadnutom uznesení, keď z doterajšieho skráteného dokazovania je zrejmé, že vzťahy
medzi maloletým G. a otcom sú veľmi dobré, maloletý je na otca a prostredie jeho domácnosti

zvyknutý, otca má rád a zároveň v otcovej starostlivosti neboli zistené žiadne vážne nedostatky. Výhrady
matky voči otcovej starostlivosti a jeho výchovným metódam (prílišná benevolencia, zanedbávanie
hygienických návykov, ovplyvňovanie dieťaťa voči matke) neboli podložené žiadnymi dôkazmi a jej
tvrdenia nemôžu byť z časových dôvodov preverované v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, kde rozsiahle dokazovanie by popieralo účel tohto inštitútu, ktorým je urýchlený zásah

vychádzajúci primárne z tvrdení navrhovateľa, ktoré však musia byť osvedčené.

15. Na druhej strane treba dať za pravdu odvolateľke, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil
skutočný stav veci, keďže v rozhodnutí nezohľadnil časové možnosti matky pri ukladaní jej povinností v
súvislosti s úpravou styku otca s maloletým. Matka k odvolaniu doložila listinné dôkazy a to potvrdenie

Základnej školy T. Y. v T. o tom, že ako kuchárka v školskej jedálni má pracovnú dobu od 07:00
hod. do 15:00 hod., tiež doložila potvrdenie o návšteve materskej školy maloletým v T.. Jej odvolacie
námietky v súvislosti s predloženými dôkazmi smerovali k tej časti napadnutého rozhodnutia, ktorým
súd prvej inštancie upravil počiatok každého stretnutia otca s maloletým na 15:00 hod., čo podľa
tvrdenia matky, podloženého listinnými dôkazmi, je pre ňu fyzicky nerealizovateľné vzhľadom k jej

pracovnej dobe. Uvedená skutočnosť v kontexte s okolnosťou, že je to práve ona, ktorá maloletého
ešte po práci musí vyzdvihnúť z materskej škôlky a dopraviť sa s ním z T. domov do M., robí súdom
prvej inštancie nastavenú úpravu styku nevhodnou. Odvolací súd preto súhlasil s matkou nakoľko,
vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že odvolaním napadnutá úprava styku vychádza z nesprávne
zisteného skutočného stavu veci.

16. Rovnako dôvodnými vyhodnotil odvolací súd aj ďalšie výhrady matky, ktorá považovala za nevhodné
upraviť styk otca s maloletým v pracovné dni tak, ako to urobil prvoinštančný súd, čo zdôvodnila tým,
že otec sa opakovane vyslovil, že nemá záujem brávať si syna len na tri hodiny a že takéto rozhodnutie
rešpektovať nemieni, pričom pri pokuse o realizáciu styku vyvolal konflikt. Vzhľadom na matkou opísané

udalosti bol odvolací súd toho názoru, že by bolo predčasné bez bližšieho dokazovania upravovať styk
otca s maloletým počas pracovného týždňa, kedy majú tak rodičia ako aj maloletý pravidelný režim
spojený s ich pracovnými (resp. školskými) povinnosťami, ktoré skutočnosti bude potrebné preskúmať v
konaní vo veci samej za účelom zistenia vhodnosti úpravy styku aj mimo víkendov a súčasne možností
všetkých zúčastnených tak, aby sa nestalo, že úprava zostane iba formálnou bez možnosti jej realizácie,

pričom matka s maloletým budú pri nevhodne nastavenom rozsahu stretnutí blokovaní niekoľkokrát
za týždeň bez toho, aby otec vôbec mal záujem stretnutia využívať. Preto odvolací súd dospel k
záveru, že v súčasnosti úprava styku počas pracovného týždňa by mohla byť v rozpore so záujmami
účastníkovkonaniaa možnodôvodnepredpokladať,žebybolazdrojomďalšíchkonfliktovmedzirodičmi
maloletého, hoci účelom nariadeného neodkladného opatrenia má byť práve ich odstránenie.

17. Vychádzajúc z uvedeného mal odvolací súd za to, že úprava styku v poobedných hodinách počas
pracovného týždňa sa javí v tomto štádiu konania ako predčasná a odvolací súd preto za použitia
ustanovenia § 388 CSP napadnuté uznesenie zmenil čo do rozsahu a podmienok styku tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia a ponechal neodkladné opatrenie upravujúce styk otca s maloletým

iba počas nepárnych víkendov od piatka do nedele pri súčasnom korigovaní hodiny odovzdávania
dieťaťa otcovi v piatok, kedy namiesto 15:00 hod. uložil matke povinnosť odovzdať maloletého o 16:00
hod.18. Záverom odvolací súd pripomína, že predbežne upravený styk otca s maloletým zabezpečuje
legitímny cieľ a to ochranu zdravého vývoja dieťaťa a umožní tak aspoň čiastočné výchovné pôsobenie
otca na maloletého dovtedy, kým súd po vykonaní náležitého a úplného dokazovania nerozhodne o

úprave jeho styku so synom v konaní vo veci samej. Takto nastavená úprava styku je v záujme
maloletého, keďže obmedzí zdroje konfliktov a stresov medzi členmi rodiny a súčasne zabezpečí
pravidelný styk otca s maloletým dočasne postačujúci na zachovanie a rozvíjanie citových väzieb medzi
nimi.

19. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

20. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.