Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 31, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204288
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5616204288.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobcu: D. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXXX E., K.. XX, Spolková republika Nemecko, štátny občan Rakúskej
republiky, zastúpeného JUDr. Jiřím Martausom, advokátom, so sídlom Ul. X. Z. XXX/XX, XXX XX F. Z.,
proti žalovaným: 1/ PRONIMA, s.r.o., so sídlom 032 05 Žiar 4, IČO: 46 868 992, zastúpenému JUDr.

Miloslavom Hrickom, advokátom, so sídlom Ul. X. Z. XXX, XXX XX F. Z., 2/ Mgr. Z. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M., S. K. XXX/X, XXX XX F. Z., zastúpenému Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom, so sídlom
C. XXX/X, XXX XX F. Z., o zaplatenie sumy 5.000,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v
rade 1/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/168/2016-319 zo dňa 16. septembra
2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/168/2016-319 zo dňa 16.
septembra 2020 vo výrokoch II. a V. p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Vo zvyšnej časti (t.j. vo výrokoch I., III. a IV.) z o s t á v a rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č.k. 10C/168/2016-319 zo dňa 16. septembra 2020 nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zastavil konanie voči žalovanému v rade 2/ (výrok I.).

Žalovanému v rade 1/ uložil zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,00 Eur spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.000,00 Eur od 24.05.2016 do zaplatenia, všetko v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III). O trovách
konania rozhodol tak, že žalovanému v rade 2/ priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v plnom
rozsahu (výrok IV.) a zároveň výrokom V. priznal žalobcovi voči žalovanému v rade 1/ nárok na ich
náhradu v plnom rozsahu, s tým, že v obidvoch prípadoch o ich výške rozhodne súd po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa
15.06.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému v rade 1/ povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 5.000,00 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 19.05.2016
do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca počas svojho pobytu v
Slovenskej republike prejavil záujem o kúpu nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území
N., vedených na liste vlastníctva č. XXX, a to stavby rodinného domu súp. č. XXX, postavenej na

pozemku - parcele č. CKN-1284/5, o výmere 221 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
a pozemku - parcely č. CKN-1284/3, o výmere 330 m2, druh pozemku orná pôda, pod podmienkou,
že mu budú predložené listiny preukazujúce ním požadované skutočnosti týkajúce sa predmetu kúpy.Na základe ústneho ubezpečenia od žalovaných, že rezervačná zmluva obsahuje jeho výhradu (ako
prejav záujmu o kúpu nehnuteľností) žalobca uzavrel rezervačnú zmluvu so žalovaným v rade 1/
(ako sprostredkovateľom) a žalovaným v rade 2/ (ako vlastníkom), a následne v súlade so zmluvou

zaplatil žalovanému v rade 1/ rezervačný poplatok vo výške 5.000,00 Eur. Nakoľko žalobcovi neboli
neskôr požadované listiny predložené, rozhodol sa, že nehnuteľnosti nekúpi a zároveň požiadal o
vrátenie zaplateného rezervačného poplatku. Žalobca nevedel dostatočne dobre po slovensky, nevedel
si preto overiť, či rezervačná zmluva skutočne obsahuje jeho výhradu. Spoliehal sa preto iba na ústne
ubezpečenie od žalovaných, že zmluva jeho výhradu (predloženie listín) naozaj obsahuje.

Žalobca tak uzavrel rezervačnú zmluvu na základe omylu, ktorý u neho vyvolali žalovaní, a preto je
zmluva neplatná. Rezervačná zmluva je však neplatná aj preto, že bola vyhotovená v slovenskom
jazyku, ktorý žalobca dostatočne neovláda. V dôsledku toho je tento právny úkon neplatný pre jeho
relatívnu nezrozumiteľnosť vo vzťahu k žalobcovi. Keďže žalobca podpísal rezervačnú zmluvu v jazyku,
ktorému nerozumel, nemohol tiež prejaviť vážnu vôľu byť touto zmluvou viazaný, čo zakladá ďalší dôvod
neplatnosti dotknutej zmluvy. Žalobca tak na základe neplatného právneho úkonu zaplatil žalovanému

v rade 1/ rezervačný poplatok vo výške 5.000,00 Eur. Jedná sa teda o bezdôvodné
obohatenie, ktoré je žalovaný v rade 1/ povinný vydať žalobcovi. Na preukázanie uvedených skutkových
tvrdení žalobca označil ako dôkazy rezervačnú zmluvu, a predžalobnú výzvu žalobcu pre žalovanému
v 1/ rade na vrátenie sumy 5.000,00 Eur, spolu s kópiou podacieho lístka.
3. Žalovaný v rade 1/ vo vyjadrení k žalobe doručenom konajúcemu súdu dňa 17.10.2016 nesúhlasil

s tvrdením, že by žalobca podmieňoval kúpu nehnuteľností splnením uvedenej výhrady. Žalobca mu
ako dôvod neuzavretia kúpnej zmluvy uviedol, že sa rozišiel so slovenskou priateľkou a preto uvažuje o
odchode zo Slovenskej republiky. Nesúhlasil s tým, že by žalobca nerozumel po slovensky. Žalobca totiž
rok pred uzavretím rezervačnej zmluvy žil na Slovensku spolu so svojou slovenskou priateľkou. Naučil
sa teda hovoriť po slovensky na dostatočnej úrovni. Rokovania strán o uzavretí rezervačnej zmluvy

prebiehali v slovenčine. V prípade potreby pomáhala s prekladom žalobcovi jeho slovenská priateľka.
Žalovaný v rade 1/ tiež upriamil pozornosť na znenie článku III. ods. 1 rezervačnej zmluvy, z ktorého
vyplýva, že polovica z rezervačného poplatku pripadá vlastníkovi nehnuteľností. Z
uvedeného dôvodu je žalovaný v rade 1/ pasívne vecne legitimovaný len ohľadne polovice žalovanej
sumy vo výške 2.500,00 Eur. Žalovaný v rade 1/ na preukázanie svojich skutkových tvrdení označil ako

dôkazy výsluch žalovaných rade 1/ a 2/, manželky žalovaného v rade 2/ a priateľky žalobcu.
4. V replike doručenej súdu prvej inštancie 25.11.2016 žalobca doplnil, že rezervačná zmluva je neplatná
aj pre jej neurčitosť, keďže z nej nemožno určiť jedného z účastníkov tohto právneho úkonu. Na úvodnej
stranerezervačnejzmluvyjetotižakosprostredkovateľuvedenáspoločnosťDirectreal-PRONIMAs.r.o.,
no na jej konci je ako sprostredkovateľ uvedený výlučne Ing. S. D., ktorý zmluvu podpísal za seba a vo

svojom mene, hoci podľa výpisu z obchodného registra má ako konateľ za spoločnosť správne
konať tak, že k obchodnému menu spoločnosti pripojí svoje meno a priezvisko, spolu s označením svojej
funkcie a vlastný podpis. Navyše obchodná spoločnosť pod názvom Directreal - PRONIMA, s.r.o. nikdy
neexistovala. V obchodnom registri je totiž vedená iba spoločnosť PRONIMA, s. r. o., ktorej
konateľom je Ing. Peter Hubka. Žalobca tiež poukázal na to, že vzhľadom na neplatnosť rezervačnej

zmluvy, je neplatné aj jej ustanovenie - článok III. ods. 1. Nakoľko celá suma 5.000,00 Eur bola vyplatená
žalovanému v rade 1/, iba on je subjektom pasívne vecne legitimovaným v tomto spore. Na
preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca označil ako dôkazy výpis z obchodného registra na
spoločnosť PRONIMA, s.r.o., výsluchy žalobcu a jeho priateľky, a výzvu na uhradenie
zmluvnej pokuty - pokus o mimosúdne vyrovnanie.

5. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd uznesením sp. zn. 6Co/258/2018 zo dňa 31.07.2019 zrušil
v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby č.k. 10C/168/2015-168
zo dňa 14.09.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Na základe vykonaného/doplneného dokazovania vo veci mal okresný súd pri svojom novom
rozhodovaní preukázané, že žalovaný v rade 1/ ako sprostredkovateľ uzavrel so žalobcom ako

záujemcom a žalovaným v rade 2/ ako vlastníkom dňa 22.01.2016 rezervačnú zmluvu, v rámci ktorej
sa žalobca a žalovaný v rade 1/ zaviazali rezervovať nehnuteľnosti, a to stavbu rodinného domu súp. č.
XXX,postavenúnapozemkuregistra„C“parc.č.1284/5,zastavanáplochaanádvorie,ovýmere221m2
a pozemok registra „C“ parc. č. 1284/3, orná pôda, o výmere 330 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom
území N., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, za účelom budúceho prevodu vlastníckeho

práva k označeným nehnuteľnostiam, ktorý bude realizovaný uzatvorením zmluvy o budúcej zmluve a/
alebo kúpnej zmluvy/zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, ktorej zmluvné strany
budú na jednej strane vlastník ako budúci predávajúci, resp. predávajúci a na druhej strane záujemca
ako budúci kupujúci, resp. kupujúci na dobu do 22.02.2016. Žalovaný v rade 2/ ako vlastník a žalobcaako záujemca sa zaviazali uzatvoriť sprostredkúvanú zmluvu do uplynutia termínu, pričom sa dohodli na
kúpnej cene za nehnuteľnosti vo výške 91.000,00 Eur. Záujemca (žalobca) svojím podpisom uvedenej
zmluvy prejavil záujem o rezerváciu nehnuteľností a o uzatvorenie sprostredkúvanej zmluvy, pričom

ako prejav vážneho záujmu bol povinný zaplatiť do 5 pracovných dní od podpisu zmluvy rezervačný
poplatok vo výške 5.000,00 Eur na účet žalovaného v rade 1/, t.j. sprostredkovateľa. Zmluvné strany
sa tiež dohodli, že uzatvorenie sprostredkúvanej zmluvy medzi vlastníkom a záujemcom
má za následok naplnenie účelu rezervačnej zmluvy. Dňom uzavretia sprostredkúvanej zmluvy mal byť
poplatok započítaný ako preddavok na plnenie. V záhlaví rezervačnej zmluvy je uvedené, že ju ako

sprostredkovateľ uzatvára firma Directreal - PRONIMA, s.r.o., Žiar 4, 032 05 Žiar, Slovenská republika,
IČO: 46868992, DIČSK: SK2023625318, zastúpená Ing. Petrom Hubkom, konateľom, pričom je tam
tiež uvedené bankové spojenie v U. B. a číslo účtu : XXXXXXXXXX/XXXX s emailom: [email protected] Všetky
tieto údaje boli následne v záhlaví rezervačnej zmluvy (pre potreby ďalšieho textu
zmluvy) nahradené slovom „sprostredkovateľ“ poznámkou „(ďalej len „sprostredkovateľ“)“. V závere
zmluvy je uvedené, že ju (okrem žalobcu ako záujemcu a žalovaného v rade 2/ ako

vlastníka) podpísal „sprostredkovateľ“ a v riadku pod týmto slovom je uvedené „Ing. S. D.“. Zo zmluvy
nevyplynula existencia žiadneho ustanovenia podľa ktorého by boli žalovaní v rade 1/ a 2/ povinní
žalobcovi predložiť dokumentáciu týkajúcu sa technického stavu nehnuteľností. Z predžalobnej výzvy zo
dňa 09.05.2016 v spojení s podacím lístkom mal prvoinštančný súd preukázané, že zástupca žalobcu
odoslal dňa 09.05.2016 na poštovú prepravu žalovanému v rade 1/ písomnú výzvu, v ktorej

ho požiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia - vrátenie rezervačného poplatku vo výške 5.000,00
Eur na základe neplatnej rezervačnej zmluvy zo dňa 22.01.2016 v lehote 5 dní od jej doručenia. Z listiny
označenej ako „Prvá výzva na uhradenie zmluvnej pokuty - pokus o mimosúdne vyrovnanie“ zo
dňa 18.05.2016 mal konajúci súd preukázané, že v tento dátum žalovaný v rade 1/ vyhotovil písomnú
odpoveď na predžalobnú výzvu žalobcu zo dňa 09.05.2015. Podľa informácií z výpisu Obchodného

registra SR okresný súd zistil, že obchodné meno žalovaného v rade 1/ znie „PRONIMA s.r.o.“, so sídlom
Žiar 4, Žiar 032 05, IČO: 46 868 992, štatutárnym orgánom (konateľom) je Ing. Peter Hubka, T. X, T.
XXX XX. V konaní boli okrem sporových strán vypočutí aj svedkovia Mgr. Z. E., A. N., Z. K., N. K.,
Z. K. a A. E., ktorí primárne vypovedali vo vzťahu k jazykovým znalostiam žalobcu, t.j., v akej miere v
čase uzatvárania spornej zmluvy žalobca D. U. rozumel komunikácii v slovenskom jazyku. Žalovaný v

rade 2/ (predávajúci) vo svojej výpovedi uviedol, že keď nastali komplikácie vo vzťahu k rezervačnej
zmluve žalobcu na dotknuté nehnuteľnosti, konateľ žalovaného v rade 1/ mu volal s tým, že žalobca
neakceptuje kúpu nehnuteľností a peniaze z preddavku si ponecháva, s čím žalovaný v rade 2/ súhlasil.
Následne riešili vec už len žalobca so žalovaným v rade 1/. V máji 2016 sa na účte žalovaného v rade
2/ objavili peniaze (2.000,00 Eur) zaslané konateľom žalovaného v rade 1/. Žalovaný v rade 2/ tieto

finančné prostriedky nechcel a preto ich koncom júna 2016 zaslal späť na účet žalovaného v rade 1/
spolu so sumou 1.000,00 Eur, ktorá však nesúvisela s prejednávaným sporom. Z bankového potvrdenia
o prijatej platbe vyhotoveného N., a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155 zo dňa
18.08.2020 mal súd prvej inštancie preukázané, že z účtu č.:
K bola dňa 03.05.2016 vykonaná platba vo výške 2.000,00 Eur na účet manželky žalovaného v rade

2/ č. K Z potvrdenia vyhotoveného N., a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155 dňa
01.07.2016 okresný súd zistil, že z účtu manželky žalovaného v rade 2/ č. K bola dňa 01.07.2016
vykonaná platba v prospech účtu č. K vo výške 3.000,00 Eur, pričom informácia k prevodu bola uvedená
ako „USPORIADANIE“.
7.Súdprvejinštanciebolprisvojomvporadídruhommeritórnomrozhodovaníviazanýprávnymnázorom

odvolacieho súdu obsiahnutom v zrušujúcom uznesení sp. zn. 6Co/258/2018 zo dňa 31.07.2019. Obsah
pôvodného žalobného petitu smeroval len proti žalovanému v rade 1/, pričom nebolo procesné správne
vyhovieť návrhu žalobcu na pristúpenie žalovaného v rade 2/ ako ďalšieho subjektu do konania pri
súčasnej absencii návrhu žalobcu na zmenu žaloby v príslušnom zmysle, teda
aby smerovala proti obom žalovaným, a nie iba voči žalovanému v rade 1/. Žalobca ani po zrušení

pôvodného meritórneho rozhodnutia okresného súdu odvolacím súdom nenavrhol zmenu žalobného
petitu. Súd prvej inštancie vzniknutý stav, keď sa žalobca v žalobnom petite domáha
uloženia povinnosti zaplatiť sumu 5.000,00 Eur s príslušenstvom len voči žalovanému v rade
1/, hoci súd prvej inštancie predtým vyhovel žalobcovmu návrhu na pristúpenie žalovaného v
rade 2/ ako ďalšieho subjektu do sporu, teda za situácie, keď v danom spore vystupujú

dvaja žalovaní, ale žaloba smeruje len voči jednému z nich, kvalifikoval ako prípad absencie žalobného
návrhu vo vzťahu k žalovanému v rade 2/. Uvedené s poukazom na zásadu dispozitívnosti konania
predstavuje tzv. neodstrániteľnú podmienku konania, na základe ktorej súd konanie voči žalovanému v
rade 2/ podľa § 161 ods. 2 CSP zastavil. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o neplatnosti rezervačnej zmluvyzdôvoduabsenciejejpísomnejformy,resp.jejneurčitosti,súdprvejinštancieajvintenciáchzrušujúceho
uznesenia odvolacieho súdu zotrval na závere ich nedôvodnosti. Okresný súd sa však opätovne
zaoberal otázkou argumentácie žalobcu o nezrozumiteľnosti rezervačnej zmluvy vo vzťahu k jeho osobe

pre použitý jazyk, pričom dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti, za ktorých bola rezervačná
zmluva dňa 22.01.2016 uzatvorená, bola táto zmluva z hľadiska svojho obsahu v čase jej uzavretia
žalobcovi zrozumiteľná. Žalovaný v rade 1/ a 2/ ako aj svedkyňa A. E. zhodne vypovedali, že žalobca
v čase uzatvárania rezervačnej zmluvy rozumel po slovensky a odborné výrazy, ktorým nerozumel,
sa mu prekladali do nemčiny. Takto bol žalobca pred podpisom zmluvy konateľom žalovaného v rade

1/ riadne oboznámený s obsahom zmluvy. Žalobca nakoniec zreteľne prejavil, že oboznámenému
obsahu zmluvy dobre porozumel. Výpovede ostatných svedkov o pasívnej znalosti slovenského jazyka
u žalobcu prakticky neboli v rozpore s uvedenými skutočnosťami. Skutkové tvrdenie žalobcu, že bol
uvedený do omylu, keď bol žalovanými ústne ubezpečený, že rezervačná zmluva obsahuje jeho
výhradu, že mu bude predložená dokumentácia týkajúca technického stavu nehnuteľností, nebolo ani
po doplnení dokazovania súdom prvej inštancie preukázané, a preto uzavretú rezervačnú zmluvu

nebolo možné považovať za neplatnú podľa § 49a Občianskeho zákonníka. Pre prvoinštančný súd
bol v spore záväzný právny záver odvolacieho súdu obsiahnutý v zrušujúcom uznesnení zo dňa
31.07.2019, podľa ktorého je rezervačná zmluva uzatvorená medzi sporovými stranami dňa 22.01.2016
spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na
pojednávaní konanom dňa 19.08.2020 vznikla na strane konajúceho súdu pochybnosť o tom, ktorému

zo subjektov má v prípade porušenia zmluvnej povinnosti záujemcu (žalobcu) uzatvoriť sprostredkúvanú
zmluvu v dohodnutom termíne pripadnúť rezervačný poplatok, t.j. či má tento poplatok pripadnúť
sprostredkovateľovi (žalovanému v rade 1/), alebo predávajúcemu (žalovanému v rade 2/), prípadne
obom uvedeným subjektom. Otázku (ne)platnosti obsahových náležitostí rezervačnej zmluvy, ako
zmluvy spotrebiteľskej, súd prvej inštancie skúmal ex offo. Z formulácie čl. II. bodu 1. rezervačnej

zmluvy, a ani z iných ustanovení tejto zmluvy nemožno totiž tieto oprávnené subjekty vôbec zistiť, z čoho
možno vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti zmluvného dojednania o rezervačnom poplatku z dôvodu
neurčitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia čl. II. bodu 1. rezervačnej zmluvy
je zrejmé len to, že záujemca sa zaväzuje do 5 pracovných dní od podpisu rezervačnej zmluvy uhradiť
rezervačný poplatok v sume 5.000,00 Eur na účet sprostredkovateľa, pričom vlastník splnomocňuje

sprostredkovateľa na prijatie tejto sumy. Z uvedeného dojednania teda vyplýva len platobné miesto, kde
má záujemca do 5 pracovných dní od podpisu zmluvy poukázať sumu rezervačného poplatku vo výške
5.000,00 Eur, ale už nie to, komu táto suma pri porušení povinnosti záujemcu uzatvoriť sprostredkúvanú
zmluvu v určenom termíne pripadne. Rovnako z čl. IV predmetnej zmluvy vyplýva len to,
ako sa zúčtuje suma rezervačného poplatku v prípade, ak záujemca riadne uzatvorí sprostredkúvanú

zmluvu, kedy sa započíta na kúpnu cenu, no nevyplýva z neho, komu pripadne zložený
rezervačný poplatok v prípade, ak záujemca túto sprostredkúvanú zmluvu neuzatvorí. K objasneniu tejto
otázky nevedie ani dojednanie v čl. III. bod 1. zmluvy, ktoré v prípade nesplnenia povinnosti záujemcu
uzatvoriť sprostredkúvanú zmluvu včas zakladá sprostredkovateľovi a aj vlastníkovi voči záujemcovi
nárok na zmluvnú pokutu, či ustanovenie čl. II. bod 1. rezervačnej zmluvy, ktoré v prípade, ak záujemca

nezaplatí rezervačný poplatok, umožňuje odstúpiť od zmluvy takisto obom žalovaným. Vzhľadom na
to, že v dojednaní o rezervačnom poplatku ide o podstatnú obsahovú náležitosť rezervačnej zmluvy
uzavretej podľa § 51 Občianskeho zákonníka, je potrebné celú zmluvu považovať za neplatnú podľa §
41 Občianskeho zákonníka, pretože dojednanie o rezervačnom poplatku nemožno oddeliť od ostatného
obsahu rezervačnej zmluvy. V prípade absolútnej neplatnosti zmluvy sú účastníci zmluvy povinní si vrátiť

to, čo na základe tejto zmluvy dostali v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka.
Z výpovede žalovaného v rade 2/ podloženej vykonanými listinnými prostriedkami prvoinštančný súd
zistil, že už v máji 2016 dal žalovaný v rade 2/ žalovanému v rade 1/ najavo, že nemá záujem ani len o
časť rezervačného poplatku, (ktorú mu v tom čase zaslal žalovaný v rade 1/). Žalovaný v rade 2/ preto
následne tieto prostriedky vrátil, žalovanému v rade 1/. Konajúci súd tak dospel k záveru, že žalobcom

poskytnutá suma 5.000,00 Eur sa aktuálne nachádza výlučne v dispozícii žalovaného v rade 1/, ktorý
je podľa § 457 Občianskeho zákonníka v spojení s § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný vydať
túto sumu ako bezdôvodné obohatenie žalobcovi. Spolu s istinou súd priznal žalobcovi voči žalovanému
v rade 1/ podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 85/1995 Z.z.
aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne za obdobie od 24.05.2016 do zaplatenia. Z listinného

dôkazu označeného ako „Prvá výzva na uhradenie zmluvnej pokuty - pokus o mimosúdne vyrovnanie“
zo dňa 18.05.2016 vyplynulo, že žalovanému v rade 1/ bola najneskôr dňa 18.05.2016 doručená
predžalobná výzva žalobcu zo dňa 09.05.2016, v ktorej ho žalobca požiadal o vydanie bezdôvodnéhoobohatenia, a to v lehote 5 dní od doručenia výzvy, ktorá uplynula dňa 23.05.2016. Vo zvyšnej časti
uplatneného príslušenstva preto okresný súd žalobu žalobcu zamietol.
8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanému v rade 2/ priznal voči žalobcovi

podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na ich náhradu v celom rozsahu. Konanie voči žalovanému v rade 2/ bolo
zastavené z dôvodu absencie žalobného návrhu voči žalovanému v rade 2/, na základe čoho súd videl
procesné zavinenie na zastavení konania v tejto časti na strane žalobcu.
9. Žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný však okresný súd priznal nárok na náhradu trov konania voči
neúspešnému žalovanému v rade 1/, podľa § 255 ods. 1 CSP v celom rozsahu. Žalobca bol totiž v tomto

spore úspešný v celej žalobou uplatnenej istine 5.000,00 Eur. Súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie vyslovil, že o konkrétnej výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v rade
1/, ktorý sa domáhal jeho zmeny vo výroku II. tak, že odvolací súd žalobu žalobcu voči žalovanému v

rade 1/ zamietne a zároveň prizná žalovanému v rade 1/ voči žalobcovi nárok náhradu trov konania v
celom rozsahu (výrok V.).
11. Odvolateľ naďalej prezentoval názor, že dotknutá rezervačná zmluva bola uzavretá platne. Na
základe tejto zmluvy žalovaný v rade 2/, zastúpený žalovaným v rade 1/, prijal od žalobcu rezervačnú
zálohu, s ktorou bolo naložené v súlade so zmluvou. Pokiaľ by aj vznikla povinnosť vydať bezdôvodné

obohatenie, nositeľom tejto povinnosti by bol subjekt, ktorý plnenie prijal, t.j. žalovaný v rade 2/.
Podľa názoru žalovaného v rade 1/ z obsahu rezervačnej zmluvy nepochybné, že nositeľom práva na
zaplatenie rezervačného poplatku bol žalovaný v rade 2/, čo priamo vyplýva z dojednaní v jej čl. I. ods. 5,
čl.II.ods.1ačl.IV.Zustanoveniačl.Iods.5jevyplýva,že„VlastníkaZáujemcasavzmysleustanovenia
§ 50a Občianskeho zákonníka zaväzujú, že po zaplatení rezervačného poplatku uvedeného v čl. II ods.

1 tejto zmluvy a najneskôr do uplynutia Termínu uzatvoria Sprostredkúvanú zmluvu,
pričom sa dohodli na kúpnej cene za Nehnuteľnosti vo výške 91.000 EUR“. Žalobca a
žalovaný v rade 2/ si v ňom teda vymedzili predmet zmluvy, záväzok uzavrieť budúcu kúpnu
zmluvu a poukázali na povinnosť zaplatiť rezervačný poplatok podľa čl. II. ods. 1 rezervačnej
zmluvy. Z čl. II. ods. 1 rezervačnej zmluvy je zrejmé, že vlastník (teda žalovaný v rade 2/) podpisom

zmluvy splnomocňuje sprostredkovateľa (teda žalovaného v rade 1/) na prijatie poplatku. Z toho vyplýva,
že nositeľom práva na zaplatenie poplatku bol vlastník, a nie sprostredkovateľ. Ďalej z čl. IV zmluvy
vyplýva, že rezervačný poplatok bol platbou v prospech žalovaného v rade 2/ a žalovaný v rade 1/ bol iba
platobným miestom. Ak by sa totiž jednalo o platbu v prospech žalovaného v rade 1/, neexistoval
by dôvod na jej započítanie v prospech záväzku zaplatiť kúpnu cenu, ktorý záväzok by nevznikol medzi

žalobcom a žalovaným v rade 1/, ale medzi žalobcom a žalovaným v rade 2/. Podľa názoru odvolateľa
ani prípadná neplatnosť rezervačnej zmluvy nezakladá pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v rade 1/
v tomto spore. Následky neuzavretia sprostredkúvanej zmluvy boli totiž dojednané v čl. III rezervačnej
zmluvy, pričom v čl. III ods. 1 boli dojednané následky porušenia povinností zo strany žalobcu. Žalovaný
v rade 1/ pri prijatí plnenia konal ako zástupca žalovaného v rade 2/, konal v jeho mene a na jeho účet.

Osobou, ktorá sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, je preto v danom prípade ten, kto plnenie
prijal, t.j. žalovaný v rade 2/. Na podporu svojich tvrdení odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo 305/2004. Na doplnenie skutkových okolností žalovaný v rade 1/
v podanom odvolaní uviedol, že poukázal na účet manželky žalovaného v rade 2/ sumu 2000,00 Eur v
čase, kedy o spore nevedel. Manželka žalovaného v rade 2/ poukázala žalovanému v rade 1/ platbu s

poznámkou „Usporiadanie“ až v čase, keď už bola žaloba podaná na súd. Túto platbu však žalovaný v
rade 1/ považoval za províziu, pretože predaj dotknutých nehnuteľností sprostredkúval dvakrát - prvýkrát
žalobcovi a druhýkrát inému kupujúcemu, ktorý už kúpnu zmluvu uzavrel a kúpnu cenu zaplatil.

12. Žalovaný v rade 2/ v reakcii na odvolanie žalovaného v rade 1/ uviedol, že okresný súd správne

zistil a predmetnú vec správne vyhodnotil tak po skutkovej, ako aj po právnej stránke. Podaná žaloba
skutkovo a právne smeruje len voči žalovanému v rade 1/. Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ absentuje
žalobnýnávrh,čopredstavujeneodstrániteľnúpodmienkukonania,ktorápodľa§161ods.2CSPvediek
zastaveniukonania.Žalovanývrade2/sanestotožnilsozáveromkonajúcehosúduotom,žerezervačná
zmluva je neplatná pre jej neurčitosť. Z obsahu rezervačnej zmluvy je totiž zrejmé, kto bol nositeľom

práva na zaplatenie rezervačného poplatku. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná suma
sa nachádza vo výlučnej dispozícii žalovaného v rade 1/, ktorý túto skutočnosť potvrdil i sám na
pojednávaní konanom dňa 19.08.2020. Vzhľadom na uvedené by preto žaloba vo vzťahu k žalovanému
v rade 2/ musela byť zamietnutá.13. Ďalšie podania strán sporu v rámci odvolacieho konania neboli produkované.

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie vo výrokoch II. a V. v súlade s ust.
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

15. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a až na
výhradu uvedenú ďalej sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

16. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalovaného v rade 1/ formulovanú v jeho opravnom
prostriedku sa odvolací súd v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými
pochybeniami okresného súdu. Zároveň krajský súd poukazuje na zodpovednosť žalovaného v rade 1/

za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať
svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

17. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že žalovaný v rade 1/ sa nestotožnil so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia a odvolaciemu súdu predkladá svoje subjektívne právne závery, ku ktorým
mal v danom prípade dospieť okresný súd.

18. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS

252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a
práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, prečo jeho výrokom II. žalobe žalobcu voči žalovanému v rade 1/ vyhovel, pričom ku svojim
záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti
prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu
dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty

strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie veľmi podrobne a zákonným spôsobom
odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom
úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi
názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv
strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah

dokazovania vykonaného okresným súdom popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, krajský súd len
doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením
Ústavného súdu SR sp.zn. IV. 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a
odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008,

IV. ÚS 372/2008).Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých
rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

19. Napriek tomu, že sa odvolací súd nestotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie o

neplatnosti spornej rezervačnej zmluvy z dôvodu jej neurčitosti, jeho rozhodnutie o povinnosti
žalovaného v rade 1/ vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie zodpovedajúce výške žalovanej istiny
je správne.20. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015, z ktorého vyplýva: „Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu
na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní

riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva
vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale
v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem
iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad
právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“

21. Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplýva, že žalobca na základe rezervačnej zmluvy
uzavretej so žalovanými v rade 1/ a 2/ dňa 22.01.2016 v súlade s dojednaním v čl. II. bod 1 zmluvy
uhradil na účet žalovaného v rade 1/ označený v záhlaví zmluvy rezervačný poplatok vo výške 5.000,00
Eur. K uzavretiu kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľností špecifikovaných v rezervačnej zmluve medzi

žalobcom a žalovaným rade 2/ však následne nedošlo. Napriek tomu si žalovaný v rade 1/ ponechal
celú sumu rezervačného poplatku, a túto ani na základe výzvy doposiaľ žalobcovi nevrátil.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu však absencia ustanovení zmluvy o zúčtovaní rezervačného
poplatku sama o sebe ešte nezakladá dôvod (a to ani čiastočnej) neplatnosti rezervačnej zmluvy zo dňa

22.01.2016. V stanovenej lehote nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom (záujemcom)
a žalovaným v rade 2/ (vlastníkom nehnuteľností). Tak ako konštatoval súd prvej inštancie v bode
45. odôvodnenia napadnutého rozsudku z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný v rade 2/
už v máji 2016 dal žalovanému v rade 1/ najavo, že nemá záujem ani o časť žalobcom
zaplateného rezervačného poplatku, ktorú mu v tom čase zaslal žalovaný v rade 1/. Žalovaný v rade 2/

vtedy žalovanému v rade 1/ oznámil, že už so žalobcom nechce mať nič spoločné a
sumu rezervačného poplatku mu vráti. Následne v mesiaci máj 2016 žalovaný v rade 2/ poukázal na
účet žalovaného v rade 1/ časť rezervačného poplatku, ktorú predtým od neho odbržal. Odvtedy má celú
sumu rezervačného poplatku vo výške 5.000.00 Eur vo svojej dispozícii výlučne žalovaný v rade
1/, a to aj napriek tomu, že v zmysle rezervačnej zmluvy mu naň nevznikol žiaden nárok. Žalovaný

v rade 1/ tak zadržiava peniaze patriace žalobcovi bez existencie akéhokoľvek relevantného právneho
vzťahu, ktorý by ho na to oprávňoval. Napokon aj sám žalovaný v rade 1/ sa vo svojom opravnom
prostriedkuoznačil lenzaplatobnémiesto,rezervačnýpoplatokbolvšakplatbouvprospechžalovaného
v rade 2/. V posudzovanom prípade sa tak jedná o plnenie, z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods.
2Občianskehozákonníka).Nedošlototižkuzavretiukúpnejzmluvy,vktorejsamalzaplatenýrezervačný

poplatok započítať na kúpnu cenu za nehnuteľnosti predávané žalovaným v rade 2/. Aj napriek tomu
všakžalovanývrade1/doposiaľnedôvodnedisponujecelousumourezervačnéhopoplatkupoukázanou
žalobcom na jeho účet. Ak totiž nedošlo k uzatvoreniu sprostredkúvanej kúpnej zmluvy (ako tomu bolo
aj v posudzovanom prípade), nemožno hovoriť o plnení preddavku na kúpnu cenu.

23. Hoci predmetná rezervačná zmluva obsahovala aj ustanovenie čl. III ods. 1 o zmluvnej pokute, na
ktoré poukazoval odvolateľ vo svojom odvolaní, v danom prípade absentuje vôľa žalovaného v rade 2/
ponechať si rezervačný poplatok, prípade jeho časť na zaplatenie zmluvnej pokuty. Svedčia o tom práve
výsledky dokazovania vykonané okresným súdom, uvedené v bode 45. odôvodnenia jeho rozhodnutia.
Rovnako neexistuje ani dôvod, aby si žalovaný v rade 1/ po zániku rezervačnej zmluvy

predmetný rezervačný poplatok, ktorý mu nepatrí, ponechal, a to bez ohľadu na to, či konal v mene
žalovaného a na jeho účet, alebo nie. V danom prípade ani jeden zo žalovaných neprejavil voči žalobcovi
svoju vôľu uplatniť si voči nemu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. S poukazom
na vyššie uvedenú argumentáciu neobstojí obrana žalovaného v rade 1/ o tom, že nie je v tomto spore
pasívne vecne legitimovaným subjektom.

24. Záverom odvolací súd dodáva, že vo svojom uznesení sp. zn. 6Co/258/2018 zo dňa 31. júla 2019
len citoval čl. II ods. 1 rezervačnej zmluvy, čo však nepotvrdzuje správnosť tvrdení žalovaného v rade
1/ prezentovaných v jeho opravnom prostriedku.

25. Vo vzťahu k priznaným úrokom z omeškania (príslušenstvu žalovanej istiny) žalovaný v rade 1/
neprodukoval žiadnu odvolaciu argumentáciu, preto tieto neboli predmetom prieskumu odvolacieho
súdu.26. Pokiaľ odvolateľ v rámci odvolacieho konania poukazoval na súdne rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 33Odo 305/2004, odvolací súd dodáva, že z ust. § 193 CSP vyplýva, ktorými
rozhodnutiami je súd pri rozhodovaní konkrétnej veci viazaný. Naviac pri rozhodovaní

spotrebiteľských sporov je potrebné vždy prihliadať na individuálne okolnosti prejednávaného prípadu a
časové hľadisko, rešpektujúc právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy.

27. Okrem tohto žalovaným označené rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn
33Odo 305/2004 nenapĺňa pojem „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu,“ ktorú Najvyšší súd

Slovenskejrepublikydefinovalvrozhodnutísp.zn.3Cdo6/2017zodňa06.03.2017,vktoromsauvádza,
že „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo
rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu SR. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane v nepublikovaných rozhodnutiach
najvyššieho súdu, alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré
neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu obsiahnuté v skoršom rozhodnutí

nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali.“ Vzhľadom na teritoriálnu
pôsobnosť CSP možno pod pojmom dovolací súd rozumieť len Najvyšší súd Slovenskej
republiky, a nie Najvyšší súd Českej republiky.

28. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, pri súčasnom nezistení nedostatkov v postupe

súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací
súd rozsudok okresného súdu v meritórnom výroku II. ako vecne správny podľa § 387 CSP p o t v r d i l .

29. Nadväzne na to odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok V. o trovách
konania napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu

argumentáciu a ktorý zodpovedá úspechu sporových strán v tomto konaní posúdenému v zmysle
relevantných zákonných ustanovení v ňom uvedených.
30. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním, t.j. vo výrokoch I., III. a IV., zostal rozsudok okresného
súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane proti žalovanému v rade 1/, ktorý
v tomto štádiu konania úspech nemal, nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za

ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).