Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/90/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317203903
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1317203903.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so
sídlom Tallerova 4, Bratislava, IČO: 47 243 368, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom,
so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: Y. W., B.. XX.XX.XXXX, X. X. - B. T., o
zaplatenie 80 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III
zo dňa 11. augusta 2017 č.k. 12Csp/19/2017-27, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovisumu80eurspolusúrokmi zomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy80eurod28.11.2015

do zaplatenia.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanémuzaplatenia sumy80eurspríslušenstvom.Poukázalnato,žemedzižalobcomakoveriteľom
a žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom bola uzavretá Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského
úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“) ako aj
Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva“), pričom k uzavretiu Zmluvy došlo tým,
že žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3. Rámcovej

zmluvy. Žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver v sume 80 eur, o čom
predložil výpis zo svojho bankového účtu; žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver spolu s dohodnutou
odplatou vrátiť jednorazovo v dohodnutej lehote do 27.11.2015. Predpokladom uzatvorenia Rámcovej
zmluvy a Zmluvy bola registrácia žalovaného, ako spotrebiteľa, na adrese internetového (webového)
sídla žalobcu za účelom zriadenia užívateľského účtu a podanie žiadosti o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú
bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ, po vytvorení užívateľského účtu. Rámcová zmluva, Zmluva
a jej prípadné prílohy nadobudli právoplatnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými

stranami s ich textom; v prípade žalobcu bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára,
obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy žalovanému formou
elektronickej pošty. Zaregistrovaný žalovaný vyjadril svoj súhlas s obsahom listín kliknutím na odkaz,
ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Zmluva bola uzatvorená v súlade
so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Žalovaný sa
zaviazal vrátiť žalobcovi požičané peňažné prostriedky v sume 80 eur s príslušenstvom, v podobe
individuálnedohodnutejodplatyzaposkytnutieúveru;dohodnutúodplatuzaposkytnutieúverusižalobca

nenárokuje, ale keďže žalovaný dlžnú sumu žalobcovi nevrátil, nárokuje si žalobca z dlžnej sumy i
úrok z omeškania vo výške 5,05 % p.a. z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do
zaplatenia, ako i náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol, že
žalovaný sa k žalobe nevyjadril, jeho pobyt súdu nebol známy, preto mu žalobu doručil fikciou podľa§ 116 ods. 2 C.s.p. a rozhodol vo veci v súlade s § 297 písm. b/ C.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi a zistil, že zmluvou o
poskytnutí spotrebiteľského úveru XXXXXX-XXXXXXX zo dňa 12.11.2015 žalobca preukazoval a tvrdil,

že žalovanému poskytol krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver v sume 80 eur a žalovaný sa zaviazal
predmetný úver vrátiť do 27.11.2015. Výpisom z účtu žalobcu preukazoval, že dňa 12.11.2015 bola
vykonaná transakcia - príkaz na úhradu sumy 80 eur na účet žalovaného. Žalobca tvrdil, že žalovaný
do podania žaloby dlžnú sumu neuhradil. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 2 písm. a/, b/, c/, d/, §
4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o

zmene a doplnení niektorých zákonov a na základe žiadosti žalobcu zistil z výpisu Registra obyvateľov
SR, že žalobcom uvedené meno, priezvisko a dátum narodenia žalovaného sú správne, avšak tento
má od 29.09.2010 hlásený pobyt bezdomovca v obci X. - B. T., zamestnaný nie je a prostredníctvom
šetrenia pobytu žalovaného orgánmi polície SR zistil, že žalovaný sa dlhodobo zdržuje v Taliansku, na
protidrogovomliečení.Zpredloženýchlistinnýchdôkazovzistil,žežalobcakžalobenepripojilinternetový
profil žalovaného, z ktorého by mal za preukázané, že žalovaný požiadal žalobcu o registráciu na jeho

adreseinternetovéhosídla,zaúčelomzriadeniasvojhoužívateľskéhoúčtuanemalďalejzapreukázané,
či žalovaný vôbec prejavil vôľu a podal u žalobcu žiadosť o uzatvorenie predmetnej zmluvy na 80
eur. Konštatoval, že tieto dôkazy alebo zabudol pripojiť k žalobe a v tejto súvislosti poukázal na to,
že za výsledok v spore zodpovedá strana sporu a súd nemá povinnosť ho na predloženie dôkazu
vyzývať, alebo žalobca o žalovanom jeho osobné údaje dokonale poznal, že žalovaný už žalobcu v inej

veci požiadal o úver, čím by mohlo dôjsť k zneužitiu v spore pasívneho žalovaného, ako spotrebiteľa,
teda slabšej strany sporu, najmä keď tento sa dlhodobo zdržuje v Taliansku, na protidrogovom liečení.
Konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu
neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania a trov
právneho zastúpenia, alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prevej inštancie
na ďalšie konanie a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces;žekonaniemáinúvadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; nesprávnym právnym posúdením veci,
a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Namietal nesprávne a nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne vyhodnotenie dôkazov súdu
prvej inštancie. Uviedol, že internetový profil slúži na predzmluvné vyplnenie údajov dlžníka, ktoré sa

následne prenášajú do Zmluvy, ktorá bola súdu predložená, a to s nezameniteľnými identifikačnými
údajmi žalovaného; splnenie podmienky registrácie žalovaného je preto preukázané obsahom Zmluvy,
keď bez uvedeného by žalobca nemal odkiaľ vedieť osobné údaje dlžníka. Podstatné sú údaje uvedené
v Rámcovej zmluve a v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, teda údaj rodného čísla, ktorý
jednoznačne identifikuje osobu, ktorá urobila právny úkon a číslo účtu uvedené v Rámcovej zmluve,

ktorý si zvolil žalovaný. Žalobca jednoznačne preukázal poskytnutie prostriedkov žalovanému, na čo súd
žiadnym spôsobom neprihliadol. Ďalej uviedol, že podal na množstvo súdov stovky žalôb a pre uvedený
dôvod nedošlo k zamietnutiu žiadnej žaloby a v zmysle rozhodovacej praxe súdov pre kladný výsledok
sporu postačuje predloženie zmluvy a výpisu z účtu. Nemohol preto predpokladať bez predchádzajúcej
výzvy súdu, že súd by takýto dôkaz mohol v spore požadovať. Považuje preto za absurdné tvrdenie

súdu, že nepredložením profilu dlžníka zavinil negatívny výsledok v spore. Ďalej namietal, že žalovaný
nespochybnil žiadne skutočnosti uvedené v žalobe, teda ani skutočnosť, že sa na internetovom sídle
žalobcu zaregistroval; nepoprel uzavretie zmluvy o úvere, ani neuviedol dôvod, prečo sa na Zmluve
nachádzajú jeho identifikačné údaje a pokiaľ tieto tvrdenia žalobcu neboli popreté, považujú sa za
nesporné. Vzhľadom na to namietal porušenie § 151 ods. 1 C.s.p. Namietal tiež, že preukázal, že

poskytol finančné prostriedky žalovanému, a teda táto skutočnosť zakladá nárok minimálne na vydanie
bezdôvodného obohatenia a namietal, že súd právnou kvalifikáciou žalobcu nie je viazaný a poukázal v
tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010 sp.zn. 5Cdo 196/2009. Poukázal
aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6C/42/2017 zo dňa 31.03.2017, ktorým zrušil rozsudok
o zamietnutí žaloby v obdobnom spore a na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/276/2016 zo

dňa 29.09.2016, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý v obdobnej veci žalobu zamietol.
3. Žalovaný sa v odvolacom konaní nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov,
ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
5. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
6. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
7. Podľa § 150 ods. 2 C.s.p. na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany

požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
8. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
9. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
10. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

11. Podľa § 188 ods. 1 C.s.p. súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.
12. Podľa § 188 ods. 2 C.s.p. súd vykonáva dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany
majú právo byť prítomné na takto vykonávanom dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania
súd stranám oznamuje spravidla 5 dní vopred. Ak bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany
s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní.

13. Podľa § 295 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
14. Podľa § 296 C.s.p. spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

15. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
16. Podľa § 215 ods. 2 C.s.p. skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
17. Z citovaných ustanovení vyplýva, že strana sporu má v konaní povinnosť tvrdenia a zároveň
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je povinný už v žalobe uviesť pravdivé
a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, to znamená, že má povinnosť zrozumiteľne a určito opísať

okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, pričom opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť
odkazom na označené dôkazy. Z ust. § 150 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že strany sporu sú povinné
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, pričom obsah povinnosti tvrdenia
každej zo strán vyplýva z hmotného práva a každá zo strán sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú
podľa hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore.

18. Podľa komentára k ust. § 151 C.s.p.: „Skôr ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu
dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia
má pre ďalší procesný postup súdu zásadný význam. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je
povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však
súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové

tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. To neplatí
iba výnimočne, ak existuje dôvod na pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení (§ 186
ods. 2). Zákon používa pojmy „nesporné tvrdenia“ (§ 151) a „zhodné tvrdenia“ (§ 186 ods. 2). Oba
pojmy sú významovo totožné“... „Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné, sa
vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa

považuje za sporné“. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mäsiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck 2016, 573 s.).
19. Súd prvej inštancie nepostupoval v konaní v súlade s citovanými ustanoveniami, keď skutkovými
tvrdeniami žalobcu sa nezaoberal, tieto nevyhodnotil z hľadiska ich spornosti, resp. nespornosti a
zamietnutie žaloby odôvodnil neunesením dôkazného bremena žalobcom, pričom vychádzal z toho,

že nepripojil internetový profil žalovaného a nepreukázal, či žalovaný požiadal o registráciu na adrese
internetového sídla žalobcu a či podal žiadosť o uzatvorenie predmetnej zmluvy.
20. Žalobca v žalobe tvrdil, že medzi stranami bola uzavretá Rámcová zmluva o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb ako aj
Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, k uzavretiu Zmluvy došlo tým, že žalovaný prijal návrh

Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3 Rámcovej zmluvy a žalobca
poskytol žalovanému krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 80 eur, o čom predložil výpis
zo svojho bankového účtu, a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť
jednorazovo v dohodnutej lehote do 27.11.2015. Ďalej v žalobe uviedol, že predpokladom uzatvoreniaRámcovej zmluvy a Zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa, na adrese internetového sídla
žalobcu za účelom zriadenia užívateľského účtu a podanie žiadosti o uzatvorenie zmluvy, po vytvorení
užívateľského účtu. Rámcová zmluva a Zmluva nadobudli právoplatnosť a účinnosť dňom vyjadrenia

súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom; v prípade žalobcu bol súhlas vyjadrený zaslaním
predzmluvného formulára, obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu
zmluvy žalovanému formou elektronickej pošty; zaregistrovaný žalovaný vyjadril svoj súhlas s obsahom
listín kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty.
21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu

uvedené v žalobe, tieto sa preto v zmysle § 151 ods. 1 C.s.p. považujú za nesporné, čo znamená,
že súd považuje predmetnú skutočnosť za preukázanú tak, ako bola tvrdená. Dôvodne preto žalobca
v odvolaní namietal, že žalovaný nespochybnil ani skutočnosť, že na internetovom sídle žalobcu sa
zaregistroval, nepoprel uzavretie zmluvy o úvere, ani neuviedol dôvod, prečo sa na zmluve nachádzajú
jeho identifikačné údaje a keďže jeho tvrdenia neboli popreté, považujú sa za nesporné.
22. Ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany sporu, je v civilnom sporovom konaní zabezpečená

ustanoveniami § 290 a nasl. C.s.p., a to pokiaľ ide o dokazovanie tým, že skutočnosti a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení môže predložiť alebo označiť spotrebiteľ najneskôr do vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej a na konania o spotrebiteľských sporoch sa nepoužijú ustanovenia o
sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania (§ 296 C.s.p.) a tiež zaobstarávaním a vykonávaním
dôkazov v prospech spotrebiteľa súdom z úradnej povinnosti v prípade, ak je to nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci (§ 295 C.s.p.), pričom má ísť najmä o dôkazy, vykonanie ktorých umožní
súdu posúdiť nekalú povahu ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, ale aj všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy. Uvedené ustanovenia však nezbavujú spotrebiteľa ako žalovaného v celom
rozsahu procesného bremena popretia skutkových tvrdení žalobcu v zmysle § 151 C.s.p.
23. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na absenciu akejkoľvek procesnej aktivity žalovaného v

spore, keď žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe nepoprel, súd prvej inštancie
nebol oprávnený z vlastnej iniciatívy tieto tvrdenia žalobcu spochybňovať a hodnotiť unesenie, resp.
neunesenie dôkazného bremena žalobcom bez riadneho vykonania dokazovania na pojednávaní (§ 188
ods. 1 C.s.p.).
24. V prejednávanej veci žalovaný nepoprel tvrdenia žalobcu, že na základe uzavretej Rámcovej zmluvy

a Zmluvy poskytol žalovanému úver v sume 80 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť do dňa 27.11.2015
a že žalovaný mu dlžnú sumu v lehote splatnosti nevrátil. Vzhľadom na to, tieto tvrdenia žalobcu sú
skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z nepopretých a v dôsledku toho nesporných tvrdení. Dôvodne sa
preto žalobca domáhal žalobou proti žalovanému vrátenia sumy 80 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne odo dňa 28.11.2015 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a v súlade

s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. Dôvodne žalobca v odvolaní tiež namietal, že aj v prípade spochybnenia registrácie dlžníka na
internetovom sídle žalobcu, samotné poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému, ktoré v konaní
nebolo spochybnené, zakladá jeho nárok na zaplatenie žalovanej istiny titulom vydania bezdôvodného

obohatenia.
25. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
C.s.p. zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu.
26. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 C.s.p. a žalobcovi, ktorý
mal úspech v konaní, priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v celom

rozsahu.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).