Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 18, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/75/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5621200118
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5621200118.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: G.
C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. G., ul. L. č. XXXX/XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom
ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Liptovský Mikuláš. ul. M. Pišúta č. 936/16, IČO: 36
861 251, proti žalovanému: D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. č. XX, o nariadení neodkladného

opatrenia,oodvolanížalovanéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduLiptovskýMikulášč.k.11C/1/2021-44
zo dňa 19. januára 2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 11C/1/2021-51 zo dňa 29. januára 2021,
takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 11C/1/2021-44 zo dňa 19.01. 2021 v spojení
s opravným uznesením č. k. 11C/1/2021-51 zo dňa 29.01.2021 rozhodol, že nariaďuje neodkladné
opatrenie, ktorým sa žalovanému nariaďuje vydať žalobkyni osobné motorové vozidlo značky Audi
A8, evidenčné číslo TV500CU, VIN: WAUZZZ4H0FN010540, čiernej metalízy vrátane príslušenstva k
vozidlu a to jedného originálneho kľúča, jedného originálu malého technického preukazu a jedného

originálu veľkého technického preukazu, všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia
(výrok I.). Žalobkyni súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej súd
rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
(výrok II.). Súd poučuje žalovaného o možnosti podať žalobu o určenie vlastníckeho práva, ak má za
to, že osobné motorové vozidlo označené vo výroku I. tohto uznesenia je v podielovom spoluvlastníctve
žalobkyne a žalovaného, pričom na strane žalovanej bude vystupovať žalobkyňa, ktorá v tomto konaní

osvedčila výlučné vlastníctvo k osobnému motorovému vozidlu.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu
dňa 18.01.2021 sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému vydať jej osobné motorové
vozidlo značky Audi A8, evidenčné číslo TV500CU, VIN: WAUZZZ4H0FN010540, čiernej metalízy
vrátane príslušenstva k vozidlu, a to jedného originálneho kľúča, jedného originálu malého technického
preukazu, jedného originálu veľkého technického preukazu, všetko v lehote do troch dní odo dňa

právoplatnosti uznesenia. Návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou predmetného osobného
motorového vozidla, ktoré nadobudla v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 13.07.2019 od obchodnej
spoločnosti VIVAT s.r.o., so sídlom Berechovská 2214/15, Trebišov, IČO: 47 391 260, za kúpnu cenu
24.500,- eur. Kúpnu cenu uhradila podľa dohodnutých zmluvných podmienok na základe faktúry zo
dňa 15.07.2019 tak, ako to vyplýva z výpisu z jej účtu. Časť kúpnej ceny vo výške 13.500,- eur bola
financovanáspotrebiteľskýmúverom,pričomzmluvuosplátkovomúvereuzatvorilaakodlžníčkavýlučne

ona a úver spláca pravidelnými mesačnými splátkami po 196,97 eur. Zvyšná časť kúpnej ceny bola
hradená z jej výlučných finančných prostriedkov. Ďalej uviedla, že ona a žalovaný žili do augusta 2019v spoločnej domácnosti a spoločne sa starali o maloletého syna. Po tom, ako už netvorili spoločnú
domácnosť, prenechala dočasne žalovanému v dobrej viere motorové vozidlo do užívania v prípade,
ak zabezpečoval potreby syna. V mesiaci december 2020 sa dohodli, že žalovaný môže dočasne

užívať vozidlo do 06.01.2021. Žalovaný jej však v tento deň odmietol motorové vozidlo vydať s tým,
že jej ho už nevráti. Doposiaľ tak užíva vozidlo neoprávnene, pričom z jeho strany ide o akt pomsty a
osobného vydierania. Z uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla, aby súd nariadil neodkladné opatrenie,
lebo je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi ňou a žalovaným. Naviac má dôvodnú obavu,
že žalovaný úmyselne jej vozidlo poškodí, aby jej opäť raz urobil napriek, čím dôjde k zásahu do jej

vlastníckeho práva. Poukázala na to, že na žalovaného podala aj trestné oznámenie, lebo ich rozchod
ťažko znáša, prenasleduje ju a obťažuje veľkým množstvom sms správ. Aj nevydanie vozidla je jedným
z jeho pokusov znepríjemňovať jej život a citovo ju vydierať. Žalobkyňa mala za to, že v predmetnom
prípade možno nariadením neodkladného opatrenia dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi ňou a
žalovaným, preto je vecne správne, ak súd neuloží jej povinnosť podať žalobu vo veci samej.
V súlade s citovanými ustanoveniami (§ 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/ a § 320 ods. 1 zák. č.

160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalejlen„C.s.p.“)súdnávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia vyhovel, keď mal preukázanú jeho dôvodnosť. Z tvrdení žalobkyne a predložených listinných
dôkazov vyplýva, že je výlučnou vlastníčkou označeného osobného motorového vozidla, ktoré
nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.07.2019. V nadväznosti na predmet konania tak
dostatočným spôsobom osvedčila základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania v prípade konania
o žalobe o vydanie veci znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Žalobkyňa je od 06.01.2021 obmedzovaná v užívaní predmetu
jej vlastníctva, pričom v čase rozhodnutia súdu je osvedčená potreba úpravy pomerov medzi ňou a
žalovaným týmto neodkladným oparením. V danom prípade je nariadenie neodkladného opatrenia

odôvodnené tým, že dochádza z ohrozovaniu vlastníckych práv žalobkyne, čím je zároveň daný prvok
naliehavosti a nevyhnutnosti na bezodkladnú úpravu pomerov. Podľa súdu je žiaduce, aby pri zásadných
zásahoch do výkonu vlastníckych práv bola poskytnutá rýchla a účinná ochrana, ktorou sa napraví
nežiaduci stav. Právny poriadok nevylučuje možnosť, aby súd neodkladným opatrením uložil predmetnú
povinnosť, čím dochádza k trvalej úprave pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným. Z uvedených

dôvodov nariadil neodkladné opatrenie tak, ako uviedol vo výroku I. uznesenia. Žalobkyňa bola v konaní
úspešná v plnom rozsahu, preto jej súd v súlade s § 255 ods. 1 C. s. p. priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. O výške náhrady bude podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodnuté po právoplatnosti tohto
uznesenia samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom. V súlade s ust. § 337 ods.
1 C. s. p. súd zároveň poučil žalovaného o možnosti podať žalobu o veci samej. V prípade, ak má

žalovaný za to, že predmetné osobné motorové vozidlo je v podielovom spoluvlastníctve žalovaného
a žalobkyne, ako to naznačil podľa predloženej komunikácie („G.! Auto je nepojazdné príd si pon na
odťahovke aj teraz s policiu nemám problém... auto je rovnako moje ako tvoje... toto je presne to čo
robíš vydieranie a vyhrážanie a nátlak alebo sa niečo napísalo na teba... si úbohá a ľutujem tá“), môže
proti žalobkyni podať žalobu o určenie vlastníckeho práva, v danom prípade spoluvlastníckeho práva k

osobnému motorovému vozidlu. Podľa § 337 ods. 3 C. s. p. súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom
opatrení zruší rozhodnutím, ktorým takejto žalobe vo veci samej vyhovel.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalovaný prostredníctvom splnomocneného
zástupcu nestotožniac sa s ním, a to z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), že zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods.
1 písm. g/ C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávnej právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.). S uznesením nesúhlasil, pretože nie je vecne správne, nie je vydané na
základe skutočného a objektívneho skutkového stavu a doterajšieho stavu konania. Uviedol, že pokiaľ

žalobkyňavnávrhutvrdí,žejevýlučnouvlastníčkoupredmetnéhomotorovéhovozidla,takpravdouje,že
vozidlo bolo kupované spoločne ním a žalobkyňou, čiže ho nadobudli do podielového spoluvlastníctva.
Uvedené potvrdila aj žalobkyňa v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ Liptovský
Mikuláš, odbore poriadkovej polície, obvodnom oddelení PZ Liptovský Mikuláš sp. zn. ORP-9/OO-
LM-2021, kde žalobkyňa podávala trestné oznámenie za neoprávnene užívanie cudzieho motorového

vozidla podľa § 216 Trestného zákona na neho, ale v zápisnici o podaní trestného oznámenia sama
uviedla, že toto vozidlo platili a nadobudli spoločne. O tom, že toto vozidlo účastníci sporu nadobudli
spoločne, svedčí aj takt, že táto trestná vec bola skončená bez vznesenia obvinenia jeho osobe.
Výpoveď žalobkyne nemá on k dispozícii, keďže mu nebolo vznesené obvinenie, vypočutý bol len akopodozrivá osoba a nemal teda právo nahliadnuť do spisu. Z otázok povereného príslušníka, ako aj z ním
poskytnutých informácií pri výsluchu bol oboznámený so skutočnosťou, že žalobkyňa sama pri podávaní
trestného oznámenia uviedla skutočnosť, že motorové vozidlo bolo nadobudnuté oboma účastníkmi a

hradené financiami oboch účastníkov. Pokiaľ ide o financie použité na kúpu vozidla je pravda, že tieto
išli z účtu žalobkyne, avšak polovica z týchto financií pochádzala z predaja iného motorového vozidla,
ktoré bolo financované formou leasingu a tento uhrádzal on. Uviedol, že v prílohe predkladá aj výpis z
účtu o financovaní leasingu, ako aj leasingovú zmluvu, kde bolo vozidlo vedené na žalobkyňu, ktorá ho
z jeho pomocou aj predala a finančné prostriedky po vzájomnej dohode použili na kúpu predmetného

vozidla zn. Audi A8. Na kúpnej zmluve síce figuruje žalobkyňa sama, avšak toto bolo účelové napriek
skutočnosti, že vozidlo nadobudli obaja, a to z dôvodu, že on mal v danej dobe hroziacu exekúciu a
mali obavu, aby exekútor prípadne nesiahol aj na toto vozidlo. Žalovaný navrhol, aby si súd vyžiadal
kópiu trestného spisu vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ Liptovský Mikuláš, odbore poriadkovej
polície, Obvodnom oddelení PZ Liptovský Mikuláš sp. zn. ORP-9/OO-LM-2021. Ďalej uviedol, že toto
všetko žalobkyňa účelovo zamlčala pri podaní návrhu v snahe poškodiť mu. Účelovo, v snahe škodiť

a bez dôkazov, podala viacero trestných oznámení na Okresnom riaditeľstve PZ Liptovský Mikuláš
pod ČVS: ORP-669/OO-LM-2020 za údajné spáchanie trestného činu nebezpečného prenasledovania
podľa § 360a Trestného zákona a pod ČVS: ORP-684/OO-LM-2020 za údajné spáchanie trestného činu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Všetky tri takto podané trestné oznámenia
skončili bez vznesenia obvinenia jeho osobe a jasne to preukazuje snahu žalobkyne čo najviac poškodiť

mu tak, ako aj v tomto prípade. Z týchto dôvodov mal za to, že súd nesprávne vyhodnotil predložené
dôkazy, pričom navyše žalobkyňa účelovo až klamlivo predložila len niektoré z existujúcich dôkazov a na
ich základe dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď nariadil vyššie uvedené neodkladné
opatrenie. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a rozhodol tak,
že návrh žalobkyne zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % alebo vec

vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu a to zo dňa
15.03.2021 mala za to, že na nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené všetky procesné aj
hmotnoprávne podmienky. Žalovaný v doručenom odvolaní prezentuje skutkový stav zavádzajúco

a klamlivo, keď odvolaciemu súdu predstiera skutkové tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde.
Uviedla, že tento nijakým spôsobom neosvedčil opak ňou preukázaného, že je výlučnou vlastníčkou
predmetného osobného motorového vozidla, za ktoré zaplatila celú kúpnu cenu v zmysle kúpnej
zmluvy zo dňa 13.07.2019 z vlastných finančných prostriedkov, pričom časť kúpnej ceny bola
financovaná spotrebným úverom, ktorý si brala výlučne ona a ktorý doposiaľ pravidelne mesačne spláca.

Popierala názor žalovaného, že motorové vozidlo nadobudol s ňou do podielového spoluvlastníctva.
Jediným argumentom, o ktorý opiera žalovaný svoj záver o podielovom spoluvlastníctve strán sporu k
motorovému vozidlu je jej výpoveď v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ Liptovský
Mikuláš sp. zn. ORP-9/OO/LM-2021 pre podozrenie zo spáchania trestného činu neoprávneného
užívania cudzieho motorového vozidla. Uviedla, že v predmetnom trestnom konaní nikdy netvrdila, že

motorové vozidlo nadobudla spoločne so žalovaným, resp. že by sa žalovaný spolupodieľal na zaplatení
kúpnej ceny. Od začiatku výsluchu tvrdila, že žalovaný zadržiaval jej motorové vozidlo a nie vozidlo,
ktoré by bolo spoločným majetkom jej a žalovaného. Je možné, že pri výsluchu došlo nedopatrením
k zámene pojmov „spoločné užívanie“ vozidla a „spoločné vlastníctvo“ vozidla. Od počiatku tvrdila, že
motorové vozidlo mali v spoločnom užívaní so žalovaným a nie v spoločnom vlastníctve. Ak by to totiž

bolapravda,takbysanapolíciuaaninasúdbynikdyneobrátila.Uviedla,žepodalaprotiuzneseniuČVS:
ORP-9/OO-LM-2021 zo dňa 02.02.2021 o odmietnutí veci sťažnosť, nakoľko mala za to, že poverený
príslušníkpolicajnéhozborusanedostatočnevysporiadalsoskutočnosťami,ktoréuviedolvpredmetnom
uznesení a celú vec nesprávne posúdil a vyhodnotil. Pokiaľ žalovaný v odvolaní zastáva názor, že
peňažné prostriedky na kúpu vozidla boli síce v celom rozsahu platené z jej účtu, avšak polovica z týchto

peňazí údajne pochádzala z predaja iného motorového vozidla, ktoré bolo financované formou leasingu
a ktorý uhrádzal on, vo vzťahu k uvedenému skutkovému tvrdeniu žalovaný neuniesol bremeno dôkazu,
nakoľko z predloženého výpisu z účtu vedeného vo H. R. uvedená skutočnosť nevyplýva (navyše ani
neosvedčil, že predložený výpis je výpisom z účtu, ktorý by bol vedený na jeho meno). Pokiaľ žalovaný
v tejto súvislosti spomína akúsi leasingovú zmluvu, ktorá mala tvoriť prílohu odvolania, tak jej žiadny

listinný dôkaz v podobe takejto leasingovej zmluvy nebol spolu s odvolaním doručený, a preto sa nevie
vyjadriť k jej obsahu. Žalobkyňa na ozrejmenie uviedla, že pôvodné vozidlo bolo taktiež v jej výlučnom
vlastníctve, ktorá bola ako jediná vlastníčka a držiteľka morového vozidla zapísaná aj v technickom
preukazekpôvodnémumotorovémuvozidlu.Zuvedenéhojepretozrejmé,žekúpnacenazískanázjehopredaja bola majetkom len jej. V kontexte uvedených skutočností popierala, že by sa žalovaný podieľal
na financovaní kúpy motorového vozidla ako uvádza v odvolaní. Nepreukázal, že na jej účet zaplatil
polovicu kúpnej ceny motorového vozidla, preto je jeho procesná obrana v tomto smere neúčinná.

Taktiež popierala, že by k uzavretiu kúpnej zmluvy na motorové vozidlo len na jej meno došlo účelovo, a
to v dôsledku hroziacej exekúcie na majetok žalovaného. Zotrvala na tom, že zo strany žalovaného ide o
akt osobnej pomsty. Tvrdenia žalovaného, že všetky podané trestné oznámenia z jej strany skončili bez
vznesenia obvinenia, nakoľko dňa 19.02.2021 podala v trestnej veci nebezpečného prenasledovania
sťažnosť proti uzneseniu ČVS: ORP/669/OO-LM-2020 zo dňa 28.01.2021 a vec je v štádiu vyšetrovania.

Rovnakoajvectýkajúcasaoznámeniaprepodozreniezospáchaniatrestnéhočinuzanedbaniapovinnej
výživy. Zároveň mala žalobkyňa dôvodné pochybnosti o tom, či bolo odvolanie žalovaného podané
včas, nakoľko v odvolaní je uvedený dátum až 01.03.2021. Navrhla, aby odvolací súd vydal vo veci
rozhodnutie, ktorým uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia ako vecne správne potvrdí a prizná
jej nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

4. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 29.03.2021 nesúhlasil s
vyjadrením žalobkyne v celom rozsahu. Podľa neho vo svojom poslednom vyjadrení potvrdila, že v
zápisnici o podaní trestného oznámenia sama uviedla, že toto vozidlo platili a nadobudli spoločne.
Voči uzneseniu orgánu činného v trestnom konaní o odmietnutí veci síce podala sťažnosť, avšak túto
odôvodňuje takými absurdnými dôvodmi, ako, že údajne poverený príslušník policajného zboru zle

zapísal a pochopil jej výpoveď, pričom ona sama v pozícii oznamovateľky si zápisnicu údajne nemala
prečítať a podpísala tak chybný text v nevedomosti a uvedený text zápisnice bol zaznamenaný omylom.
Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobkyne, že v predmetnom trestnom konaní nikdy netvrdila, že by bolo
motorové vozidlo hradené z finančných prostriedkov oboch účastníkov konania a že by ho nadobudli
spoločne. Obrana žalobkyne v sťažnosti proti uzneseniu povereného príslušníka policajného zboru ako

aj v jej vyjadrení je absurdná a nelogická, keďže sama podpísala svoju výpoveď v trestnom konaní a
ani argument, že nevedela čo podpisuje nemôže obstáť. Pokiaľ ide o financie použité na kúpu vozidla
žalovanýpovažovalzapravdivé,žetietoišlizúčtužalobkyne,avšakpolovicaztýchtofinanciípochádzala
z predaja iného motorového vozidla, ktoré bolo financované formou leasingu a tento uhrádzal on. V
prílohe predložil aj výpisy o financovaní leasingu na vozidlo zn. BMW 520d, ktoré síce bolo vedené na

žalobkyňu z dôvodu, že on sa pracovne často zdržiaval v zahraničí a tiež sa bál možných exekúcií,
avšak hradil ho on. Uhradil jednak akontáciu za ich predchádzajúce vozidlo zn. Seat Alhambra vo výške
11.000,- eur a tiež uhradil 16 splátok leasingu v celkovej výške 2.951,52 eur. Každé vozidlo, ktoré
spolu nadobudli, neskôr on predal a žalobkyňa mu finančné prostriedky z predaja poslala na jeho účet,
pričom on ich použil na kúpu iného vozidla, o čom svedčia aj výpisy z účtu. Takto sa to v minulosti

stávalo s každým autom, ktoré vlastnili. Výnimkou bolo posledné nadobudnuté vozidlo, ktoré uhradila
priamo žalobkyňa, avšak z prostriedkov patriacim obidvom. Časť mala z úveru a časť práve z predaja
predmetného vozidla zn. BMW 520d, ktoré financoval on. Na kúpnej zmluve k vozidlu zn. Audi A 8 síce
figuruje žalobkyňa sama, avšak toto bolo účelové napriek skutočnosti, že vozidlo nadobudli obaja, a to z
dôvodu, že on mal v danej dobe hroziacu exekúciu a mali obavu, aby exekútor prípadne nesiahol aj na

toto vozidlo. Zopakoval, že celé konanie žalobkyne je v snahe poškodiť mu. Všetky tri podané trestné
oznámenia skončili odmietnutím veci.

5.Žalobkyňaprostredníctvomsplnomocnenéhozástupcuvďalšomvyjadrenízodňa28.04.2021uviedla,
že nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že ona „potvrdila“ údajné podielové spoluvlastníctvo

k motorovému vozidlu v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Liptovskom Mikuláši
sp. zn. ORP-9/OO/LM-2021. Popierala tvrdenie žalovaného, že v trestnom konaní vypovedala inak
ako uvádza v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a tiež, že by v civilnom konaní uviedla
nepravdivé skutočnosti. Rovnako aj to, že na kúpnej zmluve k motorovému vozidlu bolo účelovo
uvedené len jej meno z dôvodu hroziacej exekúcie na majetok žalovaného, pričom žalovaný uvedené

tvrdenie nijakým spôsobom neosvedčil. Konanie žalovaného v podobe úmyselného zadržiavania v jej
výlučnom vlastníctve je nezákonné. Vo svojom odvolaní neuviedol opak, nakoľko len opakovane uvádza
zavádzajúce tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde.

6. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 10.05.2021 opäť nesúhlasil

s vyjadrením žalobkyne v celom rozsahu. Uviedol, že trestné konanie ohľadom neoprávneného užívania
cudzieho motorového vozidla bolo zastavené, čo len preukazuje, že napriek svojim tvrdeniam to bola
žalobkyňa,ktoiniciovalnedôvodnétrestnékonanie.Zopakovaltvrdeniaopoužitífinanciínakúpuvozidla.Považoval za nepravdivé, že by on chcel uškodiť žalobkyni, naopak, celé jej konanie je zjavne v snahe
poškodiť jemu.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329
ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu
a z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného (§ 380, § 379 C. s. p.) a uznesenie okresného súdu ako

vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.).

8. Odvolací súd v prvom rade reaguje na námietku žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 15.03.2021 ohľadom
pochybnosti o tom, či bolo odvolanie žalovaného podané včas, nakoľko v odvolaní je uvedený dátum
až 01.03.2021.

9. Podľa § 8 písm. a/ zák. č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony v znení zákona č. 9/2021 Z. z. účinného od 19.01.2021, lehoty ustanovené právnymi predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo
k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.

Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona ustanovenie § 8 písm. a/ platí rovnako aj pre lehoty
ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom
účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného
prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že novela zák. č. 62/2020 Z. z. o niektorých opatreniach

v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a to zák. č.
9/2021 Z. z. pozastavuje plynutie lehôt na podanie opravného prostriedku a to od 19.01.2021 do
28.02.2021. V danej veci bolo uznesenie okresného súdu doručené žalovanému dňa 27.01.2021
(viď doručenka na č.l. 47 p.v. spisu), teda počas účinnosti zák. č. 9/20021 Z. z. Lehota na podanie
opravného prostriedku tak začala plynúť lehota dňa 01.03.2021 a uplynula dňa 15.03.2021. Žalovaný

prostredníctvom splnomocneného zástupcu podal odvolanie dňa 01.03.2021 (č.l. 57 spisu) a preto bolo
podané včas.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia
okresného súdu, ktorým vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a argumenty

žalovaného v odvolaní bolo posúdiť, či v čase rozhodovania prvoinštančného súdu boli splnené zákonné
podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce žalovanému nariadiť vydať žalobkyne označené
osobné motorové vozidlo vrátane príslušenstva k vozidlu.

11. Preskúmaním napadnutého uznesenia a obsahu spisu, vyhodnotením predložených listín a

skutočnostíuvedenýchvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaodvolacísúdzhodnesokresným
súdom dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky pre úpravu pomerov strán sporu
neodkladným opatrením v zmysle § 325 ods. 1 C. s. p. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s
dôvodmi uvádzanými okresným súdom.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia uvádza, že inštitút neodkladného opatrenia
je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť rýchlu ochranu porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym právam strán konania. Neodkladné opatrenie možno nariadiť ak je 1/ potrebné
bezodkladne upraviť pomery strán konania alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán je

nevyhnutné, aby žalobca tvrdil alebo osvedčil právny vzťah medzi stranami konania ako aj to, že
tento vzťah potrebuje bezodkladnú úpravu, pričom neodkladné opatrenie nemôže neprimeraným
spôsobom (podľa povahy konania o nariadenie predbežného opatrenia a povahy konania vo veci samej)
zasahovať do právnych vzťahov strán konania (t. j. že strana konania nie je obmedzená spôsobom
neprimeraným povahe veci).?V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany

konania, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, produkovať príslušné tvrdenia a tieto
podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 C. s. p.).Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1
C. s. p.). V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhoduje na základe osvedčovania, t.
j. prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované
skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v
tomto konaní sú však strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. C.
s. p.).

13. Žalobca sa môže domáhať súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia bez toho, aby
v čase podania návrhu prebiehalo na súde súvisiace konanie vo veci samej. Za určitých okolností
nemusí na rozhodnutie o návrhu na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia pred začatím konania
nadväzovať ani podanie žaloby (§ 336 ods. 1 C. s. p.). C. s. p. výslovne pripúšťa aj nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 C. s. p.).
Ak súd dospeje k záveru, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi

stranami alebo sú tu iné reálne dôvody, pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania
neuloží žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Obmedzí sa iba na poučenie
strán, ktorými sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej,
a aké právne následky sú s tým spojené (§ 377 C. s. p.).

14. Žalovaný v odvolaní mal za to, že súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, pričom navyše
žalobkyňa účelovo, až klamlivo predložila len niektoré z existujúcich dôkazov a na ich základe
dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď nariadil neodkladné opatrenie. Tvrdil teda, že
vozidlo bolo kupované spoločne ním a žalobkyňou čiže ho nadobudli do podielového spoluvlastníctva.
Odvolával sa na trestné konanie v súvislosti trestným oznámením ohľadom neoprávneného užívania

cudzieho motorového vozidla podľa § 216 Trestného zákona podaným žalobkyňou, v ktorom uviedla,
že toto vozidlo platili a nadobudli spoločne. Tvrdenie, že polovica z financií použitých na kúpu
vozidla pochádzala z predaja iného motorového vozidla, ktoré bolo financované formou leasingu ním
uhrádzajúceho, preukazoval výpisom z účtu o financovaní leasingu a leasingovou zmluvou.

15. Podľa odvolacieho súdu žalovaným uvádzané tvrdenia v odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správnosť
záverov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Preukázanie
alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje
len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených. V tejto súvislosti žalobkyňa osvedčila nadobudnutie
vozidla kúpnou zmluvou zo dňa 13.07.2019, v ktorej vystupuje ako kupujúca len ona a dokladom o

zaplatení.Žalovanýnedoložilrelevantnýmilistinamisvojetvrdeniaonadobudnutívozidladopodielového
spoluvlastníctva so žalobkyňou. Predložený výpis z účtu vedený vo H. R. o financovaní leasingu (č.l. 61
spisu) uvedené nepreukazuje. Nepredložil ani taký dôkaz, na ktorý sa odvolával (leasingová zmluva).
Rovnako je nepreukázané tvrdené účelové uzavretie kúpnej zmluvy ohľadom motorového vozidla len na
meno žalobkyne a to v dôsledku hroziacej exekúcie na jeho majetok. Na vyjadrenia žalobkyne v trestnom

konaní nebolo odvolacím súdom prihliadané nakoľko tieto nielenže neboli preukázané ale rozhodnutie
vyšetrovateľa o odmietnutí veci žalobkyňa napadla aj sťažnosťou. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení zo dňa
10.05.2021 uvádza aj to, že trestné konanie ohľadom neoprávneného užívania cudzieho motorového
vozidla bolo zastavené, toto z ničoho nevyplýva. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom na
osobitnú povahu inštitútu neodkladného opatrenia riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. C. s. p.

súd nevykonáva. Ak by sa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia malo trvať na požiadavke
riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený. Z toho
dôvodu odvolací nepovažoval za relevantné doplnenia dokazovania navrhované žalovaným ohľadom
vyžiadania si kópie trestného spisu vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ Liptovský Mikuláš, odbore
poriadkovej polície, obvodnom oddelení PZ Liptovský Mikuláš sp. zn. ORP-9/OO-LM-2021.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením ako
vecne správne potvrdil a to vrátane výroku o trovách konania založeného na zásade úspechu žalobkyne
v spore (§ 255 ods. 1 C. s. p.). Súd aj správne poučil žalovaného o možnosti podať žalobu o určenie
vlastníckeho práva, ak má za to, že označené osobné motorové vozidlo je v podielovom spoluvlastníctve

žalobkyne a jeho. Uvedené je tak v zmysle ust. § 337 ods. 1 a 2 C. s. p. v záujme rovnosti sporových
strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov strán, proti ktorým neodkladné
opatrenia smeruje.17. Nakoľko nateraz ide o rozhodnutie riešiace podstatu sporu, odvolací súd rozhodol o nároku na
náhradu trov konania. O trovách konania na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd rozhodol
v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. keď v konaní bola v celom

rozsahuúspešnážalobkyňa,pretojejodvolacísúdpriznalnáhradutrovkonaniavplnomrozsahu,pričom
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s . p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).