Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoE/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5317204524
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5317204524.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v exekučnej veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
zastúpený Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému:
I. E., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX, XXX XX O., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť

10,64 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č.k. 7Er/311/2017-17 zo dňa 2. apríla
2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca uznesením č.k. 7Er/311/2017-17 zo dňa 2. apríla 2019 zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že dňa 19.6.2017 bola exekučnému súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
rozhodcovským rozsudkom Stálej rozhodcovskej a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn.: SR 09269/14 zo
dňa 14.11.2014, ktorý sa stal právoplatný dňa 30.12.2014 a vykonateľný dňa 2.1.2015.
Exekučný súd postupoval podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017),

podľa ktorého súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný
titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Exekučný súd preskúmal exekučný titul z formálnej i z materiálnej stránky, nakoľko
exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie
je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s
právomocou na jeho vydanie, túto podmienku je povinný skúmať ex offo, a to už pri vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie, a prípadne neskôr počas celého exekučného konania. V prípade zistenia
nedostatku materiálnej vykonateľnosti je súd povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Predpokladom

pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je
existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po stránke
materiálnej aj formálnej (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23.6.2011, sp. zn. 4 Cdo 11/2011). Exekučný
súd má tak právo skúmať rozhodcovskú doložku, či zmluvu a rozsudok rozhodcovského súdu tak
nevytvára prekážku rozhodnutej veci. Uvedené konštatoval aj Najvyšší súd SR v uznesení Najvyššieho
súdu SR zo dňa 5.12.2012, sp. zn. 6Cdo 135/2012. Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská

zmluva dojednaná medzi oprávneným a povinným má formulárový charakter, pričom rovnakú zmluvu
používa oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakéhodruhu a neurčitého počtu. Rozhodcovská zmluva je síce formulovaná na samostatnej listine, avšak
dopredu pripravená oprávneným s reálnou nemožnosťou povinného do jej znenia zasahovať (§ 53
ods. 2 OZ), obsahujúca náležitosti rovnaké ako v množstve ďalších prípadov, ktoré sú exekučnému

súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Nijako nespĺňa kritéria individuálnosti, či jednotlivého
prístupu s ohľadom na potreby konkrétneho spotrebiteľa. Je zjavné, že ide o formulárovú zmluvu
opakovane uzatváranú so spotrebiteľmi, s vopred určenými podmienkami, ktorá jednoznačne podlieha
skúmaniu existencie neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka.
Formulárová rozhodcovská zmluva ako absolútne neplatný právny úkon nemohla platne založiť

právomocrozhodcovskéhosúduvecprejednaťarozhodnúť.Predmetnýrozhodcovskýrozsudok,vydaný
rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie z neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia
§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku (účinného do 31.3.2017). Rozhodcovský rozsudok vydaný
v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už
uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na základe ktorej sa zakladá

právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského
rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca
2012).Rozhodcovskýrozsudokjetakzdôvodunedostatkuprávomocirozhodcovskéhosúdu,odvíjajúcej

sa od neplatnej rozhodcovskej zmluvy, postihnutý vadou materiálnej nevykonateľnosti (v uznesení je
nesprávne uvedené vykonateľnosti), na základe čoho bolo dôvodné žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v

zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že má za to, že exekučný súd v prejednávanej
veci prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, ktorú mu zveril zák. č. 233/1995 Z.z. v znení
neskorších právnych predpisov (Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. Vytýka exekučnému súdu, že na správne zistený skutkový stav veci nesprávne
aplikoval právny predpis. Preskumávaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené

hmotno-právne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).
Je však toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže
exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera
súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský
rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. V prípade, ak súd na

zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti
výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva Zákon o
rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci pred
príslušným súdom. Má za to, že konajúci súd pri posúdzovaní predložených dôkazov nesprávne zistil
skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna

rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. K uvedenému poukázal na skutočnosť, že oprávnený s
povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 83 a nasl. zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej
listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne

nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. Na základe uvedeného
navrhuje, aby odvolací súd v zmysle ust. § 389 CSP napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, resp. napadnuté uznesenie zmení a poverí súdneho exekútora vykonaním
exekúcie.

3. Povinný a súdny exekútor sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 362 ods. 1 CSP, § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní (§ 365 ods. 1 CSP a § 379 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné,
a preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania odvolateľ konštatuje, že súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré

vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s
ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

6. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd
nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery.

7. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia v nadväznosti na odvolacie námietky
oprávneného, odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosťou súdu je v každom štádiu exekučného konania
prihliadať na to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu. Z ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či rozhodnutie
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či

rozhodnutiejezhľadískzakotvenýchvpríslušnýchprávnychpredpisochvykonateľné,atotakpostránke
materiálnej ako aj formálnej.

8.Pokiaľtedaoprávnenývnávrhunavykonanieexekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokexekučného
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na

základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má
potom v spotrebiteľskej veci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Keby exekučný

súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského
súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o
akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Iba platná rozhodcovská zmluva
môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu, na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť;
absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok ako by právny úkon nebol nikdy uzavretý. V tejto

súvislosti odvolací súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo
dňa 21.3.2012, kde Najvyšší súd judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je
ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola
vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne. Neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na

zamietnutie vykonania exekúcie, a to aj v štádiu poverovania súdneho exekútora na výkon exekúcie. Pri
riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor,
nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011).

9. V tejto súvislosti ďalej odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo/105/2011 zo dňa 10.10.2012, podľa ktorého už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je exekučný súd konajúci o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovské rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený
aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá

platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce
z príslušných právnych predpisov, pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)