Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 31, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoCsp/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717210956
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8717210956.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: D. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.
XXX/XX, V., právne zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát, Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO:
42 350 026, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36
234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., Piaristická 707/25,
911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, v konaní o určenie, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov a
o určenie neprijateľných zmluvných podmienok o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Poprad zo dňa 12. novembra 2019, č.k. 15Csp/62/2017-83 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok vo vzťahu k žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd I. inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že

„ I. Súd určuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver č.
XXXXXXXXXX zodňa1.4.2016uzatvorenámedzižalobcomažalovanýmjebezúročnáabezpoplatkov.

II. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 1.4.2016 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným
na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a
revolvingový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.4.2016 je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.

III. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ust. § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 19.03.2015 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), § 53

odsek 1 až odsek 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v zmení účinnom k 19.03.2015.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že Zmluva
o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.4.2016
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov a zároveň sa domáhal, aby
súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 1.4.2016 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným
na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je ako neprijateľná zmluvná

podmienka neplatná. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalovaným a žalobcom došlo dňa 1.4.2016
k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 800,- eur, ktorý mal byť splácaný 60-timi
splátkami, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 1 245,60 eur. Zároveň dňa 1.4.2016 bola tiež nazabezpečenie pohľadávky z uvedenej zmluvy uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy. Keďže zo strany
žalobcu bola porušená platobná disciplína, žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o realizáciu
zrážok zo mzdy listom zo dňa 24.4.2017. Žalobca ďalej poukázal na to, že sa jedná o spotrebiteľský

právny vzťah, pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch a
spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh
buď len prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Poukázal na ustanovenie § 53 ods. 1 a § 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom
predpísané náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to

najmä:
- adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť;
- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia;
- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru;

- podľa výpočtu na online kalkulačke by RPMN mala byť vo výške 20,77 %. Z uvedených dôvodov je
potrebné Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX zo
dňa 1.4.2016 považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

4. Ďalej žalobca poukázal na to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 1.4.2016 uzavretá na

zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatný právny
úkon. Táto dohoda nebola so žalobcom individuálne dojednaná, žalobca nemal možnosť ovplyvniť
jej obsah, neboli mu náležite vysvetlené dôsledky uzavretia tejto dohody. Žalobca ďalej poukázal na
článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej poukázal na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých

obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky zo
dňa 21.1.2011- konkrétne na bod 9, ktorým Komisia dospela k záveru, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľaajevrozporesust.§53Občianskeho
zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach

zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a
verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.
Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

5. Žalobca taktiež poukázal na naliehavý právny záujem. Zároveň žiadal o nariadenie neodkladného

opatrenia vo vzťahu k dohodám o zrážkach zo mzdy.

6. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 15Csp/62/2017-17 zo dňa 24.9.2018 nariadil neodkladné
opatrenie, na základe ktorého bol žalovaný povinný zdržať sa akéhokoľvek použitia Dohody o zrážkach
zo mzdy zo dňa 1.4.2016 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným na zabezpečenie pohľadávky

vzniknutej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX
zo dňa 1.4.2016 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu, aby upustil od vykonávania zrážok
zo mzdy a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.10.2018.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poprel tvrdenia žalobcu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti v zmysle zákona. Poukázal na to, že výške RPMN je v úverovej zmluve uvedená
korektne spolu s predpokladmi pre jej výpočet, ktoré sú uvedené priamo v úverovej zmluve a to aj v
súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. Poukázal na to, že žalobca len konštatoval, že hodnota RPMN
je v úverovej zmluve uvedená nesprávne, ale neuviedol výpočet ani odôvodnenie, na základe ktorého

k danému záveru dospel. Ďalej poukázal na to, že aj keď zmluva neuvádza presný číselný dátum
ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritéria, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť aká
je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru a
teda predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.
129/2010 Z. z. a spotrebiteľ teda disponuje informáciou aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že zákon
č. 129/2010 v znení platnom a účinnom ku dňu 1.5.2018 zmenil znenie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. d)
tak, že povinnou náležitosťou je už len uvádzanie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je
v tejto úverovej zmluve dodržaná. Pokiaľ sa týka adresy predávajúceho, uvedené ustanovenie bolo zozákona v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy už vylúčené (splnenie náležitostí
§ 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z.) t. j. v čase uzatvorenia zmluvy už nebolo obligatórnou
náležitosťou úverovej zmluvy. Navyše sa jednalo o bezúčelový úver, žalovaný nepreplácal kúpnu cenu

formou úveru žiadnemu predajcovi, preto uvedenie adresy neexistujúceho predávajúceho nie je možné.
Pokiaľ sa týka rozkladu splátok, v zmysle zákonných náležitostí § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010
Z. z., táto náležitosť je v úverovej zmluve uvedená v súlade so zákonným ustanovením. Informácie
o splátkach sú upravené v časti textu zmluvy označeného úver, kde sú obsiahnuté presné údaje o
výške mesačnej splátky 20,76 eur, o počte splátok, ktorých je 60, o termíne konečnej splatnosti - 60

mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15-teho dňa v poslednom mesiaci a tiež o termínoch splatnosti
splátok, ktoré sú konkrétne uvedené. Žalovaný teda túto zákonnú náležitosť splnil a je aj plne v súlade
s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15, z ktorého je zrejmé, že zmluva o
úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Smernica 2008 /48 nestanovuje
povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Existenciu naliehavého
právneho záujmu v konaní musí preukázať žalobca a tento naliehavý právny záujem musí existovať a

byť preukázaný nielen v čase začatia konania, ale aj v čase keď je vyhlásený rozsudok. Nedostatok
naliehavého právneho záujmu je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v
jej merite. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal v predmetnej veci naliehavý právny záujem.
Keďže určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nie je dané ani v zmysle ustanovenia § 137 písm. d)
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.“). Čo sa týka Dohody zrážok zo

mzdy, realizácia zrážok zo mzdy v prípade žalobcu predstavovala len dodržiavanie ustanovení samotnej
Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 1.4.2016 spolu s úverovou
zmluvou č. XXXXXXXXXX. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Tento
fakt je nesporný a nenamieta ho žiadny z účastníkov konania. Z textu listiny Dohody o zrážkach zo mzdy
vyplýva aj prehlásenie žalobcu, že si je vedomý, že uzatvorenie dohody je dobrovoľné a bol poučený o

možnosti ju neuzatvoriť. Žalobca Dohodu o zrážkach zo mzdy bez akejkoľvek výhrady podpísal. Navyše
Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje jediný prostriedok zabezpečenia záväzku veriteľa. S poukazom
na uvedené zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, bola uzatvorená v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi a neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

8. Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty,
v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody
môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky
z jeho mzdy. Navyše určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti

tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý
právny záujem priamo zo zákona. V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať
naliehavý právny záujem. Žaloba, ktorou sa žalobca majúci v právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa
domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia ich neplatnosti z
dôvodu neprijateľnosti nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) C.s.p.. Ide o osobitný

druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred
neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 51 ods. 4 a ods. 5 a §
53aObčianskehozákonníka).VopredpredtlačenéznenieDohodybolopredloženénapodpisžalobcoviv
ten istý deň ako požiadal o poskytnutie úveru. Dôvodom neplatnosti Dohody je neurčitosť tohto právneho
úkonu. V danom prípade z obsahu Dohody nie je zrejmé na uspokojovanie akej konkrétnej pohľadávky

žalovaného majú byť zrážky zo mzdy vykonávané. Dohody v tomto zmysle, že sa zabezpečuje
pohľadávka z úverovej zmluvy treba považovať za neurčité a zmysle § 37 Občianskeho zákonníka
za neplatné. Pod daným číslom žalovaný eviduje tak Zmluvu o hotovostnom úvere, ako aj Zmluvu o
revolvingovom úvere, ktoré je potrebné považovať za dve samostatné úverové zmluvy a to Zmluvu
o hotovostnom úvere a Zmluvu o revolvingovom úvere, sú samostatnými zmluvnými dojednaniami.

Navyše žalovaný uvádza, že strany sa dohodli, že túto dohodu uzatvárajú aj k zabezpečeniu úhrady
zo zmluvy o revolvingovom úvere v rovnakom rozsahu. Táto časť zmluvy preukazuje, že zo strany
žalovaného sa jednalo o formálny prístup ku klientovi bez riadnej poučovacej povinnosti, pretože
nepochybne strany zmluvu o revolvingovom úvere uzavreli. Žalobca sa pri realizácii neplatnej Dohody
o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojím vlastným

majetkom - príjmom, ktorý dosahuje za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše pri zrážkach zo mzdy nie
je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie
aj tie, na ktoré nemá právny nárok a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskejzmluvy. V podstate ide o exekúciu majetku. Pritom ide aj o otázku, či dlh vôbec existuje, ak áno, v akej
výške. Výšku dlhu si sám veriteľ diktuje a dlžník nemá možnosť priamo zrážky zastaviť.
9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav podľa ktorého, strany

sporu dňa 1.4.2016 uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver,
na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 800,- eur, ktorý mal byť splácaný 60-timi
splátkami, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola určená na sumu 1 245,60 eur. Dňa 1.4.2016
bola tiež uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy za účelom zabezpečenia pohľadávky zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX. V predmetnom konaní

sa žalobca domáhal určenia, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov
vzhľadom k tomu, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom požadované náležitosti.
Taktiež žiadal určiť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným na
zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere je ako neprijateľná zmluvná
podmienka neplatná.

10.Vykonanýmdokazovanímvsúladescitovanouprávnouúpravousúdprvejinštancie dospelkzáveru,
že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe mal súd
preukázaný tým, že bez kladného rozhodnutia o žalobe je právne postavenie žalobcu neisté vzhľadom
na právnu neistotu žalobcu týkajúcu sa výšky záväzku voči žalovanému.

11. Nebolo sporné, že strany sporu dňa 1.4.2016 uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - hotovostný
úverarevolvingovýúver,nazákladektorejžalovanýposkytolžalobcoviúvervovýške800,-eur.Vkonaní
sa žalobca domáhal určenia, že úverovú zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov.
Súd ustálil, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 2 písm. c), f), k) Zákona 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch účinného k dátumu zatvorenia zmluvy. V mysle § 11 ods. 1 písm. b) uvedeného

zákona súd úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

12. Zmluva neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti, výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu. K procesnej obrane žalovaného súd konštatuje, že nestačí v zmluve určiť počet

splátok, zmluva neobsahuje údaj o termíne jednotlivých splátok a nie je zrejmý termín konečnej
splatnosti.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáha zdržania sa použitia dohody
o zrážkach zo mzdy zo dňa 1.4.2016, ktorú uzatvoril spolu so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa 1.4.2016. Z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že žalobca ako dlžník súhlasí s
tým, aby sa uspokojenie zabezpečenej pohľadávky na zaplatenie poskytnutých peňažných prostriedkov
z úverovej zmluvy zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok vo výške dvojnásobku
pravidelnej mesačnej splátky stanovenej v úverovej zmluve do doby zaplatenia dlžnej čiastky a po
doplatení dlžnej čiastky vo výške pravidelnej mesačnej splátky. Zároveň zo spisového materiálu vyplýva,

že žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobcu dňa 20.4.2017 žiadosť o vykonávanie zrážok, na
základektorejpožiadalzamestnávateľažalobcuovykonávaniepravidelnýchmesačnýchzrážokzomzdy
žalobcu v rozsahu uvedenom v dohode o zrážkach zo mzdy a to až do vyrovnania dlhu. Na základe tejto
žiadosti žalovaný chcel bez súdnej kontroly získať aj plnenie zo zmluvnej podmienky, ktorá vykazuje
známky spornosti a neprijateľnosti.

14. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na

základe dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok
bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako
slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale

aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad zákonný limit podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.).15. Uvedená Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka keďže nebola individuálne dojednaná (nestačí, že je na samostatnom
liste). Žalobca nemal možnosť pri uzatváraní Zmluvy o úvere žiadnym spôsobom ovplyvniť či podpíše

iba samostatnú zmluvu alebo aj ďalej listiny, ktoré mu boli predložené na podpis - Dohoda o zrážkach
zo mzdy.

16. Súd pri rozhodovaní skúmal prostriedky procesného útoku i procesnej obrany, ktoré predstavujú
totožnélistinnédôkazy-Zmluvuospotrebiteľskomúvere-hotovostnýúverarevolvingovýúveraDohodu

o zrážkach zo mzdy. Každá strana sporu obsah listiny vykladala iným spôsobom. Súd sa stotožnil v
plnom rozsahu s procesným útokom žalobcu a žalobe vyhovel.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keď žalobca mal v konaní plný úspech.
O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

18. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uvedený rozsudok žalovaný
napadol v celom rozsahu z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1) písm. f) a písm. h) C.s.p. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
prípadne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a priznal žalovanému
náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

19. Uviedol, že náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch (v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy) je v úverovej
zmluve uvedená výlučne v súlade so znením zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a
účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a v súlade so znením Smernice Európskeho parlamentu a

Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá stotožňuje pojem výšku, počet a frekvenciu
splátok s pojmom výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Na podporu svojich
tvrdení žalovaný poukázal na novú legislatívnu úpravu, ktorú uvádza vo svojom Uznesení zo dňa
22.02.2018 Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp.zn. 3 Cdo/146/2017.

20. K neuvedeniu doby a termínu konečnej splatnosti žalovaný uviedol, že cieľom ustanovenia § 9 ods.
2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bolo, aby mal spotrebiteľ informáciu, aká
je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Aj keď
Zmluva neuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritéria,
podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je

konečná splatnosť poskytnutého úveru. Má za to, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje
náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. aj vtedy, pokiaľ veriteľ použije
objektívne zistiteľné kritériá, z ktorých je nepochybne možné určiť dobu trvania zmluvy a termín konečnej
splatnosti úveru, tak ako je tomu v danom prípade. Spotrebiteľ teda disponuje informáciou, aká je doba
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru, a preto je

cieľ sledovaný ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2001 Z.z. dosiahnutý. Žalovaný zastáva
názor, že je nesprávne, aby bol sankcionovaný za svoj výklad zákona, pri ktorom sa ani výklad súdov
nedokáže zjednotiť.

21. S vyhlásením dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená spolu s úverovou zmluvou č.

XXXXXXXXXX za neplatnú žalovaný nesúhlasí a zastáva názor, že dohoda o zrážkach zo mzdy
bola uzatvorená korektne a v súlade so zákonnými ustanoveniami. Realizácia zrážok zo mzdy v
prípade žalobcu predstavovala len dodržiavanie ustanovení samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú
žalobcauzatvorilsožalovanýmdňa01.04.2016spolusúverovouzmluvouč.XXXXXXXXXX.Predmetná
zmluva bola uzatvorená z iniciatívy žalobcu, žalovaný uzatvorenie zmluvy žalobcovi žiadnym spôsobom

nevnucoval. Pokiaľ mal žalobca ako klient k úverovej zmluve výhrady, bol oprávnený od nej odstúpiť.
Rovnako pokiaľ nesúhlasil s uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy, mal možnosť ju odmietnuť.

22. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným inštitútom, určeným na zabezpečovanie pohľadávok
veriteľov. Žalovaný tiež argumentuje tým, že žiadny lex specialis ani lex generalis v čase uzatvorenia

úverovej zmluvy nezakazoval takéto zabezpečenie pohľadávok veriteľov, len striktnejšie stanovil
podmienky koncipovania dohody o zrážkach zo mzdy v prípade spotrebiteľov, ktoré však žalovaný
považujezadodržanéavsúladesozákonom.Jepretonedôvodnýmanezákonnýmpovažovaťzákonom
upravený inštitút za neprijateľnú zmluvnú podmienku a následne ho sankcionovať neplatnosťou.23. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. a priznal

žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zmluva neuvádza presný dátum poskytnutia
úveru a tiež presný a jednoznačný dátum prvej mesačnej splátky a preto nie je možné určiť termín
konečnej splatnosti úveru.

24. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná

ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená. Vzhľadom na
to, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, spôsobuje hrubú nerovnováhu vo
vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán a keďže žalobca nemohol ovplyvniť jej obsah ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

25. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

26. V konaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

27. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ust. § 9 ods. 2

písm. f) zákona 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého zmluva musí
obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. Nesplnenie tejto povinnosti malo za následok sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy).

28. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere v čl. 22 zaviedla úplnú harmonizáciu svojich ustanovení spočívajúcu v tom, že
členské štáty pri implementácii smernice nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve
ustanovenia, ktoré sa od ustanovení smernice odchyľujú.

29. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie smernica je záväzná pre každý členský
štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem
a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako nariadenie,
pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu úniového práva s vôľou zachovať rozmanitosť
národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného trhu ,

kde existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo
ich postupné zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie je adresovaná iba
členským štátom a nie všetkým fyzickým osobám. Ustanovenia smernice musia byť transponované
do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecného
záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky

právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva dotknuté subjekty
nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný
rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdneho
dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej
transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje

práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia
smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky a to, že uplynula
transpozičná lehota smernice, smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená
jej úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre
členský štát musí byť dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia nesmie mať za

následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, alebo založenie resp. sprísnenie trestnej
zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení. To znamená, že smernica nikdy nemôže
mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. Je logické, že ak si
členský štát nesplnil svoju povinnosť a netransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu dôsledkytohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a preto im nemôže byť uložená
na základe neprebratej, resp. nesprávne prebratej smernice žiadna povinnosť.

30. Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovať termín konečnej splatnosti úveru je skutočnosť, že smernica zakotvuje tzv. úplnú
harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii smernice zo zákona
povinnosťtzv.úplnejharmonizácieporušila.To,žeSúdnydvorEurópskejúnievoveciC-42/2015potvrdil,
že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom

práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné, pretože v tomto
konkrétnom prípade išlo o vnútroštátne právo nad rámec smernice. Slovenská republika teda nesprávne
transformovala do svojho právneho poriadku Smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru.

31. Požiadavka smernice k tejto otázke je tak jasná a zreteľná, že zo slovného spojenia smernice „dĺžka
trvania zmluvy o úvere“ absolútne žiadnym výkladom nie je možné vyvodiť požiadavku, aby zmluva
uvádzala termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

32. Požiadavka zákona je však od požiadavky smernice iná. Zákon uvádza, že zmluva musí obsahovať

„dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Niet
žiadnych pochybností, že slovenský zákon ide nad rámec smernice a celkom jasne požaduje vyjadrenie
tak doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, ktorá navyše obsahuje
požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica.

Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „dĺžka trvania zmluvy o úvere“
pridal slová „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.

33. Právne bezvýznamný je poukaz žalovaného na to, že doba trvania zmluvy je stanovená počtom
splátok. Doba trvania zmluvy a počet splátok sú dve odlišné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

ktoré zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy upravoval v ust. § 9 ods. 2
písm. f) (doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a v ust. § 9 ods. 2 písm. l) (počet splátok). Aj
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere rozlišovala
dĺžku trvania zmluvy o úvere (článok 10 ods. 2 písm. c)) a počet splátok (článok 10 ods. 2 písm. h)).

34. Čo sa týka termínu konečnej splatnosti úveru, tento nemožno nahrádzať matematickým výpočtom
osobitne pri početných splátkach ako to bolo v prípade danej zmluvy. Spotrebiteľ totiž musí mať jasno už
pri uzatváraní zmluvy, kedy nastane konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, veď práve to je účelom
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
Výška, počet a termíny splátok sú ďalšou povinnou náležitosťou zmluvy, a to podľa ust. § 9 ods. 2 písm.

l) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Zákonodarca teda nemohol mať
na mysli pri stanovení termínu konečnej splatnosti úveru počet splátok. Termín konečnej splatnosti úveru
nie je možné stotožniť s počtom splátok. Je potrebné si uvedomiť, že účelom zavedenia tejto náležitosti
zmluvy bolo docieliť, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný ako dlho je povinný plniť si
svoje povinnosti. Nepostačuje len údaj o počte splátok, keďže nemožno od spotrebiteľa požadovať, aby

simatematickyvypočítaltermínkonečnejsplatnostizinýchúdajovvzmluve.Konečnásplatnosťúveruby
mala byť uvedená minimálne konkrétnym mesiacom a rokom, pokiaľ termín splatnosti splátok zo zmluvy
je jasný a transparentný. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie
dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo aj posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol
vecne správne, pokiaľ určil predmetné dohody o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. XXXXXXXXX,

obe uzavreté dňa 21.12.2017 medzi žalobcami a žalovaným, za neplatné.

35. K námietke žalovaného k záveru súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
odvolací súd v danom prípade považuje dohody o zrážkach zo mzdy za neplatné z dvoch dôvodov. V
prvom rade pre jej neurčitosť podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež preto, že v danom

prípade sa jedná o formulárové zmluvy, ktoré neboli individuálne dojednané.

36. O formulárové zmluvy, ktoré neboli individuálne dojednaná sa jedná z tohto dôvodu, že žalobca si
ich uzatvorenie osobitne nevyjednal a nemohol ovplyvniť ich obsah, čo má za následok ich neplatnosťaj podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Odvolateľ záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého
dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné, namietal predovšetkým tým, že Občiansky zákonník upravuje
tento spôsob zabezpečenia a v čase uzatvorenia zmluvy takéto zabezpečenie nezakazoval.

37. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne uzavrel, že dohoda o zrážkach zo mzdy
má spotrebiteľský charakter, keďže takýto charakter má aj zmluva o úvere, na základe ktorej žalovaný
ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi peňažné prostriedky ako úver. Spotrebiteľ je pritom v
kontraktačnom procese slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, resp. vyjednávacej

pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu v zmysle vlastných predstáv o podmienkach zmluvy, ktorá bola
naformulovaná dodávateľom vopred. Zmluva o úvere, ktorú strany uzatvorili, spĺňa charakteristiku
spotrebiteľskej zmluvy a v súvislosti s uzatvorením zmluvy o úvere bola uzatvorená medzi žalobcom
a žalovaným aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Posúdenie každého nároku je vecou individuálnych
skutkových zistení. Podľa názoru odvolacieho súdu je pritom dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená
medzi stranami dohodou, na základe ktorej žalobca ako spotrebiteľ bol nútený strpieť vykonávanie

zrážok zo svojej mzdy na úhradu pohľadávky žalovaného bez súdnej kontroly.

38. Nepochybne je možné uzavrieť, že uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy sa moc nad majetkom
žalobcukoncentrujevrukáchveriteľa.Výškapohľadávkymôžesícevyplývaťzozmluvyoúvere,aletakto
kvalifikovaná výška pohľadávky môže vychádzať zo zmluvných podmienok, ktoré sú neprijateľnými, a

ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie.

39. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy teda nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu,
ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a príslušenstva. V spotrebiteľských právnych
vzťahoch je pritom relevantné ex offo súdne preskúmanie neprijateľnosti zmluvných podmienok

spotrebiteľskej zmluvy, práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže
ovplyvniť. Odvolací súd tiež konštatuje, vo vzťahu k neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, jej
formulárový a vopred pripravený obsah.

40. Navyše žalovaný v konaní riadne nepreukázal, že by bol žalobca osobitne oboznámený s obsahom

tohto zabezpečovacieho inštitútu a poučený o jeho následkoch. Uvedené zmluvné dojednanie vnútilo
žalobcovi ako spotrebiteľovi určité správanie, pričom tým zvýhodnilo poskytovateľa služby ako príjemcu
plnenia, čím je splnená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V uvádzanom smere
odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej sa vnútroštátne orgány
aplikujúce právo, majú vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, teda výklad v súlade

so Smernicou Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
tak, aby sa zabezpečil reálny účinok smernice bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú
priamy účinok. Aplikácia smernice založená na eurokonformnej interpretácii vnútroštátneho práva tak
môže byť použitá vo všetkých horizontálnych aj vertikálnych sporoch.

41.Podľaustálenejjudikatúryvychádzasystémochranyzavedenýsmernicouzmyšlienky,žespotrebiteľ
sa v porovnaní s predajcom ako dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.

42. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor EÚ viackrát
zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od
samotných zmluvných strán. Preto inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu

najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe
dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd za každých okolností ohľad. Ak by
vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretej dohody o zrážkach zo
mzdy, išlo by o pozbavenie smernice jej účinku.

43. Žalovaný v tomto smere neuviedol žiadne relevantné protiargumenty. Vychádzajúc z komplexnej
úpravy dohody o zrážkach zo mzdy je potom potrebné túto považovať v celosti za spôsobujúcu značnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,atoajvnadväznosti
na judikatúru Súdneho dvora EÚ.

44. Odvolací súd zároveň posúdil dohodu o zrážkach zo mzdy ako neurčitý právny úkon podľa ust.
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a aj na základe tohto záveru určil, že je neplatná. Odvolací súd
konštatuje, že neurčitosť dohody spočívala v tom, že z dohody nevyplýva, aká bude výška konečnej
pohľadávky,ktorámalabyťzrážkamizomzdyuspokojená.Nazákladezistenia,žedohodaozrážkachzo
mzdy nie je dostatočne určitá v časti zabezpečenej pohľadávky, nie je možné prijať iný záver, ako záver

o neplatnosti celej dohody, keďže určenie pohľadávky, ktorá má byť zrazená, je obsahovou náležitosťou
dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka.

45. Za ustálenie zabezpečenej pohľadávky z tohto pohľadu v žiadnom prípade nemožno považovať
pohľadávky, ktoré možno vzniknú v budúcnosti tak, ako je uvedené v Dohode o zrážkach zo mzdy
„dohodli sme sa, že ak sa ako klient oneskoríte so splácaním úveru z vyššie uvedenej zmluvy, sme

oprávnení požadovať, aby Vám Váš platca mzdy (ďalej iba „zamestnávateľ“) vykonával mesačnú zrážku
zo mzdy a to: - do doby uhradenia dlžných splátok úveru vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej
splátky stanovenej vo vyššie uvedenej úverovej zmluve, - od doby uhradenia dlžných splátok úveru vo
výške pravidelnej mesačnej splátky vstanovenej vo vyššie uvedenej úverovej zmluve.“ V predmetnej
dohode je iba uvedené, že ide o zrážky do úplného vrátenia úveru súčasne s úrokmi, sankciami, do

vrátenia náhrady škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných záväzkov z vyššie uvedenej zmluvy.
O aký rozsah sa vlastne má jednať z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy zrejmé nie je.

46. Aj v tomto kontexte možno nazerať na predmetné dohody ako na neurčitý právny úkon podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

47. Dohodu o zrážkach zo mzdy preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku v celom rozsahu neplatnú. Zo znenia § 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
vyplýva, že pre platnosť uzavretia takejto dohody so spotrebiteľom, musí byť splnená nielen požiadavka,
aby dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, ale zároveň dostatočne určitá, keďže dostatočne

presné určenie pohľadávky, ktorá má byť zrazená, je podstatnou obsahovou náležitosťou dohody o
zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka.

48. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

49. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

50. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).