Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 22, 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/101/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010524

Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3819010524.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 22.
mája 2020 v trestnej veci obžalovaného C. M. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný C. M., L. X.X.XXXX E. J., M. G., P. J. G., X. A. XXX/X,

je vinný, že

dňa 17.9.2018 v čase asi o 18,50 hod. viedol po ceste III/1774 Zámok a okolie, smerom z mesta v
Bojniciach do Nitrianskeho Rudna, okres Prievidza, osobné motorové vozidlo X.. D. I. D. P.: G. XXXGE,
kdevkrižovatkepriodbočovanívľavonavedľajšiucestusmeromnaOpatovcenadNitrounedalprednosť

vjazdeoprotiidúcemucyklistoviC.G.,ktorýviedolbicykelX..P.pohlavnejceste,smeromzNitrianskeho
Rudna do Bojníc, pričom vošiel do jeho jazdného pruhu, čím porušil § 19 odsek 4 zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho došlo medzi nimi
k čelnej zrážke, pri ktorej utrpel cyklista C. G. zranenia - zlomeninu vnútorného a vonkajšieho členku
vľavo, roztrhnutie väzu medzi píšťalou a ihlicou v oblasti ľavého členku, pomliaždenie a odreninu čela,
pomliaždenie ľavého ramena ľahkého stupňa a pomliaždenie ľavej bedrovej oblasti ľahkého stupňa, s
narušením obvyklého spôsobu života po dobu 4 do 5 mesiacov,

teda

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

tým spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, s poukazom na
ustanovenie § 138 písmeno h) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona k trestu odňatia

slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 24
(dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 61 odsek 1, 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona k trestu zákazu

činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obvinený povinný nahradiť D. G.M., A.. XX. S. X S. XX, J.,
W.: XXX XXX XX, škodu vo výške 3.564,50 eur.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného C. G., L.. XX.X.XXXX E. J., P. J. J. - K., A..

T.. L. XXXX/X, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného C. M. (ďalej len obžalovaný), vypočul svedka -
poškodeného C. G. (ďalej len poškodený), vypočul D. O. Y., W.. O. C., D. D., C. G., G. N., vypočul znalca
Ing. E. Š., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný vypovedal, že išiel na svojom vozidle Suzuki, ostal na križovatke stáť asi 20 sekúnd, pretože
od Régie prichádzalo vozidlo Škoda Octavia, prešiel asi 1 meter, oproti idúce vozidlo sa pohlo, tak
zastal, pred ním ostalo si 4,5 metra, teda (podľa neho) dostatočný priestor na prejazd. Zastal pred
hranicou križovatky, ktorá tam síce nie je viditeľne vyznačená, je tam ale okraj vozovky a zastal asi 3

metre pred touto hrubou čiarou. Usúdil, že môže vojsť do križovatky, lebo musí zachovať 3 metre a
tie boli zachované, pretože (podľa neho) tam bol priestor 4,5 metra. Keď sa pohol do križovatky, určite
sa presvedčil, či odhora nič nejde, a nešlo v tom čase nič. Až potom z pravej strany uvidel prichádzať
cyklistu, bol vo vzdialenosti asi 80 metrov, išiel pri stredovej čiare, išiel rýchlo. Určite cyklista nešiel pri
okraji vozovky ale stredom, pri stredovej čiare. Brzdil, veď aj zanechal brznú stopu v dĺžke 15 metrov,

tak ako to neskôr zistili ich meraním na mieste, keď polícia neprišla miesto zmerať. Pri jeho vyjadrení k
výpovedi svedka N. dokonca uviedol, že cyklista tak brzdil, že až počul toto brzdenie. Na otázku, prečo
doposiaľ nevypovedal o tak intenzívnom brzdení, neodpovedal. Cyklista narazil do vozidla, na vozidle aj
zanechal stopy, ktoré sú (podľa neho) od predného kolesa. Narazil do ľavej stany, je tam kolmá šmuha
od kolesa, nie na strane spolujazdca, ako to tvrdí znalec, poškodil predný nárazník, kapotu, čelné sklo.

Ako teda narazil do ľavej strany, tak bicykel zvrtlo, zacviklo mu ľavú nohu, ako sa držal riadidiel, letel na
čelné sklo, tam sa zosunul k prednému kolesu. On vystúpil z vozidla, hovoril cyklistovi, kadiaľ to jazdí,
zastavil aj svedok D.. Cyklista hovoril, že ho bolí noha, on nehodu bral ako škodovú udalosť, tak bola
privolaná polícia, tú mal privolať poškodený, aj mu to hovoril, no nakoniec zistil, že to nebola pravda.
Bicykel odniesli asi 8 m od stredu vozovky, na obrubník. Poškodený nevolal políciu, volal svedka G., tú

volal asi až neskôr, aj on volal políciu na telefónne číslo 112. Pretože aj jeho auto stálo ako prekážka
na ceste, tak ho posunuli, neoznačili miesto nehody. Na bicykli bola poškodená len predná vidlica. On si
v čase, keď tam bol policajt, nepamätal na nič, nevedel si vysvetliť, ako k nehode mohlo a prečo dôjsť,
rozmýšľal, či ho neoslnilo slnko, až postupne si na priebeh nehody rozpamätával, rozpamätal sa asi po
1 roku. Nevedel ani označiť miesto nehody, to označil svedok N., označil miesto na krajnici. Nemal čas

rozmýšľať, tak s tým vtedy súhlasil, nebola tam zistená ani žiadna brzdná dráha, tá sa však nachádzala
pri stredovej čiare, no toto nebolo zistené pri ohliadke ale až neskôr, doma o nehode rozmýšľal, išiel na
miesto s kamarátom a túto brzdnú dráhu tam zistili, volal to na políciu N., povedal, že tam pôjde, aby to
išli označiť, keďže neboli, zmeral to on, mala 14,5 metrov. Neskôr mu N. povedal, že tam bola polícia
odmerať tú brzdnú stopu, no mala len 6 metrov. Policajt mu dal podpísať plánik a ešte nejaký čistý papier.

Je pravdou, že v čase nehody svietilo slnko, no myslí si, že toto ho neoslnilo. V čase nehody bol unavený,
umrel mu otec. I keď po nehode komunikoval so svedkami, poprel, žeby im hovoril, že ho oslnilo slnko.
Z jeho zákonnej poistky Poisťovňou Kooperatíva, a.s., bola uhradená škoda vo výške 7.000 eur.

Poškodený vypovedal, že išiel na bicykli smerom z Nitrianskeho Rudna, pretože oproti videl ísť vozidlo

obžalovaného, odbočovalo, nevedel presne, čo urobí, išiel s bicyklom tak, aby vozidlo mohol obehnúťsprava resp. i zľava. Keď toto vozidlo Suzuki uvidel, hýbalo sa. Išlo oproti nemu, ešte neodbočoval, auto
pribrzdilo, potom odbočilo doľava a vtedy nevedel, či stihne prebehnúť, a preto sa snažil dať tak, aby
vozidlo obehol z jednej alebo druhej strany, keď zistil, že nestihne obísť poza vozidlo, tak sa snažil ísť

pred vozidlo, no auto ostalo stáť, tak to nestihol a došlo k jeho nárazu do vozidla. Teda išiel v pravej
strane vozovky a keď nevedel, či vozidlo obehne, tak išiel viac ku stredu jeho jazdného pruhu. Urobil
tak preto, lebo vozidlo odbočovalo do jeho smeru, že ho teda obíde, bral, samozrejme, do úvahy aj
stojace vozidlo svedka D.. Nevedel sa však presne vyjadriť, či vozidlo ostalo stáť a potom sa pohlo.
V križovatke v tom čase videl stáť aj vozidlo Škoda Octavia, no kde presne toto vozidlo v križovatke

stálo, sa nevedel vyjadriť, či sa v čase nehody toto vozidlo hýbalo, nevedel povedať, on sledoval vozidlo
obžalovaného. On dané miesto pozná, vie, ako sa správajú vozidlá idúce smerom od Régie (smer,
odkiaľ išlo vozidlo škoda Octavia), že teda musia viac vojsť do križovatky, preto sa nesnažil ísť na
okraj vozovky. Išiel rýchlosťou 30-40 km/hod., nesledoval ale tachometer. Svoj náraz do vozidla nevedel
presne podrobne popísať, ani do ktorej časti vozidla prsne narazil, vie len to, že prepadol na kapotu a to,
že jeho prvý kontakt s vozidlom bol nohou - ľavým členkom do vozidla. Brzdil, no či dostatočne, nevedel

povedať, ani v akej vzdialenosti od vozidla. Podľa neho, však, skôr pribrzďoval, až potom, keď videl, že
už to nedá, tak prudko dobrzďoval, stále sa ale snažil obísť vozidlo. Po nehode obžalovaný prišiel za
ním, bicykel bol na krajnici, on ostal sedieť v strede križovatky. On povedal obžalovanému, aby zavolal
políciu, aj mu povedal, že zavolal, no nakoniec políciu volal on, pretože obžalovaný ju stále nevolal.
Volal aj priateľovej neteri, svedkovi G., chcel, aby mu odviezol bicykel. Tomu volal ako prvému, urobil tak

preto, lebo mu obžalovaný tvrdil, že on zavolá políciu. Jeho po nehode bolela noha, ani s políciou veľmi
nekomunikoval. V dôsledku nehody utrpel zranenie, ktoré je popísané v skutku obžaloby, na zdanenie
bol PN asi 8 mesiacov, podrobil sa operácii, rehabilitácii, členok ho bolieva, aj má ho menej ohybný.
Potvrdil, že Poisťovňa Kooperatíva mu plnila plnenie za PN a aj opravy bicykla, no v akej presne výške,
sa nevedel vyjadriť. Uplatnil napriek tomu škodu, jej výšku však nevedel súdu relevantným spôsobom

vyčísliť. Obžalovaný, vie, že na mieste nehody tvrdil, že ho nevidel, že tam bola tma, potom hovoril, že
ho osvietilo slnko, že to nechcel.

Svedok D. D. vypovedal, že ku križovatke prichádzal v smere od Hotela Régia na vozidle Škoda Octavia,
zastal 1-1,5 m od križovatky, v tejto križovatke, pretože ju pozná, takto vždy postupuje. Stálo tam už malé

vozidlo Suzuki, spozoroval ho pri stredovej čiare, stálo, potom sa pohlo, prešlo asi 1 meter a zastavilo asi
1 meter od stredovej čiary. Pozrel sa, čo sa deje, vtedy odvrchu videl prichádzať cyklistu, bolo to možno
5-6 sekúnd, videl ho od zákruty, sú tam kríky, presné miesto však nevedel povedať. Išiel pomerne (podľa
neho) rýchlo, narazil do pravej časti vozidla On zbadal cyklistu až v čase, keď (podľa neho) vozidlo
Suzuki stálo, no vodič vozidla možno videl lepšie v smere, ako cyklista prichádzal. Teda vozidlo ako

zastalo, trochu sa pohlo. Cyklista išiel blízko stredovej čiary, nemyslí si, že by brzdil, nemal ani čas kedy
brzdiť. Podľa neho, narazil na stranu vodiča. Vyjadril sa aj k tomu, že priestor medzi jeho vozidlom a
vozidlom Suzuki bol asi 3 metre. Po nehode komunikoval s cyklistom, dali ho nabok, pretože po nehode
skončil v strede cesty, neoznačili však miesto nehody. Nevšimol si, či na mieste ostali nejaké brzdné
stopy, alebo iné stopy po nehode. Nevedel sa presne vyjadriť, ktorou časťou bicykel narazil do vodidla,

ani ako padal cyklista.

Svedok O. Y. sa k samotnému skutku nevedel vyjadriť, vypovedal len k ním vykonávaným úkonom po
tom, čo bol ako policajt vyslaný spolu s kolegom na miesto, kde podľa oznámenia malo dôjsť k dopravnej
nehode. Potvrdil, že vozidlo i bicykel už neboli na mieste zrážky, pomáhali i naložiť poškodeného do

sanitky. Obžalovaný na mieste stále tvrdil, že on, ako išiel, cyklistu nevidel, preto mu ani nedal prednosť
v jazde. Vykonali dychovú skúšku, u oboch účastníkov nehody s negatívnym výsledkom. Potvrdil, že
na miesto prišiel i svedok G., bol tam aj pri vykonávaní ohliadky dopravným policajtom, no do priebehu
tejto ohliadky nezasahoval.

Vyššieuvedenúvýpoveďsvedkapotvrdilazhodnevypovedalidruhýčlenvyslanejhliadkypolíciesvedok
Ing. O. C..

Svedok G. N. vypovedal, že bol vyslaný na miesto nehody, vozidlo ani bicykel už neboli na pôvodnom
mieste, vozidlo bolo na pravej starne smerom k Hotelu Régia a bicykel bol pri krajnici, boli tam už

dvaja príslušníci polície, ako aj vodič vozidla a bicykla a svedok G.. Ten bol aj prítomný pri ním
vykonávanej ohliadke a dokumentovaní stôp na mieste, pričom na mieste nebola ním zistená žiadna
viditeľná stopa. Bolo stanovené po vyjadrení účastníkov nehody, predovšetkým však toto miesto stanovil
sám obžalovaný, ako miesto stretu. Nejaké viditeľné stopy, ktoré majú byť v mieste, kde bola dopravnánehoda, bol až v neskoršom čase po oznámení obžalovaného na mieste dokumentovať kolega V.K.D.,
asi v rozmedzí 2-3 dní neskôr. Obžalovaný si bol vedomý, že on spôsobil dopravnú nehodu, uvádzal,
že bol oslnený slnkom, stále sa ospravedlňoval. Podľa jeho názoru, nebol v strese. Ohliadku vykonával

smerom ako išiel cyklista, on tam nezistil žiadnu viditeľnú stopu prejazdu cyklistu. Dodatočne mu bolo
oznamované obžalovaným, že tam našiel brzdnú stopu, ako i v iných prípadoch, dodatočne to bolo
kolegom dokumentované, on na miesto nešiel pre iné pracovné povinnosti. Zistená brzdná stopa bola
dokumentovaná a i nameraná jej veľkosť.

Súd sa oboznámil so závermi znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo - chirurgia na č.l.
102-107, z ktorého vyplýva, že poškodený utrpel v dôsledku dopravnej nehody zranenie - zlomeninu
vnútorného a vonkajšieho členku vľavo, roztrhnutie väzu medzi píšťalou a ihlicou v oblasti ľavého
členku,pomliaždenieaodreninučela,pomliaždenieľavéhoramenaľahkéhostupňaapomliaždenieľavej
bedrovej oblasti ľahkého stupňa, ktoré vzniklo nárazom nárazníka automobilu priamo do oblasti ľavého
členka, nárazom hlavy do čelného skla automobilu (pomliaždenie hlavy) a ostatné pomliaždeniny vznikli

pádom na kapotu vozidla a následne vozovku. Zranenie si vyžiadalo u poškodeného PN ako i narušenie
obvyklého spôsobu života po dobu od 4 do 5 mesiacov. Poškodený mal obmedzenú možnosť chôdze,
len pomocou bariel, mal zhoršené v dôsledku toho základné hygienické úkony.

SúdsaoboznámilsvýpoveďouMgr.C.J.,akosplnomocnenéhozástupcuSociálnejpoisťovne-pobočka

Prievidza (č.l. 87-92), z výpovede ktorej vyplynulo, že Sociálna poisťovňa uplatňovala v prípravnom
konaní nárok na náhradu škody, v súvislosti s vyplatenými dávkami sociálneho zabezpečenia
poškodeného, vo výške 3.564,50 eur.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalca Ing. E. Š., ktorý pri výsluchu plne zotrval na svojich

záveroch zhrnutých v písomnom znaleckom posudku č. 7/2019, s tým, že predovšetkým uviedol,
že obžalovaný mohol rozpoznať protiidúceho cyklistu už v čase 6,35 s pred stretom, kedy bola ich
vzdialenosť asi 76,7 metra. Napriek tomu, že cyklistu videl, vošiel do jeho jazdného koridoru, kde ho
ohrozil. Vjazd do ľavého jazdného pruhu v čase, keď sa v ňom nachádzal cyklista, je nesprávnym
prvkom techniky vodiča - obžalovaného. Obžalovaný v danom úseku neprekročil v danom úseku

povolenú rýchlosť, išiel najviac rýchlosťou 11,2 km/hod. v tolerančnom rozpätí +/- 2 km/hod., teda
rýchlosť obžalovaného nie je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Poškodený tesne pred
nehodou v úseku, kde je povolená rýchlosť 50 km/hod., išiel rýchlosťou približne 44,3 km/hod. v
tolerančnom rozpätí +/- 5 km/hod. Vodič bicykla mohol dopravnej nehode zabrániť, ak by vo vzdialenosti
19,6 m pred miestom zrážky jazdil rýchlosťou 33,5 km/hod., vo vzťahu ku svojej skutočnej rýchlosti

však nemohol zabrániť dopravnej nehode. Poškodený na vzniknuté nebezpečenstvo reagoval včas,
čo je správna technika jazdy. Pretože sa v križovatke z pravej strany nachádzalo vozidlo Škoda
Octavia, musel dodržiavať bezpečný bočný odstup od tohto vozidla a nemohol jazdiť pri pravom okraji
vozovky. To, že ale nejazdil pri pravom okraji vozovky, nie je nesprávnym prvkom techniky jazdy.
Stanovil, že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy obžalovaného, ktorý

vyvolal kolíznu situáciu a zároveň druhému účastníkovi znemožnil zabrániť dopravnej nehode svojím
odbočovacím manévrom vľavo, kedy svojím vozidlom vošiel do jazdného pruhu v čase, keď sa v
ňom nachádzal cyklista, pričom sa nepresvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Obžalovaný
nesprávne vyhodnotil dopravnú situáciu a nesprávnym spôsobom uskutočnil vjazd do jazdného pruhu
poškodeného, teda mohol nehode zabrániť, ak by nevošiel vozidlom do koridoru cyklistu, ale počkal, kým

cyklista prejde a až potom vykonal odbočovací manéver. Obžalovaný nedodržal bezpečný bočný odstup
od cyklistu, vzdialenosť, ktorá bola cyklistovi obžalovaným vytvorená, nebola v takom rozmedzí, žeby
mu umožňovala bezpečný prejazd. Vodičovi bicykla tým vytvoril náhlu prekážku. Znalec sa jednoznačne
oboznámil aj s ohliadkou vykonanou na mieste dodatočne, pripustil, že cyklista mohol zanechať brzdnú
stopu, ktorá bola dodatočne zaznamenaná, dĺžky, ktorá bola dokumentovaná dodatočnou ohliadkou, to

i korešponduje s možným miestom prejazdu, ktorý bol ním zistený, cyklistu pri simulácii vykonávanej
pri znaleckom posudku. I podrobnou analýzou fotografií, vykonaných dopravnou políciou pri ohliadke
miesta činu (fotografia 7, 8), je možné takéto brzdné stopy na mieste identifikovať, i keď určite nie v
takej dĺžke, ako uvádza obžalovaný, že ním boli namerané, teda nie v dĺžke 14,8 metra, no pripustil,
že v dĺžke, ako boli dodatočne namerané políciou. Rovnako takto analyzoval aj fotografie predložené

obžalovaným pri jeho dodatočnej ohliadke. Táto brzdná stopa bola 5,8 metra. S touto brzdnou stopou
aj počítal, bral ju do úvahy pri svojich výpočtoch a záveroch, ako i teda týmto miestom prejazdu bicykla.
Znalec uviedol, že týmto sa podrobne zaoberal v doplnku znaleckého posudku (v spise na č.l. 217).
Jednoznačne však vylúčil, aby miesto nárazu cyklistu do vozidla bolo tam na vozidle a spôsobom,ako popisoval obžalovaný (čiastočne na hlavnom pojednávaní i svedok D.), pretože takémuto spôsobu
nárazu nekorešpondujú stopy na vozidle ako i stopy na samotnom bicykli. Jednoznačne stanovil, že
prvým nárazom bol náraz členkom (stopa na č.l 1, na obrázku č.1 znaleckého posudku na č.l. 119),

nie predným kolesom bicykla, pretože takému nárazu by odpovedalo iné poškodenie prednej vidlice
bicykla - došlo by k jej ohnutiu, k čomu v danom prípade nedošlo. Náraz bol do pravej časti vozidla.
Aj ostatné stopy na vozidle korešpondujú so spôsobom pádu cyklistu a jeho prepade na kapotu -
preliačenie na prednej kapote, stopa po kontakte tela cyklistu - najpravdepodobnejšie bedrovým kĺbom
s prednou kapotou vozidla, rozbité čelné sklo po náraze hlavy, škrabance na prednej kapote po kontakte

riadidiel bicykla, kontakt predného nárazníka s odpruženou prednou vidlicou bicykla (č.l. 7), stopa po
kontakte pneumatiky predného kolesa bicykla so spojlerom predného nárazníka (č.l. 119-121). Keby
bicyklista narazil do vozidla spôsobom popísaným obžalovaným, bol by iný spôsob jeho dopadu na
vozidlo a určite by nezanechal také stopy, ako boli zaistené na vozidle, iné by boli deformácie na bicykli
(ako bolo už uvedené vyššie) ale i iná deformácia na vozidle - poškodená predná maska. Technika
vodiča bicykla bola správna, pretože on vyhodnocoval vzniknutú situáciu, riešil snahu obísť vozidlo.

Jednoznačne však na takýto manéver práve postupom obžalovaného nemal vytvorený dostatočný
priestor pre prejazd, bezpečným odstupom bol ním vypočítaný a stanovený na 3 metre. Priestorom,
ktorýajuvádzalobžalovaný,žemalsprávneprechádzaťpoškodený,určitenemalpoškodenýdostatočne
vytvorený priestor na svoj prejazd práve pre zlú techniku jazdy obžalovaného, pretože vošiel do jazdnej
dráhy cyklistu a v danom mieste stálo vozidlo svedka D..

Súd sa oboznámil aj s listinnými dôkazmi, záznamom o dopravnej nehode na č.l. 165-186, listinným
dôkazom na č.l. 188.

Súdpodľa§272odsek3Trestnéhoporiadkunávrhobžalovanéhonadoplneniedokazovania-vypočutím

svedka C. G. k nameraniu brzdnej stopy dlhšej výmery ako neskôr nameraná brzdná stopa dodatočnou
ohliadkou,novéhoznaleckéhoposudku,ktorýbybolzaloženýnapravdivýchskutočnostiachavykonanie
rekonštrukcie, odmietol, pretože bol názoru, že tieto dôkazy, vzhľadom k ostatným dôkazom, nie sú pre
rozhodnutie súdu v otázke viny i trestu potrebné. Súd výpoveďou obžalovaného mal preukazované,
že v následných dňoch po skutku bola ním vykonaná dokumentácia na mieste nehody, ním nájdená

brzdná stopa, kde obžalovaný uvádzal, že mala mať dĺžku 14,5 metra, neskôr o 3 dni na to bola
políciou vykonaná dodatočná ohliadka, kde bola dokumentovaná brzdná stopa o dĺžke inej. Súd výsluch
navrhovaného svedka s ohľadom predovšetkým na závery znalca, ktorý objasnil možnosť výskytu
brzdnej stopy po nehode, hoci pri ohliadke miesta činu žiadna takáto stopa nebola dokumentovaná, a
teda nie je ničím preukázané relevantne, že takáto stopa vznikla, teda musela vzniknúť len v dôsledku

udalostí súvisiacich s dopravnou nehodou - jazdou bicykla poškodeného, i keď svedok N. vylúčil, že v
prípade,žebynamiestenejakábrzdnástopabola,nebolbyjuopomenuldokumentovať,nepovažovalza
potrebný,pretožepráveznalecjednoznačnevyvrátilmožnosťexistenciebrzdnejstopyvdĺžkeuvádzanej
obžalovaným, inými ním využívanými exaktnými metódami. Hodnotenie záverov znalca, postavených
na subjektívnom nesúhlase obžalovaného so závermi znalca, ktorý nekorešponduje jeho predstave,

nemôžu byť dôvodom pre záver neúplnosti alebo nesprávnosti záverov znalca. Súd nemal pochybnosti o
prezentovaných znaleckých zisteniach, formulovaných znalcom v jeho písomnom znaleckom posudku,
resp. ktoré súdu prezentoval pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní. Súd vzhľadom na ostatné
vykonané dôkazy, ich úplnosť a na vzájomnú nadväznosť považoval vykonanie rekonštrukcie ako
dôkazu pre svoje rozhodnutie za nadbytočné, nedôvodné.

Vzhľadom na vykonané dôkazy, jednotlivo a súhrnne, z nich predovšetkým vzhľadom na výpoveď
poškodeného, svedka D., predovšetkým však i závery znalca z odboru cestnej dopravy, znalca z
odbory zdravotníctvo - chirurgia, listinné dôkazy, mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, závažnejším spôsobom konania

- porušením dôležitej povinnosti, uloženej mu podľa zákona, čím tak po stránke objektívnej ako i
subjektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek
1, 2 písmeno a) Trestného zákona. Obrana obžalovaného javí sa súdu ako účelová, motivovaná
snahou zbaviť sa svojej trestnoprávnej zodpovednosti, vyvrátená práve predovšetkým závermi znalca,
ním nezvratne dokumentovanými okolnosťami priebehu dopravnej nehody, ktoré zhodne popísal vo

svojej výpovedi svedok - poškodený. Z vykonaného dokazovania mal súd bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že obžalovaný zlou technikou jazdy vytvoril poškodenému náhlu prekážku, keď pri prejazde
križovatkou vošiel do jazdnej dráhy poškodeného, tu potom poškodený nemal vytvorený dostatočný
priestor na svoj bezpečný prejazd, došlo k nárazu poškodeného do vozidla obžalovaného, k dopravnejnehode, pri ktorej poškodený utrpel zranenie, ktorého povaha vzhľadom na vyžiadaný následok na
zdraví poškodeného má povahu ťažkej ujmy na zdraví.

Štátchrániživotazdravieakojednyznajdôležitejšíchspoločenskýchhodnôt,chrániichpredpáchateľmi,
ktorí ich svojím konaním narúšajú. Obžalovaný svojím konaním porušil tento záujem spoločnosti.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi hodnotiacimi osobu obžalovaného na č.l. 229-231, 187a-187f,
z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol opakovane viackrát postihnutý za priestupky na úseku cestnej

premávky, predovšetkým za rýchlu jazdu. V mieste bydliska sú o obžalovanom známe len evidenčné
údaje. V posledných 10-tich rokoch nebol súdne trestaný.

Priukladanítrestusúdzohľadnilzákladnézásadyukladaniatrestu,vyplývajúcezustanovenia§34odsek
1Trestnéhozákona,podľaktorýchtrestmázabezpečiťochranuspoločnostipredpáchateľomtým,žemu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život, a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd nevzhliadol u obžalovaného žiadnu
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, žiadnu priťažujúcu okolnosť a tým pri ukladaní
trestu použitie ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona. Zohľadniac osobu obžalovaného, jeho
doterajší spôsob života, zohľadniac následok činu, ktorý v tomto prípade bol síce nepochybne závažný z

pohľadu povahy ujmy na zdraví poškodeného, vzhľadom však na spôsob spáchania činu, okolnosti, za
akých došlo k spáchaniu trestného činu, zohľadniac a berúc do úvahy i ostatné okolnosti, vyplývajúce z
ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, potom súd dospel k záveru, že ako dôvodný a primeraný je
trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v
trvaní 24 mesiacov, za súčasného uloženia však i trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého

druhu v trvaní 20 mesiacov. Potrebu pôsobenia na obžalovaného i takýmto druhom trestu, jednoznačne,
súd videl z okolnosti, že prihliadnuc na oboznámené listinné dôkazy - evidenčnú kartu vodiča a správu
z priestupkových postihnutí je možné konštatovať, že u obžalovaného ide o nezodpovedného účastníka
cestnej premávky, ktorý bol opakované postihnutý za rôzne priestupky na úseku cestnej premávky.

Vyššie uložený trest potom súd považoval za zákonný, primeraný a spravodlivý, ktorý v dostatočnej
miere splní účel trestu tak z pohľadu generálnej ako i individuálnej prevencie.

Poškodená Sociálna poisťovňa v prípravnom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody,
k tomu viažucimi sa listinnými dôkazmi sa súd na hlavnom pojednávaní oboznámil, poškodený uplatnil

nárok na náhradu škody, ktorej výšku však v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní nevedel súdu
upresniť, ani žiadnym relevantným dôkazom preukázať. Preto súd zaviazal obžalovaného k povinnosti
nahradiť Sociálnej poisťovni Bratislava škodu vo výške 3.564,50 eur a poškodeného v zmysle § 288
odsek 1 Trestného poriadku s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.