Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 14, 2021

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 18Csp/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320201504
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Mičeková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2021:2320201504.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Mičekovou v právnej veci žalobcu: W.Z. R.,

T.. XX.X.XXXX, H. XXX XX Č.V. D. XXX, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpenému: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so
sídlom Dvořákovo námestie 8/A, Bratislava, o určenie, že dohoda o zrážkach je neplatná, že úver je
bezúročný a bez poplatkov a o zaplatenie sumy 2.636 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 8.8.2013
je neplatná.

II. Súd určuje, že úver zo Zmluvy o úvere-dostupná pôžička Č..XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným dňa 8.8.2013, je bezúročný a bez poplatkov.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.473,08 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

IV. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

V. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,88%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.4.2020 v znení jej doplnenia zo dňa 25.6.2020
a 10.10.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy číslo
Zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 8.8.2013 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, určenia, že
úver č. Zmluvy o úvere-dostupná pôžička XXXXXXXXXX zo dňa 8.8.2013 uzatvorenej medzi žalobcom
a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca zároveň žiadal, aby súd rozhodol, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.636 Eur titulom bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy o úvere -

dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.8.2013 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Takisto žiadal,
aby súd určil, že zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.8.2013 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným
pre množstvo neprijateľných podmienok je neplatná. Podaním zo dňa 10.10.2020 zobral žalobca žalobu
späť v časti o neplatnosť predmetnej zmluvy o úvere.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 12.8.2013 uzavrel úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX. Ide o formulárovú zmluvu, ktorá bola MS SR posúdená ako bezúročná a bez poplatkov.

Jej súčasťou bola zo strany žalovaného ako veriteľa pripravená dohoda o zrážkach zo mzdy a žalovaný
aj napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalovaný
výšku dlhu sám jednostranne diktuje. Žalobca uviedol, že jeho zamestnávateľom je M. J., Š. XXXX, N. a
doložil žiadosť žalovaného zo dňa 26.3.2014, ktorou žiada jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážokzo mzdy, čím osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou dohodou o zrážkach zo
mzdy. Žalobca ďalej uviedol, že na základe ust. § 11 ods. 4 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, je v zákone výslovne upravená možnosť spotrebiteľa domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy

alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Podľa ust. § 11
ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením §137 písm. c) a
d) CSP je takáto žaloba prípustná a v prípade takejto žaloby v intenciách ust. §11 ods. 4 zákona č.
129/2010 Z.z naliehavý právny záujem spotrebiteľa nie je zo strany súdu potrebné skúmať. Žalobca k
žalobe okrem iného priložil vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 16.10.2019 adresované

žalobcovi, z ktorého vyplýva, že MS SR sa vyjadrilo k zmluve o úvere na základe žalobcom zaslanej
žiadosti o posúdenie zmluvy o úvere „Dostupná pôžička „ č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.8.2013, ktorá bola
MS SR doručená dňa 14.10.2019. Z predmetného vyjadrenia MS SR vyplýva, že zmluvu o úvere je
možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

3. V doplnení žaloby zo dňa 25.6.2020 žalobca uviedol, že na základe zmluvy o úvere mu bol

poskytnutý úver vo výške 3.200 Eur. Zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch, a to celkovú čiastku na zaplatenie a adresu veriteľa, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Žalobca uviedol, že za nesplnenie tejto povinnosti
nemožno považovať uvedenie adresy sídla žalovaného v záhlaví zmlúv v rámci jeho identifikačných
údajov. Z ust. § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že by adresa veriteľa, na

ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť mala byť totožná so sídlom tohto subjektu.
Zmluva ďalej neobsahuje celkovú čiastku na zaplatenie, keď výška úveru je podľa zmluvy 3.200 Eur a
celková výška nákladov je podľa zmluvy 2.254,06 Eur. Matematický výpočet 3.200 + 2254,04 =5.454,06
Eur, pričom výška mesačnej splátky vrátane poistného je 79,28 Eur a počet splátok je 72 a podľa toho
matematický výpočet je 79,28 x 72 = 5708,16 Eur. Z uvedených dôvodov je potrebné úver považovať

za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn.
17Co/914/2015 zo dňa 22.3.2019, podľa ktorého neurčitosť niektorej z náležitostí má ten istý účinok,
ako keby uvedenú náležitosť zmluva neobsahovala. Keďže výška úveru bola 3.200 Eur a žalobca
zaplatil 5.306 Eur, žalobca žiada od žalovaného sumu, a to zaplatené mesačne splátky tri roky dozadu
od podanej žaloby a to od mája 2017 do podanej žaloby vo výške 2.636 Eur z titulu bezdôvodného

obohatenia. Žalobca uviedol, že skutočnosť, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov sa dozvedel od Občianskeho združenia OSPO Martin-ochrana spotrebiteľa, a to dňa
23.6.2020.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 12.11.2020, v ktorom uviedol, že popiera tvrdenie

žalobcu, že uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko
nezakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako to tvrdí
žalobca. Zmluva o úvere je obsiahnutá na dvoch stranách formátu A4, zoznámenie sa s jej obsahom
nevyžaduje časovú náročnosť, žalobca mal možnosť sa s obsahom zmluvy (vrátane Dohody o zrážkach
zo mzdy) vopred zoznámiť. Zmluva o úvere bola žalobcom uzavretá slobodne a vážne v situácii, kedy

na bankovom trhu v SR pôsobilo (a aj v súčasnosti pôsobí) viacero bankových subjektov, žalobcovi
nič nebránilo, aby sa zoznámil s podmienkami jednotlivých bánk a vybral si takú ponuku, ktorá mu
najlepšie vyhovuje. Súčasná línia posudzovania priemerného spotrebiteľa sa výrazne posunula od jeho
považovania za naivného a nepozorného, až sa postupom času vymedzil priemerný spotrebiteľ, na
ktorého bola prenesená istá povinnosť aktivity, keď Európsky súdny dvor uviedol, že od spotrebiteľa sa

vyžaduje určité kontrolné úsilie, aby zistil, aký tovar vlastne kupuje. Európske právo stále viac naznačuje,
že ďalšia „automatická“ pomoc spotrebiteľom už nie je účelná a pokračovať by sa malo skôr nazeraním
na priemerného spotrebiteľa ako schopného urobiť vlastné rozhodnutie ohľadom svojho právneho
postavenia v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Podľa § 551 Občianskeho zákonníka je dohoda o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov platná ak bola uzavretá v písomnej forme a spĺňa požiadavky na

platnosť právneho úkonu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch.
Právna úprava povoľuje inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako štandardný spôsob zabezpečenia
záväzku. Ak je inštitút dohody o zrážkach zo mzdy legálnym právnym inštitútom, nie je možné bez
ďalšieho tvrdiť, že ide o dohodu neplatnú alebo že ide o neprijateľné dojednanie. Podľa rozsudku
Krajského súdu Trenčín 19Co/3/2019 zo dňa 06.02.2019: „Uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy

je legitímnym inštitútom zabezpečenia pohľadávok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 551 Občianskeho
zákonníka a samotná existencia dohody o zrážkach, bez preukázania ďalších pre vec významných
skutočností, nemôže spôsobiť neplatnosť, resp. nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou a
nemôže spôsobovať nerovnováhu pre dlžníka ako spotrebiteľa v jeho právach a povinnostiach. Pokiaľzákon výslovne predpokladá, že uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy môže byť uzatvorená i v
spotrebiteľských vzťahoch, nemôže byť ako taká sama osebe bez ďalšieho v rozpore so zákonom.“ Ak
je inštitút dohody o zrážkach zo mzdy aprobovaným právnym inštitútom, nie je možné bez ďalšieho a

priori tvrdiť, že ide o dohodu neplatnú alebo že ide o neprijateľné dojednanie. Žalovaný poukázal na to,
že predbežnú kontrolu uplatňovania práva veriteľa z dohody o zrážkach zo mzdy možno docieliť cestou
neodkladného opatrenia a následnú súdnu kontrolu neobmedzuje žiadna právna norma. Žalovaný
má za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je dohodnutá platne a primerane. Žalovaný postupoval s
odbornou starostlivosťou tak, aby dopad na žalobcu (spotrebiteľa) nemohol zhoršiť jeho situáciu ani v

prípade realizácie Dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca tvrdí, že Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje
veriteľovisvojvoľnéurčenievýškypohľadávky.Dohodaozrážkachzomzdypritomobmedzujeveriteľana
vymoženie aktuálneho dlhu z uzatvorenej Zmluvy o úvere. Z uvedeného vyplýva, že zrážkami zo mzdy
dôjde k splateniu rovnakej výšky dlhu, ako by dlžník splácal bez výkonu zrážok. Neexistuje svojvôľa,
pokiaľ medzi stranami zmluvy boli riadne dohodnuté všetky náležitosti a tieto žalobca pri uzatvorení
Zmluvy o úvere poznal. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca mal aj inú možnosť ako vykonaniu zrážok zo

mzdy zabrániť a to, že zamestnávateľovi oznámi, že Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neplatnú.
Len v prípade, ak by zamestnávateľ odmietol jeho výzvu a ďalej by hrozil vykonávaním, alebo ďalej
vykonával ďalšie zrážky zo mzdy, bolo by možné dospieť k názoru, že žalobcovi bezprostredne hrozí
ujma z neoprávneného vykonávania zrážok zo mzdy. V stave, keď sa žalobca na svojho zamestnávateľa
neobrátil s výzvou, aby upustil od vykonávania zrážok, nemožno dospieť k záveru, že by žalobcovi

hrozila akákoľvek bezprostredne hroziaca protiprávna ujma.

K absencii náležitosti zmluvy podľa §9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z., žalovaný uviedol, že
žalobca celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ uhradiť vypočítal v žalobe ako násobok mesačnej splátky
úveru (79,28 Eur) a počtu mesačných splátok (72). Žalovaný takýto postup žalobcu považuje za

nesprávny. Žalovaný poukázal na znenie ust. § 2 písm. h) a g) zákona o spotrebiteľských úveroch a
uviedol, že pri skúmaní správnosti celkovej výšky úveru je potrebné skúmať, čo je obsahom celkových
nákladov spojených s úverom. Obsah celkových nákladov spojených s úverom je pritom definovaný
priamo zákonom. Celková čiastka úveru obsahuje výšku poskytnutého úveru, poplatky, zmluvný úrok.
Vyčíslením uvedených súm mohol žalobca dospieť k záveru o správnosti celkovej čiastky spojenej s

úverom. Zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje,
tieto sú obsiahnuté v časti 2 (tabuľka). Žalovaný dáva do pozornosti ustanovenie umiestnené priamo
pod tabuľkovou časťou Zmluvy o úvere v znení: „Celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a
celkových nákladov spojených s úverom“ a tvrdí, že takto uvedená náležitosť spĺňa požiadavku uvedenú
v ustanovení §9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere.

K absencii náležitosti zmluvy podľa §9 ods. 2 písm. c) zák. č. 129/2010 Z.z., žalovaný uvádza, že
uvedenie sídla žalovaného (Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava) v záhlaví Zmluvy o úvere je aj
adresou žalovaného, na ktorej môže spotrebiteľ (žalobca) uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Ide o
adresu, na ktorej môže pošta žalovanému doručiť zásielku alebo na ktorej možno žalovaného osobne

navštíviť s cieľom podať tam reklamáciu alebo sťažnosť. Ust. § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.
z. je potrebné vykladať tak, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere postačí uviesť adresu veriteľa v takej
podobe, aby na nej bolo zmysluplne možné podať reklamáciu alebo sťažnosť. Musí ísť teda o adresu,
na ktorej môže pošta veriteľovi doručiť zásielku alebo na ktorej možno veriteľa osobne navštíviť s cieľom
podať tam reklamáciu alebo sťažnosť. Zmluvu by potom bolo možné považovať za bezúročnú a bez

poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) cit. zák., ak by zmluva vôbec neobsahovala takúto adresu alebo
by obsahovala len adresu, ktorá týmto požiadavkám nevyhovuje (napr. uvedenie len obce). Doslovné
znenie § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. totiž nevyžaduje to, čo tvrdí žalovaný, teda
nevyžaduje, aby pri adrese bolo uvedené, že na nej možno podať reklamáciu alebo sťažnosť. Inými
slovami, zákon nevyžaduje poučenie pre spotrebiteľa, že na určitej adrese možno podať reklamáciu

alebo sťažnosť. Vyžaduje len uvedenie adresy, na ktorej spotrebiteľ toto svoje právo objektívne dokáže
realizovať. Z obsahu úverovej zmluvy je zrejmé, že je v nej uvedená presná adresa žalobcu.

K bezdôvodnému obohateniu žalovaný uviedol, že uplatnený nárok žalobcu z dôvodov uvedených v
predchádzajúcej časti vyjadrenia ako nedôvodný popiera, nakoľko Zmluva o úvere obsahuje všetky

zákonom predpísané náležitosti a poskytnutý úver nie je bezúročný a bez poplatkov. Túto otázku ako
predbežnú by v konaní musel súd zodpovedať v prospech žalobcu na to, aby na strane žalovaného
vzniklo bezdôvodné obohatenie a teda jeho povinnosť takéto obohatenie žalobcovi vydať. Ak by súd
dospel k záveru, že úver poskytnutý žalobcovi na základe Zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkovžalovaný týmto vznáša námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 2.636 Eur a tvrdí, že nárok žalobcu je čiastočne premlčaný z dôvodu márneho
uplynutia subjektívnej premlčacej doby, keď ako vyplýva z aktuálneho stavu úveru zo dňa 2.11.2020

žalobca splátkou úveru zaplatenou dňa 4.7.2017 splatil/preplatil istinu poskytnutého úveru (splátka
bola vo výške 76 Eur, z ktorej na doplatenie istiny uhradil sumu 10,92 Eur a sumou 65,08 Eur istinu
preplatil), ktorým momentom mu začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Táto subjektívna premlčacia doba sa počíta pri každej
splátke osobitne. Žalovaný tvrdí, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia pozostávajúceho zo

splátok zaplatených žalobcom pred dátumom 17.4.2018 (dva roky pred dátumom doručenia žaloby
súdu) nie je možné priznať z dôvodu premlčania. Po uvedenom dátume uhradil žalobca žalovanému
sumu 1.724 Eur, takémuto nároku na strane žalobcu je možné vyhovieť len v prípade, ak konajúci súd
dospeje k záveru, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ
ide o počítanie začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby považuje žalovaný tvrdenie žalobcu že sa
žalobca dozvedel dňa 23.6.2020 od Občianskeho združenia OSPO Martin - ochrana spotrebiteľa, že

predmetnýúverjenutnépovažovaťzabezúročnýabezpoplatkovažežalobcamánároknabezdôvodné
obohatenie od žalovaného, za účelové. Práve žalobca ako platiteľ jednotlivých splátok úveru mal
možnosť jednoduchým matematickým výpočtom zistiť kedy splatil v prospech žalovaného istinu úveru,
pričom jeho vedomosť o právnej kvalifikácii jeho prípadného nároku (bezdôvodné obohatenie na strane
žalovaného) je z pohľadu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby bez právneho významu.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 6.12.2020, v ktorom zotrval na svojich
predchádzajúcich tvrdeniach a uviedol, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov,
aj preto že neobsahuje všetky predpoklady pre výpočet RPMN a matematický vzorec. Žalobca zároveň
uviedol, že dohoda o zrážkach je neplatná pre neurčitosť zabezpečovanej pohľadávky podľa § 37 ods.1

Občianskeho zákonníka.

6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 22.12.2020, v ktorom zotrval na svojich
písomných vyjadreniach vo veci a uviedol, že zmluva o úvere obsahuje všetky predpoklady pre výpočet
RPMN a to výšku úveru, počet mesačných splátok, termín konečnej splatnosti, dátum prvej splátky,

termín splatnosti mesačnej splátky, úrokovú sadzbu, anuitnú splátku, dátum zmluvy. Zmluva o úvere
obsahuje údaj o RPMN vo výške 21,34 % ročne a tiež údaj o priemernej RPMN na trhu vo výške 19,47
% ročne, oba údaje aktuálne ku dňu podpisu zmluvy. Zákon o spotrebiteľských úveroch nepožadoval a
ani nepožaduje uvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN. Zmyslom zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch nie je bezúčelový formalizmus alebo vnucovanie náležitosti zmluvy bez

akéhokoľvek konkrétneho účelu. Účelom zákona je dosiahnuť zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa,
aby bol schopný posúdiť rozsah svojho záväzku, pričom predmetná zmluva o úvere obsahovala
dostatočnéazrozumiteľnévymedzenienáležitostíprežalobcuakospotrebiteľa,ktorývčasejejuzavretia
ani nenamietal, že by bolo pre neho nezrozumiteľným niektoré jej ustanovenie. Uvedenie presného
matematického výpočtu RPMN podľa vzorca obsiahnutého v prílohe č. 2 zákona o spotrebiteľských

úveroch medzi obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepatrí. Ročná percentuálna
miera nákladov, ktorá sa uvádza v percentuálnych bodoch, vyjadruje porovnateľné číslo, ktoré má
slúžiť spotrebiteľovi pre porovnanie ponúk rôznych finančných inštitúcií a tým mu umožniť vybrať si
najvýhodnejší úver podľa svojich potrieb (táto sa vypočíta z výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru
a celkových nákladov spotrebiteľa, ktoré sú so spotrebiteľským úverom spojené). Z vyššie uvedeného

je zrejmé, že vzorec pre matematický výpočet RPMN je zložitý, pre priemerného spotrebiteľa ťažko
pochopiteľný.

7. Na pojednávaní žalobca uviedol, že sa pridržiava svojich písomných podaní vo veci. Momentálne sa
zrážky zo mzdy nevykonávajú, kvôli prebiehajúcemu konaniu, nakoľko kontaktoval zamestnávateľa, že

prebieha súdne konanie, o ktorom ho informoval a zamestnávateľ prestal vykonávať zrážky zo mzdy,
čaká na rozhodnutie súdu. Zrážky zo mzdy sa vykonávali v sumách, ako predložil výpis z účtu. Presne
si to nepamätá. V spise by malo byť, koľko uhradil z úveru. Nevie presne, koľko uhradil, volali mu z
Poštovej banky, že by tuším mal uhradiť ešte 900 Eur. To čo si požičal, istinu 3.200 Eur, vie, že zaplatil
celé. Žalobca uviedol, že sa v týchto veciach nevyzná, robila mu to svokra spolu s advokátom s tým,

že mu vypočítali bezdôvodné obohatenie. Dozvedel sa, že úver je bezúročný a bez poplatkov, keď to
dali prešetriť na Ministerstvo spravodlivosti. Ako spomínal, jeho svokra s advokátom to dali prešetriť
na ministerstvo a z toho mu potom poslali nevie koľko listov a tam mu napísali, že sú tam neprijateľné
podmienky a aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť, všetko by to malo byť v spise. Ono to bolo tak, že platila platil a svokra sa ho pýtala, či by už nemal mať všetko zaplatené a keď sa informoval v banke tak mu
raz povedali, že má zaplatiť 800 Eur, potom že 1000 Eur, potom že 900 Eur a tak to dal prešetriť na
ministerstvo. Tým to celé začalo. Potom išiel za advokátkou, nevie ako sa volá, tá mu potom odporučila

iného advokáta, ktorý sa tomuto venuje a svokra mu nakoniec vybavila inú osobu, ktorá sa tomuto
venuje a napísal mu podania. Nepamätá si okolnosti uzavretia zmluvy, to bolo už dávno, nevie, či mal
možnosť vybrať si poistenie, nechce klamať pred súdom, to bolo už dávno. Nevie uviesť ani to, akú
sumu poistného platil.

8. Na pojednávaní sa právny zástupca žalovaného v plnom rozsahu pridržal svojich písomných podaní
vo veci, pričom poukázal na to, že žalobca v žalobe tvrdí, že napadnutá zmluva o úvere neobsahuje údaj
ocelkovejvýškeodplatyzaposkytnutýúver.Napriektvrdeniužalobcu,žetakýtoúdajvzmluveabsentuje,
sám žalobca v jeho žalobe zo dňa 25.6.2020, ktorú sám označil ako upresnenie jeho pôvodnej žaloby
zo dňa 15.4.2020, v zmluve postupom označeným v zmluve vypočítal celkovú čiastku úveru tak, že
spočítal výšku istiny poskytnutého úveru a celkovú výšku nákladov podľa zmluvy, teda dodržal zmluvou

naznačený postup, čím jeho námietku po absencii tohto údaja v zmluve podľa názoru žalovaného sám
vyvrátil. Žalobca uhradil sumy tak, ako je to uvedené v aktuálnom stave úveru ku dňu 2.11.2020, prvá
strana zaplatené splátky pod výškou. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žaloba je nedôvodná v
celom rozsahu a preto navrhol, aby ju súd zamietol a v prípade úspechu žalovanému priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

9. Súd sa oboznámil so žalobou, jej doplneniami, zmluvou o úvere-dostupná pôžička zo dňa 8.8.2013,
aktuálnym stavom úveru ku dňu 2.11.2020, žiadosťou o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa
26.3.2014, vyjadrením MS SR k žiadosti zo dňa 16.10.2019, zrážkami zo mzdy vykonávanými na účet
žalovaného, žiadosťou o okamžité zdržanie sa vykonávania zrážok zo mzdy, predložením dohody o

zrážkach zo mzdy -nevykonávanie zo dňa 25.7.2019, stanoviskom k nevykonávaniu zrážok zo dňa
8.8.2019, vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovný skutkový a právny stav :

10. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 8.8.2013 zmluvu o úvere-dostupná pôžička, na základe
ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver. Žalobca ako dlžník bol povinný peňažné prostriedky tvoriace

pohľadávku, vrátane úrokov, poplatkov, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty vrátiť a plniť ostatné
povinnosti v zmysle Obchodným podmienok pre úver. Úver sa žalobca zaviazal splácať v 72 mesačných
splátkach vo výške 79,29 Eur. Splatnosť prvej splátky bola určená dňom 15.9.2013, periodicita splátok
mesačne k 15. dňu v kalendárnom mesiaci. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 19,50% ročne,
RPMN 21,34 %, priemerná RPMN na trhu bola uvedená vo výške 19,47% ročne, celková výška nákladov

bola uvedená 2.254,06 Eur, pričom v zmluve je uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet
výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. V bode 2 zmluvy o úvere nazvanom žiadosť o
poskytnutie úveru je uvedené, že klient žiada o poistenie schopnosti splácať úver, pri ktorom sú uvedené
dve políčka na výber, ktoré bolo možné zaškrtnúť a to základný súbor poistenia a komplexný súbor
poistenia. V samotnom texte zmluvy v bode 7 je uvedené, že :“ Klient, ako aj spoludžník, a to každý z

nich osobitne podpisom tejto ZoÚ uzavrie s Poštovnou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zák.č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky Poštovky
vzniknutej zo ZoÚ. Poštovka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky
voči Klientovi a Spoludlžníkovi zo ZoÚ pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu
vo výške Splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do

úplného zaplatenia pohľadávky Poštovky.

11. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

12. Podľa § 497 zák.č.513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 52 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účelytohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. a), b), d), g), h), i) a l) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona
sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a

celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

16. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d), zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa § 19 ods. 3, 4 a 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri výpočte ročnej percentuálnej miery
nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý
čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v

zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa
však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov z
predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú
platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte

ročnej percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.

19. Podľa § 145 ods. 3 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak je žaloba vzatá
späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení
konania v tejto časti.

20. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.22. Podľa § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
nežbybolizrážkyprivýkonerozhodnutia.Protiplatiteľovimzdynadobúdaveriteľprávonavýplatuzrážok

okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

23. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

25. Podľa § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

26.Podľa§107ods.1a2Občianskehozákonníkaprávonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne. Bolo
preukázané, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 8.8.2013 uzatvorená

zmluva o úvere - dostupná pôžička, keď na jednej strane vystupuje fyzická osoba-spotrebiteľ, ktorá
pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a na
strane druhej právnická osoba-dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. V danom prípade je nepochybné, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, s ohľadom na
povahu zmluvných strán. Na takto založený zmluvný vzťah je preto potrebné aplikovať právne normy

spotrebiteľského práva, a to najmä ustanovenia Občianskeho zákonníka § 52 a nasl. o spotrebiteľských
zmluvách, ako i osobitné predpisy, a to najmä zákon o spotrebiteľských úveroch. V ustanovení § 9 ods.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú upravené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon o
spotrebiteľských úveroch tiež v ustanovení § 11 ods. 1 stanovuje, pri absencii ktorých náležitostí zmluvy
sa úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade súd vykonaným dokazovaním zistil,

že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN a je
nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a preto mal súd za
to, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a to z nasledujúcich dôvodov.

28. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3.200 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 72-

ich mesačných splátkach po 79,29 Eur, pričom celková výška nákladov predstavovala 2.254,06 Eur. V
zmluve však chýba údaj o celkovej čiastke, ktorú mal spotrebiteľ na základe úverovej zmluvy zaplatiť.
Pod tabuľkou je drobným písmom uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru
a celkových nákladov spojených s úverom. Vychádzajúc zo znenia zmluvy by potom celková výška
úveru bola 5.454,06 Eur. Ak však vychádzame z počtu mesačných splátok (72), ktoré má spotrebiteľ

podľa zmluvy veriteľovi uhradiť a vynásobíme ich výškou mesačnej splátky (79,29 Eur), zistíme, že
celková výška úveru, ktorú mal spotrebiteľ uhradiť, činila 5.708,88 Eur, čo je o 254,82 Eur viac oproti
údaju v zmluve. Tento rozdiel vo výpočte predstavuje viac ako 3 mesačné splátky. Na tento matematický
výpočet poukázal v doplnení žaloby zo dňa 25.6.2020 aj žalobca. Od celkovej výšky nákladov sa odvíja
aj výška RPMN. Keďže veriteľ pri výpočte RPMN vychádzal z nesprávnej výšky nákladov spojených

so spotrebiteľským úverom, bola aj RPMN nesprávne vypočítaná, a to v neprospech spotrebiteľa, čo
má za následok, že úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

29. Pre úplnosť súd uvádza, že v zmluve je síce pri splátkach uvedené, že súčasťou mesačnej splátky je

aj poistné, avšak zo zmluvy nevyplýva akú výšku poistného má žalobca ako spotrebiteľ platiť. Zároveň
má súd za to, že aj poistné bolo potrebné zohľadniť v celkových nákladoch spojených s úverom, pretože
žalobca v zmluve nemal na výber, či poistenie prijať alebo nie. V bode 2. zmluvy je vo vzťahu k poisteniu
uvedené - „žiadam o poistenie schopnosti splácať úver“. K tomuto textu dal veriteľ spotrebiteľovimožnosť označiť krížikom jednu z dvoch možností splácania úveru, pričom jedna možnosť bola splácať
„základný súbor poistenia“ a druhá „komplexný súbor poistenia“. Z textu zmluvy nevyplýva, že by bola
spotrebiteľovi daná aj tretia možnosť pre prípad, že o poistenie záujem nemá. Z takto formulovaného

obsahu zmluvy vyplýva, že poistenie bolo podmienkou uzavretia zmluvy o poskytnutí úveru. Navyše,
pokiaľ bola súčasťou mesačnej splátky aj platba poistného, skutočnosť o výške poistného mala vyplývať
aj zo zmluvy. Spotrebiteľovi by malo byť zrejmé aká je výška mesačnej splátky a akú sumu uhrádza
mesačne na poistnom. Súd má za to, že náklady na poistenie ako doplnkovú službu mali byť súčasťou
nákladov zahrnutých do výpočtu RPMN (§ 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z.).

30. Súd ma takisto za to, že v zmluve absentuje uvedenie všetkých predpokladov pre výpočet RPMN.
V súvislosti s uvedením predpokladov použitých na výpočet RPMN súd poukazuje na citované znenie §
19 ods. 3, 4 a 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, v ktorých sú špecifikované tieto predpoklady, ako aj
dodatočné predpoklady. Zmluva o úvere však tieto predpoklady neobsahuje. Základné predpoklady pre
výpočet RPMN sú obsiahnuté v § 19 najmä v jeho ods. 3, podľa ktorého pri výpočte RPMN sa vychádza z

predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a veriteľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Ďalší základný predpoklad pre výpočet RPMN je obsiahnutý v ods. 4. V ods. 5. je potom uvedené, že
ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte RPMN použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.
Tieto dodatočné predpoklady sú vymenované v prílohe č. 2 k citovanému zákonu pod bodom II. Súd

je toho názoru, že zákonodarca pod všetkými predpokladmi použitými na výpočet RPMN, nemal na
mysli všetky veličiny hodnoty a sumy použité pre výpočet, ani matematický výpočet, na základe ktorého
veriteľ dospel k určitej výške RPMN, ale sú to niektoré osobitné zložky, okolnosti úveru, ktoré majú byť
zahrnuté do celkových nákladov spojených s úverom. Z uvedeného dôvodu je potrebné úver takisto
považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských

úveroch, keďže neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, a
to všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Súd sa však nestotožnil s tým, že zmluva o úvere
by mala obsahovať aj matematický vzorec, keďže zákon o spotrebiteľských úveroch nešpecifikuje, že
pod predpokladmi použitými na výpočet RPMN sa má rozumieť, že zmluva má obsahovať matematický
výpočet, ktorým bola vypočítaná RPMN. Matematický vzorec tohto výpočtu je obsiahnutý v zákone,

pričom v danom prípade nejde o jednoduchý matematický vzorec. Súd nechce nijakým spôsobom
spochybňovať schopnosti bežného spotrebiteľa, ale má za to, že uvedenie takéto výpočtu by bolo čiste
formálnym a neplnilo by účel sledovaný zákonom.

31. Čo sa týka ďalších dôvodov uvedených žalobcom prečo je potrebné úver považovať za bezúročný a

bez poplatkov s týmito sa súd nestotožnil. Žalobca uvádzal, že úver je potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov, pretože neobsahuje celkovú čiastku na zaplatenie a adresu veriteľa, na ktorej môže
spotrebiteľuplatniťreklamáciualebosťažnosť.Súdmazato,ževzmluveneabsentujeuvedeniecelkovej
čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, keďže v zmluve je uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje
súčet výšky úveru, ktorá je v zmluve uvedená sumou 3.200 Eur a celkových nákladov spojených s

úverom, ktoré sú v zmluve takisto špecifikované sumou 2.254,06 Eur, a teda dlžník si vedel vypočítať
celkovúčiastkuúveru.Súdtakistoniejetohonázoru,ževzmluvechýbauvedenieadresy,naktorejmôže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Súd má za to, že v zmluve stačí uviesť adresu veriteľa v
takej podobe, aby na nej bolo zmysluplne možné podať reklamáciu alebo sťažnosť a musí ísť o adresu,
na ktorej môže pošta veriteľovi doručiť zásielku alebo na ktorej možno veriteľa osobne navštíviť s cieľom

podať tam reklamáciu alebo sťažnosť, čo v danom prípade bolo splnené uvedeným sídla žalovaného.

32. Vzhľadom k uvedenému súd vyhovel návrhu žalobcu a určil, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

33. Vzhľadom k tomu, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalobca má

nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia, to znamená sumy zodpovedajúcej rozdielu medzi sumou,
ktorá bola žalobcovi poskytnutá zo strany žalovaného (sumou poskytnutého úveru) a sumou, ktorú
žalobcazaplatilžalovanémuaktorápresahovalasumuposkytnutéhoúveru,t.j.sumuoktorúsažalovaný
obohatil. V konaní bolo preukázané z aktuálneho stavu úveru, že žalobca zaplatil žalovanému celkovo
sumu 5.673,08 Eur. Žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovanému zaplatil vyššiu sumu alebo že

by žalovanému zaplatil splátku aj po 4.11.2019. S poukazom na uvedené súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 2.473,08,-Eur (5.673,08 Eur-3.200 Eur), keďže žalobca na základe zmluvy o úvere
čerpal peňažné prostriedky vo výške 3.200,-Eur, pričom podľa aktuálneho stavu úveru predloženého
žalovaným, žalobca uhradil žalovanému sumu v celkovej výške 5.673,08,-Eur. Keďže žalobca žiadal,aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.636 Eur, súd žalobu v zvyšnej časti zamietol. Žalobca
pri výpočte bezdôvodného obohatenia nepostupoval správne, keďže nezohľadnil sumu, ktorá mu bola
žalovaným poskytnutá z titulu čerpania úveru (3.200 Eur).

34. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania na žalobcom uplatnený nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 2.636 Eur. Žalovaný zároveň uviedol, že v prípade ak by súd dospel
k tomu, že úver je bezúročný a bez poplatkov, nie je možné podľa žalovaného žalobcovi priznať nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia pozostávajúceho zo splátok zaplatených žalobcom pred dátumom

17.4.2018 s tým, že po tomto dátume žalobca uhradil sumu 1.724 Eur. Žalovaný uvádza, že subjektívna
2-ročná premlčacia lehota začala plynúť od okamihu vedomosti žalobcu o bezdôvodnom obohatení,
ktorá vznikla v okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny. S týmto názorom žalovaného
sa súd nestotožnil. Súd má za to, že pre plynutie subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka je rozhodujúce, kedy sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení a kto ho
získal, pričom nestačí len možnosť sa uvedené dozvedieť, ale rozhodujúce je, kedy sa tak skutočne

stalo. V danom prípade mal súd za preukázané výpoveďou žalobcu ako aj žalobcom predloženým
oznámením MS SR zo dňa 16.10.2019 označeným ako vyjadrenie k žiadosti, že žalobca sa dozvedel
o bezdôvodnom obohatení na základe toho, že mu bolo zo strany MS SR listom zo dňa 16.10.2019
oznámené, že úver je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Okamihom dôjdenia tohto
oznámenia žalobcovi, čo mohlo byť najskôr dňa 16.10.2019 sa žalobca dozvedel o tom, že na jeho

úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie. Z uvedeného oznámenia MS SR jednoznačne vyplýva, že
žalobcažiadaloposúdeniezmluvyoúvereuzatvorenejdňa8.8.2013medzinímažalovanýmanásledne
na základe tohto oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR, ako to vyplýva z výpovede žalobcu, navštívil
advokáta a podal žalobu. Žalovaný v konaní nepreukázal opak. Žalobca podal žalobu na súde dňa
17.4.2020, podal ju v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Žalobca ako spotrebiteľ uzavrel

jednotlivé zmluvy s veriteľom v dobrej viere, že veriteľ dodrží všetky zákonom vyžadované podmienky na
uzatvorenie zmluvy a je logické, že v prípade ak by mal vedomosť, že úver je bezúročný a bez poplatkov
a že plní bez právneho dôvodu, tak by automaticky prestal platiť splátky alebo by minimálne podal žalobu
na súd skôr, a to po zistení takejto vedomosti. Preto je možné uveriť tvrdeniu žalobcu, že o porušení
povinností žalovaného s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa dozvedel až dodatočne,

po preplatení istiny daného úveru. Subjektívna premlčacia doba v danom prípade teda bola zachovaná.

35. Žalobca sa ďalej žalobou domáhal určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy
o úvere je neplatná. Žalobca uviedol, že dohoda bola súčasťou formulárovej zmluvy a že veriteľ si výšku
dlhu sám jednostranne určil. Zároveň uviedol, že je neplatná pre neurčitosť zabezpečovacej pohľadávky.

V danom prípade má súd za to, že pre dohodou o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho prostriedku
pohľadávky musia byť rešpektované všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa Občianskeho
zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej
ide, a výšku dohodnutých zrážok. Dohoda o zrážkach zo mzdy však neobsahuje všetky tieto náležitosti,
tak ako na to poukázal aj žalobca.

36. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dojednaná v úverovej zmluve iba stroho: Klient, ako aj spoludlžník,
a to každý z nich osobitne podpisom tejto ZoÚ uzavrie s Poštovnou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa
§ 551 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky
Poštovky vzniknutej zo ZoÚ. Poštovka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej

pohľadávky voči Klientovi a Spoludlžníkovi zo ZoÚ pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo
iného príjmu vo výške Splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov,
a to až do úplného zaplatenia pohľadávky Poštovky.

37. Z takto dojednanej Dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva určité vymedzenie zabezpečovanej

pohľadávky, a preto táto dohoda je neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko
právny úkon musí byť okrem iného určitý. Už v čase uzatvorenia dohody musela byť zabezpečovaná
pohľadávka vymedzená určito, úplne a presne konkretizovaná. Z uvedenej dohody však jasne a určito
nevyplýva aká bude výška konečnej pohľadávky, ktorá by mala byť zrážkami zo mzdy uspokojovaná. Pre
tieto skutočnosti nemôže sporná dohoda o zrážkach zo mzdy obstáť ako platná. V súvislosti s uvedeným

súd poukazuje na to, že podľa zmluvy mal žalobca zaplatiť 72 splátok vo výške 79,29 Eur, t.j. spolu
5.708,88 Eur a zároveň podľa tej istej zmluvy bola výška úveru 3.200 Eur a celková výška nákladov
bola 2.254,06 Eur, z čoho vyplýva, že celková čiastka úveru bola 5.454,06 Eur. Okrem uvedenej zjavnej
nezrovnalosti mal žalobca podľa zmluvy zaplatiť žalovanému peňažné prostriedky tvoriace pohľadávku,a to vrátane úrokov, poplatkov, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty a plniť ostatné povinnosti v
zmysle Obchodných podmienok pre úver. Z takto formulovanej dohody nie je zrejmé, aká pohľadávka
žalobcu a v akej výške mala byť zabezpečená, aké zmluvné pokuty a v akej výške mali byť predmetom

zrážok, takisto nie je zrejmé aké poplatky a v akej výške by vznikli žalobcovi počas trvania zmluvy, alebo
aké iné povinnosti v zmysle obchodných podmienok by žalobcovi vznikli. Vzhľadom k uvedenému má
súd za to, že dohoda o zrážkach je neplatná pre neurčitosť na základe ust. § 37 ods.1 Občianskeho
zákonníka, a preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

38. Pre úplnosť súd uvádza, že súd sa zaoberal danosťou naliehavého právneho záujmu na určení
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa názoru súdu je naliehavý právny záujem žalobcu na
tomto určení daný, nakoľko žalovaný preukázateľne uskutočňoval zrážky zo mzdy, keďže požiadal
zamestnávateľa žalobcu o ich uskutočňovanie listom zo dňa 26.3.2014, a bez žalobcom požadovaného
určenia by bolo jeho právne postavenie neisté a bolo by ohrozené jeho disponovanie s vlastnou mzdou.

39. Žalobca zobral, podaním doručeným súdu dňa 13.10.2020, žalobu v časti, v ktorej žiadal, aby súd
určil, že zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 12.8.2013 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
pre množstvo neprijateľných podmienok je neplatná, späť ešte predtým ako bola žaloba doručená
žalovanému (29.10.2020) , a preto súd v súlade s ust. § 145 ods. 3 CSP o späťvzatí žaloby v tejto časti
nerozhodoval.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 95,88%. Súd pritom vychádzal
z toho, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny 2.636 Eur, pričom úspešný bol čo do
zaplatenia istiny 2.473,08 Eur, teda jeho hrubý úspech predstavuje 93,82% a úspech žalovaného 6,18%.

Z uvedeného vyplýva, že čistý úspech žalobcu predstavuje 87,64% (93,82% - 6,18%). Zároveň žalobca
mal úspech 100% v časti, v ktorej súd určil, že dohoda o zrážkach je neplatná a takisto mal úspech
100%, v časti určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, t.j. v priemere mal žalobca úspech vo výške
95,88 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.