Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 18, 2020

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 42P/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719200862
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Štiglicová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2020:1719200862.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou v právnej veci starostlivosti

o: M. V., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny v Pezinku, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka E. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom
T.. I.. Q. XX, L. R. a otec Ľ. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, F., takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého M. V., narodeného XX.XX.XXXX z doterajšej
sumy150eurmesačnenasumu200eurmesačne,počnúcdňom07.05.2019,ktorúsumujeotecpovinný
zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

II. Zročné výživné na maloletého M., narodeného XX.XX.XXXX za obdobie od 07.05.2019 do 30.11.2020
v sume 938,70 eur je otec povinný splácať v 30 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným
počnúcdňom15.12.2020krukámmatkystým,že neplnenímjednejdávkyalebosplátkymázanásledok
splatnosť celého plnenia.

III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok v Pezinku, č. k.12P/52/2014 - 195 zo

dňa 08.09.2014 v časti výšky výživného na maloleté dieťa.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.05.2019 žiadala matka, aby súd rozhodol o zvýšení
výživného na deti Y. V., narodený XX.XX.XXXX, t. č. plnoletý a M. V., narodený XX.XX.XXXX. Návrh
odôvodnila tým, že manželstvo s otcom maloletých detí bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava III
č. k. 28C/42/2009 zo dňa 21.04.2014 rozvedené, obe maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do
osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný platiť na výživu maloletého Y. sumou 110 eur a na

maloletého M. mesačne sumou 100 eur. Následne Okresný súd Pezinok č. k. 12P/52/2014 rozsudkom
zo dňa 08.09.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/724/2015 zo dňa
14.03.2017 rozhodol o zvýšení výživného na Y. V., nar. XX.XX.XXXX na 160 eur mesačne a na M. V.,
nar. XX.XX.XXXX na 150 eur mesačne. V návrhu matka uviedla, že je potrebné zvýšiť výživné na synov
z dôvodu zvýšených nákladov na ich štúdium, ošatenie, obuv, hygienické potreby a zároveň uviedla,
že má vedomosť o tom, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa podstatne zmenil aj príjem otca
detí, nakoľko predal nehnuteľnosť, na ktorej mali deti prihlásený trvalý pobyt a prenajíma štyri byty v

obci Hviezdoslavov, dielňu a suterén domu, pričom všetky príjmy plynúce zo spoločne nadobudnutého
majetku manželov požíva výlučne otec. Matka v návrhu žiadala zvýšenie výživného na maloletého
Y. na sumu 210 eur mesačne a na maloletého M. na sumu 200 eur mesačne s tým, že nedoplatok
na výživnom za obdobie od/do rozhodnutia súdu je otec povinný platiť v mesačných splátkach spolus bežným výživným. Dňa 27.02.2020 bolo Okresnému súdu Pezinok doručené späťvzatie návrhu na
zvýšenie výživného na Y. V., spolu so žiadosťou o zastavenie konania, nakoľko Y. V. dosiahol pred
podaním návrhu plnoletosť. Matka vo svojom podaní zo dňa 27.02.2020 vyčíslila mesačné náklady na

maloletého M. nasledovne: MHD 17,90 eur, jedno teplé jedlo 50,70 eur, drogéria 15 eur, vreckové 50 eur,
mimoriadne výdavky do školy 26,50 eur, školské výdavky 60 eur, športové oblečenie 6,30 eur, kino 11
eur, plaváreň 10 eur, šaty a obuv 44,27 eur. Mesačné náklady na bývanie vyčíslila nasledovne: bývanie
200 eur, internet 20,89 eur, telefón 36 eur a voda 45 eur. Otec sa k návrhu matky vo svojom podaní zo
dňa 12.03.2020 vyjadril tak, že nesúhlasí so zvýšením výživného na Y. V. z dôvodu jeho plnoletosti a

nesúhlasí ani so zvýšením výživného na maloletého M.. Uviedol, že od posledného zvýšenia výživného
sa jeho finančná situácia zhoršila, nakoľko má zdravotné problémy, skončil s podnikaním, bol nútený
predať dom a vyrovnal všetky dlžoby. Zvyšné peniaze z predaja domu použil na bezbariérové bývanie
v jeho byte. Svoj trojizbový byt dáva do prenájmu, má invalidný dôchodok vo výške 328 eur a celkom s
nájomným má príjem 528 eur. Má zvýšené náklady na auto, nakoľko sa nevie pohybovať autobusom, na
120eur,naliekymazvýšenénákladyvsume50eur mesačne,narehabilitáciuadokončujebezbariérové

bývanie. Dodal, že deťom dáva nepravidelné vreckové. Matka sa k vyjadreniu otca vyjadrila podaním
zo dňa 28.04.2020, v ktorom uviedla, že otec jej dodnes nevyplatil z BSM časť jej patriacu a čo sa týka
výživného, nie sú medzi nimi žiadne dohody. Dňa 26.05.2020 bolo Uznesením Okresného súdu Pezinok,
č. k. 42P/37/2019 konanie v časti návrhu na zvýšenie výživného na Y. V., nar. 06.05.2001 zastavené.

2. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s predloženými
dôkazmi, ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a súd vykonal dokazovanie výsluchom
účastníkov konania.

3.Dňa16.09.2020savovecikonalosúdnepojednávanie,naktoromotecuviedol,žesmanželkouvlastní

v BSM neskolaudovaný rodinný dom, v ktorom býva, jeho záujem je dať ho deťom. V tomto dome bývajú
aj jeho dve asistentky, ktoré má ako ZŤP pridelené, za bývanie mu platia každá po 300 eur mesačne.
Okrem toho dostáva z UPSVaR príspevok na benzín vo výške 30 eur, invalidný dôchodok má 328 eur.
Vlastní 13ročné auto, má s.r.o., kde nezamestnáva žiadnych ľudí a nevykonáva tu už žiadnu činnosť.
S deťmi sa stretáva tak, ako mu dovolí jeho zdravotný stav, niekedy je to raz za dva mesiace. Má v

pláne dať im dva holobyty ako kompenzáciu za výživné. Uviedol, že nemá žiadne dlžoby. Matka uviedla,
že je onkologická pacientka, poberá invalidný dôchodok vo výške 241 eur, okrem toho pracuje ako
upratovačka, kde zarába 380 eur. Za bývanie platí 200 eur. Uviedla, že od súdneho exekútora dostáva
výživné na Y. vo výške 160 eur a na M. vo výške 150 eur. O stavbe v Hviezdoslavove uviedla, že má
vedomosť o tom, že je obývateľná a dokončená, otec ju prenajíma rôzne za 380 eur mesačne alebo

za 6,10 eur na noc. Uviedla, že otec je psychiatrický pacient a trpí maniodepresiou, jeho nálady kolíšu.
Mesačné náklady na maloletého M. vyčíslil nasledovne: MHD 17,90 eur, jedlo v škole 50,70 eur, drogéria
15 eur, vreckové 50 eur, mimoriadne výdavky do školy 26,50 eur, školský fond 4 eur, jazykové učebnice
50 eur, vstupné do múzeí 5 eur, ISIC karta 5 eur, poznávací zájazd 35 eur, kufor na 48 mesiacov 6 eur,
výdavky na šport - športové oblečenie 6,30 eur, kino 11 eur, plácanie 10 eur, šaty a obuv 49,27 eur.

Náklady na bývanie vyčíslila na sumu 200 eur, internet 20,89 eur, telefóny 24 eur, voda 24,25 eur.

4. Kolízny opatrovník uviedol, že navrhuje minimálne upraviť výšku vyživovacej povinnosti na 200 eur
mesačne, nakoľko matka sa vzorne stará o všetky 4 deti, vychováva ich slušne a k skromnosti. Otec
uviedol, že sumu 200 eur nemá z čoho zaplatiť. Súd odročil pojednávanie na termín 18.11.2020 s tým,

že požiadal kolízneho opatrovníka o prešetrenie pomerov na strany matky a otca.

5. Kolízny opatrovník vo svojom podaní doručenom súdu dňa 09.10.2020 uviedol, že šetrením u matky
zistil, že matka býva v rodinnom dome svojho brata cca 7 rokov, spolu s deťmi obýva prízemie rodinného
domu, ktorého súčasťou sú tri izby, kuchyňa, kúpeľňa, samostatná toaleta a chodba s predsieňou. V

domácnosti býva matka a jej dvaja synovia - dospelý Y. a maloletý M.. Každý člen domácnosti má k
dispozícii svoju vlastnú izbu, kompletne zariadenú k ich potrebám. Čistota a hygiena domácnosti sú na
požadovanej úrovni, návštevou v domácnosti matky neboli zistené nedostatky v bytových a sociálnych
pomeroch ani v starostlivosti o maloletého M..

6. Vo svojom podaní zo dňa 24.10.2020 kolízny opatrovník uviedol, že šetrením u otca zistil, že otec
žije vo veľkom trojposchodovom objekte, ktorý podľa vyjadrenia otca nie je skolaudovaný. Na poštovej
schránke domu je menovka firmy otca Ľ. V. - A. L. L..C..I.. a na bráne menovka firmy E.-S. V.. Na prízemí
je veľká miestnosť, v ktorej boli stoly, stoličky, kreslá a ďalšie iné predmety. Podľa udania otca v tejtomiestnosti plánoval otvoriť reštauráciu, pred 7 rokmi tu predával zmrzlinu a v súčasnosti tu má obývačku.
Na prízemí sa ďalej nachádza aj autoservis, ktorý je zariadený, avšak podľa slov otca už nefunguje. V
servise mal otec zaparkované vlastné osobné motorové vozidlo a rozobraté staré auto. Na 1. poschodí

sa nachádzajú 2 bytové jednotky, z ktorých jedna bytová jednotka je ,,holobyt“ a v druhej má vytvorený
otec jednu veľkú izbu, ktorá podľa jeho slov predtým slúžila ako kuchyňa a v ďalšej časti sú vytvorené 2
izby, ktoré prenajíma svojim asistentkám, jedna tam býva aj s maloletým dieťaťom. Asistentky za nájom
uhrádzajú otcovi po 150 eur mesačne. Na 2. Poschodí sú 2 veľké ,,holobyty“ podľa udania otca tieto byty
plánuje dať svojim deťom, ak budú mať o to záujem. Tretie poschodie je podkrovie, tiež nedokončené,

prázdny priestor a po dokončení môže slúžiť ako samostatný byt. Otec nám ukázal aj suterén, v ktorom
podľa jeho tvrdenia mali možnosť bývať pracovníci, ktorí pracovali počas stavby objektu. Otec ďalej
uviedol, že je invalidný dôchodca a poberá invalidný dôchodok v sume 328 eur mesačne.

7. Dňa 18.11.2020 sa vo veci konalo súdne pojednávanie, kde matka uviedla, že trvá na zvýšení
výživného na maloletého M., nakoľko naposledy bolo upravované v roku 2014. Náklady na maloletého

preukázala na predchádzajúcom pojednávaní a sú v sume cca 400 eur. Zročné výživné žiada zaplatiť v
splátkach.Otecuviedol,žesozvýšenímvýživnéhonesúhlasí,uviedol,žesynoviobčasdápeniazekeďsi
ušetrí a nekúpi si lieky. Vyjadril sa, že má za to, že matka náklady na maloletého vyčíslila vysoko. Kolízny
opatrovník uviedol, že odporúča súdu zvýšiť otcovi výživné na sumu 200 eur z dôvodu, že náklady, ktoré
vyčíslila matka korešpondujú, matka vychováva dieťa prevažne sama a vedie dieťa k skromnosti. Čo sa

týka zročného výživného, navrhujú jeho platenie v splátkach.

8. Podľa čl. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne
uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa

je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje
rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a
pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.

9. Podľa čl. 4 Zákona o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa

svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť
zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

10. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

11. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

12. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.15.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

19. Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a

výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o
pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

21. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že vzhľadom na to, že výživné na maloletého nebolo súdom
upravované 6 rokov a vzhľadom na vek maloletého a predložené vyčíslené náklady na maloletého,

v tomto prípade existujú oprávnené dôvody na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Z matkou
predložených listinných dôkazov je zrejmé, že výdavky na maloletého sú opodstatnené a otec počas
celého prejednávania veci nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že návrh matky
maloletého je nedôvodný. Otec proti zvýšeniu výživného argumentoval, že poberá invalidný dôchodok a
výživné v sume 200 eur si nemôže dovoliť, pritom súd má za preukázané, že obýva a prenajíma veľký 3

poschodový objekt. Osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje výhradne matka maloletého, a preto
mal súd za to, že je na mieste zaviazať otca na plnenie si vyživovacej povinnosti v navrhnutej čiastke,
ktorá je v súlade s potrebami maloletého, vzhľadom na jeho vek a preukázané náklady, a rovnako tak v
najlepšom záujme maloletého vzhľadom na jeho práva a právom chránené záujmy. Súd pri rozhodovaní
zohľadnil matkou vyčíslené náklady na maloletého, ktoré boli v primeranej výške, a jej výlučnú osobnú

starostlivosť a priklonil sa k názoru kolízneho opatrovníka, ktorý sa v priebehu konania a aj po šetrení
pomerov na strane otca vyjadril, že odporúča zvýšiť vyživovaciu povinnosť otcovi na sumu 200 eur.

22. Súd priznal maloletému zročné výživné od 07.05.2019 do 30.11.2020 v sume 938,70 eur, ktoré
zaviazal otca splácať v 30 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom

15.12.2020 k rukám matky s tým, že neplnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia. Súd zročné výživné vypočítal tak, že v období od 07.05.2019 - 31.05.2019 vzniklo zročné
výživné v sume 38,70 eur (50/31 x 24), v období od 01.06.2019 - 31.12.2019 vzniklo zročné výživné v
sume 350 eur (7 mesiacov x 50 eur) a v období od 01.01.2020 - 30.11.2020 vzniklo zročné výživné za
plných 11 mesiacov v sume 550 eur (11 mesiacov x 50 eur = 550 eur).

23. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd rozhodol o trovách konania podľa citovaného § 52
Civilného mimosporového poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok (§ 357 Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a rozhodne
o ňom Krajský súd v Bratislave.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§364 Civilného sporového poriadku).

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§62 ods. Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§62 ods. 2 Civilného
mimosporového poriadku)

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Civilného mimosporového poriadku)

V prípade, ak niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, je možné podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku [zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov].