Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 30, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117220368
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5117220368.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v konaní o úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu: H. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: Mgr. D. I.,
nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko O. Y. XXX, t. č. bytom M. G. XX, L., zastúpenej splnomocnenou
zástupkyňou JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom V. Spanyola 8343/1A, Žilina, IČO: 42
063 451, a otca: Mgr. K. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX/X, L., zastúpeného splnomocneným
zástupcom ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s. r. o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina,

IČO: 47 245 841, za účasti Krajskej prokuratúry Žilina, so sídlom Moyzesova 20, Žilina, o zmenu úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaniach matky a otca maloletého dieťaťa
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/184/2017-1079 zo dňa 02. marca 2020, v spojení s
dopĺňacím rozsudkom č. k. 37P/184/2017-1228 zo dňa 20. mája 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu, v spojení s dopĺňacím rozsudkom, vo výrokoch III. a IV. o výživnom a
výroku VI. o úprave styku potvrdzuje.

II. Rozsudok okresného súdu, v spojení s dopĺňacím rozsudkom, vo výroku V. o výchovnom opatrení
mení tak, že ukladá otcovi, matke a maloletému dieťaťu výchovné opatrenie (v rámci ktorého sa bude
realizovať aj styk otca s maloletým dieťaťom) za účelom obnovenia a upevnenia vzťahu otca s maloletým
dieťaťom a zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté
dieťa,atopovinnosťpodrobiťsaodbornémupsychologickémuporadenstvuvšpecializovanomzariadení
- Centre pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie, Predmestská 1613, Žilina, s ktorým
sú obaja rodičia povinní spolupracovať, a to v pravidelných intervaloch podľa pokynov psychológa/
psychoterapeuta, minimálne raz týždenne po dobu šesť mesiacov.

Matka je povinná zabezpečiť účasť maloletého dieťaťa na odbornom poradenstve podľa pokynov
špecializovaného zariadenia, ktoré bude odborné poradenstvo realizovať.

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ukladá povinnosť poskytnúť Okresnému súdu Žilina
súčinnosť, a to sledovaním, či rodičia a maloleté dieťa realizujú uložené výchovné opatrenie a podaním
správy o priebehu realizácie výchovného opatrenia, a to v pravidelných mesačných intervaloch.

III. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu, v spojení s dopĺňacím rozsudkom, nedotknutý.

IV. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 37P/184/2017-179 zo dňa 02. 03. 2020 maloletú H. I., nar.
XX. XX. XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky Mgr. D. I. (výrok I.), s tým, že obidvaja rodičia
budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok II.). Otcovi maloletej uložil povinnosť

prispievať na výživu maloletej sumou 200,- eur mesačne od 01. 08. 2017, od 01. 05. 2019 sumou 230,-
eur a od 01. 09. 2019 sumou 250,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
maloletého dieťaťa (výrok III.). Nedoplatok na výživnom pre maloletú za obdobie od 01. 08. 2017 do
29. 02. 2020 vo výške 4.520,- eur uložil otcovi splácať v mesačných splátkach po 200,- eur, spolu s
bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok (výrok IV.).

Otcovi, matke a maloletému dieťaťu uložil výchovné opatrenie (v rámci ktorého sa bude realizovať aj
styk otca s maloletým dieťaťom), ktoré spočíva v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v
špecializovanom zariadení - Centre pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie, Žilina, Ul.
Predmestská č. 1613, s ktorým sú obidvaja rodičia povinní spolupracovať, a to v pravidelných intervaloch
podľa pokynov psychológa/psychoterapeuta, minimálne dvakrát týždenne po dobu troch mesiacov, a
to v prítomnosti matky, následne v pravidelných intervaloch, podľa pokynov psychológa, minimálne

jedenkrát týždenne po dobu troch mesiacov v neprítomnosti matky s tým, že matka zabezpečí účasť
maloletého dieťaťa u psychológa/psychoterapeuta a s tým, že každé nezrealizované stretnutie otca s
maloletým dieťaťom v rámci nariadeného výchovného opatrenia z objektívnych a riadne preukázaných
dôvodov bude nahradené. V takom prípade sa uvedené lehoty trvania jednotlivých etáp výchovného
opatrenia primerane predĺžia (výrok V.). Po ukončení realizácie výchovného opatrenia upravil styk otca

s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v sobotu
od 13:00 hod. do 18:00 hod. a v nasledujúcu nedeľu od 13:00 hod. do 18:00 hod. v neprítomnosti matky
po dobu 3 mesiacov a následne každý párny týždeň v neprítomnosti matky od piatku od 17:00 hod.
do nasledujúcej nedele do 17:00 hod. s tým, že otec si prevezme maloleté dieťa v mieste bydliska
matky a po skončení stretnutia ho matke v mieste jej bydliska odovzdá. Matke uložil povinnosť maloleté

dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť a dieťa mu odovzdať. V prípade odôvodnených prekážok,
ktoré by bránili stretnutiu otca s dieťaťom, matke súd uložil bezodkladne oznámiť túto skutočnosť otcovi
s tým, že otec má právo na náhradný styk v rovnakom nerealizovanom rozsahu (výrok VI.). Matke
uložil povinnosť pravidelne informovať otca o všetkých podstatných záležitostiach o maloletej, a to
písomne alebo elektronicky, minimálne jedenkrát mesačne, najmä o jej zdravotnom stave, prospechu,

záujmových aktivitách, využívaní voľného času (výrok VII.). Návrh otca zo dňa 14. 01. 2019, ktorý bol
doručený Okresnému súdu Žilina dňa 21. 01. 2019, na uloženie výchovného opatrenia maloletému
dieťaťu zamietol (výrok VIII.). Návrh otca zo dňa 08. 11. 2019 na zverenie maloletého dieťaťa do
jeho osobnej starostlivosti zamietol (výrok IX.). Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu
Žilina zo dňa 10. 12. 2014, sp. zn. 9P 253/2014, v časti zverenia maloletého dieťaťa do striedavej

osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, trvalého bydliska maloletého dieťaťa, neurčeného výživného,
rozhodnutiaourčenípoberaniaprídavkunadieťaauplatňovaniadaňovéhobonusu(výrokX.).Žiadnemu
z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok XI.).
V odôvodnení konštatoval, že návrhom doručeným okresnému súdu dňa 10. 07. 2017 sa matka
maloletého dieťaťa domáhala zmeny úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu upravenej

rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 9P/253/2014 zo dňa 10. 12. 2014 tak, že maloleté dieťa bude
zverené do jej osobnej starostlivosti a otec bude zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa sumou 150,-
eur mesačne. Návrh odôvodnila zmenou v správaní sa dieťaťa, ktoré odmieta k otcovi ísť.
Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 14. 07. 2017, v spojení s uznesením Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 9CoP/52/2017 zo dňa 19. 07. 2017, bolo maloleté dieťa na základe návrhu matky

na nariadenie neodkladného opatrenia dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol
zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 70,- eur mesačne.
Otec s návrhom matky nesúhlasil. Uviedol, že u dieťaťa sa začína prejavovať syndróm zavrhnutého
rodiča. Podľa otca dieťa nemá u matky vytvorené podmienky na zdravý vývoj a nie je zabezpečená
ani stabilita jej výchovného prostredia. Podľa otca matka dieťa manipuluje a chce ho dostať do

výlučnej starostlivosti. Navrhol návrh matky zamietnuť a súčasne navrhol zveriť dieťa do jeho osobnej
starostlivosti a matku zaviazať výživným vo výške 200,- eur mesačne. Súčasne navrhol upraviť styk
matky s maloletým dieťaťom.
Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoP/30/2018 zo dňa 27. 06. 2018, ktorým odvolací súd
zmenil uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 37P/184/2017 zo dňa 28. 03. 2018, bol upravený

styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom 10-
krát v období 6 mesiacov odo dňa vykonateľnosti uznesenia, a to bez prítomnosti matky, na pôde
kolízneho opatrovníka za prítomnosti psychológa tohto úradu s tým, že jednotlivé stretnutia sa
uskutočnia v termínoch a v rozsahu určenom kolíznym opatrovníkom po vzájomnej dohode s matkoua dieťaťom. Rodičom maloletej súd uložil povinnosť odo dňa vykonateľnosti uznesenia zúčastniť sa
päťkrát spoločných stretnutí so psychológom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina. Po uplynutí
6 mesiacov odo dňa vykonateľnosti uznesenia upravil styk otca s maloletou dcérou každý párny týždeň

v sobotu od 13:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 13:00 hod. do 18:00 hod.
Podaním doručeným okresnému súdu dňa 21. 01. 2019 sa otec maloletého dieťaťa domáhal
nariadenia výchovného opatrenia na zabezpečenie rodinných pomerov, spočívajúceho v dočasnom
odňatí maloletého dieťaťa z osobnej starostlivosti matky a jeho umiestnení vo výchovnom zariadení v
rozsahu 4 mesiacov s tým, že rodičia by boli povinní spolupracovať s výchovným zariadením podľa

pokynov psychológa.
Uznesením zo dňa 23. 12. 2019 súd ex offo nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi, matke a
maloletému dieťaťu výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu,
najmä za účelom obnovenia vzťahu medzi otcom a dieťaťom a eliminovania rodičovského konfliktu.
Súd vo veci rozhodol aplikujúc ust. § 28 ods. 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods.
1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon o rodine“).
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 9P/253/2014 zo dňa 10. 12. 2014, ktorým bolo
maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch.
Výživné určené nebolo. Striedavá starostlivosť sa realizovala do júla 2017. Následne dieťa začalo otca

odmietať, odmietlo sa s ním aj stretávať. Matka žije v spoločnej domácnosti s druhom a staršou dcérou,
otec dieťaťa uzavrel manželstvo, z ktorého sa mu narodilo dieťa. Došlo teda k zásadným zmenám v
osobných pomeroch u obidvoch rodičov.
Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu zmenil doterajšiu úpravu,
striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa

o dieťa kontinuálne stará (od nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bolo maloleté dieťa zverené
do jej osobnej starostlivosti - pozn. odvolacieho súdu), a ktorá je pre dieťa hlavnou vzťahovou osobou.
V starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené nedostatky a takúto úpravu navrhol znalec, kolízna
opatrovníčka aj prokurátor a je v súlade aj s názorom maloletého dieťaťa. Dieťa odmieta nielen striedavú
osobnú starostlivosť, ale aj stretávanie s otcom. Súd sa stotožnil s názorom znalca, že v súčasnosti by

ponechanie dieťaťa v striedavej osobnej starostlivosti alebo zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti
otca dieťa poškodilo psychicky, s následnou možnosťou somatizácie úzkosti sprievodných negatívnych
psychickýchstavov.Dieťasajednoznačnevyjadrilo,žechcebývaťsmatkouasúdnatentonázordieťaťa
prihliadol so zreteľom na jeho rozumovú a mravnú vyspelosť. Zastupovať a spravovať majetok dieťaťa
budú obidvaja rodičia.

Nakoľko súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, návrh otca na zverenie dieťaťa do jeho
osobnej starostlivosti zamietol ako nedôvodný. Rodičia spolu nekomunikujú, sú v zásadnom konflikte,
preto podľa názoru súdu nie sú splnené ani podmienky na ponechanie dieťaťa v striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, nakoľko pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti je nevyhnutná
rodičovská koalícia.

Súd súčasne uložil matke povinnosť pravidelne informovať otca o všetkých podstatných záležitostiach
o maloletej H., a to písomne alebo elektronicky, minimálne raz mesačne, najmä o jej zdravotnom stave,
prospechu, záujmových aktivitách, využívaní voľného času. Otec poukazoval na to, že matka ho o dieťati
neinformuje a matka nepreukázala, že by dobrovoľne plnila túto povinnosť v dostatočnom rozsahu, preto
súd považoval za potrebné autoritatívne rozhodnúť aj v tejto oblasti rodičovských práv a povinností.

Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, zo schopností,
možností a majetkových pomerov rodičov a práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, zároveň
prihliadol na to, že matka sa o dieťa osobne stará. Odôvodnené potreby dieťaťa súd ustálil a diferencoval
v troch obdobiach, a to od 01. 08. 2017, odkedy matka navrhla určiť výživné do konca apríla 2019,
následne od mája 2019, kedy sa zvýšili odôvodnené výdavky, najmä na tenis, do augusta 2019 a od 01.

09. 2019, kedy dieťa nastúpilo do druhého stupňa základnej školy.
Odôvodnené potreby dieťaťa vo finančnom vyjadrení súd ustálil od 01. 08. 2017 do 30. 04. 2019 vo
výške cca 330,- eur mesačne. Vychádzal z toho, že 01. 09. 2017 nastúpila maloletá H. do 3. ročníka
základnej školy. Výdavky matky spojené so zdravotnými problémami dieťaťa ustálil súd v tomto období
na 15,- eur mesačne (lieky na bežné detské ochorenia, doplnky stravy, lekárske vyšetrenia hradené

zdravotnou poisťovňou - doplatky). Dieťa sa v tomto období venovalo tancu, za čo matka platila 25,- eur
mesačne, súkromná výučba anglického jazyka 40,- eur, strava v škole 25,- eur, strava doma 120,- eur,
oblečenie 40,- eur, hygienické a iné základné potreby 15,- eur, mobilný telefón 4,- eurá, výdavky v škole
15,- eur, voľno-časové aktivity 30,- eur.Odôvodnené potreby dieťaťa vo finančnom vyjadrení za obdobie od 01. 05. 2019 do 31. 08. 2019 ustálil
súd vo výške cca 400,- eur mesačne. Konštatoval, že v tomto období pribudli matke výdavky spojené
s tenisom, čo predstavuje podstatnú zmenu pomerov oproti predchádzajúcemu obdobiu, a to v sume

70,- eur mesačne.
Odôvodnené potreby dieťaťa vo finančnom vyjadrení za obdobie od 01. 09. 2019 súd ustálil vo výške
cca 450,- eur mesačne. Za podstatnú zmenu pomerov považoval nástup dieťaťa do druhého stupňa
základnej školy. Podľa názoru súdu vzrástli výdavky v škole priemerne mesačne o 5,- eur, strava doma
(dieťa je psychicky a najmä fyzicky vyspelejšie) sa zvýšila cca o 30,- eur, výdavky na oblečenie o cca

10,- eur, hygienické a iné základné potreby o 10,- eur. Pribudla liečba krátkozrakosti a kúpa okuliarov,
liečba alergie - nárast výdavkov o cca 10,- eur. Výdavky na voľno-časové aktivity narástli o cca 5,- eur
mesačne. Došlo k poklesu výdavkov - strava v škole o cca 20,- eur.
Pokiaľ ide o pomery matky, táto žije s druhom v spoločnej domácnosti, má ešte jednu vyživovaciu
povinnosť voči staršej dcére H., na ktorú otec dieťaťa prispieva vo výške 250,- eur mesačne. Zdravotný
stav matky je dobrý, má vysokoškolské vzdelanie. Čistý mesačný príjem matky sa v rozhodnom období

pohyboval od cca 1.200,- eur do 1.300,- eur. Výdavky na bývanie matky predstavujú cca 265,- eur,
druh jej prispieva sumou 140,- eur mesačne. Podiel maloletej H. na výdavkoch na bývanie súd ustálil
na sumu 30,- eur mesačne (celkovo v domácnosti bývajú 4 osoby). Matka má vo výlučnom vlastníctve
motorové vozidlo a novostavbu rodinného domu. Spláca hypotekárny úver v celkovej výške 140.000,-
eur a mesačná splátka je 460,- eur mesačne. Má v podielovom vlastníctve pozemky, ide väčšinou o

ornú pôdu a trvalé trávne porasty.
Pokiaľ ide o pomery otca, otcov zdravotný stav je dobrý, má ešte vyživovaciu povinnosť voči manželke
a maloletej D.. Absolvoval vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, je v produktívnom veku, podniká
v značnom rozsahu ako živnostník, o čom svedčia jeho podnikateľské príjmy a výdavky, ktoré od roku
2017 exponenciálne narastajú. V roku 2016 mal otec príjmy z podnikania vo výške 8.937,- eur a výdavky

5.004,14 eur, v roku 2017 príjmy z podnikania 20.722,38 eur a výdavky 17.181,40 eur a v roku 2018
príjmy z podnikania 66.137,94 eur a výdavky 68.242,92 eur. Súd vyzval otca, aby preukázal svoje príjmy
a výdavky, aby mohol posúdiť dôvodnosť jeho podnikateľských výdavkov, čo do druhu aj výšky. Otec to
však neurobil s odôvodnením, že by tieto údaje mohla matka zneužiť.
Súd konštatoval, že formálne mohol aplikovať ust. § 63 ods. 1 zákona o rodine, avšak z materiálneho

hľadiska, nakoľko otec niektoré doklady predložil a v konkrétnom prípade, po zhodnotení všetkých
okolností prípadu, by považoval takýto postup za neprimerane prísny a nespravodlivý. Z vykonaného
dokazovania preto ustálil pomery otca tak, aby mohol správne a spravodlivo rozhodnúť o výške
vyživovacej povinnosti otca. Súd konštatoval, že skutočnosť, že otec riadne nepreukázal jeho príjmy a
výdavky, nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa a jeho práva na riadne výživné.

Z uvedeného dôvodu súd vychádzal z pomerov otca, ktorý v roku 2017 býval v spoločnej domácnosti
s terajšou manželkou. V júni 2018 uzavrel manželstvo, z ktorého pochádza maloletá D. I., ktorá má 3
roky. Manželka bola tri roky na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok. Od 01. 02. 2019
je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Dávku v nezamestnanosti nepoberá, ani sociálnu dávku,
nemá žiadny príjem. Výdavky na D. sú asi 100,- eur mesačne. Výdavky manželky sú cca 250,- eur.

Bývajú v 4-izbovom byte, ktorý patrí otcovi otca dieťaťa, nájomné neplatia. Výdavky spojené s bývaním
sú podľa otca 180,- eur, z tejto sumy platí on sám 80,- eur a 100,- eur mu prispieva otec. Otcovi údajne
finančne prispieva jeho otec, teta (cca 400,- eur mesačne), čo však nepreukázal. Manželke pomáhajú
údajne jej rodičia sumou 100,- eur, ani túto skutočnosť však otec nepreukázal. Osobné výdavky otca,
okrem výdavkov na bývanie a na výživné deťom, sú mesačne asi 200,- eur až 250,- eur, na pohonné

hmoty pre súkromné účely dáva otec mesačne 100,- eur, spolu podľa jeho tvrdenia 350,- eur. Otec má
svoje osobné výdavky 350,- eur, výdavky na bývanie 80,- eur, výdavky pre maloletú D. sú podľa neho
100,- eur, výdavky manželky sú 250,- eur mesačne, platí mesačne výživné 70,- eur pre maloletú H., čo
je spolu 850,- eur. Otcovi majú prispievať rodinní príslušníci sumou 400,- eur mesačne a manželke 100,-
eur mesačne, čo je mesačne spolu 500,- eur. V roku 2018 a 2019 nemal otec v podnikaní žiaden príjem,

v roku 2017 mal príjem 250,- eur mesačne a v roku 2016 príjem 250,- až 300,- eur mesačne. Na výzvu
súdu z čoho hradí vyššie výdavky ako deklaroval svoje príjmy, otec uviedol, že mu požičiava otec, teta,
rodičia manželky, dostáva sa do mínusových čísel. Otec napriek tomu používa dve luxusné motorové
vozidlá (jedno kúpil v hotovosti v roku 2017 za sumu 34.991,67 eur, druhé na leasing za sumu 13.022,89
eur) a absolvuje nákladné dovolenky v zahraničí a víkendové pobyty. V roku 2018 a 2019 nakúpil do

svojej firmy stroje a zariadenia za sumu cca 60.000,- eur, platí leasingové splátky 1.200,- eur mesačne.
Otcovi sa údajne nedarí podnikať tak ako si predstavoval, avšak nákladné stroje, zariadenie, kupuje aj
naďalej. Majetok jeho firmy je podľa inventúrneho súpisu majetku otca ako živnostníka v sume 77.648,76
eur. Otec vlastní aj hodnotné pozemky, ktoré ponúkal na predaj za sumu 50.000,- eur až 60.000,- eur.Vychádzajúc z uvedeného súd výdavky otca pre jeho rodinu ustálil na sumu minimálne 2.000,- eur
(osobné výdavky otca, jeho manželky a maloletej D., výživné pre maloletú H., splátky leasingu na auto).
Otec platí leasingové splátky, takže musí mať príjem aj z podnikateľskej činnosti. Súd neuveril tvrdeniu

otca, že nemá žiaden príjem z podnikania a tomu potom logicky zodpovedá aj reálny príjem otca.
S poukazom na ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine súd neuznal ako odôvodnený výdavok otca na leasing
auta Škoda Rapid s mesačnou splátkou 240,- eur a neprihliadal naň. Konštatoval, že práve z tohto
výdavku môže otec platiť výživné aké dieťaťu podľa práva a všeobecnej spravodlivosti patrí. Otec
vynaložil svoje úspory (17.000,- eur podľa jeho vyjadrenia) z podnikania a požičal si ešte 20.000,- eur od

fyzickej osoby (čo nepreukázal) na nákup luxusného motorového vozidla, následne si kúpil ďalšie auto.
Konštatoval tiež, že ak sa otcovi v podnikaní nedarí, môže sa zamestnať (má vysokoškolské vzdelanie
aj prax, dobrý zdravotný stav), predať výrobné prostriedky, autá a pôdu a bude mať dostatok finančných
prostriedkov na svoj nadštandardný životný štýl a aj na výživné pre maloletú H..
Vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, schopností, možností rodičov je potom podľa
názoru súdu v schopnostiach a možnostiach otca uspokojovať odôvodnené potreby maloletého dieťaťa

sumami minimálne 200,- eur mesačne od 01. 08. 2017, od 01. 05. 2019 sumou 230,- eur mesačne a
od 01. 09. 2019 sumou 250,- eur mesačne.
Súd zároveň rozhodol o povinnosti otca zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 01. 08. 2017 do 29.
02. 2020 vo výške 4.520,- eur. Súd konštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že otec zaplatil
výživné v období od augusta 2017 do 29. 02. 2020 v sume 2.100,- eur. Túto sumu súd odpočítal od

výživného, ktoré bol otec povinný platiť v zmysle rozsudku, ktoré predstavuje sumu 6.620,- eur. Súd
povolil otcovi splácať dlžné výživné v splátkach po 200,- eur mesačne spolu s bežným výživným s tým,
že ak si otec nebude plniť takto určenú vyživovaciu povinnosť, stratí výhodu splátok dlžného výživného.
Pokiaľ ide o styk otca s maloletým dieťaťom, tento sa prakticky nerealizuje, okrem krátkodobých
náhodných stretnutí a stretnutí u psychológa. Dieťa otca odmieta, bojí sa ho, resp. má zo stretnutia

s otcom strach. Keďže aj podľa názoru znalca by nútenie dieťaťa do styku s otcom mohlo byť
kontraproduktívne, súd upravil styk otca s dieťaťom najskôr v prítomnosti matky (v rámci nariadeného
výchovného opatrenia) a následne bez jej prítomnosti (adaptačné obdobie). Súd konštatoval, že
predpokladom obnovenia vzťahu otca a dieťaťa je ukončenie rodičovského konfliktu a väčšia aktivita
matky dieťaťa. Nie je možné ponechať úpravu styku len na vôli dieťaťa so zreteľom na jeho vek,

rozumovú a vôľovú vyspelosť, preto súd zobral do úvahy názor dieťaťa, avšak nie nekriticky, tento
korigoval. Znalec odporučil stretávanie sa otca s dieťaťom zo začiatku za prítomnosti nezávislého
psychoterapeuta, ktorého rodičia nepoznajú, minimálne dvakrát do mesiaca, zo začiatku aj za
prítomnosti matky. Postupne, ak sa zlepší vzťah dieťaťa k otcovi, odporučil interval stretávania s otcom
každý druhý víkend v mesiaci s dodatkom, že ak dieťa nebude chcieť ísť na víkend k otcovi, tak to bude

otcom a matkou umožnené. Podľa znalca psychoterapia raz za mesiac má malý efekt, v tomto prípade
by navrhoval psychoterapiu minimálne dvakrát do mesiaca, optimálne však každý týždeň.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, záverov znalca, právnych úvah a citovanej judikatúry, potom
súd upravil styk otca s dieťaťom tak, že na začiatku sa bude realizovať formou uloženého výchovného
opatrenia a potom každý párny týždeň v sobotu od 13:00 hod. do 18:00 hod. a nasledujúcu nedeľu od

13:00 hod. do 18:00 hod. v neprítomnosti matky po dobu troch mesiacov a následne každý párny týždeň
v neprítomnosti matky od piatku od 17:00 hod. do nasledujúcej nedele do 17:00 hod. Týmto postupným
prístupom,zaodbornejpomoci,bypodľanázorusúdumalodieťanadviazaťsotcomštandardnýazdravý
vzťah, z čoho bude profitovať najmä maloleté dieťa. Úpravu styku otca s dieťaťom cez prázdniny a
sviatky považoval súd za predčasnú s tým, že ak sa podarí upraviť styk otca s dieťaťom, následne sa

rodičia môžu o styku cez prázdniny a sviatky dohodnúť alebo autoritatívne rozhodne súd.
Návrh otca na uloženie výchovného opatrenia súd zamietol. Otec navrhoval odňatie dieťaťa z osobnej
starostlivosti matky a jeho umiestnenie vo výchovnom zariadení na štyri mesiace s tým, že rodičia by
boli povinní spolupracovať s výchovným zariadením podľa pokynov psychológa. Súd konštatoval, že
dieťa je fixované na matku, matka sa o dieťa riadne stará, nebráni v styku s otcom vedome, avšak je

nezrelá v príprave dieťaťa na styk s otcom. Znalec naznačil v čom rodičia robia zásadné chyby, takže
ak o nich aj v minulosti nevedeli, teraz sú im známe a ak v nich budú pokračovať, pôjde už o vedomé
a zámerné konanie. Dieťa trpí úzkostnými stavmi, tetániou a takýto radikálny a nedôvodný zásah by
dieťa poškodil takmer s istotou psychicky a následne aj fyzicky. Výchovné opatrenie by bolo v podstate
trestom pre dieťa za nepochopiteľné deštrukčné a psychotoxické správanie rodičov. Podľa názoru súdu

nie sú splnené zákonné predpoklady na takýto radikálny zásah.
Súdvšakexoffouložilvýchovnéopatrenie,atootcovi,matkeadieťaťuspočívajúcevpovinnostipodrobiť
sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení - Centre pedagogicko-psychologického
poradenstva a prevencie v Žiline, s ktorým sú obidvaja rodičia povinní spolupracovať. Pri ukladanívýchovného opatrenia vychádzal zo zisteného skutkového stavu veci, kedy styk otca s dieťaťom sa
nerealizuje, dieťa otca dlhodobo odmieta, matka je v tomto smere nezrelá a pasívna. Súd konštatoval,
že psychoterapia môže objasniť príčinu správania a postoja dieťaťa k otcovi komplexnejšie, pretože

dôvody, ktoré uvádza dieťa, nie sú takého charakteru, aby celkom odmietalo otca. Otec má rodičovské
kompetencie a žiadne zásadnejšie negatívne prejavy otca vo vzťahu k dieťaťu neboli preukázané. V
rámci tohto výchovného opatrenia sa bude realizovať aj pravidelný a systematický styk otca s maloletým
dieťaťom v interakcii so psychoterapeutom/psychológom, a to v pravidelných intervaloch podľa pokynov
psychológa/psychoterapeuta,spočiatkuvprítomnostimatky,následnevneprítomnostimatky.Intenzívnu

psychoterapiu odporučila kolízna opatrovníčka, prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina a aj znalec, otec
s ňou súhlasil.
Keďže sa zmenili pomery, súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 9P/253/2014 zo dňa
10. 12. 2014 v časti zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
trvalého bydliska maloletého dieťaťa, neurčeného výživného, rozhodnutia o určení poberania prídavku
na dieťa a uplatňovania daňového bonusu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“)
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď v konaní neboli preukázané také
okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania a účastníci konania priznanie
nároku na náhradu trov konania ani nežiadali.

2. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 37P/184/2017-1228 zo dňa 20. 05. 2020 súd doplnil výrok rozsudku
okresného súdu zo dňa 02. 03. 2002 o výrok, ktorým priznal PhDr. Jozefovi Ďanovskému, s miestom
výkonu činnosti G. XX., súdnemu znalcovi z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí,
klinická psychológia dospelých, znalečné v sume 89,26 eur. Ďalším výrokom štátu priznal nárok na
náhradu trov konania vo výške 219,02 eur a otcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 109,51

eur na účet Okresného súdu Žilina do troch dní od právoplatnosti rozsudku a matke povinnosť nahradiť
trovy štátu vo výške 109,51 eur na účet Okresného súdu Žilina do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vydanie dopĺňacieho rozsudku súd odôvodnil tým, že rozsudkom zo dňa 02. 03. 2020 opomenul
rozhodnúť o trovách štátu. Nakoľko však predmetný rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť,
rozhodol v súlade s § 2 ods. 1, 2 C. m. p., § 225 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.

s. p.“) dopĺňacím rozsudkom.
Konštatoval, že uznesením zo dňa 01. 10. 2018 bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie znalcom
z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a za znalca bol
ustanovený PhDr. Jozef Ďanovský. Otcovi a matke bola uložená povinnosť zložiť preddavok na znalecké
dokazovanie, každému vo výške 250,- eur. Uznesením okresného súdu zo dňa 06. 03. 2019 súd priznal

znalcovi PhDr. Jozefovi Ďanovskému znalečné za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 629,76
eur, a to sumu 250,- eur zo zálohy zloženej otcom a 250,- eur zo zálohy zloženej matkou, sumu 129,76
eur priznal z rozpočtových prostriedkov súdu. Znalec bol predvolaný a vypočutý na pojednávaní, v
súvislosti s účasťou na ktorom si vyúčtoval znalečné vo výške 89,26 eur.
O nároku znalca súd rozhodol podľa § 3 ods. 1, § 14 ods. 4, § 17 ods. 1 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách
za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, § 7 ods. 1, 2, 4 až 6 zákona č. 283/2002 Z. z. o
cestovných náhradách, § 1 písm. b) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel
pri pracovných cestách. Súd konštatoval, že nakoľko znalec si vyúčtoval odmenu v rozsahu, ktorý

zodpovedá vykonanému znaleckému úkonu, prináleží mu suma 89,26 eur tak ako bola uplatnená.
Podľa § 57, § 58 C. m. p. súd zároveň rozhodol o trovách štátu. Mal preukázané, že v konaní vznikli štátu
trovy celkovo vo výške 219,02 eur (89,26 eur za účasť znalca na pojednávaní + 129,76 eur, ktoré boli
znalcovi vyplatené za vypracovanie znaleckého posudku z rozpočtových prostriedkov súdu). Prihliadnuc
na nesporový charakter konania a skutočnosť, že zo spisu nebolo preukázané, že by niektorý z rodičov

splnil podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, považoval súd za spravodlivé, aby sa obaja
rodičia podieľali na trovách štátu, a to v rovnakom rozsahu, t. j. v sume 109,51 eur. Súd zaviazal rodičov
nahradiť trovy štátu v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

3. Proti tomuto rozsudku, čo do výrokov V. a VI. podala matka maloletého dieťaťa z dôvodov podľa §

365 ods. 1 písm. e), f), h) C. s. p. odvolanie, ktorým sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku v tejto
časti a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Vo vzťahu k nariadenému výchovnému opatreniu matka namietala, že frekvenciu určenú súdom nie
je možné považovať za reálnu. Poukázala na to, že maloletá si musí zabezpečovať náročné školsképovinnosti ako žiačka 5. ročníka základnej školy a popritom povinnosti, ktoré vyplývajú z pravidelných
návštev lekára a záujmových aktivít - 2 x do týždňa tenis, 1 x do týždňa angličtina, ktoré povinnosti je
potrebné skĺbiť s povinnosťou, ktorá by mala vyplynúť z rozsudku. Ako reálne sa javí podrobovať sa

odbornému poradenstvu v označenom špecializovanom zariadení za prítomnosti matky 2 x do mesiaca
po dobu nie 3 mesiace ako rozhodol súd prvej inštancie, ale po dobu minimálne 6 mesiacov. V prípade
takejto úpravy termínov, v ktorých sa maloleté dieťa bude podrobovať odbornému poradenstvu, by bolo
učinené zadosť aj stanovisku znalca, ktorý sa vyjadroval v znaleckom posudku vo veci k uvedenej otázke
v tom zmysle, že poradenstvo, v rámci ktorého by sa realizoval styk otca s maloletou, by malo byť

minimálne 2 x do mesiaca. Poukázala na to, že frekvencia odborného poradenstva v špecializovaných
zariadeniach, vrátane zariadenia uvedeného vo výroku rozsudku, ktoré sú mimoriadne preťažené,
by nemala byť určená súdom v takom rozsahu, aby už v čase vydania rozhodnutia bolo zrejmé, že
rozhodnutie nie je možné v takomto rozsahu realizovať.
Poukázala na to, že už v súčasnosti, napriek tomu, že uznesením o neodkladnom opatrení zo dňa 23. 12.
2019bolonariadenévýchovnéopatreniespočívajúcevpovinnostipodrobiťsaodbornémuporadenstvuv

tomistomšpecializovanomzariadeníminimálne1xtýždennepodobu1mesiacaanásledneminimálne1
x za dva týždne, bolo zvolané psychológom len jedno stretnutie dňa 25. 02. 2020, na ktorom sa zúčastnili
obaja rodičia podľa pokynov psychológa bez prítomnosti maloletej, ďalšie stretnutie bolo určené na deň
19. 03. 2020, teda po troch týždňoch od prvej terapie, a toto bolo zrušené kvôli karanténe v súvislosti
s pandémiou. Je teda nereálne, aby boli vykonávané terapie v súvislosti s odborným poradenstvom

2 x do týždňa ako to určil v napadnutom rozhodnutí súd. Podľa matky by výchovné opatrenie malo
byť realizované najviac 2 x do mesiaca, a to po dobu 6 mesiacov za jej prítomnosti. Z vykonaného
dokazovaniajednoznačnevyplýva,žemaloletájenaňuviazaná,otcasabojí,zásadnedlhodoboodmieta
sa s otcom stýkať. Z kontaktu s otcom pociťuje úzkosť. Vzhľadom k tomu, že maloletá nebola v kontakte
s otcom po dobu 2 roky, je podľa nej nereálne, aby sa po uplynutí 3 mesiacov výchovné opatrenie mohlo

realizovať bez jej prítomnosti. Takéto výchovné opatrenie by nemohlo splniť pri nespolupráci maloletej
bezjejprítomnostisvojúčel.Reakciemaloletej,ajzajejprítomnosti,počasterapiívykonávanýchÚradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina potvrdzujú, že aj v čase, keď bola prítomná pri terapiách, maloletá
sa odmietala po určitom čase terapiám podrobiť a v jej citovom rozpoložení bolo potrebné terapiu
ukončiť.

Pokiaľ ide o výrok rozsudku, ktorým súd rozhodol, že v prípade nezrealizovaného stretnutia otca
s maloletou z objektívnych a riadne preukázaných dôvodov, bude každé nezrealizované stretnutie
nahradené, čo bude mať vplyv na predĺženie lehoty trvania jednotlivých etáp výchovného opatrenia
primerane, tento považovala matka za neurčitý, nezrozumiteľný. Z rozhodnutia nevyplýva, čo je možné
považovať za objektívne a riadne preukázané dôvody, či objektívne dôvody spočívajú aj v dôvodoch na

strane špecializovaného zariadenia a akým spôsobom sa v prípade objektívnych a riadne preukázaných
dôvodov bude predlžovať lehota jednotlivých etáp výchovného poradenstva, nakoľko termín primerane,
ktorý súd označil, je možné vykonať rôznym spôsobom.
Podľamatkymaloletej,súdpochybil,keďnezisťovalreálnemožnostiinštitúcie,naktorejsamárealizovať
odborné poradenstvo, z hľadiska frekvencie termínov odborného poradenstva v tomto špecializovanom

zariadení.
Matka maloletej nesúhlasila ani s úpravou styku po ukončení realizácie výchovného opatrenia.
Namietala, že súd pri rozhodovaní nebral do úvahy reálne možnosti z časového hľadiska dosiahnutia
takého stavu, aby bolo možné u maloletej dospieť k zmene doterajších dlhodobých postojov vo vzťahu k
otcovi,najmäabybolomožnérealizovaťstykotcasmaloletouvjejneprítomnostiužvobdobí6mesiacov.

Zdôraznila, že aj súd má za to, že k nadviazaniu štandardného a zdravého vzťahu maloletého dieťaťa s
otcom môže prispieť postupný a citlivý prístup za odbornej pomoci, čo si bude vyžadovať dlhší časový
priestor a určité adaptačné obdobie. Z odôvodnenia rozhodnutia však nevyplýva, akými úvahami sa súd
zaoberal a z akých premís vychádzal, keď dospel k záveru, že sa tak má stať už po 6 mesiacoch. Má za
to, že záujmu maloletej zodpovedá úprava styku po skončení výchovného opatrenia ako adaptačného

obdobia každý párny týždeň v stredu od 14:00 hod. do 16:00 hod. už v jej neprítomnosti, a to v Centre
pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Žilina, za prítomnosti psychológa. Až v prípade,
že sa v rámci výchovného opatrenia, ako aj úpravy styku, ktorý nastúpi po skončení výchovného
opatrenia, ktorý by sa podľa nej mal vykonávať na pôde špecializovaného zariadenia za prítomnosti
psychológa, dosiahne stav, že maloletá bude pripravená k tomu, aby sa stýkala s otcom na pôde

rozdielnej od špecializovaného zariadenia, a to aj v rozsahu niekoľko hodín denne, prípadne aj viac dní
nepretržite, bude možné upraviť styk otca s maloletou iným spôsobom.
Namietala, že súd nevykonal dôkazy, ktoré navrhla a vykonanie ktorých by mohlo prispieť k riadnemu
zisteniu skutkového stavu, najmä pokiaľ ide o zistenie dôvodu, pre ktorý sa maloletá odmieta stýkať sosvojim otcom. Dôkazy, ktoré navrhla, a to výsluch maloletých detí N. G. a Y. G., ktoré žili spoločne so
svojou matkou - partnerkou otca maloletej, navrhovala z dôvodu preukázania nezdravého prostredia, v
ktorom maloletá žila u otca, pre ktoré nezdravé rodinné prostredie aj tieto dve deti sa dovolávali zverenia

do osobnej starostlivosti svojho otca. Tieto dôvody môžu byť jednou z príčin, pre ktoré maloletá odmieta
svojho otca, a to napriek tomu, že ona pravidelne vyvíja úsilie motivovať maloletú na kontakt so svojim
otcom. V rámci podaného odvolania navrhla vykonať dokazovanie aj vypočutím starej matky zo strany
otca maloletej, p. I. I. na okolnosti pomerov v rodine otca maloletej a Mgr. S. H., psychológa Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina na okolnosti, aká iniciatíva z jej strany bola vyvíjaná v súvislosti s

jej prístupom, ktoré dôkazy navrhovala už v návrhu doručenom súdu dňa 10. 10. 2019.
Matka maloletej uviedla, že vychádza z toho, že výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť
maloletúnegatívnymvplyvom.VzhľadomnapostojmaloletejH.,ktorázásadneodmietaotca,jepotrebné
brať zreteľ predovšetkým na záujem maloletej. Poukázala na to, že maloletá H. v konaní riadne prejavila
svoj názor a s ohľadom na jej vek a intelektuálnu vyspelosť súd vzal samotné vyjadrenie maloletej na
zreteľ v otázke zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti. Maloleté dieťa nemôže byť nútené k tomu,

aby sa stretávalo s ktorýmkoľvek z rodičov, ak to samo nechce.

4. Odvolanie proti rozsudku okresného súdu, a to čo do výrokov III. a IV. o výživnom, podal odvolanie
i otec maloletého dieťaťa, ktorým sa domáhal zmeny rozsudku okresného súdu spočívajúcej v uložení
mu povinnosti prispievať na výživu maloletej H. sumou 130,- eur od 01. 08. 2017 a sumou 150,- eur od

01. 09. 2019 mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa a uloženia povinnosti
zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od 01. 08. 2017 do 29. 02. 2020 v mesačných splátkach po
100,- eur, spolu s bežným výživným k rukám matky dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.
Uviedol, že súd ustálil za obdobie 01. 09. 2017 do 30. 04. 2019 výdavky dieťaťa v celkovej sume
345,- eur a za uvedené obdobie mu určil povinnosť platiť výživné na dieťa v sume 200,- eur, čo je viac

ako pomerná časť pripadajúca na oprávneného rodiča. Rozdiel vo vyživovacej povinnosti rodičov vo
finančnom vyjadrení súd nezdôvodnil. Podľa neho sú však reálne preukázané výdavky na dieťa v tomto
období v sume 300,- eur, vrátane výdavkov na bývanie dieťaťa. Tvrdenie matky o platbách za výučbu
anglického jazyka nebolo v konaní bez pochybností preukázané.
Pokiaľ ide o odôvodnené potreby dieťaťa od 01. 05. 2019 do 31. 08. 2019, podľa názoru otca sa reálne

výdavkynadieťavtomtoobdobínezvýšili,pretoženákladynatenismatkariadnymanespochybniteľným
spôsobom nepreukázala. Okrem toho nemal žiadnu vedomosť o tom, že maloletá H. údajne chodí na
tréningy tenisu. Opätovne poukázal na to, že súd neodôvodnil rozdiel vo vyživovacej povinnosti rodičov
vo finančnom vyjadrení.
Pokiaľ ide o odôvodnené potreby dieťaťa od 01. 09. 2019, za reálne zvýšenie nákladov zo sumy cca

300,- eur považuje zvýšenie na sumu max. 340,- eur, vrátane nákladov na bývanie. Podľa otca súd
chybne vyhodnotil výdavky na stravu, kde uviedol, že výdavky na stravu v škole klesli o 20,- eur, ale
výdavky na stravu doma sa zvýšili na sumu 150,- eur. Absencia výdavkov v sume 20,- eur na stravu v
škole neznamená, že sa dieťa o to viac začalo stravovať doma. Dieťa má naďalej aj stravu v škole, na
ktorú štát v celom rozsahu finančne prispieva, preto zanikla povinnosť rodičov platiť stravu v školskej

jedálni. Sumu 170,- eur na stravu považuje za nadhodnotenú a neprimeranú. Súd zabudol podľa otca
odpočítať aj náklady na tanečnú, kde dieťa nechodí už od konca roka 2018.
Otec vytýkal súdu, že nezobral do úvahy príjem matky pochádzajúci z poberania prídavkov na dieťa, cca
25,- eur mesačne a daňového bonusu cca 23,- eur mesačne. Ide o príjmy, ktoré finančne kompenzujú aj
osobnú starostlivosť matky o dieťa. Táto skutočnosť má zásadný vplyv na určenie pomeru vyživovacej

povinnosti povinného a oprávneného rodiča k maloletému dieťaťu.
V ďalšom otec uviedol, že rozhodnutie súdu o určení výšky výživného na dieťa považuje, vzhľadom
na odôvodnené potreby dieťaťa a pomery na strane povinného a oprávneného rodiča, za neprimerané.
Namietal, že odôvodnené potreby dieťaťa, ako ich ustálil súd, nezodpovedajú skutočnostiam zisteným v
konaní. Otec spochybnil náklady na tenis vo výške 70,- eur mesačne. Uviedol, že matka síce predložila

nejaké rozpisy letnej a zimnej prípravy, podľa ktorých maloletá H. má údajne tréningy 2 x do týždňa,
avšak nepredložila žiadny relevantný doklad o mesačných platbách za tieto tréningy. Otec poukázal aj na
skutočnosť, že poplatky za tréningy sa odvíjajú aj od reálnej účasti dieťaťa, pričom poukázal na obdobie,
kedy bola maloletá hospitalizovaná v nemocnici. Mal za to, že dieťa s tak závažnými zdravotnými
problémami nemôže, resp. by nemalo chodiť na tréningy tenisu, ktorý je silový a jednostranne zaťažujúci

šport. Matka na poslednom pojednávaní uviedla niekoľko údajných zdravotných komplikácií dieťaťa,
dokonca, že dieťa musí chodiť na súkromné rehabilitácie, čo rovnako vylučuje účasť na tréningoch
tenisu. Pokiaľ súd v tejto súvislosti vychádzal aj z výpovede dieťaťa, že na tenis chodí, táto výpoveďdieťaťa, ktorá môže byť aj účelovo ovplyvnená, nepreukázala, že by matka mala výdavky na túto
športovú činnosť pravidelne mesačne v sume 70,- eur.
Otec spochybnil i výdavky matky na súkromné hodiny angličtiny vo výške 40,- eur. Uviedol, že matka

predložila potvrdenie zo dňa 20. 02. 2020, podpísané p. O. Q., ktorá potvrdzuje, že údajne učila maloletú
H. angličtinu a tvrdí, že cena za jednu hodinu je 10,- eur. Z tohto potvrdenia nevyplýva, že by matka
dieťaťa túto sumu aj platila p. Q.. Poukázal tiež na to, že p. Q. je matkou druha matky dieťaťa, p. S.
Q., s ktorým matka dieťaťa žije v spoločnej domácnosti, čo výrazne spochybňuje údajné náklady na
výučbu anglického jazyka, keďže túto službu poskytuje maloletej osoba z okruhu rodinných známych. K

uvedeným výdavkom na dieťa otec uviedol, že tieto podstatne menia výdavky na dieťa, ktoré by mala
matka s ním prekonzultovať, minimálne ho vopred s týmto oboznámiť. Uviedol, že skutočnosť, že matka
pred ním tají termíny údajných tréningov, ako aj termíny údajnej výučby anglického jazyka, a to napriek
tomu, že sa domáha týchto informácií, je dostatočným dôvodom na to, aby súd na tieto výdavky na dieťa
neprihliadal.
Pokiaľ ide o výdavky na športové aktivity dieťaťa, tieto podľa otca zároveň nie je možné považovať za

výdavky trvalého charakteru, nakoľko ide len o nejaký situačný nápad, ktorý nezodpovedá zdravotnému
stavu dieťaťa a nie je ani preukázaný pravidelnými mesačnými výdavkami. Podľa otca je preukázateľné,
že dieťa na žiadne krúžky nechodí, minimálne od februára 2020, a to nielen vzhľadom na jeho zdravotný
stav, ale aj na situáciu a opatrenia ohľadom koronavírusu. Už dnes sú teda splnené podmienky na
zníženie predbežne vykonateľného výživného, a to z dôvodu významnej zmeny pomerov na strane

maloletého dieťaťa, kde došlo k poklesu údajných výdavkov na dieťa, a to v sume 70,- eur na tenis, 40,-
eur na angličtinu, 25,- eur na tanečnú, 30,- eur na voľno-časové aktivity, t. j. pokles výdavkov najmenej
o 165,- eur. Vo vzťahu k ustáleným nákladom na dieťa poukázal na osobné náklady matky, ktorá ich
deklarovala v sume 300,- eur a jeho osobné náklady, ktoré deklaroval v sume 350,- eur. Uviedol, že je
nereálne, aby dieťa malo viac ako o 50 % vyššie výdavky ako dospelé pracujúce osoby.

Súd podľa otca nezdôvodnil, prečo mu určil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa vo vyššej sume oproti
matke dieťaťa. V tomto smere podľa neho neobstojí iba konštatovanie, že matka sa o dieťa osobne
stará, a to v miere 100 %, a aj to len preto, lebo mu nie je umožňované podieľať sa na výchove dieťaťa.
Takéto rozhodnutie je podľa neho nepreskúmateľné a účelovo skresľujúce realitu.
Pokiaľ ide o pomery na jeho strane ako povinného rodiča, domnieva sa, že tieto súd hodnotil veľmi

subjektívne a intuitívne. Toto presvedčenie nadobudol aj z toho dôvodu, že sudca vyjadril názor na to,
aké mu určí výživné ešte pred tým ako matka dieťaťa vôbec predložila doklady ohľadom nákladov na
dieťa a pred tým, ako boli súdu známe pomery rodičov. Uviedol, že je samostatne zárobkovo činná osoba
a jeho príjem je závislý od viacerých skutočností. Na to, aby mohol vyprodukovať a zarobiť, musí vyvinúť
aj úsilie k tomu, aby firmu vybavil technologicky a materiálovo, čo je často tak náročné, že skutočne

veľká časť produkcie, resp. tržieb niekoľko rokov pokrýva viac menej práve tieto výdavky. Samostatne
zárobkovo činná osoba sa musí predovšetkým postarať o zázemie svojho biznisu, a to aj s rizikom, že
nie všetky podnikateľské zámery budú na 100 % úspešné. Samostatne zárobkovo činná osoba musí
znášať oveľa vyššie riziká než zamestnanec a príjmy z podnikania je potrebné rozdeliť predovšetkým
na náklady potrebné na dosiahnutie zisku, vrátane nákladov na platy zamestnancov a až z toho čo

ostane, resp. zo zisku, môže uspokojovať svoje potreby ako súkromná osoba. Ide o všeobecne známe
skutočnosti, ktoré súd analyzoval sebe vlastným spôsobom a výsledkom tejto analýzy je, okrem iného,
záver súdu, že pokiaľ by predal všetok majetok firmy, svoje autá a ostatné hnuteľné a nehnuteľné veci,
tak môže viesť svoj nákladný život a maloletej platiť výživné na zabezpečenie jej všetkých výdavkov.
Táto úvaha súdu nie je objektívna, ale je skôr charakteru emotívneho než reálneho.

Súd podľa otca posúdil pomery na jeho strane nekorektne. Súd uviedol, že zakúpil nákladné stroje a
zariadenia za sumu cca 60.000,- eur, na ktoré platí leasing v sume 1.200,- eur mesačne, majetok jeho
firmy je 77.648,76 eur, používa dve luxusné autá, na jedno platí leasing. Ide však o vybavenie, bez
ktorého by nemohol vykonávať žiadnu činnosť, a ktoré, ako je aj preukázané, je zaplatené z cudzích
zdrojov, ktoré musia byť vrátené. Motorové vozidlo, ktoré si kúpil ešte v roku 2017 v hotovosti, používa

na súkromné účely, ale aj v podnikaní. Kúpu financoval zo svojich úspor a z predaja auta, ktoré používal
dovtedy a taktiež z pôžičky od kamaráta.
Otec odmietol záver súdu, že si nesplnil povinnosti a nepredložil doklady preukazujúce jeho príjmy.
Okrem daňových priznaní predložil aj evidenciu tržieb, všetkých pohľadávok a aj záväzkov, z ktorých
dokladov je možné najpresnejšie zistiť príjmy z podnikateľskej činnosti, ale aj výdavky potrebné na

dosiahnutie týchto príjmov a tieto doklady mal súd k dispozícií.
Súd podľa subjektívnej úvahy ustálil jeho výdavky na min. 2.000,- eur mesačne, výšku mesačného
čistého príjmu otca však vo svojej úvahe neuvádza, čím sa stáva tento rozsudok nepreskúmateľný aj v
tejto časti. Pokiaľ ide o dovolenky, bol na dovolenke raz za rok v zahraničí, za 1.800,- eur pre tri osoby,a pokiaľ ide o víkendové pobyty, na víkendy chodí so svojou rodinou, najmä do G., k rodičom jeho
manželky.
Poukázal tiež na to, že súd mu neodkladným opatrením v roku 2017 uložil povinnosť platiť výživné 70,-

eur mesačne, preto sa nemohol domnievať, že o tri roky už bude mať súd taký názor, že je povinný platiť
výživné za to isté obdobie a na to isté dieťa v trojnásobnej sume.
Rozhodnutie súdu o výške výživného od 01. 08. 2017 podľa otca nezodpovedá najmä reálnym
odôvodneným potrebám dieťaťa a tiež nezohľadňuje pomery na jeho strane, ale ani pomery na strane
matky. Súd neprihliadal na skutočnosť, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a tiež, že jeho súčasná

manželka bola do februára 2019 na rodičovskej dovolenke a poberala len rodičovských príspevok,
následne bola evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná a nemala žiadny príjem.
V závere otec dieťaťa požiadal o odklad vykonateľnosti odvolaním napadnutých výrokov rozsudku až do
právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že v dôsledku opatrení vlády na zamedzenie šírenia nebezpečného
vírusového ochorenia bol povinný zo dňa na deň zatvoriť svoju prevádzku (výroba pečiatok a reklamné
služby), čím sa jeho finančná situácia výrazne zhoršila, nakoľko od 13. 03. 2020 nemá vôbec žiadne

tržby. Doma má manželku a dve deti (jedno pochádza z predchádzajúceho vzťahu manželky). Situácia
je kritická, a ak by mal v tejto situácii platiť ešte aj predbežne vykonateľné výživné s nedoplatkom spolu v
sume 450,- eur, tak na to nemá financie. Výživné na maloletú si plní v sume 70,- eur podľa neodkladného
opatrenia súdu. Matka dieťaťa pracuje v lekárni, čo znamená, že jej príjem nie je postihnutý touto
situáciou. Z uvedeného usudzuje, že záujmy maloletej H. by odkladom vykonateľnosti výrokov rozsudku

o výživnom neboli ohrozené.

5. Okresná prokuratúra Žilina vo vyjadrení k odvolaniam matky a otca maloletého dieťaťa uviedla, že
rozsudok okresného súdu považuje za zákonný a správny a v podrobnostiach odkázala na tvrdenia
produkované v priebehu konania.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu rodičov maloletého dieťaťa uviedol, že súhlasí s
rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania, k meritu veci sa nevyjadril.

7. Podaním zo dňa 23. 04. 2020 oznámila Krajská prokuratúra Žilina prebratie vstupu do konania, ktorý

dosiaľ realizovala Okresná prokuratúra Žilina.

8.Matkamaloletéhodieťaťavovyjadreníkodvolaniuotcanavrhlarozsudokokresnéhosúduvovýrokoch
o výživnom potvrdiť ako vecne správny.
Vo vzťahu k námietkam otca, pokiaľ ide o výdavky na stravu v období od 01. 09. 2019, uviedla, že nie

je možné nebrať do úvahy skutočnosť, že maloletá študuje v druhom stupni základnej školy, pričom
aj so zreteľom na jej vek, pravidelné aktivity v tenisovej oblasti, ale aj zdravotné problémy, sa oproti
obdobiu do 01. 09. 2019 zvýšili náklady na stravu maloletej, minimálne na sumu 170,- eur mesačne, čo
predstavuje cca 5,60 eur denne. Súd po vykonanom dokazovaní správne dospel k záveru, že v súvislosti
s nástupom dieťaťa do druhého stupňa základnej školy sa zvýšili u maloletej životné náklady, najmä na

stravu o cca 30,- eur mesačne.
Pokiaľ ide o prídavky na dieťa, má za to, že i keď súd výslovne v rozhodnutí neuviedol, že pri určovaní
výživného prihliadal na to, do akej miery sú potreby maloletej hradené z takýchto zdrojov, keď výška
rodinných prídavkov sa v rozhodnom období pohybovala na úrovni 23,52 eur mesačne až 24,95 eur
mesačne a obdobne tak daňový bonus, vzhľadom na rozsah vyživovacej povinnosti, o ktorej súd

rozhodol, prihliadal aj na stav, do akej miery tieto rodinné dávky je možné, a to v minimálnom rozsahu,
použiť na pokrytie odôvodnených potrieb maloletej H.. Len v označenom rozsahu, cca 0,61 eur denne
až 0,83 eur denne sú potreby maloletej hradené z rodinných prídavkov.
Pokiaľ ide o náklady na športové aktivity, ktoré vykonáva maloletá, súd vychádzal z týchto nákladov
vo výške ňou preukázaných nákladov v sume 70,- eur. Výšku mesačných nákladov s touto športovou

aktivitou preukazuje vyjadrenie Tenisového klubu Žilina zo dňa 02. 12. 2019, z ktorého vyplýva, že
maloletá hrá tenis 2 x do týždňa, pričom 1 hodina tréningu stojí 6,- eur a okrem toho v mesiacoch
november 2019 až marec 2020 bol hradený matkou poplatok za prenájom haly v sume 100,- eur. K týmto
nákladom je potrebné započítať aj náklady športového oblečenia a obuvi a výbavy na tenis. Frekvenciu
tréningových hodín preukazujú rozpisy tréningov, ktoré boli súdu predložené. Pokiaľ sa argumentuje

v odvolaní zdravotným stavom maloletej a jej hospitalizáciou, ide o obdobie necelého týždňa, ktoré
nemohlo ovplyvniť výraznejším spôsobom výšku nákladov v súvislosti so záujmom o tenis. Z hľadiska
zdravotného stavu maloletej je maloletej doporučené venovať sa športovým aktivitám, zabezpečovaťsprávnuživotosprávu,pravidelnýspánok,dodržiavaniepitnéhorežimu,relaxvprírodeapobytvkľudnom
prostredí, nie však vyhýbanie sa takým aktivitám, ktoré realizuje maloletá v rámci tenisového klubu.
V súvislosti s výdavkami na angličtinu uviedla, že len samotný blízky vzťah učiteľky anglického jazyka k

jej partnerovi nevylučuje skutočnosť, že maloletá navštevuje výučbu anglického jazyka, ktorú podľa jej
výpovede na pojednávaní 02. 03. 2020 navštevuje od útleho veku, teda už niekoľko rokov, o čom má
otec maloletej vedomosť. Náklady na výučbu anglického jazyka predstavujú minimálne náklady, ktoré
v rámci výučby cudzieho jazyka bežne rodičia maloletých detí hradia a i keď ide o bližší vzťah medzi
učiteľkou anglického jazyka a ňou, nie je možné dožadovať sa od učiteľky, ktorá zabezpečuje výučbu,

aby pri pravidelnej výučbe angličtiny zabezpečovala túto činnosť bezplatne. Celkové náklady mesačne
predstavujú za 4 hodiny 40,- eur.
Otec maloletej poukazuje na to, že výdavky by s ním mala prekonzultovať a vopred ho s týmito
oboznámiť, bolo však zrejmé, že aktivity, o ktoré sa zaujíma maloletá, sú v záujme maloletej. S týmito
aktivitami sú spojené nie malé finančné náklady, avšak otec maloletej má vysokú životnú úroveň a
nemôže byť pre neho problém, aby sa podieľal na týchto nákladoch. Pokiaľ ide o anglický jazyk, maloletá

ho absolvovala už v školských rokoch 2016/2017, teda v čase, keď bola v striedavej starostlivosti oboch
rodičov. Otec teda mal vedomosť o tom, že sa súkromne učí anglický jazyk. Otec sa o uvedené aktivity
maloletej nikdy nezaujímal, a pokiaľ sa snažil o komunikáciou s ňou, vždy sa táto z jeho strany obmedzila
na neustále návraty k problémom v minulých obdobiach.
V súvislosti s koronavírusom, v dôsledku ktorého výdavky na mimoškolské aktivity maloletej odpadli,

uviedla, že ide o krátkodobé obdobie, ktoré sa nemôže výraznejším spôsobom prejaviť vo výške
výživného. Uviedla tiež, že v súčasnosti už maloletá, ktorá mala prerušený tenis na 5 týždňov, trénuje,
o čom otca informovala s tým, že prerušený tréning tenisu spadá do obdobia marec až do konca apríla
2020. Na druhej strane poukázala na to, že vznikli ďalšie náklady, najmä v súvislosti so stravovaním,
pretože deti sú celý deň doma, a teda bezplatná strava počas obedov nie je zabezpečovaná zo strany

školy,čosapremietadovyššíchnákladovnastravunielenpočasobedov,alepočasceléhodňa.Maloletá
sa zároveň v tomto období začala venovať maľovaniu, v súvislosti s ktorým záujmom jej vznikli náklady
na kúpu maliarskeho náčinia a potrieb, ktoré si maľovanie vyžiadalo, pričom výška prvotných nákladov
predstavuje 102,27 eur. Aj o tomto novom záujme maloletej otca informovala prostredníctvom e-mailu.
V ďalšom matka uviedla, že nie je možné súhlasiť s námietkou, že náklady na výživu maloletého dieťaťa

by nemali byť vyššie ako reálne náklady na výživu rodičov. Poukázala na to, že dieťa sa vyvíja, rastie,
s čím sú spojené takmer pravidelne zvýšené náklady na oblečenie, obuv i hygienu a je potrebné brať
do úvahy aj skutočnosť, že do reálnych nákladov maloletého dieťaťa majú byť zahrnuté aj náklady na
dovolenky, výlety a pod., ktoré zatiaľ súd do reálnych výdavkov pre maloletú nezahrnul, hoci tak ako
otec maloletej sa pravidelne zúčastňuje nákladných dovoleniek.

Súd podľa matky správne prihliadal nielen na deklarovaný príjem, ale aj na možnosti a schopnosti
otca. Stotožnila sa so zistením súdu prvej inštancie, podľa ktorého životná úroveň otca nezodpovedá
jeho deklarovanému príjmu, keď otcom deklarované mesačné výdavky ďaleko prevyšujú ním tvrdený
mesačný príjem. Správne súd prvej inštancie prihliadol na celkovú životnú úroveň otca, ktorú
nepochybne určuje aj jeho bytová situácia, používanie motorových vozidiel v rodine, nákladné dovolenky

a pod.
Pokiaľ otec poukazoval na výživné určené neodkladným opatrením, neodkladným opatrením sa určuje
len nevyhnutné výživné, preto nie je možné súhlasiť s názorom otca, že sa nemohol domnievať, že o
tri roky už bude mať súd iný názor.

9. Krajská prokuratúra Žilina v reakcii na vyjadrenie matky a kolízneho opatrovníka zotrvala na obsahu
vyjadrenia realizovaného Okresnou prokuratúrou Žilina zo dňa 22. 04. 2020 a navrhla rozsudok
okresného súdu s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania ako vecne správny potvrdiť.

10. Otec maloletého dieťaťa vo vyjadrení k vyjadreniu krajskej prokuratúry zotrval na skutkových a

právnych argumentoch uvedených v odvolaní proti rozsudku okresného súdu.

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 C. m. p., § 34 C. s. p.), po zistení, že odvolania rodičov
maloletej boli podané včas, oprávneným účastníkom konania (§ 362, § 359 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v
celom rozsahu podľa § 65, § 66 C. m. p. a čo do výrokov o výživnom a výroku o úprave styku rozsudok
okresného súdu podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil a čo do výroku o výchovnom
opatrení rozsudok okresného súdu podľa § 388 C. s. p. zmenil.12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že pokiaľ ide o výživné a úpravu styku otca s maloletou dcérou, súd prvej inštancie

vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko
aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2
C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných
bodoch na ne odkazuje.

13. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku v časti výživného odvolací súd uvádza, že
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení
výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a

majetkové pomery povinného. Konkrétna výška výživného je teda ovplyvňovaná faktormi jednak na
strane výživou oprávnenej, jednak na strane výživou povinnej osoby. Na strane oprávneného dieťaťa je
potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča,
ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Odôvodnené potreby
dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu, pričom sú závislé predovšetkým

od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho
prípravy na budúce povolanie a ďalších okolností. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie
jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv), ale aj ďalších odôvodnených
potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie a pokiaľ to umožňujú
pomery na strane výživou oprávnenej osoby i kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Na strane

povinnej osoby sa skúmajú jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet vyživovaných osôb,
výška takéhoto výživného a pod.

14. Súd prvej inštancie, vychádzajúc pri úprave rozsahu vyživovacej povinnosti zo zákonných kritérií,
ktorými sú na jednej strane schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného - otca a na druhej

strane odôvodnené potreby maloletého dieťaťa (§ 62, § 63, § 75 ods. 1 zákona o rodine), uložil otcovi
maloletého dieťaťa povinnosť prispievať na výživu maloletej dcéry za jednotlivé obdobia špecifikované
vo výrokovej časti rozsudku podľa jeho zárobkových možností a odôvodnených potrieb dieťaťa tak, ako
boli v konaní zistené. Odvolací súd sa s postupom súdu prvej inštancie v tomto smere stotožňuje, keď
súdom prvej inštancie určené výživné zodpovedá tak odôvodneným potrebám mal. dieťaťa (vzhľadom

na jeho vek, vývoj a zdravotný stav), ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, kedy súd
prihliadal nielen na preukázaný príjem otca z daňových priznaní, ale predovšetkým zo životnej úrovne
otca a výšky jeho výdavkov, ktoré je otec schopný hradiť napriek deklarovanému príjmu, ktorý však
nezodpovedá jeho výdavkom.

15. Odvolacie námietky otca maloletého dieťaťa o neprimeranosti výšky určeného výživného
odôvodneným potrebám dieťaťa a jeho možnostiam a schopnostiam vyhodnotil odvolací súd ako
nedôvodné.

16. Pokiaľ ide o náklady spojené s výchovou a výživou maloletej za jednotlivé obdobia ustálené súdom

prvej inštancie, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v
bode 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie svoje zistenia v tomto smere riadne
odôvodnil a odvolací súd tieto v celom rozsahu preberá. Otec v odvolaní namietal výdavky na tenis
a výučbu anglického jazyka maloletej, ktoré považoval za nepreukázané. Súd prvej inštancie v tomto
smere vychádzal jednak z výpovede matky maloletej, ale aj listinných dôkazov predložených matkou

(vyjadrenie Tenisového klubu Žilina, potvrdenie O. Q., viď bod 33., str. 24, ods. 9, 10 odôvodnenia
napadnutého rozsudku). Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nevidel dôvod, pre ktorý by
nemal na tieto výdavky prihliadať. V súvislosti s námietku otca o neprimeranosti výdavkov na maloleté
dieťa odvolací súd zároveň poukazuje na návrh otca zo dňa 27. 07. 2017 (č. l. 138 spisu), ktorým
sa domáhal zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti s uložením povinnosti matke maloletej

prispievať na výživu maloletej vo výške 200,- eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že otec v danom
období považoval takto určené výživné za primerané potrebám dieťaťa, napriek tomu v súčasnosti takto
určené výživné namieta. Pokiaľ ide o zvýšenie výživného od 01. 05. 2019 a následne od 01. 09. 2019,toto zvýšenie je odôvodnené zmenou pomerov na strane maloletého dieťaťa v spojení so záujmovou
činnosťou maloletej a následne nástupom maloletej na vyšší stupeň vzdelávania.

17. Ako nedôvodné odvolací súd vyhodnotil i námietky otca vo vzťahu k vyhodnoteniu jeho možností
a schopností platiť súdom určené výživné. Otec maloletého dieťaťa namietal, že z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd ustálil jeho výdavky na sumu cca 2.000,- eur, avšak z tohto
nevyplýva z akej výšky jeho príjmu súd vychádzal. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ
súd ustálil výdavky otca vo výške 2.000,- eur mesačne, je zrejmé, že príjem otca musí byť minimálne v

tejto výške, keď otec nepreukázal svoje tvrdenie, že na úhradu nákladov sú mu poskytované pôžičky zo
strany príbuzných či iných osôb. Súd prvej inštancie pritom výživné určil v sume, ktorú môže otec pokryť
splátkami leasingu motorového vozidla Škoda rapid vo výške 240,- eur. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine, ktoré správne aplikoval i súd prvej inštancie.

18. Pokiaľ otec v odvolaní poukazoval na to, že je samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá sa

musí predovšetkým postarať o zázemie svojho biznisu, odvolací súd uvádza, že je predovšetkým otcom
maloletého dieťaťa (nie jedného), voči ktorému má zo zákona vyživovaciu povinnosť, ktorú si musí plniť.
Odvolací súd zdôrazňuje, že splodením dieťaťa berie budúci rodič na seba povinnosti a zodpovednosť,
ktoráhosprevádzapocelýjehoďalšíživot.Jepretonevyhnutné,abysachovaltak,abysvojimzáväzkom
a povinnostiam dokázal vždy a za všetkých okolností dostáť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje

i na ďalšie majetkové pomery otca tak ako boli ustálené súdom prvej inštancie, ktoré vypovedajú o
vysokej životnej úrovni otca, na ktorej má právo podieľať sa i maloleté dieťa (viď bod 42. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, str. 34, časť pomery otca v rozhodnom období).

19. Ako nedôvodné odvolací súd vyhodnotil i odvolacie námietky otca, ktorými súdu prvej inštancie

vytýkal, že neprihliadal na jeho vyživovaciu povinnosť voči manželke a mal. D.. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že súd pri posudzovaní výdavkov otca prihliadal i
na uvedené vyživovacie povinnosti otca (v rámci výdavkov otca). Rovnako nedôvodné je odvolanie
otca i v časti určenia rozsahu jeho vyživovacej povinnosti oproti vyživovacej povinnosti matky, keď
súd prvej inštancie prihliadal i na to, že matka si časť svojej vyživovacej povinnosti plní osobnou

starostlivosťou o maloletú. Odvolací súd zároveň dodáva, že v prípade určenia výživného ide o výživné
na bežné, pravidelne sa opakujúce výdavky spojené s výchovou a výživou maloletej, pričom hradenie
sporadických,náhodnýchvýdavkovjepredovšetkýmnarodičovi,ktorýzabezpečujeosobnústarostlivosť
odieťa.Vsúvislostispoukazomotcanazníženievýdavkovnamaloletéhodieťavsúvislostisopatreniami
proti šíreniu ochorenia COVID-19, odvolací súd uvádza, že i keď v dôsledku týchto opatrení mohlo dôjsť

k zníženiu určitých výdavkov, ide o zníženie len na prechodné obdobie, pričom uvedené má na druhej
strane vplyv na zvýšenie výdavkov napr. na stravu, bývanie (energie, spotreba vody) či výživové doplnky
(za účelom posilnenia imunity).

20. Vychádzajúc z uvedených záverov a skutočností odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožniac so

skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie v časti určenia výživného zo strany otca tak ako ich
podrobne uviedol v bodoch 42. až 49. odôvodnenia napadnutého rozsudku, rozsudok okresného súdu
vo výrokoch o výživnom ako vecne správny potvrdil.

21. Ako vecne správny potvrdil dovolací súd aj výrok o úprave styku otca s maloletou dcérou, ktorý sa

bude realizovať po ukončení výchovného opatrenia nariadeného maloletému dieťaťu a jeho rodičom.

22. Pokiaľ matka v odvolaní namieta rozsah styku otca s maloletou, ktorý sa má realizovať v jej
neprítomnosti, odvolací súd uvádza, že úprave styku predchádza realizácia výchovného opatrenia
zameraného na obnovu vzťahu otca a maloletej dcéry a ich vzájomnej dôvery. Vzhľadom na trvanie a

formu výchovného opatrenia a vek maloletej možno predpokladať, že dôjde k náprave vzťahu otca a
maloletého dieťaťa umožňujúceho ich kontakt bez prítomnosti matky. Stretávanie sa otca s maloletou
pritom bude počas prvých troch mesiacov po ukončení výchovného opatrenia prebiehať len počas dňa,
každý párny týždeň, až následne sa bude realizovať stretávanie sa otca s dcérou počas celého každého
druhého víkendu. Odvolací súd však dodáva, že v prípade, ak by v priebehu realizácie nariadeného

výchovného opatrenia boli zistené skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na úpravu styku po jeho
realizácii, je možné rozsah či spôsob styku otca s maloletou zmeniť (§ 26 zákona o rodine).23. Matka maloletého dieťaťa podala odvolanie i čo do výroku o uložení výchovného opatrenia
maloletému dieťaťu a jeho rodičom. Odvolací súd dospel k záveru o potrebe zmeny rozhodnutia
okresného súdu v tejto časti, vyhodnotiac odvolanie matky za čiastočne dôvodné. Odvolací súd po

prieskume napadnutého rozsudku v tejto časti konštatuje, že súd prvej inštancie správne dospel k
záveru, že v danej veci sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine
pre uloženie výchovného opatrenia maloletej a jej rodičom, a to pre dlhodobo pretrvávajúce problémy
pri styku otca s maloletou, tiež z dôvodu hlboko narušených vzťahov otca s maloletou dcérou. Odvolací
súd má za to, že na výchovné opatrenie nemožno v danom prípade rezignovať.

24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o potrebe odbornej pomoci
pri obnovovaní vzťahu medzi otcom a dcérou a ich vzájomnej dôvere za účasti psychológa/
psychoterapeuta. V tomto smere odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, vychádzal zo zistení,
že styk otca s maloletým dieťaťom sa v súčasnosti nerealizuje, maloleté dieťa otca odmieta. Potreba
odbornej pomoci pri nadviazaní kontaktu medzi otcom a dcérou vychádza i zo znaleckého posudku a

výpovede znalca PhDr. Jozefa Ďanovského.

25. Odvolací súd však pristúpil k úprave intervalov stretnutí v špecializovanom zariadení, prihliadajúc
i na ďalšie povinnosti maloletého dieťaťa spojené so školou či záujmovými aktivitami. Vychádzajúc
zo znaleckého posudku znalca PhDr. Jozefa Ďanovského a jeho výpovede na pojednávaní dňa 08.

11. 2019 odvolací súd upravil interval stretnutí tak, aby k tomuto došlo aspoň raz týždenne. V tomto
smere odvolací súd neakceptoval návrh matky na určenie intervalov stretnutí raz za dva týždne, keď
znalec v znaleckom posudku síce uviedol, že je vhodné stretávanie sa maloletej s otcom minimálne
dvakrát do mesiaca, pri svojom výsluchu na pojednávaní však uviedol, že optimálne je stretávanie sa
raz týždenne. Určenie jednotlivých termínov, trvanie stretnutí a ich priebeh (t. j. prítomnosť matky či

iných osôb) ponechal odvolací súd, vzhľadom na potrebu vytvorenia vzťahu medzi otcom a dcérou,
čo si vyžaduje určitý čas a prácu psychológa/psychoterapeuta s maloletým dieťaťom, na psychológovi/
psychoterapeutovi určeného špecializovaného zariadenia, ktorý na základe práce s maloletým dieťaťom
bude môcť, v súčinnosti s oboma rodičmi maloletej, určiť a viesť stretnutia maloletého dieťaťa s otcom
tak, aby došlo k vytvoreniu vzťahu otca s dcérou a eliminácii stresových faktorov. Bude záležitosťou

subjektu poskytujúceho odborné poradenstvo, zvoliť najvhodnejšie postupy a metódy poradensko -
psychologických služieb, aby výchovné oparenie naplnilo svoj účel a nebolo len formálne, avšak za
dodržania súdom určeného intervalu raz týždenne. Účelom nariadeného výchovného opatrenia bude i
zlepšenie komunikácie rodičov maloletého dieťaťa ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa,
keď jedným z faktorov podieľajúcich sa na postoji maloletej dcéry k otcovi je i zlá komunikácie,

resp. nekomunikácia medzi rodičmi maloletej, ako to vyplýva i zo znaleckého posudku PhDr. Jozefa
Ďanovského. Odvolací súd zároveň uložil matke povinnosť zabezpečiť prítomnosť maloletej H. na
odbornom poradenstve podľa pokynov špecializovaného zariadenia, ktoré bude odborné poradenstvo
realizovať.

26. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie neupravil predĺženie výchovného opatrenia v
závislosti od toho, či dôjde k realizácii jednotlivých stretnutí v rámci nariadeného výchovného opatrenia.
Súd bude priebeh a účinnosť uloženého výchovného opatrenia sledovať a v závislosti od jeho priebehu
rozhodne prípadne o aplikácii ďalších opatrení, môže tiež rozhodnúť o jeho predĺžení či zrušení.
Ak výchovné opatrenie neprinesie želaný výsledok (zmena postoja dieťaťa), môže súd využiť ďalšie

opatrenia, ktorými fakticky alebo práve zasiahne do výkonu rodičovských práv a povinností. Za účelom
priebežného hodnotenia výkonu a účinnosti výchovného opatrenia odvolací súd uložil Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina povinnosť poskytnúť okresnému súdu súčinnosť sledovaním, či rodičia
a maloleté dieťa realizujú uložené výchovné opatrenie, s tým, že o priebehu realizácie výchovného
opatrenia podá správu v pravidelných mesačných intervaloch.

27. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku matky vo vzťahu k nevykonaniu ňou navrhnutých dôkazov, odvolací
súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník pred všeobecným súdom úspešný, teda aby

sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku
46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práva a základných slobôd nepatrí ani právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov
budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1 C. s. p.) a nie účastníkov.
Súd prvej inštancie sa s návrhom matky riadne vysporiadal a uviedol dôvody, pre ktoré návrh matky

na doplnenie dokazovania výsluchom navrhovaných svedkov zamietol. Odvolací súd sa s uvedenými
dôvodmi stotožňuje, keď zistenie dôvodov, pre ktoré maloletá otca odmieta, bude úlohou psychológa/
psychoterapeuta v rámci poskytovaného odborného poradenstva. Zistenie tohto dôvodu je totiž kľúčové
pre vedenie terapie.

28. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a záverov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo
výrokoch III. a IV. o výživnom a výroku VI. o úprave styku podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny
potvrdil a vo výroku V. o výchovnom opatrení podľa § 388 C. s. p. zmenil.

29. Vo zvyšnej časti (výroky I., II., VII., VIII., IX., X. a dopĺňacím rozsudkom doplnené výroky o znalečnom
a trovách štátu), ktorá nebola napadnutá odvolaním žiadneho z účastníkov konania, ponechal odvolací

súd rozsudok okresného súdu, v spojení s dopĺňacím rozsudkom, nedotknutý, keď vo vzťahu k
uvedeným výrokom odvolací súd po ich preskúmaní podľa § 65 C. m. p. nezistil pochybenie súdu prvej
inštancie, ktoré by odôvodňovalo ich zmenu alebo zrušenie.

30. Pokiaľ ide o trovy konania medzi účastníkmi konania, vzhľadom na čiastočnú zmenu rozsudku súdu

prvej inštancie odvolací súd, okrem odvolacích trov, nanovo rozhodol aj o trovách prvoinštančného
konania, a to podľa § 52, § 53 C. m. p. v spojení s § 396 ods. 2 C. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, keď žiaden z účastníkov konania si náhradu trov konania neuplatnil
a odvolací súd nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z účastníkov
konania.

31. V súvislosti so žiadosťou otca o odklad vykonateľnosti rozsudku okresného súdu, odvolací súd na
túto jeho žiadosť nereflektoval/nemohol reflektovať, nakoľko na to neexistoval legitímny/právny dôvod.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)