Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 4, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/88/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6320010194
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6320010194.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a
sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného M. M., stíhaného pre
prečinmareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.a/Tr.zák.,naverejnomzasadnutí
konanom dňa 04. 03. 2021, o odvolaní okresného prokurátora v Brezne proti rozsudku samosudkyne
Okresného súdu Brezno, sp.zn. 3T/73/2020 zo dňa 14. 09. 2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudkyne Okresného súdu Brezno, sp.zn. 3T/73/2020 zo dňa 14. 09. 2020 bol obž. M.
M. uznaný za vinného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/
Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že

napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Brezno sp. zn. 1T/90/2016 zo dňa 16.01.2019 v spojení
s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tos/54/2019 zo dňa 13.06.2019, právoplatným
dňa 13.06.2019 mu bolo nariadené vykonať trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov
so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, pričom dňa 27.08.2019 prevzal výzvu
Okresného súdu Brezno zo dňa 22.08.2019 na nastúpenie výkonu trestu odňatia slobody v priebehu
dňa 05.09.2019, čo potvrdil vlastnoručným podpisom a následne dňa 27.09.2019 prevzal aj uznesenie

Okresného súdu Brezno č.k. 1T/90/2016-158 zo dňa 12.09.2019, ktorým mu bola zamietnutá žiadosť
o odklad výkonu trestu odňatia slobody, bez vážneho dôvodu po tomto termíne trest odňatia slobody
nenastúpil a do výkonu trestu bol dodaný až dňa 27.02.2020, čím nerešpektoval rozhodnutie Okresného
súdu v Brezne.

Za to bol odsúdený podľa § 348 ods. 1, § 38 ods. 2. § 36 písm. l) § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia

slobody vo výmere 8 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. obvinenému výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2,5 roka.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil s poukazom na vyhlásenie obžalovaného vo vzťahu k
vine, že na hlavnom pojednávaní súd prijal vyhlásenie obžalovaného a obžalovaného uznal vinným zo
žalovaného trestného činu.

V súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu, prvostupňový súd konštatoval, že obžalovaný síce
nerešpektoval rozhodnutie súdu, napriek tomu, že mu žiadosť o odklad výkonu trestu odňatia slobody
bola zamietnutá, avšak súd prihliadol na spôsob spáchania tohto činu a jeho následok, ako aj zavinenie
a pohnútku obžalovaného. Obžalovaný bol trikrát súdne trestaný, najprv to bolo rozsudkom Okresného
súdu Brezno, sp.zn. 3T/124/2010, právoplatným dňa 04.11.2013, kedy mu podľa § 183 ods. 2 Tr.zák.

bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, ktorý trest obžalovaný vykonal
dňa 25.02.2014. Ďalej to bol trestný rozkaz sp.zn. 1T/90/2016, právoplatný dňa 06.09.2016, kedy mubol uložený podľa § 360 ods. 2 Tr.zák. podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.
V dôsledku neosvedčenia sa v skúšobnej dobe mu bol nariadený výkon trestu odňatia slobody dňa
13.06.2019 a tento trest obžalovaný vykonal. Naposledy bol obžalovaný súdne trestaný trestným

rozkazom Okresného súdu Brezno, sp.zn. 3T/81/2017, právoplatným dňa 10.07.2017, kedy mu bol
podľa § 360 ods. 1 Tr.zák. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, ktorý
obžalovaný vykonal dňa 16.08.2017. Obžalovaný bol v minulosti priestupkovo riešený, naposledy v roku
2017, a to na úseku dopravy. V mieste bydliska nebol bližšie hodnotený. Prvostupňový súd ďalej pri
ukladaní trestu podľa § 38 ods. 2 Tr.zák. zvažoval u obžalovaného pomer priťažujúcich a poľahčujúcich

okolností, pričom zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.zák., keď sa obžalovaný ku
skutku priznal a svoje konanie oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.zák., keď bol
už súdne trestaný a preto ukladal obžalovanému trest podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. v sadzbe 0 až 2 roky.

Prvostupňový súd bral na zreteľ skutočnosť, že trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
trestného zákona. Trest mal zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom za účelom prevencie

páchania trestnej činnosti a vytvoriť mu podmienky na jeho prevýchovu, ale musí byť aj proporcionálny
k závažnosti trestnej činnosti, ktorej sa páchateľ dopustil. Mal za to, že obžalovaný sa síce dopúšťa
opakovane trestnej činnosti, v predmetnom prípade však spáchal prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia po viac ako dvoch rokoch od posledného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Súd prihliadol aj na postoj obžalovaného na hlavnom pojednávaní, keď obžalovaný sa ku skutku

priznal, svoje konanie oľutoval, ako aj na skutočnosť, že obžalovaný v čase rozhodovania, vykonával
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, pričom tento trest mu bol nariadený v
dôsledku neosvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci 1T/90/2016 a to práve
v dôsledku úmyselnej trestnej činnosti, ktorú obžalovaný spáchal ešte v marci 2017. Vzhľadom na
tieto skutočnosti prvostupňový súd dospel k záveru, že podmienečne uložený trest odňatia slobody vo

výmere 8 mesiacov, s podmienečným odložením na dlhšiu skúšobnú dobu vo výmere 2 a pol roka, lepšie
zabezpečí nápravu obžalovaného ako nepodmienečný trest odňatia slobody rovnakého trvania.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podal odvolanie okresný prokurátor a to čo do
výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor uviedol, že uložený trest považuje

za neprimerane mierny, v rozpore so zákonnými ustanoveniami. Okresný prokurátor mal za to, že pri
ukladaní trestu je z pohľadu hodnotenia osoby páchateľa, jeho minulosti, kde je nutné poukázať na tú
skutočnosť, že tento bol doposiaľ 3-krát súdne trestaný za úmyselnú a prevažne násilnú trestnú činnosť,
za neprimeraný. Mal za to, že je nutné skonštatovať, že postoj odsúdeného k dodržiavaniu jednotlivých
spoločenských noriem je preukázateľne laxný a podmienečným trestom odňatia slobody by nedošlo k

naplneniurepresívnejzložkytrestu,t.j.účinneznemožniťobžalovanémunaďalejpáchaťtrestnúčinnosť.
Z týchto dôvodov, aby došlo k naplneniu tzv. individuálnej prevencie, žiadal okresný prokurátor uloženie
nepodmienečného trestu v rozpätí trestnej sadzby 0 až 12 mesiacov.

Naproti tomu obhajca obžalovaného v písomnom vyjadrení k odvolaniu okresného prokurátora uviedol,

že obžalovaný je otcom dvoch maloletých detí, z ktorých staršie dieťa nie je v jeho starostlivosti.
Spolu s družkou vychovávajú dieťa vo veku 2 rokov, teda dieťa útleho veku. Rodina obžalovaného je v
očakávaní, že v najbližší dňoch obžalovanému skončí výkon aktuálneho trestu odňatia slobody a budú
môcť spolu žiť ako rodina. Odsúdenie na nepodmienečný trest odňatia slobody by znamenal zásadný
úder pre rodinu zloženú z obžalovaného, jeho družky a dieťaťa útleho veku. V prípade uloženého

nepodmienečného trestu by táto situácia mohla ľahko vyvrcholiť rozvratom partnerského vzťahu so
Q. D. a nevytvorením náležitého puta zo strany dieťaťa útleho veku voči otcovi. Práve rodina je pre
obžalovaného motiváciou, aby do budúcnosti viedol riadny život. Obžalovaný je síce nezamestnaný,
s nulovým mesačným príjmom, avšak chce pracovať a svojím príjmom riadne zabezpečovať potreby
svojej rodiny, čo je nezlučiteľné s výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody. Z jeho strany

je uloženie podmienečného trestu nepochybne väčšou motiváciou, aby viedol riadny život a počas
skúšobnej doby, ktorá trojnásobne prevyšuje uložený trest odňatia slobody, bude obžalovaný ešte viac
motivovaný na vedenie riadneho života.

Na citovaných stanoviskách zotrvali aj na verejnom zasadnutí tak okresný prokurátor, ako aj obhajca

obžalovaného, vrátane obžalovaného s tým, že obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že s
družkou žije na samote, kde už prvý uložený trest mu spôsobil veľké problémy a ona sama by nebola
schopná vydržať takúto záťaž 8 mesiacov. Starajú sa spoločne o jedno dieťa, pričom v súčasnosti
sa rieši predbežné opatrenie týkajúce sa ich druhého dieťaťa, ktoré by mali mať opätovne zverené dostarostlivosti. Zároveň uviedol, že má sľúbenú prácu v Železiarňach Podbrezová, avšak vzhľadom na
neukončené trestné konanie nevedel doposiaľ podpísať pracovnú zmluvu.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr.por. Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie

okresného prokurátora nie sú dôvodné.

Predmetom rozhodovania odvolacieho súdu na základe podaného odvolania okresným prokurátorom
bola teda skutočnosť, či je v danom prípade potrebné obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia
slobody alebo postačuje dlhší podmienečný trest tak, ako ho uložil prvostupňový súd.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv

na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Citovanými ustanoveniami sa prvostupňový súd dôsledne riadil a správne pri svojej rozhodovacej

činnosti zvážil podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici i primeranosť uloženého trestu, vrátane
jeho individualizácie. Krajský súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nepodmienečný trest odňatia
slobody je najzávažnejším zásahom štátu do základných ľudských práv páchateľa a preto nesmie byť
ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerom páchateľa.
Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutnej miere, pričom trest nesmie byť prejavom

neprimeraného inštitucializovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Prvostupňový súd správne v
odôvodnení rozhodnutia rozviedol okolnosti, na ktoré v súvislosti s ukladaním trestu prihliadol a to najmä
na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a povahy trestnej činnosti a osoby páchateľa. Podľa
názoru krajského súdu prvostupňový súd správne stanovil poľahčujúcu okolnosť a to, že sa obžalovaný
k trestnej činnosti priznal a svoje konanie oľutoval. Rovnako tak je nesprávny a ničím nepodložený

argument prokurátora, že obžalovaný nikde nepracoval a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že
v čase vyhlasovania prvostupňového rozsudku obžalovaný vykonával nepodmienečný trest odňatia
slobody a teda má krajský súd za to, že práve podmienečne odložený trest na dlhšiu skúšobnú dobu
môže viesť k preukázanú schopnosti obžalovaného sa zaradiť riadne do skutočného života a preukázať ,
že je schopný riadne sa starať o svoje dve maloleté deti, ako aj skutočnosť, že je schopný sa zamestnať

a plniť si riadnu funkciu otca.

Z uvedených dôvodov považoval potom Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie okresného prokurátora
za nedôvodné a toto v zmysle ust. § 319 Tr. por. zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.