Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6621200304
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6621200304.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice
Kočičkovej a členov senátu JUDr. Alexandra Mojša a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobcu:
Urbársky spolok Šurice p. s., so sídlom Hlavná 268, Šurice, IČO: 42 317 959, zastúpeného advokátom
JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, proti žalovanej P. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom
T. XXX, zast. JUDr. Marian DZUROŠKA, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 468/31, 979 01 Rimavská

Sobota, IČO: 47 254 513, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/3/3021-162 zo dňa 25. 02. 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného
sporovéhoporiadku(ďalejvtextelen„CSP“)tak,žežalovanejnároknanáhradutrovkonanianepriznáva,
pretože jej preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli.

1.1 V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia podaným voči žalovanej domáhal zabezpečenia nehnuteľností, ktoré sú vo
vlastníctvežalovanej,špecifikovanýchvpetitenávrhu.Návrhnanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia
odôvodnil žalobca tým, že na základe rozhodnutia Okresného úradu Lučenec, pozemkový a lesný odbor,
odd. lesného hospodárstva č. OU-LC-PLO2-2020/0087/18-001 zo dňa 31. 08. 2020 mu bola uložená
povinnosť zaplatiť pokutu 2 500 € „za nedodržanie § 23 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z.“, t. j. za

vykonanie ťažby bez písomného súhlasu odborného lesného hospodára v jednotkách priestorového
rozdelenia lesa č. XXXa a č. XXXa v lesnom celku H., ktorú uhradil. K vykonaniu ťažby bez písomného
súhlasu odborného lesného hospodára došlo v jednotke priestorového rozdelenia lesa č. XXXa, kde
bolo kontrolou zistené, že ťažbou bez súhlasu odborného lesného hospodára vznikla plocha o rozlohe
5,9 ha, na ktorej bolo vyťažených cca 1 409 m3 drevnej hmoty a v jednotke priestorového rozdelenia
lesa č. XXXa, kde bolo kontrolou zistené, že ťažbou bez súhlasu odborného lesného hospodára vznikla

plocha o rozlohe 6 ha, na ktorej bolo vyťažených cca 1 218 m3 drevnej hmoty.

1.2 Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ďalej uviedol, že v období od
15. 09. 2020 do 24. 09. 2020 nechal vypracovať podrobnú inventarizáciu vykonávanej ťažby dreva v
jednotkách rozdelenia lesa č. XXXa a č. XXXa. Následne bol vypracovaný na požiadavku žalobcu
dňa 06. 11. 2020 odborný posudok. Zo záverov odborného posudku bol porovnaním objemu skutočne

vyťaženého dreva a evidovaných tržieb za predaj zistený rozdiel v sume 198 820,30 €, ktorý zodpovedá
peňažnej hodnote chýbajúcej vyťaženej drevnej hmoty. V nadväznosti na uvedené žalobca v návrhuna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že ťažbu dreva bolo možné uskutočniť v období od
01. 01. 2017 do 04. 09. 2019 len so súhlasom a na pokyn žalovanej, ktorá zastávala funkciu predsedu
výboru a štatutára zastupujúceho pozemkové spoločenstvo žalobcu navonok. Existujú tak podľa žalobcu

objektívne zistenia vedúce k záveru, že v dôsledku nelegálneho výrubu stromov došlo k spáchaniu
trestnej činnosti, ktorá spôsobila žalobcovi škodu. Zdôraznil, že žalovaná v postavení štatutárneho
orgánu konala v priamom rozpore so svojimi povinnosťami štatutára, záujmami žalobcu, preto nesie
voči žalobcovi primárnu zodpovednosť za spôsobené škody. Ak by bola škoda spôsobená žalobcovi
v súčinnosti aj s ďalšími bývalými členmi výboru spoločenstva, resp. v súčinnosti s ďalšími osobami,

zodpovedali by všetky tieto osoby spoločne a nerozdielne.

1.3 Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ďalej uviedol, že návrhom na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaným voči žalovanej žiada zabezpečiť pohľadávku v sume
2 500 € zodpovedajúcu náhrade škody, ktorá mu vznikla v dôsledku pokuty uhradenej Obvodnému
úradu Lučenec a pohľadávku v sume 198 820,30 € s príslušenstvom, ktoré príslušenstvo predstavujú

náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40 € a náklady spojené s vyhotovením odborného
posudku v sume 2 280 € (t. j. pohľadávku celkom v sume 201 320,30 €), zodpovedajúcu chýbajúcej
peňažnej náhrade za vyťaženú drevnú hmotu. V uvedenej súvislosti žalobca v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že exituje odôvodnená obava z ohrozenia exekúcie žalovanou,
pretože doterajšie správanie žalovanej vyvoláva obavu z možného sťažovania alebo marenia budúcej

exekúcie. Uviedol, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postačuje aj reálna hrozba, že
žalovaná podnikne také úkony, ktoré budú smerovať k sťaženiu alebo k zmareniu budúcej exekúcie jeho
pohľadávky vo vyššie uvedenej výške.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že na preukázanie svojich

tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predložil žalobca súdu výpis z
registra pozemkových spoločenstiev, notársku zápisnicu č. N 59/2014, Nz 6838/2014, NCRls 6962/2014
zo dňa 23. 02. 2014, detail pozemkového spoločenstva, Zmluvu o pozemkovom spoločenstve zo dňa
04. 07. 2019, rozhodnutie o uložení sankcie zo dňa 31. 08. 2020, výpis z účtu, odborný posudok, faktúru
č. 200190 zo dňa 23. 11. 2020, výpis z LV č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č.

XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č.
XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX.

1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia poukázal na ust. § 343 ods. 1, 2
a 3 CSP, ďalej na ust. § 344 CSP, na ust. § 324 ods. 1 CSP, na ust. § 325 ods. 1 CSP, na ust. §

326 ods. 1 CSP, na ust. § 328 ods. 1 CSP, na ust. § 329 ods. 1 a 2 CSP a uviedol, že základnými
predpokladmi na zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením je podanie návrhu, spôsobilý
predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, peňažná pohľadávka
a obava z budúceho zmarenia exekúcie. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako
bola pohľadávka veriteľa právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Konanie o zriadenie záložného

práva zabezpečovacím opatrením je ovládané dispozičnou zásadou, a teda zabezpečovacie opatrenie
možno nariadiť len na návrh, ktorý musí obsahovať všetky všeobecné náležitosti podania v súlade s §
127 CSP ako aj všeobecné náležitosti žaloby v súlade s § 132 CSP. V návrhu musí žalobca jednoznačne
vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia
bude ohrozená, a to opísaním skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa

má v konaní poskytnúť ochrana. Ďalšou podmienkou je, aby išlo o spôsobilý predmet záložného práva,
t. j. aby bol tento predmet prevoditeľný. Spôsobilým predmetom záložného práva je tak hnuteľná ako
aj nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, ale aj spoluvlastnícky podiel. Podmienkou je aj to, že
zabezpečená musí byť výlučne peňažná pohľadávka, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych
titulov. Posledným z predpokladov je, že zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením sa

má odvrátiť možnosť zmarenia a uspokojenia peňažnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní.
Týmto spôsobom sa má posilniť vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Pri skúmaní
existencie obavy budúceho možného zmarenia exekúcie vychádza súd z konkrétnych okolností daného
prípadu. Musí mať však osvedčené, že existuje reálna a bezprostredne hroziaca obava, že exekúcia
bude ohrozená.

1.6 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že
„z výpisov listov vlastníctva vyplýva, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej
na:- LV č. XX. kat. územie T. nachádzajúcej sa a parcele registra „C“, par. č. XXX/X záhrada o výmere 47
m2, par. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 560 m2, parc. č. XXX záhrada o výmere 179 m2
a stavba rodinný dom so súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. XXX v podiele 2/6;

- LV č. XXX, kat. územie T. nachádzajúcej sa na parcele registra „E“ parc. č. XX/X orná pôda o výmere
914 m2 v podiele 672/12096;
- LV č. XXX, kat. územie T. nachádzajúcej sa na parcele registra „E“parc .č. XXX/X orná pôda o výmere
1384 m2 a parc. č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere 129 m2 v podiele 3/27;
- LV č. XXX, kat. územie T. nachádzajúcej sa na parcele registra „E“ parc.č. XXX/X orná pôda o výmere

68 m2 v podiele 2/16;
- LV č. XXX, kat. územie T. nachádzajúcej sa na parcele registra „E“ parc. č. X/X zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 2195 m2, parc. č. X/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1645 m2 a parc.
č. X/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 868 m2 v podiele 1/18;
- LV č. XXX kat. územie T. nachádzajúcej sa na parcele registra „C“ parc. č. XXX/X orná pôda o výmere
1916 m2 v podiele 7/192;

- LV č. XXX kat. územie T. nachádzajúcej sa na parcele registra „E“ parc.č. XXX/X orná pôda o výmere
774 m2 v podiele 7/192;
- LV č. XXX kat. územie T. nachádzajúcej sa na parcele registra „E“ parc.č. XXXX/XX trvalý trávny porast
o výmere 2080 m2 a parc.č. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere 958 m2 v podiele 48/192;
- LV č. XXX, kat. územie T. nachádzajúcej sa na parcele registra „C“ parc.č. XXXX lesný pozemok o

výmere 80701 m2, parc.č. XXXX lesný pozemok o výmere 25049 m2 a parc.č. XXXX lesný pozemok
o výmere 4000 m2 v podiele 7/144
- LV č. XXX, kat. územie T. nachádzajúcej sa na parcele registra „C“ parc.č. XXXX lesný pozemok o
výmere 38031 m2 v podiele 7/144;
- LV č. XXXX, kat. územie T. nachádzajúcej sa na parcele registra „C“ parc.č. XXXX orná pôda o výmere

12408 m2, parc. č. 1805 orná pôda o výmere 12408 m2, parc.č. XXXX orná pôda o výmere 12409 m2,
parc.č. XXXX orná pôda o výmere 7561 m2, parc. č. XXXX orná pôda o výmere 7667 m2, parc. č. XXXX
trvalý trávny porast o výmere 6856 m2, parc. č. XXXX orná pôda o výmere 10250 m2, parc. č. XXXX
trvalý trávny porast o výmere 700 m2, parc. č. XXXX orná pôda o výmere 17469 m2 v podiele 1/1;
- LV č. XXXX kat. územie T. nachádzajúcej sa na parcele registra „C“ parc .č. XXXX ostatná plocha o

výmere 20025 m2, parc. č. XXXX ostatná plocha o výmere 28168 m2, parc.č. XXXX ostatná plocha o
výmere 26795 m2, parc. č. XXXX vinica o výmere 22499 m2, parc. č. XXXX ostatná plocha o výmere
26546 m2, parc. č. XXXX trvalý trávny porast o výmere 6771 m2, parc. č. XXXX ostatná plocha o výmere
11200 m2, parc. č. XXXX ovocný sad o výmere 38350 m2 v podiele 34/4347 T. nachádzajúce sa na
parcele registra „C“ parc. č. XXXX ovocný sad o výmere 7000 m2 v podiele 34/4347;

- LV č. XXXX, kat. územie T. nachádzajúce sa na parcele registra „C“ parc . č. XXXX ovocný sad o
výmere 43243 m2, parc. č. XXXX ostatná plocha o výmere 7695 m2, parc. č. XXXX ostatná plocha o
výmere 11000 m2 v podiele 34/4347;
- LV č. XXXX, kat. územie T. nachádzajúci sa na parcele registra „C“ parc. č. XXXX ostatná plocha o
výmere 2877 m2 v podiele 34/4347;

- LV č. XXXX, kat. územie T. nachádzajúci sa na parcele registra „C“ parc. č. XXXX ostatná plocha o
výmere 6810 m2, parc. č. XXXX ostatná plocha o výmere 3847 m2 v podiele 34/4347;
- LV č. XXXX, kat. územie T. nachádzajúci sa na parcele registra „C“ parc. č. XXXX ostatná plocha o
výmere 2484 m2 v podiele 34/4347;
- LV č. XXXX kat. územie T. nachádzajúci sa na parcele registra „C“ parc. č. XXXX lesný pozemok o

výmere 61422 m2, parc. č. XXXX lesný pozemok o výmere 1146717 m2, parc. č. XXXX lesný pozemok
o výmere 159931 m2 v podiele 34/4347;
- LV č. XXXX kat. územie T. nachádzajúci sa na parcele registra „C“ parc. č. XXXX lesný pozemok o
výmere 76658 m2, parc. č. XXXX lesný pozemok o výmere 24050 m2, parc. č. XXXX lesný pozemok
o výmere 4000 m2, parc . č. XXXX lesný pozemok o výmere 5002 m2 parc. č. XXXX lesný pozemok

o výmere 3500 m2, parc . č. XXXX lesný pozemok o výmere 6540 m2,parc.č. XXXX lesný pozemok o
výmere 22300 m2 v podiele 35/288;
- LV č. XXXX, kat. územie T. ako pozemky registra „C“ k. p. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 10906 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2597 m2, parc.č. XXX/X
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 43 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere

99 m2 v podiele 7/192;
- LV č. XXXX, kat. územie T. nachádzajúcej sa na parcele registra „E“ parc. č. X/X zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 3290 m2 v podiele 1/18;- LV č. XXXX, kat. územie T. nachádzajúci sa na parcele registra „E“ parc. č. XXX/X orná pôda o výmere
374 m2v podiele 2/16“.

1.7 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia ďalej uviedol, že v danom prípade
žalobca podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zákonné predpoklady pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil. Preukázal síce, že má voči žalovanej peňažný
nárok, ktorý je dôvodný a ktorý trvá, t. j. že konaním žalovanej mu mala vzniknúť škoda vo
výške 201 320,30 €, avšak neosvedčil, že existuje predpoklad ohrozenia exekúcie. Žalobca vo

svojom návrhu len poukázal na doterajšie správanie sa žalovanej, ktoré vyvoláva obavu z možného
sťažovania alebo marenia budúcej exekúcie, avšak toto konanie žiadnym spôsobom neopísal a ani
nepredložil súdu žiadne dôkazy na preukázanie ním uvádzaných tvrdení. Dôvodom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré reálne opodstatňujú obavu, že by prípadný
výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani samotná existencia dlhu nemôže byť dôvodom pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia

by bol ohrozený patrí predovšetkým také konanie, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku
povinnej osoby, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou
nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery povinnej osoby. Žalobca teda neosvedčil súdu, že žalovaná
vyvíja kroky smerujúce k tomu, aby bola exekúcia zmarená, resp. kroky smerujúce k znižovaniu hodnoty
svojho majetku. Iba samotné predpoklady zo strany žalobcu a jeho úvahy o možných zámeroch

žalovanej v súvislosti s nakladaním so svojim majetkom ešte nemôžu byť dôvodom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Keďže žalobca nepreukázal súdu také konanie žalovanej, ktoré by
súviselo s realizáciou faktických alebo právnych úkonov smerujúcich k zmareniu budúcej exekúcie a
ani k jej výraznému sťaženiu, dokonca tieto skutočnosti vo svojom návrhu ani netvrdil, súd návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

2. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že v
zákonnej 15-dňovej lehote podáva proti výroku I. ako aj proti súvisiacemu výroku II. uznesenia súdu
prvej inštancie odvolanie, pretože nesúhlasí s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, má za to,
že odvolaním napadnutým rozhodnutím mu bol znemožnený prístup k inštitútu sudcovského záložného

práva, ktorého dôvodnosť v predmetnej veci dostatočne osvedčil. Uviedol, že na to, aby súd mohol
nariadiť zabezpečovacie opatrenie, musí byť a) hodnoverne osvedčená existencia peňažnej pohľadávky
žalobcu proti žalovanému (v tomto prípade proti žalovanej) a b) musí byť preukázaná dôvodná obava, že
exekúcia tejto peňažnej pohľadávky bude ohrozená. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry k predbežným
opatreniam podľa predchádzajúcej právnej úpravy vykonanej zákonom č. 99/1963 Zb., Občianskym

súdnym poriadkom je na mieste podľa žalobcu uvažovať aj o tretej podmienke spočívajúcej v
primeranosti zásahu do práv žalovanej so zreteľom na nárok žalobcu, ktorému sa má zabezpečovacím
opatrením poskytnúť ochrana. Dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej exekúcie v tejto veci nezaťažuje
žalobcu dôkazným bremenom preukazovania úmyselného konania žalovanej, ktoré smeruje k zníženiu
jej majetku; CSP takúto podmienku žalobcovi ani neukladá. To, že sa žalovaná majetku teraz nezbavuje,

nezaťažuje ho, resp. to aktuálne nie je známe, nemôže automaticky viesť k záveru, že hrozba zmarenia
exekúcie neexistuje. Preukazovanie hrozby zmarenia budúcej exekúcie má objektívny charakter, a preto
vyplýva z objektívnych okolností, ktoré v ich vzájomnej súvislosti vykazujú hrozbu nevymožiteľnosti
pohľadávky v budúcnosti.

2.1 Žalobca poukázal v odvolaní na uznesenie Ústavného súdu SR zo 04. 08. 2020, sp. zn. III. ÚS
294/2020, kde sa uvádza: „Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky,
ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením
sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal
návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje pri rozhodovaní princíp kontradiktórnosti a princíp
rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní
rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní
vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako i

pri rozhodovaní na súde odvolacom“. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní uviedol, že
mu je známe, že žalovaná popiera svoju zodpovednosť, spochybňuje a neuznáva svoju povinnosť
nahradiť žalobcovi spôsobenú škodu. V prípade vymáhania pohľadávky preto treba dôvodne rátať s
predpokladom, že žalovaná podnikne kroky, aby zmarila uspokojenie pohľadávky žalobcu. Zdôraznil,že pokiaľ súd na základe predložených dôkazov nezriadi záložné právo na známy majetok žalovanej
na zabezpečenie aspoň časti jeho pohľadávky, potom jeho nárok na náhradu škody voči žalovanej
stratí perspektívu vymožiteľnosti, čím de facto dôjde k odopretiu práva žalobcu na súdnu ochranu.

„ Nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanej je založený na skutku neodvedenia tržby cca
200 000 € žalovanou, ktorá bola v čase vzniku škody štatutárom žalobcu“. Už len táto samotná
okolnosť vypovedá podľa žalobcu o úmyselnom správaní žalovanej, smerujúcom k poškodzovaniu
záujmov žalobcu. Obavu z nevymožiteľnosti pohľadávky žalobcu je potrebné vnímať podľa žalobcu aj s
poukazom na aktuálne známu nedostatočnú hodnotu majetku žalovanej, ktorý by aj v prípade zriadenia

navrhovaného záložného práva nepostačoval ani na úhradu pohľadávky žalobcu. Za súhrn okolností
vykazujúcich objektívne ohrozenie budúcej exekúcie pohľadávky žalobcu voči žalovanej, je potrebné
podľa žalobcu považovať najmä osvedčenú výšku pohľadávky žalobcu, vzniknutej titulom náhrady
škody v celkovej výške 201 320,30 €, neexistenciu iného majetku žalovanej ako spoluvlastníckych
podielov k nehnuteľnostiam označených v predmetnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a to, že škoda bola žalobcovi spôsobená v dôsledku úmyselného konania žalovanej, resp. s

jej vedomím v období, keď zastávala funkciu štatutára žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené žalobca
v odvolaní navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak,
že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovie a aby zaviazal žalovanú
na náhradu trov konania na súde prvej a druhej inštancie.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalobca neosvedčil existenciu predpokladu
ohrozenia exekúcie, preto je odvolaním žalobcu napadnuté uznesenie Okresného súdu Lučenec
zákonné a skutkovo i právne odôvodnené. Uviedla, že vychádzajúc z návrhu žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je presvedčená, že okrem absencie dôvodnej obavy, že exekúcia peňažnej
pohľadávky by mohla byť ohrozená, absentuje aj hodnoverné osvedčenie existencie tvrdenej peňažnej

pohľadávky žalobcu voči žalovanej. Z uvedeného podľa žalovanej vyplýva, že pre splnenie podmienok
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nestačí len tvrdenie žalobcu, že má voči žalovanej peňažnú
pohľadávku, ale nevyhnutnou podmienkou je aj hodnoverné osvedčenie jej existencie. Dôkazy, ktoré
žalobca v tejto súvislosti súdu predložil, však nemožno považovať za hodnoverné osvedčenie existencie
pohľadávky žalobcu voči žalovanej, a to či už z dôvodu ich neobjektívnosti ako aj snahy žalobcu

presunúť jeho zodpovednosť za ním zavinený vzniknutý stav na niekoho iného „a v rámci tejto snahy
podsúvať dôkazy spracované osobami, ktoré na takomto presune zodpovednosti môžu mať evidentný
záujem“. V uvedenej súvislosti žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalobca neuviedol,
že jeho tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia boli predmetom
preverovania vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície v Banskej Bystrici pre

podozrenie z trestných činov sprenevery podľa § 213 Trestného zákona a porušovania povinnosti pri
správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného zákona a že ním podané trestné oznámenie bolo
uznesením sp. zn. KRP-16/2-VYS-BB-2021 z 19. 02. 2021 odmietnuté, pretože vyšetrovateľ PZ dôvod
na začatie trestného stíhania a ani na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku nevzhliadol, a
teda akékoľvek zavinenie, vrátane úmyselného, vo vzťahu k žalobcom tvrdenému následku vo forme

škody vo výške 2 500 €, resp. vo výške 198 820,30 € nezistil. V nadväznosti na uvedené žalovaná vo
vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že v rámci preverovania bolo preukázané, že počas jej pôsobenia
vo výbore žalobcu ťažba drevnej hmoty od januára 2017 do septembra 2019 bola realizovaná v súlade
s platným ťažobným plánom, na základe povolenia vydaného vtedajším odborným lesným hospodárom
Z.. E. U. a na základe platných a riadne uzavretých zmlúv. Odpredaj drevnej hmoty sa realizoval tiež

v zmysle schválených pravidiel a všetky tržby z odpredaja drevnej hmoty boli riadne zaevidované a
zaúčtované. V tomto smere sa realizovala aj vzájomná kontrola tak členmi výboru, dozornou radou,
tajomníkom výboru, ako aj orgánmi štátnej správny, pričom podielnici boli o priebehu ťažby a odpredaja
drevnej hmoty pravidelne a riadne na zasadnutiach informovaní. V uvedenej súvislosti považovala za
potrebné žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu zdôrazniť, že od 01. 05. 2019 nie je členkou výboru žalobcu

a ani predsedníčkou výboru a výbor k uvedeného dátumu pôsobí v zložení H. Y. (predseda výboru);
členovia výboru A. I., T. Y., T. W.. Odborným lesným hospodárom je T. T., jediný spoločník a konateľ
spoločnosti Walko, s. r. o., so sídlom Krásnohorské Podhradie 460, teda tej spoločnosti, ktorá podľa
návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia mala v období od 15. 09. 2020 do 24. 09.
2020, t. j. rok potom, ako prestala žalovaná vykonávať funkciu predsedníčky výboru žalobcu, vykonať

inventarizáciu ťažby dreva JRPL č. XXXa a č. XXXa a dňa 06. 11. 2020 vypracovať odborný posudok.
Je preto podľa žalovanej pochopiteľné, že inventarizácia vykonaná rok potom, ako sa zmenil celý výbor
žalobcu a predseda tohto výboru, naviac, spoločnosťou, ktorej jediným vlastníkom a jediným konateľom
je aktuálny odborný lesný hospodár žalobcu T. T., bez možnosti žalovanej byť pri tejto tzv. inventarizáciiprítomná a vyjadriť sa k nej, nie je možné považovať za objektívny dôkaz, schopný hodnoverne osvedčiť
nielen existenciu peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej v sume 198 820,30 €, ale rozhodne ani
existenciu nároku žalobcu voči žalovanej. Podobne je to podľa žalovanej aj so sumou 2 500 €, ktorú mal

žalobca uhradiť ako pokutu na základe rozhodnutia OÚ Lučenec, pozemkový a lesný odbor, oddelenie
lesného hospodárstva č. OÚ LCPLO2-2020/008718-001 z 31. 08. 2020, t. j. takmer rok po tom, ako
prestala žalovaná vykonávať funkciu členky výboru a jeho predsedníčky.

3.1 Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala ďalej na ustanovenie § 23 ods. 1 zákona

č. 326/2005 Z. z. o lesoch v aktuálnom znení, kde sa uvádza, že ťažba sa môže vykonať len po
vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu hospodára, preto tvrdenie žalobcu, že ťažbu
dreva bolo možné uskutočniť len na základe súhlasu žalovanej ako štatutára žalobcu je nepravdivé
a zavádzajúce. Preverovaním, ale ani kontrolnou činnosťou orgánov štátnej správy sa nezistil jediný
prípad, že by žalovaná vykonávala kompetencie, ktoré prináležia hospodárovi. Žalovaná vo vyjadrení
k odvolaniu žalobcu ďalej uviedla, že podľa zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách,

orgánmi spoločenstva sú zhromaždenie, ktoré sa skladá zo všetkých členov spoločenstva, výbor,
dozorná rada a iné orgány zriadené zmluvou o spoločenstve. Výbor je výkonným štatutárnym orgánom
spoločenstva, riadi jeho činnosť a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje zákon,
zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú tieto
činnosti zverené zákonom iným orgánom spoločenstva. Výbor koná za členov spoločenstva pred súdmi

a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti, alebo na spoločných
obhospodarovaných nehnuteľnostiach, vo veciach ich spoločného užívania, uzatvára v mene členov
spoločenstva nájomné zmluvy, zastupuje členov spoločenstva vo veciach nadobúdania časti spoločnej
nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné, uzatvára v mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti
zmluvu o prevode vlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 10 zákona č.

97/2013 Z. z., ak tak rozhodlo zhromaždenie, preto stotožňovanie predsedu výboru spoločenstva so
štatutárnym orgánom spoločenstva nemá právny základ a uplatnenie si nároku voči nej ako štatutárovi
spoločenstva je z hľadiska pasívnej legitimácie právne nepodložené. V závere vyjadrenia k odvolaniu
žalobcu žalovaná navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej na účet jej právneho zástupcu

trovy odvolacieho konania v plnej výške, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o trovách konania.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných
ust. § 379 a ut. § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a
contrario) a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vo

výroku vecne správne potvrdil.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích námietok žalobcu, ktorý v odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

6. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

8. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

9. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.12. Podľa § 326 ods. 1CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie považuje za vo výroku vecne správne. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné
podotknúť, že súd prvej inštancie v odseku 13 odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia správne
popísal predpoklady nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a dospel tiež k správnemu záveru, že
žalobca neosvedčil, že žalovaná vyvíja kroky vedúce k tomu, že by prípadná exekúcia mohla byť
zmarená. Podľa názoru odvolacieho súdu však súd prvej inštancie nesprávne považoval ako za

splnený predpoklad žalobcom tvrdenú existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanej v celkovej výške
201 320, 30 € titulom náhrady škody, s čím sa odvolací súd nestotožňuje z toho dôvodu, že žalobca
predložením odborného posudku vypracovaného spoločnosťou WALKO, s. r. o., ktorý je navyše pre
možný konflikt záujmov spochybniteľný, nakoľko ho vypracovala spoločnosť, ktorej jediným spoločníkom
a konateľom je Q. T., súčasný odborný lesný hospodár žalobcu, osvedčil len existenciu jedného z

predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to výšku škody. V nadväznosti na uvedené odvolací
súd uvádza, že aj keď uvedený parciálny záver súdu prvej inštancie nemal v konečnom dôsledku
vplyv na celkovú správnosť odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd
považoval za potrebné k uvedenému zaujať stanovisko, pretože sa nestotožnil s tým, že v tejto časti boli
predpokladynanariadeniezabezpečovaciehoopatreniasplnené. Nemenejpodstatnoujevšakajotázka

pasívnej legitimácie žalovanej, ktorú žalovaná podľa názoru odvolacieho súdu vo vyjadrení k odvolaniu
žalobcu spochybnila relevantným spôsobom, argumentujúc zákonom č. 97/2013 Z. z. o pozemkových
spoločenstvách, kde sa v § 16 uvádza: „Výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Riadi
činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva
o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto

zákonom iným orgánom spoločenstva.“ Neobstojí preto argumentácia žalobcu uvedená v návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, že žalovaná by mala byť zodpovedná za vzniknutú škodu z
toho dôvodu, že v rozhodnom období bola štatutárom žalobcu, zastupujúcim pozemkové spoločenstvo
navonok.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP, tak že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262
ods. 2 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).