Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 26, 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118209161
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5118209161.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobkyne: B. O.,

rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, Ž., štátny občan SR, proti žalovanej: U. O., rod. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, Ž., o zaplatenie 405,-Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 13.06.2018 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy
405,-eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 25.06.2015 z dlžnej sumy až do zaplatenia.
Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že dňa 18.05.2015 uzatvorila so žalovanou nájomnú zmluvu, na

základe ktorej sa dohodli na prenájme 2-izbového bytu č. XX nachádzajúceho sa na ul. D. XXXX/X,
1.poschodie bytového domu s. č. XXXX, číslo vchodu 8, zapísaného na LV č. XXXX, obec N., okres
N., katastrálne územie N.. Žalobkyňa vyplatila žalovanej na základe uvedenej zmluvy dňa 18.05.2015
dohodnuté nájomné za byt vo výške 270,-Eur za obdobie od 18.05.2015 do 18.06.2015 a zábezpeku vo
výške 135,-Eur, ktoré sumy žalovaná prevzala, čo potvrdila svojim podpisom. Úhrada bola dohodnutá
pred tým, ako mala prevziať kľúče od bytu - t. j. priamo pri podpise nájomnej zmluvy u notárky U.. Y. P..
Žalovaná žalobkyňu neupozornila, že byt je v neobývateľnom stave, plný mačacích exkrementov, nebol

riadne uspôsobený na jeho užívanie a preto okamžite z bytu odišla a kľúče vrátila žalovanej. V byte bola
len 2 hodiny. Dňa 29.5.2015 zaslala žalovanej doporučený list - Odstúpenie od zmluvy, ktorý žalovaná
prevzaladňa04.06.2015,avšaknalistneodpovedala.Odstúpenímodzmluvy,nakoľkožalovanáporušila
povinnosti podľa čl. IV. nájomnej zmluvy Práva a povinnosti prenajímateľa, bola ukončená odstúpením
žalobkyne v zmysle § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe odstúpenia od zmluvy žiadala
žalovanú o vrátene celého plnenia, t. j. sumy 405,-Eur, nakoľko v prípade nevrátenie uvedenej sumy
sa jedná o bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nájomné ani po

písomnej výzve a odstúpení od zmluvy nebolo žalovanou vrátené. Žalovaná sa žalobkyni vyhýbala,
nebrala telefóny, zatajovala sa pri návštevách a neodpovedala na písomné výzvy. Dňa 22.06.2015
zaslala žalovanej doporučený list - Pokonávka pred súdnym konaním, ktorý žalovaná prevzala dňa
25.06.2015 a v ktorom žalovanú upozornila na skutočnosť, že v prípade neuhradenia sumy 405,-Eur
do 5 dní od doručenia upomienky, bude suma vymáhaná súdom. Ani na túto upomienku žalovaná
nereagovala. Žalobkyňa k žalobe pripojila príjmové pokladničné doklady, Nájomnú zmluvu, Odstúpenie
od nájomnej zmluvy, doručenky a podacie lístky a Pokonávku pred súdnym konaním.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.02.2019 vzniesla námietku premlčania. Uviedla, že so
žalobkyňou bola podpísaná dňa 18.05.2015 nájomná zmluva, byt bol v úplnom poriadku, čo potvrdilažalobkyňa svojim podpisom na zmluve. Dňa 18.06.2018 podala návrh na súd, ale týmto dňom už
uplynula premlčacia doba.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že je pravdou, že podpísala nájomnú zmluvu dňa 18.05.2015. Bola
pod tlakom, pretože sa musela sťahovať z trvalého bydliska. K vyjadreniu predložila nájomnú zmluvu,
ktorú žalovaná dáva podpisovať nájomníkom. Zmluvu nepíše, iba dopĺňa a preškrtáva údaje, ktoré
sa jej hodia. Zároveň núti potenciálnych nájomníkov uvedenú zmluvu potvrdiť svojim podpisom na
notárstve. Túto jedinú zmluvu žalovaná používa na všetkých nájomníkov, hlavne na ľudí, ktorí sú v

núdzi, tak ako žalobkyňa, ak nechcela bývať na ulici. Ďalej uviedla, že nehnuteľnosť bola neobývateľná,
na čo prišla až keď sa chcela nasťahovať, ale dlhšie ako hodinu tam nevydržala kvôli zapáchajúcemu
vzduchu a následne kvôli vlastnému zdraviu a tiež pre neprijateľné životné podmienky upustila od nájmu
nehnuteľnosti a odstúpila do zmluvy. Žalovanej nevznikla žiadnu ujma. Naopak žalobkyňa je poškodená,
nakoľko žalovaná jej odmietla vyplatiť sumu, ktorá jej bola vyplatená v nevedomosti a pod tlakom.
Žalobkyňa žiadala vyhlásiť zmluvu za neplatnú a uznať je nárok na vrátenie finančných prostriedkov

vyplatených žalovanej. Zároveň uviedla, že nie je pravdou, že bola oboznámená so stavom bytu. Na
obhliadke bola 30 minút, byt vyzeral v poriadku, vetralo sa tam, takže nevedela, aká je skutočnosť, keď
sa okná zatvoria. Pri nasťahovaní zistila, že byt je plný mačacích výkalov, zapáchal, nebol vhodný na
bývanie s čím žalovanú oboznámila. Žalovaná sa domáha premlčacej lehoty, kedy sama potvrdzuje,
že nebola možnosť s ňou písomne alebo telefonicky sa dohodnúť. Úmyselne a plne vedomá si svojho

konania chce žalobkyňu pripraviť o finančné prostriedky za účelom obohatenia sa.

4. Žalovaná v duplike opätovne poukázala na to, že vec je po premlčacej dobe.
5. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 18.02.2021 uviedla, že je pravda, že nájomná zmluva je doškrtaná,
ale vyslovene sa pýtala žalobkyne, či chce zmluvu prepísať nanovo alebo môže do nej priamo písať.

Písanie priamo do zmluvy žalobkyňa odsúhlasila a zmluvu následne podpísala priamo na notárskom
úrade, čo je znak toho, že jej vôľa bola slobodná a vážna. K tvrdeniu žalobkyne, že mačacie výkaly sa
nachádzali pod chladničkou, uviedla, že nechápe ako sa tam mohli dostať, keďže je chladnička priamo
spojená so zemou s minimálnou medzerou. Ak tomu tak bolo, mohla žalobkyňa urobiť fotodokumentáciu
výkalov, alebo si mala zabezpečiť svedka, ktorý by jej tvrdenia potvrdil. Zároveň sa mala možnosť v

čase 30 minút oboznámiť s nehnuteľnosťou, konkrétne 1 izbou, kuchyňou a príslušenstvom (kúpeľa,
WC, chodba), čo je dostatočný čas, na to, aby zistila tak závažné nedostatky. Ďalej uviedla, že jej
žalobkyňa doposiaľ neodovzdala kľúče od bytu. Pokiaľ ide o list od právneho zástupcu žalobkyne U.. G.
Milana, takýto list dostala, ale chýbala v ňom plná moc na zastupovanie, pečiatka právneho zástupcu a
z dôvodu, že nespĺňala predpísanú formu, nemala dôvod na neho reagovať, nakoľko nevedela na koho

sa má s odpoveďou obrátiť. Doplnila, že žalobkyňa je povinná preukázať svoje tvrdenia o neplatnosti
nájomnej zmluvy, čo nepreukázala. Žalovaná doručila dňa 23.04.2021 súdu preberací protokol zo dňa
18.05.2015 podpísaný žalobkyňou, z ktorého vyplýva, že nehnuteľnosť bola žalobkyni odovzdaná v
stave spôsobilom na prenájom.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 14.03.2021 uviedla, že mačacie výkaly sa skutočne nachádzali
pod chladničkou, či už tam boli zanedbaným upratovaním zametené alebo akým spôsobom sa tam
dostali, to neriešila. Na preukázanie, v akom stave sa byt nachádzal, žiadala o predvolanie svedkov,
a to obyvateľov domu na D. ulici č. X, N., kde oproti bývajúca suseda sa neustále sťažovala páve
na tento zápach. Ide o rodiny: B., O., P., O., P., P., P., N., H., L., W.. Nie je pravdou, že kľúče

neodovzdala, naopak tie hodila do poštovej schránky za prítomnosti svedka p. P. W., ktorý je zároveň
aj svedkom, v akom stave sa byt nachádzal. Žalobkyňa tak urobila z dôvodu, že žalovaná jej
nedvíhala telefón a ani pri osobných návštevách a zvonení pri vchodových dverách napriek svieteniu
v byte, odmietala komunikáciu. Žalobkyňa uviedla, že zmluvu podpísala v stave časovej tiesne, za
nepriaznivých zdravotných podmienok a za nápadne nevýhodných podmienok, keďže bola po rozvode

nútená nájsť si rýchlo bývanie. List za ňu napísal U.. G. P. zaslaný bez plnej moci, čo nie je dôvodom na
nereagovanie žalovanej, ktorá vedela číslo telefónu žalobkyne a vedela kde býva.

7. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 27.05.2021, na ktorom sa zúčastnila žalovaná.
Žalobkyňa svoju neúčasť ospravedlnila podaním doručeným súdu dňa 25.05.2021 a súhlasila s

rozhodnutímvecivjejneprítomnosti.Súdvovecivykonalpojednávanievneprítomnostižalobkynemajúc
za to, že boli splnené podmienky v zmysle § 180 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“).8. Žalovaná na pojednávaní zotrvala na všetkých doterajších písomných podaniach. Doplnila, že so
žalovanou sa zúčastnili 1 -hodinovej obhliadky bytu, kde si žalobkyňa mohla kompletne prezrieť byt.
Potom bol spísaný aj preberací protokol, kde je uvedený stav energií, aj skutočnosť, že sa oboznámila

žalobkyňa so stavom bytu. Na to išli na notársky úrad, kde pani žalovaná žalobkyni uviedla, že teda
či si chce podpísať nájomnú zmluvu. Nájomná zmluva síce bola preškrtaná, ale len pokiaľ ide o napr.
osoby, kde bolo uvedené nájomcovia ako zmluvná strana namiesto nájomca. Na to žalobkyňa zmluvu na
notárskom úrade podpísala a podpis žalobkyne bol overený, čo bolo zapísané do knihy pracovníčkami
notárskeho úradu. Následne odovzdala žalovaná žalobkyni kľúče. Žalobkyňa išla do predmetného bytu,

kde po 2 hodinách žalovanej telefonovala, že v byte sú mačacie výkaly. Žalovaná ďalej uviedla, že
má mačku, ale žalobkyňa nepreukázala, že sa tam tie výkaly nachádzali. Zároveň jej žalobkyňa stále
nevrátila kľúče. Bola by radšej, keby jej žalobkyňa kľúče poslala poštou, avšak tá ich hodila do schránky
za prítomnosti nejakého pána z Tvrdošína. Avšak schránky sú už poškodené a môže sa do nich
ktokoľvekdostať.Pokiaľideosvedkov,žalovanáuviedla,ženevie,odkiaľsúsvedkovia-rodinaH.,keďže
takárodinatamnikdynebývala.Pokiaľideopokonávku,ktorúdoručilažalobkyňažalovanejpredzačatím

súdneho konania, takúto neuznáva, nebola priložená plná moc advokáta. Takúto listinu môže napísať
ktokoľvek a kedykoľvek. Rovnako vyšla žalovaná žalobkyni v ústrety a dovolila jej zaplatiť druhú časť
zábezpeky až na ďalší mesiac, nie naraz pri podpise zmluvy. Žalovaná žiadnym spôsobom žalobkyňu
nenútila do podpisu nájomnej zmluvy. Bola to žalobkyňa, ktorá nemala kde bývať. Žalobkyňa nemala
dôvod odstúpiť od nájomnej zmluvy, uvedené nepreukázala. Rovnako v nájomnej zmluve je bod, podľa

ktorého v prípade že odstúpi od nájomnej zmluvy, tak v takomto prípade nemá nárok na zábezpeku.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to Nájomnou zmluvou zo
dňa18.05.2015(č.l.8-16spisu),listomsnázvomOdstúpenieodzmluvyzodňa25.05.2015(č.l.6spisu),
listom Pokonávka pred súdnym konaním zo dňa 18.06.2015 (č. l. 7 spisu), príjmovými pokladničnými

dokladmi zo dňa 18.05.2015 (č. l. 3 spisu), doručenkou zo dňa 04.06.2015 a zo dňa 25.06.2015 (č. l.
4 spisu), podací lístkami zo dňa 22.06.2015 a 27.05.2015 (č. l. 4 - 5 spisu), Preberacím protokolom zo
dňa 18.05.2015 (č. l. 63 spisu), ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu, pričom
zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalobkyňa ako nájomca a žalovaná ako prenajímateľ uzatvorili dňa 18.05.2015 nájomnú zmluvu,
predmetom ktorej bol podľa čl. I. nájom 1 izby, kuchyne a príslušenstva v dvojizbovom byte č. XX
nachádzajúcom sa na 1. poschodí bytového domu s. č. XXXX, vchod č. X v N., zapísaný na LV č. XXXX
pre obec N., okres N., k. ú. N.. Zmluva bola podľa čl. II. uzatvorená na dobu určitú od 18.05.2015 do
18.08.2016. Podľa čl. III. bod 3.1 bolo nájomné dohodnuté vo výške 270,-Eur mesačne, ktoré sa platí

mesačne vopred k 20. dňu kalendárneho mesiaca k rukám prenajímateľa, z ktorej sumy sú 100,-Eur
energie. Podľa čl. III. bod 3.2 sa zmluvné strany dohodli na zábezpeke vo výške 270,-Eur, pričom prvá
časť vo výške 135,-Eur mala byť uhradená 18.05.2015 pri podpise zmluvy a druhá časť 135,-Eur dňa
18.06.2015.Podľa čl. IV. Práva a povinnosti prenajímateľa bod 4.1. je prenajímateľ povinný odovzdať
nehnuteľnosti nájomcovi v stave spôsobilom na riadne užívanie, a to najneskôr v deň začiatku nájmu a v

tomto stave ich udržiavať počas celej doby trvania zmluvy. Stav nehnuteľností pri odovzdaní nájomcovi
je uvedený v preberacom protokole. Pravosť podpisov zmluvných strán bola osvedčená notárkou U..
Y. P. dňa 18.05.2015.

11. Preberací protokol bytu zo dňa 18.05.2015 s uvedením stavu elektriky, teplej a studenej vody a plynu

podpísali obe zmluvné strany. Zároveň pri podpisoch strán je uvedené, že byt sa prenecháva v stave
spôsobilom na prenájom.

12. Listom zo dňa 25.05.2015, doručeným žalovanej dňa 04.06.2015, žalobkyňa odstúpila od nájomnej
zmluvy z dôvodu, že predmetná nehnuteľnosť nie je spôsobilá na riadne užívanie, nakoľko priestor

je zanesený mačacími exkrementami, nachádzajúcimi sa pod nábytkom a chladničkou prenajímateľa.
Vzhľadom na porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 664 Občianskeho zákonníka a čl. IV. nájomnej
zmluvy zo strany prenajímateľa, pristúpila žalobkyňa ako nájomca k odstúpeniu od zmluvy v zmysle
§ 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na ust. § 48 ods. 2 a § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníkapožiadalažalobkyňažalovanúovrátenienájomnéhovovýške270,-Eurazábezpekyvovýške

135,-Eur do 7 dní od prevzatia odstúpenia od zmluvy.

13. Listom označeným ako „Pokonávka pred súdnym konaním“ zo dňa 18.06.2015, doručeným
žalovanej dňa 25.06.2015 doručila žalobkyňa žalovanej upomienku pred súdnym konaním, keďže nalist zo dňa 25.05.2015 nereagovala uhradením predmetných súm na účet žalobkyne s upozornením, že
ak do 5 kalendárnych dní od doručenia upomienky nevyrovná dlžné sumy, bude žalobkyňa pohľadávku
vymáhať súdnou cestou spolu s úrokom z omeškania.

14. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení:

Podľa ust. § 37 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (ods. 1).
Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný (ods. 2). Právny úkon nie je neplatný
pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný ods. 3).
Podľa ust. § 38 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne
úkony (ods. 1). Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na
tento právny úkon neschopnou (ods. 2).

Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda

účastníkov, je neplatný.

Podľa ust. § 48 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté (ods. 1). Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak (ods. 2).

Podľa ust. § 49 OZ, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má
právo od zmluvy odstúpiť.

Podľa ust. § 679 ods. 1 a 2 OZ, nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy kedykoľvek, ak bola prenajatá
vec odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak sa stane neskôr

- bez toho, aby nájomca porušil svoju povinnosť - nespôsobilou na dohodnuté alebo obvyklé užívanie,
ak sa stane neupotrebiteľnou alebo ak sa mu odníme taká časť veci, že by sa tým zmaril účel zmluvy.
Ak sú miestnosti, ktoré boli prenajaté na obývanie alebo na to, aby sa v nich zdržiavali ľudia, zdraviu
závadné, má nájomca toto právo aj vtedy, ak o tom vedel pri uzavretí zmluvy. Práva odstúpiť od zmluvy
sa nemožno vopred vzdať.

Podľa ust. § 451 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (ods. 1).
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (ods. 2).

Podľa ust. § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ust. § 100 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101

až 110 ). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať (ods. 1). Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je
dotknuté ustanovenie § 105 .
Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka (ods. 2).

Podľa ust. § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ust. § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa ust. § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa ust. § 686 ods. 1 a 2 OZ, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu
užívania,výškunájomnéhoavýškuúhradyzaplneniaspojenésužívanímbytualebospôsobichvýpočtu.
Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela
písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že
zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

15. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 405,-eur s príslušenstvom, ktoré žalobkyňa vyplatila žalovanej
na základe Nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 18.5.2015. Medzi stranami bolo nesporné, že uzatvorili
nájomnú zmluvu dňa 18.05.2015. Nesporné bolo aj to, že žalobkyňa zaplatila žalovanej uvedenú sumu
405,-Eur dňa 18.05.2015. Nesporné bolo aj to, že žalobkyňa platne odstúpila od nájomnej zmluvy, ktoré
odstúpenie bolo žalovanej doručené dňa 04.06.2015, keďže platnosť odstúpenia od zmluvy nebola

žalovanou spochybnená a zároveň žiadna zo strán netvrdila, že odstúpenie od zmluvy je neplatné a
že v dôsledku neplatného odstúpenia od nájomnej zmluvy táto nájomná zmluva stále trvá a teda sú
stranypovinnévzmyslenájomnejzmluvyplniťsvojepovinnosti,tedažalovanáprenechaťpredmetnájmu
žalobkyni a žalobkyňa plniť nájomné.

16. Spornou otázkou bola otázka platnosti samotnej nájomnej zmluvy, keď žalobkyňa tvrdila, že zmluvu
uzatvorila v časovej tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, v zlom zdravotnom stave, ako aj to, že
zmluva bola preškrtaná. Súd sa však musel zaoberať aj otázkou premlčania nároku žalobkyne, keďže
námietku premlčania vo veci vzniesla žalovaná.

17. Žalobkyňa dôvod neplatnosti nájomnej zmluvy videla v tom, že nájomná zmluva je preškrtaná,
doplňovaná, ale aj v tom, že zmluvu uzatvárala v časovej tiesni za nepriaznivých zdravotných podmienok
a za nápadne nevýhodných podmienok, keďže si bola nútená nájsť po rozvode rýchlo bývanie. Súd preto
v spore skúmal predbežne otázku platnosti nájomnej zmluvy a dospel k záveru, že nájomná zmluva
je platný právny úkon. Nájomná zmluva obsahuje náležitosti vyžadované zákonom podľa § 685 a §

686 Občianskeho zákonníka, je vyhotovená v písomnej forme, je v nej špecifikovaný predmet nájmu,
rozsah užívania predmetu nájmu, opis bytu a stav bytu, dohodnutá výška nájomného a úhrad spojených
s užívaním bytu.

18. Na to, aby išlo o platný právny úkon, Občiansky zákonník vyžaduje splnenie určitých predpokladov.

Právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Predmetom právneho úkonu
tiež musí byť plnenie, ktoré je objektívne možné (§ 37 ods. 1,2 OZ). Okrem týchto predpokladov platnosti
musí právny úkon spĺňať ďalšie predpoklady, ktoré sa týkajú konajúcej osoby (§38 OZ), dovolenosti
právneho úkonu (§39) a jeho právnej formy (§40 OZ). Právnym následok právneho úkonu, ktorý nespĺňa
predpoklady uvedené vyššie je jeho absolútna neplatnosť. Súd v prejednávanom prípade nezistil dôvody

absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy v zmysle ust. § 37 ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 1, ods. 2, § 39, §
40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

19. Právny úkon je urobený slobodne, ak k prejavu vôle nebol účastník prinútený určitými skutočnosťami,
bez ktorých by k takému úkonu nedošlo, a to pod tlakom násilia alebo pod tlakom bezprávnej vyhrážky

- psychickým pôsobením inej osoby na vôľu konajúceho vyvolávajúcim dôvodný strach u konajúceho
subjektu. Pokiaľ ide vážnosť vôle, právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k urobeniu
právnehoúkonu,tedajepodľaokolnostíprípaduzrejmé,žekonajúcichcelsvojimprejavomvôlespôsobiť
právne účinky ktoré s týmto prejavom vôle spája zákon. Vážny nie je úkon urobený zo žartu, pri hre
alebo pri predstieraní vôle. Určitosť právneho úkonu sa musí týkať určenia účastníkov, podstatných

zložiek právneho úkonu a predmetu právneho úkonu. Právny úkon je neurčitý, ak vyjadrenie vôle je
síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, ale nejednoznačný je jeho vecný obsah, pričom neurčitosť
nemožno odstrániť a preklenúť jeho výkladom. Právny úkon je zrozumiteľný, ak obsah vôle konajúcej
osoby je zrejmý z jeho obsahu. A napokon predmet plnenia právneho úkonu musí byť možný, teda
musí existovať prenajímaná vec a neexistuje vo vzťahu k prenajímanej veci právna prekážka. V

podmienkach prejednávanej veci súd dospel k záveru, že nájomná zmluva je právny úkon slobodný,
keďže nebolo preukázané jeho uzatvorenie násilím alebo pod tlakom bezprávnej vyhrážky, je vážny,
určitý a zrozumiteľný. Jeho predmetom bolo možné plnenie (byt existuje, nebola daná právna prekážka).Prípadné chyby v písaní, preškrtanie nie sú dôvodom neplatnosti nájomnej zmluvy, ak je význam
právneho úkonu a prejav vôle účastníkov zmluvy nepochybný, čo v danom prípade bol.

20. Rovnako nebola tvrdená ani preukázaná neplatnosť právneho úkonu - nájomnej zmluvy z dôvodu
podľa§38ods.1aods.2Občianskehozákonníka,tedaduševnáporuchaalebonespôsobilosťnaprávne
úkony niektorej zo strán nájomnej zmluvy.

21. Dôvod neplatnosti nájomnej zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, teda pre rozpor nájomnej

zmluvy so zákonom, pre obchádzanie zákona alebo pre rozpor s dobrými mravmi v spore nevyšiel
najavo a ani žiadna zo strán túto skutočnosť netvrdila a nepreukázala. Súd nezistil, že by nájomná
zmluva odporovala výslovnému zneniu zákona, že by svojimi účinkami alebo účelom zákon obchádzala
alebo by nezodpovedala právnym zásadám resp. spoločenským normám všeobecne akceptovaným
spoločnosťou.

22.Vzmysle§40ods.1Občianskehozákonníkabolapísomnáformaprávnehoúkonusplnená,dokonca
pravosť podpisov strán nájomnej zmluvy bola osvedčená notárkou a teda neplatnosť právneho úkon z
tohto dôvodu je vylúčená.

23.Odabsolútnejneplatnostiprávnehoúkonu,naktorúsúdprihliadazúradnejpovinnosti,zákonodlišuje

prípady relatívnej neplatnosti, ktoré sú vymedzené v ust. § 40a Občianskeho zákonníka. Na dôvody
relatívnej neplatnosti súd prihliada iba vtedy, ak sa jej osoba dotknutá relatívnou neplatnosti dôvodne
dovolá. Keďže žalobkyňa nevymedzila, netvrdila a ani nepreukázala žiadny z dôvodov relatívnej
neplatnosti, súd sa otázkou relatívnej neplatnosti nájomnej zmluvy nezaoberal.

24. Tvrdenie žalobkyne, že zmluvu uzatvorila v tiesni, za nevýhodných podmienok nie je dôvodom pre
určenie neplatnosti nájomnej zmluvy. Tvrdená skutočnosť zakladá iba nárok žalobkyne na odstúpenie od
nájomnej zmluvy. Keďže v danom prípade strany nenamietali neplatnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy
a súd mal za nesporné, že žalobkyňa platne odstúpila od nájomnej zmluvy, preukazovanie existencie
takéhoto dôvodu pre odstúpenie od zmluvy by bolo vo veci už nadbytočné.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nájomná zmluva je platný právny úkon.

26. Pokiaľ ide o odstúpenie od nájomnej zmluvy, platnosť tohto odstúpenia od nájomnej zmluvy strany
nenamietali. keďže platnosť odstúpenia od zmluvy nebola žalovanou spochybnená a zároveň žiadna

zo strán netvrdila, že odstúpenie od zmluvy je neplatné a že v dôsledku neplatného odstúpenia
od nájomnej zmluvy táto nájomná zmluva stále trvá a teda sú strany povinné v zmysle nájomnej
zmluvy plniť svoje povinnosti, teda žalovaná prenechať predmet nájmu žalobkyni a žalobkyňa plniť
nájomné. Súd zároveň konštatuje, že odstúpenie od nájomnej zmluvy zákon pripúšťa v ust. § 679
OZ v spojení s ust. § 48 OZ, odstúpenie bolo urobené písomné, bolo dostatočne určité, je v ňom

vymedzenávôľažalobkyneakonájomcuodnájomnejzmluvyodstúpiť,bolvymedzenýdôvododstúpenia
od zmluvy a bolo doručené žalovanej v 3 - ročnej v premlčacej dobe od zistenia dôvodu odstúpenia
od zmluvy. V dôsledku platného odstúpenia od nájomnej zmluvy, účinky odstúpenia od zmluvy nastali
doručením žalovanej. V tom dôsledku došlo k zrušeniu nájomnej zmluvy ex tunc, teda s účinkami od
začiatku - ku dňu uzatvorenia nájomnej zmluvy. Ak bolo na základe takejto zrušenej zmluvy plnené,

ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, ktorý odpadol podľa ust. § 451
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Plnením sumy 405,-Eur tak vzniklo na strane žalovanej bezdôvodné
obohatenie, nakoľko išlo o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Okamihom zániku právneho
dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením a k tomuto dňu bola žalovaná povinná
vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 405,-Eur. Súd však vzhľadom na vznesenú námietku

premlčania zo strany žalovanej musel posudzovať, či nedošlo k premlčaniu žalobkyňou uplatneného
nároku. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
(§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) sa viaže k vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka) sa odvíja od okamihu,

kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo, t. j. od okamihu, kedy odpadol právny dôvod z už poskytnutého
plnenia. V danom prípade žalobkyňa bola povinná uplatniť nárok na súde v objektívnej a subjektívnej
premlčacej dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade 2-ročná subjektívna premlčacia
doba začala plynúť od času, kedy sa žalobkyňa skutočne dozvedela o bezdôvodnom obohatení a ktosa na jej úkor bezdôvodne obohatil, a to bolo najneskôr dňom 25.05.2015 kedy vyhotovila žalovanej
list, ktorým odstúpila od nájomnej zmluvy a uplatnila si nárok na vrátenie sumy 405,-Eur z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia. Táto subjektívna premlčacia lehota uplynula dňa 25.05.2017. Pokiaľ ide o

objektívnu 3-ročnú premlčaciu dobu podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, táto plynie od okamihu,
kedy odpadol právny dôvod plnenia, čo v danom prípade nastalo doručením odstúpenia od zmluvy
žalovanej, t. j. dňom 04.06.2015 a objektívna premlčacia lehota potom uplynula dňa 04.06.2018. Keďže
žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia bola súdu doručená dňa 13.06.2018, bola podaná po
uplynutí tak subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby. Súd nemohol počítať plynutie premlčacej doby

od doručenia „Pokonávky pred súdnym konaním“ žalovanej dňa 25.06.2015, keďže právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia nie je právom, ktoré by sa muselo najskôr uplatniť u fyzickej alebo právnickej
osoby a až od uplatnenia tohto práva by sa počítala premlčacia doba. Súd preto dospel k záveru, že
nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 405,-Eur je premlčaný. Z toho dôvodu
súd neostával iné, iba žalobu žalobkyne zamietnuť.

27. Len na doplnenie súd dodáva, že pokiaľ by aj bol daný dôvod neplatnosti nájomnej zmluvy, či už
relatívnej alebo absolútnej, táto nastáva od začiatku teda od momentu, kedy bol právny úkon urobený a
plnenie ktoré bolo na základe takéhoto úkonu prijaté je bezdôvodným obohatením už od okamihu kedy
bolo takéto plnenie poskytnuté. Keďže v tomto prípade plnenie bolo poskytnuté dňa 18.5.2015, 3-ročná
objektívna lehota na plnenie v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 18.05.2018

a žaloba bola podaná až dňa 13.06.2018, čo znamená, že bola podaná až po uplynutí objektívnej
lehoty. Pokiaľ ide o subjektívnu 2 -ročnú lehotu, táto začína plynúť od okamihu, kedy sa žalobkyňa
o skutkových okolnostiach zakladajúcich neplatnosť nájomnej zmluvy dozvedela, čo však z podaní
žalobkyne nevyplynulo, avšak zo slovného spojenia v ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí uplynutím 3-ročnej objektívnej

lehoty, čo znamená, že aj keby subjektívna lehota ešte neuplynula, k premlčaniu došlo už vzhľadom na
uplynutie objektívnej premlčacej doby.

28. Pokiaľ súd zamietol návrhy žalobkyne na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov, súd
konštatuje, že vzhľadom na to, že otázka platnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy nebola stranami

spochybnená ako aj vzhľadom na uplynutie premlčacej doby, k tejto otázke ako otázke nespornej nebolo
potrebné vykonávať dokazovanie, keď výsluch mal preukázať nevyhovujúce podmienky v byte - zápach
šíriaci sa z bytu, ktorými má byť preukázané, že je daný dôvod odstúpenia od zmluvy. Keďže otázka
odstúpenia od zmluvy nebola sporná a zároveň súd dospel k záveru o uplynutí premlčacej doby na
uplatnenienárokužalobkyne,súdzamietolnávrhnavykonaniedokazovaniavýsluchomrodínbývajúcich

v bytovom dome a svedka P. W..

29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Žalovanámalavsporeúspechvplnomrozsahu,
preto jej patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyni.

30. O výške náhrady trov rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.